Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9Cb/80/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211012
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Gazdag

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7611211012.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: Daňový úrad

Košice, Rozvojová 2, 041 90 Košice, proti žalovanému v 1. rade: J. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G.
Č.. XX, pr. zast. JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, so sídlom Zimná č. 59, 052 01 Spišská Nová
Ves a focused law s.r.o., Štefanovičova 8, 811 04 Bratislava, proti žalovanému v 2. rade: L. B., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX G. Č.. XX, pr. zast. JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, so sídlom Zimná č.
59,05201SpišskáNováVesafocusedlaws.r.o.,Štefanovičova8,81104Bratislava,aprotižalovanému
v 3. rade: Lindab AB, súkromná akciová spoločnosť Švédskeho kráľovstva, zapísaná na Švédskom
úrade pre registráciu spoločností pod registračným číslom 556068-2022, so sídlom Bastad, Švédsko, pr.

zast. Mgr. Ľubomírom Marekom, LL.M., advokátom, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, o určenie
absolútnej neplatnosti dodatku k zmluve takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného
v 1. rade, JUDr. Zuzany Kollárovej, advokátky, so sídlom Zimná č. 59, 052 01 Spišská Nová Ves, vo
výške 433,38 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade, JUDr. Zuzany Kollárovej, advokátky, so sídlom Zimná č. 59, 052 01 Spišská Nová Ves, vo
výške 433,38 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného

v 3. rade, Mgr. Ľubomíra Mareka, LL.M., advokáta, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, vo výške
403,54 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2011 požiadal súd o určenie, že Dodatok č. 1 k Zmluve
o kúpe akcií uzavretý dňa 11.septembra 2008 medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a
žalovaným v 3. rade ako kupujúcim je neplatný. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 06.05.2008 uzatvorili
žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci a žalovaný v 3. rade ako kupujúci Zmluvu o kúpe akcií. Zmluvné
strany sa dohodli na práve rozhodnom pre uvedenú zmluvu tak, že rozhodným právom je právny

poriadok Slovenskej republiky. Dňa 11.09.2008 uzatvorili tie isté zmluvné strany Dodatok č. 1 k tejto
zmluve. Predmetom kúpy podľa uvedenej zmluvy a dodatku k nej boli všetky akcie predávajúcich, pričomsa jednalo o akcie obchodnej spoločnosti SIPOG, a.s., Radlinského 20, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
36 196 797. Predmetná obchodná spoločnosť zanikla na základe zrušenia bez likvidácia v dôsledku
zlúčenia s obchodnou spoločnosťou ROVA-SK, a.s.. Základná kúpna cena za všetky predávané akcie

podľa Zmluvy o kúpe akcií zo dňa 06.05.2008 predstavovala sumu 22.000.000,- € a základná kúpna
cena za každú predanú akciu predstavovala čiastku 2.750,- €. Zmluvné strany Dodatkom č. 1 ku Zmluve
okúpeakciízodňa11.09.2008zvýšilicelkovúkúpnucenupredávanýchakciína22.081.900,-€.Zároveň
týmto dodatkom rozdelili kúpnu cenu na predávané akcie podľa jednotlivých emisií cenných papierov.
Uvedeným dodatkom došlo k zvýšeniu dohodnutej kúpnej ceny akcií nadobudnutých kupujúcim pred

01.01.2004 a k zníženiu kúpnej ceny akcií nadobudnutých po 01.01.2004. Uvedenú zmenu považuje
žalobca za účelovú s cieľom, aby sa príjmy z predaja akcií mohli daňovo zvýhodniť.

