Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214200865
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6214200865.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného PRO CIVITAS s.
r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou verita, s. r. o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, za ktorú koná
advokát a konateľ JUDr. Jozef Novák, proti povinnému U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q.
Q. A. G. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so

sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 533/2014, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1.994,66 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Er/78/2014 - 13 zo dňa 18. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 18. 02. 2014

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučným
titulom je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., sp. zn. IX - C/0112/0395 zo dňa 04. 07. 2013 a bol
vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 01.

06. 2009, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Prvostupňový súd ďalej v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou predtlače formulárovej
zmluvy ako aj všeobecných obchodných podmienok čl. 11.2. Uvedené obchodné podmienky úveru
v bode 11.2. a predtlačená formulárová zmluva ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi
zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný
titul. Rozhodcovskú doložku exekučný súd teda vyhodnotil tak, že nie je dojednaná individuálne, čo

vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti
formulárovej zmluvy, kde povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť pri podpise zmluvy túto podpísať bez
takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola podľa názoru okresného súdu v
čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako táka bola od počiatku neplatnou v zmysle §
53ods.4Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatváraniazmluvy. Rozhodcovskékonanie,ktorého
výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností považoval okresný súd exekučný
titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu
vovykonaníexekúcie. Nazákladeuvedenéhopotom vzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkužiadosť
súdneho exekútora zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.

a), d), f), e), a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Podľajeho názoru prvostupňový súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napríklad zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Takýmto konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Oprávnený ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca
F.W.,a.s., bolpovinnýpostupovaťvsúladesustanoveniamirozhodcovskéhozákona.Zdôraznilďalejto,
že právnypredchodcapostupovalvsúlades §93bzákonaobankách,ktorýukladápovinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity uvedenej v článku 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to aplikáciou ustanovení § 52a a nasl. Občianskeho zákonníka

v znení pred účinnosťou tohto znenia. Občiansky zákonník v čase uzavretia predmetnej zmluvy o
úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje a zmluva o
úvere, ktorá je absolútnym obchodom, medzi nimi nebola. Exekučný súd teda nesprávne aplikoval
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p.. Exekučný súd ďalej podľa názoru
oprávneného konštruovalnovýskutkovýstavbezúčasti oprávneného aodňalmumožnosť vyjadriťsak

vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie
v horizontálnych vzťahoch a nesprávne aplikoval aj judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený
poukázal taktiež na súvisiacu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozdielnu
rozhodovaciu činnosť exekučných súdov v skutkovo aj právne obdobných veciach. Podľa jeho názoru
je ďalej v exekučnom konaní povinný neprimerane zvýhodňovaný a exekučný súd svojim postupom

znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O. s. p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie
exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného
konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súdpoverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp.
zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje
z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už

nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje,
vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd
je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. § 44
Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 10.
02. 2014, doručenou okresnému súdu dňa 14. 02. 2014, s odkazom na exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IX-C/0112/0395 zo dňa 04. 07. 2013,
právoplatným dňa 26. 08. 2013 a vykonateľným dňa 30. 08. 2013, ktorým bola uložená žalovanému
(povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.994,66 Eur s príslušenstvom do 3
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol,

nakoľko vyhodnotil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka a v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka je od počiatku neplatnou.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je
zrejmé, že exekučný súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním

rozhodcovskej doložky. Z predloženého súdneho spisu však vyplýva, že okresný súd nedostatočne zistil
skutkový stav veci, nakoľko v súdnom spise absentuje rozhodcovská doložka, ktorú prvostupňový súd
vyhodnotil ako neplatnú. Zmluva o úvere a Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná
pôžička - šikovná rezerva, z ktorých exekučný súd vychádzal, obsahujú len odkaz na rozhodcovskú
doložku, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach.

V zmluve o úvere zo dňa 01. 06. 2009 (č.l. 9 súdneho spisu) je v bode 7 uvedené, že „zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad sa
budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.“ V článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovná rezerva (č.l. 10 súdneho spisu) je uvedené, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,

ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešenie
týchto sporov.“

Zo zmluvy o úvere, konkrétne z bodu 3, je zrejmé, že pri úprave zmluvného vzťahu medzi oprávneným
a povinným sa vychádza zo zmluvy o úvere, z Všeobecných obchodných podmienok, z Obchodných

podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, zo Sadzobníka poplatkov,
z Oboznámenia spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, z Oznámenia oúrokových sadzbách a z Informácií o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z. V súdnom spise sa
však nachádza len zmluva o úvere (č.l.9) a Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná
pôžička - šikovná rezerva (č.l. 10). Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých by mala byť

podľa vyššie uvedeného obsiahnutá samotná rozhodcovská doložka, však v súdnom spise absentujú.
Prvostupňový súd teda nemohol adekvátne vyhodnotiť rozhodcovskú doložku, ktorú nemal k dispozícii.
Navyše z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že nerozlišuje Všeobecné obchodné podmienky a
Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva.

Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadával

sa s námietkami oprávneného k nim, prihliadol v zmysle § 212 ods. 2 O. s. p. na inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri skúmaní a hodnotení, či exekučný titul bol vydaný
orgánom,ktorýmánatoprávomoc atedavtejsúvislostipriskúmaníahodnotenírozhodcovskejdoložky,
musí mať exekučný súd predmetnú rozhodcovskú doložku k dispozícii v jej úplnom znení a až následne
po oboznámení sa s ňou môže skúmať, či spĺňa príslušné zákonné kritériá. V predmetnom prípade to
však tak nebolo, nakoľko exekučný súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných

obchodných podmienkach k dispozícii nemal a vychádzal len z odkazov uvedených v zmluve o úvere a
v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva.

V súvislosti so založením právomoci rozhodcovského súdu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, podľa
ktorého základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej

zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie
jej platnosti je jej písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods.
2 O. s. p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie, a to preskúmaním rozhodcovskej doložky obsiahnutej
vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.