Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210576
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu
škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 330 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš spočívajúcom v
nedodržaní zákonej lehoty pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn.
EX 12297/2008 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla

neplnením záväzku povinným K. X., J.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5580305.
Tento procesný postup odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany

dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody125euranemajetkovejujmy330eur.Žalobuodôvodniltým,žesúdnyexekútor nazákladenávrhu
žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému K. X. požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie Okresný súd Lipt. Mikuláš, ktorý o tejto žiadosti rozhodol dňa 21.01.2009, teda

po uplynutí zákonom stanovenej doby bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému
súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával úkony,
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo
je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III.
ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú
žiadosť pozitívne nereagoval. O škode vyčíslenej sumou 125 eur uviedol, že ide o náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného, uskutočňovanou vo vecisprávy a vymáhania pohľadávky v období uplynuvším medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie exekučnému súdu do rozhodnutia o nej. Z tejto čiastky sú náklady na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70 €,

náklady na udržiavanie a správu informačného systému 40 € a na administratívne spracovanie textov
urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súdu 15 €. Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v
peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zásah do

výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
došlo k vyvolaniu rizíka zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a rizika insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov jeho riadiacich orgánov, ako aj jeho
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.

Časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej

ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca
si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky uplatňuje alikvotným pomerom 55
eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 330 eur za 6 mesiacov. V danej veci
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 184 dní.

KrajskýsúdvŽilineuznesenímč.k.6NcC/44/2013-16zodňa31.01.2013rozhodolonevylúčenísudkyne
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný písomnou replikou z 10.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinného z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,

neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení (dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody).
Žalobca nepriložil k žalobe relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik škody
ajnemajetkovejujmyatď.Jednýmzdôvodovodmietnutiasťažnostižalobcunaporušeniejehoústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR (napr. sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.

ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v
ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani
titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je

oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo
Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli
žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím
zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Žalobca v žalobe označil ako nesprávny
úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Rozsudok
Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom
konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na
písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ (vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V zneníúčinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia
vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ len explicitnejšie ujasnenila literu zákona, aby sa

predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. V rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 16/02
Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva
na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom,

kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode
uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška. Žalobca
vyčíslil škodu paušalizáciou vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo ušlý
zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného systému vznikli bez ohľadu
na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že

žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný
citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity
fyzickýchosôb,ktorésanačinnostiprávnickejosobyzúčastňujú,leboimujmapriamonevzniká. Žalobca
zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a poškodenú osobu.
Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v
niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,

o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,
o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv
musí byť považované za dostačujúce.

Na pojednávaní dňa 17.10.2013 sa žalobca napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania
nezúčastnil,svojuneúčasťneospravedlnil.Žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil,nepožiadalzdôležitého
dôvoduoodročeniepojednávaniaSúdpozistení,žesúsplnenépodmienkyprevykonaniepojednávania,
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané
dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Obč. súd. por.. Žalobca elektronickým podaním zo 14.10.2013,

doručeným súdu 17.10.2013, navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2
písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu,
podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a
na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 6NcC/44/2013. Tento návrh
žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš zo 17.10.2013 sp. zn. 8C/202/2012,

vyhlásenýmnapojednávaní 17.10.2013.Vzhľadomnaobsahmeritórnehoposúdeniavecia zamietnutie
nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu
po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo
rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do

základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzhľadom na žalobcov návrh, aby súd rozhodol zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, ktorý nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 12297/2008 o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným
K. X., J.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5580305 medzitýmnym rozsudkom súd
pripomína, že tento postup podľa § 152 ods. 2 Obč. súd. por. má svoje opodstatnenie v prípadoch
deliteľnosti plnenia na základ a výšku. Medzitýmny rozsudok rieši opodstatnenosť základu nároku a jeho

vydanie je hospodárne v konaniach vyžadujúcich rozsiahle dokazovanie nielen existencie nároku, ale
aj jeho výšky (ak neexistuje právny základ sporného nároku, je nehospodárnym dokazovať jeho výšku).
V súdenej veci o takýto prípad nejde, preto súd rozhodol o celom žalovanom nároku naraz tak, ako toukladá § 152 ods. 1 Obč. súd. por. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil,
že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. V prvom rade nie je splnenený základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l zák. č. 514/2003
Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca

tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je
založené v inom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená
27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity

(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných
kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická
osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho
prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva
spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli

doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná
predčasne, keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn.

EX 12297/2008. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/8/2009 je preukázané,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní
vedenom pod sp. zn. EX 12297/2008 dňa 12.01.2009 tunajšiemu okresnému súdu doručil žiadosť
o udelenie poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému K. X.,
J.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 27.166,- Sk s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného zo

dňa 20.12.2008. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo dňa 11.09.2008, sp.
zn. SR 08826/08, vykonateľný 09.10.2008. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR SR 08826/08
z 11.09.2008 je preukázané, že žalovaný Peter Lištiak bol zaviazaný na zaplatenie sumy 27.166,- Sk

a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava z titulu zmluvy o úvere
č. 5580305 zo dňa 05.12.2007. Tunajší okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa
21.01.2009, súdnemu exekútorovi bolo doručené 28.01.2009. O tejto žiadosti uvedeného súdneho
exekútora bolo rozhodnuté udelením poverenia Okresným súdom Lipt. Mikuláš dňa 21.01.2009, teda
9 dní po doručení žiadosti. Poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi 28.01.2009, 16-ty deň od

obdržania žiadosti o jeho vydanie. Vydanie poverenia v uvedenom čase sa spravovalo §-om 44 ods.
2 Exekučného poriadku do 31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na výkon exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Aj tvrdenie žalobcu, že k rozhodnutiu o poverení došlo
v omeškaní 184 dní, je hrubo zavádzajúce a lživé. Žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť ani v

ďalšej časti žalovaného nároku, lebo netvrdil ani nepreukázal kedy a kto vydal rozhodnutie o existencii
prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže rozhodovanie o tejto
otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa. Rovnako žalobca nepreukázal výšku tvrdenej majetkovej
škody 125 eur vo forme vecných nákladov. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo, ale

nemuselo dôjsť v prípade existencie nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Pre nepresvedčivosťvšeobecných skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na
ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel,
preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na

ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či
k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní úspešný
žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 10.10.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady vzniknutých trov,
avšak v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.