Z dôvodu, že Dodatok č. 1 k zmluve bol vypracovaný iba na podnet jednej strany, a to predávajúceho,
žalobca tento úkon považuje za úkon, ktorým sa obchádzajú ust. § 8 ods. 1 písm. e), ust. § 2 písm. c) a
h) a ust. § 52 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobca
má za to, že úhrada za predané akcie predstavuje sumu 18.000.000,- € a suma 81.900,- € je úrok tak,

ako bol dohodnutý v Zmluve o kúpe akcií zo dňa 06.05.2008, ktorý sa vzhľadom na uplynutie určitého
času v Dodatku č. 1 formálne preformuloval na súčasť kúpnej ceny. Podľa žalobcu sa plnenie realizovalo
na základe zmluvy, ďalšie dohodnuté podmienky v Dodatku sú odchýlením sa od pravidiel, ktoré boli
dohodnuté v Zmluve o kúpe akcií zo dňa 06.05.2008 so zámerom obísť zákon o dani z príjmov. Na
uzavretie dohody o navýšení kúpnej ceny podľa žalobcu nebol dôvod, a to aj napriek tomu, že zmluvné

strany na základe zmluvnej voľnosti zmluvných strán mohli na zmene zmluvy dohodnúť, avšak jediným
dôvodom pre zmenu zmluvy mohlo byť daňové zvýhodnenie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.
rade. Predávajúci predajom všetkých svojich akcií v skutočnosti prevádzal 100% spoluvlastnícky podiel
k obchodnej spoločnosti SIPOG, a.s., pričom bol uskutočnený jeden obchod, pri ktorom sa previedli
akcie celej spoločnosti k tomu istému dňu, teda k 11.09.2008. Dňa 12.09.2008 bola na účet Mariána

Kapustu pripísaná suma 18.081.900,- €.

Žalobca má za to, že podiel, ktorým sa zúčastňuje akcionár na právach obchodnej spoločnosti a ktorý je
zviazaný s jednou akciou je rovnaký ako ostatné podiely zviazané s akciami rovnakej menovitej hodnoty
a rovnaká by preto mala byť i trhová hodnota akcií a teda i predajná cena akcií spoločnosti k tomu istému
dňu, a to najmä ak sa akcie nadobúdajú z toho istého právneho dôvodu jediným kupujúcim, bez ohľadu

na čas obstarania akcií a spôsob ich upísania akcionárom. Uvedené potvrdzuje i skutočnosť, že Dodatok
č. 1 k Zmluve o kúpe akcií zo dňa 11.09.2008 bol uzatvorený len na základe požiadavky predávajúcich,
pričom kupujúci sa zaviazal na uzatvorenie tohto dodatku výlučne len so sľubom odškodnenia, t.j.
náhrady akýchkoľvek výdavkov, ktoré vzniknú v dôsledku toho, že súhlasil s dojednaním o prerozdelení.
Celková kúpna cena mala zostať zachovaná a zvýšenie kúpnej ceny bolo uskutočnené len v dôsledku

formálneho preformulovania dohodnutého úroku na súčasť kúpnej ceny. V Dodatku č. 1 k Zmluve o kúpe
akcií nebola uskutočnená zmena predmetu kúpy a keďže predmetom kúpy boli všetky akcie obchodnej
spoločnosti SIPOG, a.s., nemohlo byť dôvodom na určenie odlišnej výšky ich hodnôt ani nadobudnutie
určitých rozhodovacích práv v obchodnej spoločnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre odlišnú výšku
trhovej hodnoty niektorej časti akcií.

Podľa ust. § 52 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v
znení neskorších predpisov sú príjmy z predaja cenných papierov, ktoré boli obstarané do 31.12.2003,
oslobodené od dane z príjmov z predaja cenných papierov obstaraných po 01.01.2014 sú zdaňované.

Daňové subjekty, ktorými súd žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade si stanovili základ dane pre daň

z príjmov fyzických osôb v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2008 zo
dňa 17.02.2009, doručených žalobcovi dňa 18.02.2009 tak, že vychádzali z kúpnych cien tak, ako boli
zadefinované v čl. 1. Dodatku č. 1 ku Zmluve o kúpe akcií zo dňa 11.09.2008, čiže z kúpnych cien
prerozdelených podľa emisií akcií.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - Dodatku č. 1 k Zmluve o kúpe akcií

zo dňa 11.09.2008 - žalobca vidí v tom, že rozhodnutie o platnosti, resp. neplatnosti tohto právnehoúkonujepodstatnéprerozhodnutiežalobcuakosprávcudaneprirozhodovaníodaňovýchpovinnostiach
daňových subjektov, ktoré vznikli na základe napadnutého právneho úkonu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.02.2012 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade súdu

oznámil, že žalobu v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby ju súd zamietol. V podaní uviedol, že
namieta aktívnu vecnú legitimáciu na podaní takejto žaloby, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona č.
150/2001 Z.z. o daňových orgánoch účinného ku dňu podania tejto žaloby má daňový úrad spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Právny
zástupca žalovaných v 1. a 2. rade má za to, že určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu

nepatrí do pôsobnosti daňového úradu, preto daňový úrad nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby,
kde sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade má ďalej
za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, nakoľko tvrdenie žalobcu,
že jeho naliehavý právny záujem spočíva v určení platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, ktoré má
byť podstatné pre rozhodnutie žalobcu pri rozhodovaní o daňových povinnostiach nie je odôvodnením
naliehavého právneho záujmu. Správca dane má k dispozícii dostatočné dôkazné prostriedky na to,

aby vo veci rozhodol bez toho, aby sa obracal na súd. Ide najmä o podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadky, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi ako aj
doklady k nim. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a daňovú kontrolu vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej

kontroly. Žalobca dostal pokyn od Daňového riaditeľstva SR, aké dôkazy má v daňových konaniach proti
žalovaným v 1. a 2. rade vykonať a následne má vo veci rozhodnúť. Daňový úrad je týmto pokynom
viazaný. Daňové riaditeľstvo SR neuložilo žalobcovi pokyn, aby sa domáhal súdom určenia neplatnosti
právneho úkonu. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade ďalej uviedol, že uzavretím Dodatku č. 1
v žiadnom prípade nedošlo zo strany žalovaných k obchádzaniu zákona, uzavretie tohto dodatku bolo

vykonané na základe platných právnych predpisov a v súlade s nimi. Pri uzatváraní zmluvy zmluvné
strany postupovali riadne a žiadne rozpory medzi nimi nevznikli.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.12.2012 právny zástupca žalovaného v 3. rade súdu
oznámil, že žalobu považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol. V podaní
uviedol, že Dodatok č. 1 považuje za platný a účinný v plnom rozsahu. Žalovaný v 3. rade nesúhlasí

s tvrdením žalobcu, že pri prerozdelení kúpnej ceny na jednotlivé akcie podľa dátumu ich emisie a
uzatvorení Dodatku č. 1 išlo o úkon, ktorým sa obchádzajú ust. § 8 ods. 1 písm. e), ust. § 2 písm. c)
a písm. h) a ust. § 52 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov.
Prerozdelenie kúpnej ceny na jednotlivé akcie podľa dátumu ich emisie bolo prejavom zmluvnej voľnosti
zmluvných strán. Nemožno preto tvrdiť, že Dodatok č. 1 je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom obchádza zákon.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2013 žalobca súdu oznámil, že má za to, že žalovaní
v 1. a 2. rade prerozdelením kúpnej ceny v daňovom priznaní uviedli nižšie zdaniteľné príjmy, ktoré
mali byť predmetom dane a nie sú oslobodené od dane podľa odseku 2 písm. h) v nadväznosti na
ustanovenie § 8 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje príjem z prevodu cenných

papierov. Prerozdelením kúpnej ceny žalovaní účelovo využili ust. § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov,
kedy akciám nadobudnutým pred 01.01.2004 priradili nižšiu hodnotu, a to v pomere 95,83 % ku 4,17 %.
Žalobca má za to, že obchodné podmienky, t.j. dojednaná kúpna cena, bola riadne upravená v Zmluve
o kúpe akcií zo dňa 06.05.2008, pričom na uzatvorenie dohody o navýšení predajnej ceny nebol dôvod.
Žalobca uvádza, že k zmene zmluvy došlo len za účelom daňového zvýhodnenia v prospech žalovaných

v 1. a 2. rade, pričom neobvyklé dojednanie prerozdelenia kúpnej ceny nemalo vplyv na žalovaného v
3. rade. Osobitne upravená cena v Dodatku č. 1 je pre správcu dane nedôvodná a účelová. Na základe
uvedeného má žalobca za to, že uvedené preukazuje opodstatnenosť naliehavého právneho záujmu.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podaní žaloby žalobca odôvodňuje tým, že predmetnou žalobou
žalobca namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom táto nastáva priamo zo zákona a pôsobí

voči každému, takže sa jej môže dovolať každý.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2013 právny zástupca žalovaného v 3. rade súdu
oznámil, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri prerozdelení kúpnej ceny na jednotlivé akcie podľa
dátumu ich emisie a uzatvorením Dodatku č. 1 išlo o úkon, ktorým sa obchádzajú ustanovenia zákona

o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Prerozdelenie kúpnej ceny na jednotlivé akcie podľa
dátumu ich emisie bolo prejavom zmluvnej voľnosti zmluvných strán, nemožno preto tvrdiť, že Dodatok
č. 1 je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon.

Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a v
2. rade, vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného v 3. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi

pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 06.05.2008 uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci a žalovaný v 3. rade ako kupujúci
Zmluvu o kúpe akcií. Dňa 11.09.2008 uzatvorili tie isté zmluvné strany Dodatok č. 1 k tejto zmluve,
na základe ktorého došlo k zmene výšky dohodnutej kúpnej ceny akcií uvedených v pôvodnej zmluve.
Uvedenú zmenu považuje žalobca za účelovú s cieľom, aby sa príjmy z predaja akcií mohli daňovo
zvýhodniť. Žalobca právny úkon - Dodatok č. 1 k Zmluve o kúpe akcií - považuje za úkon, ktorým sa

obchádzajú ust. § 8 ods. 1 písm. e), ust. § 2 písm. c) a h) a ust. § 52 ods. 20 zákona č. 595/2003 Z.z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu sa plnenie realizovalo na základe zmluvy,
ďalšie dohodnuté podmienky v Dodatku č. 1 k Zmluve o kúpe akcií sú odchýlením sa od pravidiel, ktoré
boli dohodnuté v Zmluve o kúpe akcií zo dňa 06.05.2008 so zámerom obísť zákon o dani z príjmov.
Celková kúpna cena mala zostať zachovaná a zvýšenie kúpnej ceny bolo uskutočnené len v dôsledku

formálneho preformulovania dohodnutého úroku na súčasť kúpnej ceny.

Na základe uvedeného sa žalobca domáha určenia, že Dodatok č. 1 k Zmluve o kúpe akcií uzavretý dňa
11.09.2008 medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim
je neplatný. Naliehavý právny záujem na tomto určení žalobca vidí v tom, že rozhodnutie o platnosti,
resp. neplatnosti tohto právneho úkonu je podstatné pre rozhodnutie žalobcu ako správcu dane pri

rozhodovaní o daňových povinnostiach daňových subjektov, ktoré vznikli na základe napadnutého
právneho úkonu.

Z vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2013, súd zistil, že žalobca
preukazuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore tým, že z výkonu daňovej kontroly bolo
preukázané obchádzanie zákona, pričom pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu,

žalobca má za to, že posúdenie platnosti právneho úkonu je dôležité pri rozhodovaní o daňových
povinnostiach daňových subjektov, ktoré by mali byť príjmom štátneho rozpočtu a vzhľadom k tomu, že
správca dane pri svojom konaní musí postupovať v súlade s Ústavou a so zákonnými zásadami, pričom
je povinný vykonávať daňovú kontrolu a chrániť záujmy štátu.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 20.06.2013

uviedol, že má za to, že žalobca doposiaľ nepreukázal otázku naliehavého právneho záujmu na
podaní takejto určovacej žaloby, nakoľko v samotnom daňovom konaní bolo Daňovým riaditeľstvom
SR konštatované, že postup žalobcu, kedy konštatuje účelovosť vyhotovenia dodatku bez ďalšieho
rozboru zistených skutočností a úvah je nepostačujúce pre neuznanie tohto dodatku a následnú úpravu
zdaniteľných príjmov z predaja akcií. Žalobca vo svojom návrhu použil termín účelovosť spísaného

dodatku, pričom súčasne poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keď sa snaží svoju žalobu
oprieť o toto ustanovenie, pričom tvrdí, že sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko je
nedovolený. Občiansky zákonník v ust. § 39 jasne uvádza, že nedovolenosťou sa rozumie, ak obsah
alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, alebo účel obsahu zákona obchádza. Právny zástupca
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade má na základe uvedeného za to, že žalobca nepreukázal

nedovolenosť konania a nielen účelovosť spísania dodatku.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.10.2013 žalobca uviedol, že daňový úrad má právo
kontrolovať správnosť vyčíslenia a zaplatenia dane. V danom prípade sa pri kontrole správnosti
vyčíslenia dane vyskytla otázka, o ktorej si nemôže sám robiť záver. Ide o otázku platnosti právnehoúkon, ktorý bol urobený medzi žalovanými. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. II. ÚS 137/08
primárnu právomoc posúdiť právny úkony úkon má všeobecný súd aj keď správny orgán môže túto
otázku ako predbežnú posudzovať aj sám. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že primárna

právomoc rozhodovať o tejto otázke patrí všeobecným súdom. Podľa názoru ústavného súdu táto
interpretácia a aplikácia ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorá vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie
súdnej ochrany v otázke patriacej do primárnej právomoci všeobecných súdov, je popretím samej
podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj obdobného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca má právo na to, aby platnosť právneho
úkonu posúdil všeobecný súd a na tomto práve nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že spornú právnu
otázku môže ako predbežnú otázku posúdiť správny orgán, t.j. žalobca v daňovom konaní. Rozhodnutie
všeobecného súdu môže odstrániť neistotu právneho postavenia žalobcu v prebiehajúcom daňovom
konaní, nakoľko bez vecného rozhodnutia o danej určovacej žalobe by postavenie žalobcu bolo neisté
z pohľadu, či daňové povinnosti žalovaných boli vyčíslené a zaplatené správne. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu, tak ako je uvedené v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, je obchádzanie zákona, v
danom prípade zákona o dani z príjmov. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením zástupcu žalovaných, že
daňový úrad nepostupoval v súlade s odporúčaním odvolacieho orgánu. Znalecké posúdenie odvolací
orgán daňovému úradu nenariadil. Zákon o správe daní však umožňuje v rámci dokazovania prerušiť
daňovú kontrolu z dôvodu, že si správca dane nevie urobiť úsudok v niektorej otázke sám. Žalobca

aj po prípadnom vyhotovení znaleckého posudku by nebol kompetentný prijať záver o platnosti, resp.
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak by správca dane nepodal určovaciu žalobu a opätovne by
dovyrubil daň, žalovaní by mali možnosť si uplatniť opravné prostriedky nielen u správcu dane, ale aj v
rámci správneho súdnictva. Prostredníctvom určovacej žaloby vzhľadom na obsah a povahu právneho
vzťahu, rozhodnutím o určení neplatnosti Dodatku č. 1, možno dosiahnuť úpravu tvoriacu právny rámec,

ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov súdneho sporu aj v rámci výkonu daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2009. Napriek skutočnosti, že o takejto otázke si môže správny
orgán urobiť úsudok sám, nemôže byť interpretácia ust. § 80 písm. c) O.s.p. založená na znemožnení
poskytnutia súdnej ochrany v otázke patriacej do primárnej pôsobnosti všeobecných súdov. Tým je
daná právna neistota daňového úradu ako žalobcu určujúceho daň, ktorého rozhodnutie vo veci dane

bude následne posudzované ďalšími orgánmi. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že vecnú legitimáciu v
konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má ten, kto je účastný na právnom
vzťahu alebo práva, o ktorého v konaní ide. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo
zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej
bez časového obmedzenia dovolať. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov

absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili alebo nezavinili.
Žalobca ďalej zdôraznil, že naliehavosť právneho záujmu vyplýva aj zo samotného postavenia žalobcu
ako správcu dane, ktorého základným cieľom je chrániť záujmy štátu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013 žalobca uviedol, že zo samotného dodatku
jednoznačne vyplýva, že zmena hodnoty predávaných akcií bola a je predovšetkým vôľou

predávajúceho. Táto skutočnosť priamo vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 3. rade zo dňa 05.12.2012,
keď uviedol, že k uzatvoreniu Dodatku č. 1 došlo na základe žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade.
V tomto smere bol naformulovaný aj odsek 3.1 Dodatku č. 1. Z uvedeného odseku predmetného
dodatku pritom jednoznačne vyplýva, že Dodatok č. 1 bol spracovaný výlučne na žiadosť predávajúcich.
Predávajúci sa týmto v zmysle § 725 Obchodného zákonníka spoločne a nerozdielne zaväzujú, že

nahradia Kupujúcemu akékoľvek škody, straty, náhrady a výdavky (vrátane, avšak nielen primeraných
trov právneho zastúpenia), ktoré Kupujúcemu vzniknú v dôsledku toho, že súhlasil s Dojednaním o
prerozdelení.

Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 právny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade
poukázal na skutočnosť, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobca okrem iného tvrdí, že je

ohrozené právo, pričom ohrozené je právo kontrolovať správnosť vyčíslenia a zaplatenia dane. Žiadne
iné právo, ktoré by malo byť ohrozené neuvádza a iba všeobecne odkazuje na daňové predpisy. Podľa
názoruprávnehozástupcužalovanéhov1.radeažalovanéhov2.radepritomtotoprávoohrozenénieje,
pretože žalobca môže toto právo sám realizovať, pričom toto právo paradoxne nevyužíva a prenáša ho
na súd. Právny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade ďalej uviedol, že ohrozenia práva

žalobcu na správne vyčíslenie dane sa určovacím výrokom súdu neodstráni, pričom ďalej poukazuje naskutočnosť, že to, ktorá zo zmluvných strán iniciovala vykonanie právneho úkonu nemá nič spoločné s
ohrozením práva tretieho subjektu. Ďalší argument žalobcu spočívajúci v tvrdení, že voči rozhodnutiu
daňového úradu bolo podané odvolanie, je nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie samo o

sebe nemôže zakladať stav právnej neistoty.

Podľa ust. § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny
poriadok), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 4 ods. 4 zák. č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch účinného ku dňu podania žaloby (žaloba
podaná dňa 20.07.2011, zákon účinný do 01.09.2011), daňové úrady majú spôsobilosť byť účastníkmi

súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti (§ 1). Za daňový úrad koná
pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec.

Podľa ust. § 1 zák. č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch účinného ku dňu podania žaloby, tento zákon
upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť daňových orgánov vo veciach

a) daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa osobitných predpisov,

b) poplatkov podľa osobitných predpisov, 2) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,

c) správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním a vysporiadaním podľa osobitného predpisu,
3) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,

d) štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 11.09.2008 uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade a žalovaný

v 3. rade Dodatok č. 1 k Zmluve o kúpe akcií, na základe ktorého došlo k zmene výšky kúpnej ceny
akcií dohodnutej v pôvodnej zmluve, pričom uvedenú zmenu považuje žalobca za účelovú s cieľom,
aby sa príjmy z predaja akcií mohli daňovo zvýhodniť. Žalobca právny úkon - Dodatok č. 1 k Zmluve
o kúpe akcií - považuje za úkon, ktorým sa obchádzajú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu sa plnenie realizovalo na základe zmluvy, ďalšie

dohodnuté podmienky v Dodatku č. 1 k Zmluve o kúpe akcií sú odchýlením sa od pravidiel, ktoré boli
dohodnuté v Zmluve o kúpe akcií zo dňa 06.05.2008 so zámerom obísť zákon o dani z príjmov. Celková
kúpnacenamalazostaťzachovanáazvýšeniekúpnejcenybolouskutočnenélenvdôsledkuformálneho
preformulovania dohodnutého úroku na súčasť kúpnej ceny. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v
rámci konania namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní danej určovacej

žaloby.

Nakoľko sa súd plne stotožnil s názorom žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorý počas
dokazovania poukazovali na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto rozhodnutí súdu,
rozhodol súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd pri svojich úvaháchvychádzal zo skutočnosti, že základným predpokladom úspechu v určovacom spore je v prípade
žalobcu vždy preukázanie naliehavého právneho záujmu na danom určení, pričom z početnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že naliehavosť právneho záujmu na určovacom spore

znamená, že týmto sporom možno s konečnou platnosťou vyriešiť spornosť medzi účastníkmi bez
iniciovania ďalšieho súdneho konania. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, ide o samostatný a prvotný dôvod pre zamietnutie žaloby, pričom súd v danom
prípade nie je povinný zaoberať sa vôbec meritom veci. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
uzatvorenie dodatku, ktorým došlo k zmene výšky kúpnej ceny akcií dohodnutej v pôvodnej zmluve

možno považovať za obchádzanie zákona, ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť daného právneho
úkonu - Dodatku č. 1 k Zmluve o kúpe akcií. Súd dospel naopak k záveru, že v danom prípade sa
jedná, v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa
môže domáhať len ten, kto je daným právnym úkonom dotknutý (teda nie žalobca). Žiadna zo strán sa
pritom neplatnosti tohto právneho úkonu nedovoláva. Vyslovením neplatnosti by sa vytvoril stav právnej
neistoty, nakoľko na základe predmetného dodatku sa riadne plnilo, pričom vo vzťahu k zmluvným

stranám, ktoré uzatvorili daný dodatok - žalovaným v 1., 2. a 3. rade by došlo k vytvoreniu stavu právnej
neistoty, a to len z dôvodu, že žalobca má záujem na vyrubení dane. Súd sa pritom aj na tomto mieste
stotožnil s názorom žalovaných, že vyrubenie príslušnej dane patrí do výlučnej právomoci žalobcu,
pričomovyrubenípríslušnejdanemôžežalovanýrozhodnúťajbezpredchádzajúcehorozhodnutiasúdu,
ktorým by došlo k vytvoreniu tak významného zásahu do právneho postavenia zmluvných strán. Žalobca

to môže urobiť v prebiehajúcom daňovom konaní tak, ako mu to vo svojom rozhodnutí o odvolaní určilo
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na tom,
abypreniesolsvojudôkaznúpovinnosť,ktorúmávdaňovomkonanídosúdnehokonania.Akovýznamné
považuje na tomto mieste súd taktiež tvrdenie samotného žalobcu, že v prípade, ak by žalobca ako
správca dane nepodal určovaciu žalobu a opätovne by dovyrubil daň, žalovaní by mali možnosť podať

opravné prostriedky voči tomuto rozhodnutiu nielen u správcu dane, ale aj v rámci správneho súdnictva.

Súd pri svojich úvahách o potrebe zamietnutia žaloby zohľadnil nad rámec vyššie uvádzaného taktiež
skutočnosť, že súd má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podaní takéhoto typu žaloby,
nakoľko daňové úrady majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred
súdom len v rámci svojej pôsobnosti, pričom podanie takejto žaloby prekračuje rámec pôsobnosti

žalobcu (ust. § 4 ods. 4 v spojitosti s ust. § 1 zák. č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch účinného ku
dňu podania žaloby) - aktívne legitimovaným subjektom na podanie takejto žaloby by bola podľa názoru
súdu Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR, zastúpená Daňovým úradom Košice.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalovaní mali vo veci plný úspech, priznal im súd
náhradu účelne vynaložených trov konania.

Súdspoukazomnaust.§24O.s.p.dospelkzáveru,žežalovanýv1.radeažalovanýv2.rademôžumať
každý dvoch právnych zástupcov z radov advokátov, preto súd umožnil účasť oboch právnych zástupcov
oboch týchto účastníkov na pojednávaniach v prejednávanej veci. Nakoľko v zmysle ust. § 149 ods. 3

veta prvá O.s.p., patrí účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov náhrada trov právneho zastúpenia
len za jedného advokáta, priznal súd náhradu trov konania žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2.
rade tak, akoby ich zastupoval len jeden právny zástupca.

Trovy konania žalovaného v 1. rade na základe uvedeného pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo
výške 433,38 €, o ktorých súd rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to
za päť úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť
na pojednávaniach konaných dňa 20.06.2013, 03.10.2013 a 19.11.2013) 1x 28,50 €, 1x 29,35 € a 3x
30,04 € a režijný paušál 1x 7,41 €, 1x 7,63 € a 3x 7,81 €, zvýšené o DPH vo výške 20%, spolu vo
výške 223,73 €, náhrady cestovných výdavkov vo výške 69,14 € (za 3 cesty Spišská Nová Ves a späť

vykonané motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 6,4 l/100km zvýšené o DPH vo výške 20%) a
náhrady za stratu času vo výške 140,51 € (za 3x 6 polhodín zvýšené o DPH vo výške 20%). Nakoľkožalovaný v 1. rade si neurčil advokáta, na ktorého účet má byť priznaná náhrada trov konania, v zmysle
ust. § 149 ods. 3 O.s.p., si súd zvolil advokáta, na ktorého účet bude náhrada trov konania priznaná tak,
ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Trovy konania žalovaného v 2. rade následne pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 433,38
€, o ktorých súd rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za päť
úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na
pojednávaniach konaných dňa 20.06.2013, 03.10.2013 a 19.11.2013) 1x 28,50 €, 1x 29,35 € a 3x 30,04

€ a režijný paušál 1x 7,41 €, 1x 7,63 € a 3x 7,81 €, zvýšené o DPH vo výške 20%, spolu vo výške
223,73 €, náhrady cestovných výdavkov vo výške 69,14 € (za 3 cesty Spišská Nová Ves a späť vykonané
motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 6,4 l/100km zvýšené o DPH vo výške 20%) a náhrady za
stratu času vo výške 140,51 € (za 3x 6 polhodín zvýšené o DPH vo výške 20%). Nakoľko žalovaný v
2. rade si neurčil advokáta, na ktorého účet má byť priznaná náhrada trov konania, v zmysle ust. § 149
ods. 3 O.s.p., si súd zvolil advokáta, na ktorého účet bude náhrada trov konania priznaná tak, ako to je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 149 ods. 3 O.s.p., ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada
trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov
súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu
trov na účet ktoréhokoľvek z nich.

Nakoľko tak žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade zastupovali v konaní tí istí dvaja právny
zástupcovia, rozhodol súd, s poukazom na ust. 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, o
znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50%, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
osôb a s poukazom na ust. 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, o pomernom
rozdelení výšky náhrady za stratu času medzi týchto dvoch žalovaných. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade súdu neoznámili, na účet ktorého právneho zástupcu má
žalobca povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia, rozhodol súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Trovykonaniažalovanéhov3.radepozostávajúztrovprávnehozastúpeniavovýške403,54€,oktorých
súd rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za päť úkonov právnej
služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd dňa 3.12.2012, dňa 24.04.2012,
dňa 02.10.2013 a dňa 18.11.2013) 2x 58,69 € a 3x 60,07 € a režijný paušál 2x 7,63 € a 3x 7,81 €,

zvýšené o DPH vo výške 20%, spolu vo výške 403,54 €.

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods.1 O.s.p.), a to bez zreteľa na
to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil
povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného.

Nakoľko podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal,
rozhodol súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a náhradu za preklad súdnych
písomnostídošvédskehojazykavovýške2.350,56€štátuvočižalobcovi,ktorémujezozákonapriznané

oslobodenie od súdnych poplatkov, nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).