Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413219690
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413219690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. F., bytom B., F. Y. XX, otec Q. Y., bytom B., Sv. B. XX, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.
apríla 2014 č.k. 12P/141/2013-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:

Súd zvyšuje výživné na mal. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne počnúc
od 01. 09. 2013, čím zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/286/2010-76 zo dňa 26.

01. 2011 v časti výšky výživného.

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok v časti, týkajúcej sa zročného výživného za čas od 01. 09. 2013 a
vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné na maloletého Q. Y., nar. XX. XX. XXXX zo
strany otca zo sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2013, čím zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/286/2010 zo dňa 26. 01. 2011 v časti výšky výživného. Zročné
výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 04. 2014 vo výške 320 eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom splatnosť prvej splátky nastáva dňom
právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Predmetnú vec posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods.
5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka maloletého je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08. 09. 2012, poberá preddavkovo dávku a príspevky
v sume 44,63 eura, je liečená od roku 1995 na epilepsiu, poberá preddavkovo invalidný dôchodok v

sume 50 eur mesačne. Z oznámenia Vojenského útvaru XXXX J. vyplýva, že matka bola prepustená
zo služobného pomeru dňom 22. 05. 2006 z dôvodu, že nevykazovala požadované výsledky a stala sa
nespôsobilou vykonávať štátnu službu, jej príjem v tomto období bol 479,58 eura. Otec maloletého má
príjem z pracovného procesu v sume 384 eur, jeho priateľka má príjem vo výške 858 eur. K poklesu
pohyblivej časti mzdy u otca maloletého dieťaťa došlo z dôvodu úbytku práce, má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči mal. P., ktorý navštevuje základnú školu. Maloletý Mikuláš študuje na Pedagogickej a
sociálnej akadémii v Leviciach, kde má výdavky súvisiace so štúdiom vo výške približne 80 eur, stravujesa v školskej jedálni, úhrada predstavuje 20 eur, lieči sa na alergiu. Po takto zistenom skutkovom stave
dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný,
nakoľko od poslednej úpravy uplynula doba viac ako troch rokov, od ktorej doby sa výrazne zvýšili

výdavky na maloletého, vzrástli jeho náklady na uspokojenie základných životných potrieb, od 01. 09.
2013 začal navštevovať strednú školu, kde dochádza týždenne, platí za internátne ubytovanie. Zmenili
sa aj pomery na strane rodičov, matke sa znížil príjem o 94,63 eura, otcovi sa znížil príjem o 65,35 eura a
aj keď zamestnávateľ otca zdôvodnil pokles jeho zárobku úbytkom objednávok a prác, otec nepreukázal
aktivitu,ktorúbyvyvíjalsúmyslomzvýšiťsvojpríjemprivedomísisvojichdvochvyživovacíchpovinností,

preto na jeho nižší príjem neprihliadol a vychádzal z jeho predchádzajúceho zárobku vo výške 427,10
eura. Otec sa nemôže zbaviť svojej povinnosti podieľať sa zvýšenou mierou na výžive maloletého len
paušálnym poukazovaním na svoju zlú finančnú situáciu, nízky zárobok a presúvať svoju vyživovaciu
povinnosť na druhého rodiča. Sumu 120 eur považoval za primeranú. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade sa jedná

o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec maloletého dieťaťa. V
odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil zistený skutkový stav, keď nesprávne
vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletého a aj jeho rodičov. Potvrdil, že je nesporné, že došlo
k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ale k zmene pomerov došlo aj na jeho strane.

Matka maloletého má minimálne náklady na bývanie, o svoju prácu prišla svojim vlastným pričinením,
zavádzala súd vo veci dôvodu straty zamestnania. Pokles jeho príjmu u zamestnávateľa bol z dôvodu
zníženia objemu práce a nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby za prácou vycestoval do zahraničia,
alebo aby pracoval nad prijateľnú mieru len preto, aby uspokojil potreby matky maloletého. Je toho
názoru, že výživné na maloletého vo výške 80 eur mesačne je primerané napriek zmene pomerov na

jehostrane,žiadapretonapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazmeniťtak,ženávrhmatkynazvýšenie
výživného zamietne.

Matka maloletého Q. sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že prvostupňový súd dostatočne
preskúmal odôvodnené potreby maloletého, ako i zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery

oboch rodičov a pri rozhodovaní postupoval v zmysle zásady, že výživné má prednosť pred všetkými
ostatnými výdavkami rodičov. Poznamenal, že otec dieťaťa nevyužíva všetky dostupné možnosti na
zvýšenie svojho príjmu a to nielen bezprostredne v mieste jeho bydliska. Odvolaciemu súdu navrhuje
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku,

konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania otca (§ 205, § 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti určenia
výšky výživného potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a v časti zročného výživného podľa § 221 ods. 1
písm. h/ OSP zrušiť a v tejto časti mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodiča žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia

súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá až do
doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa
živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného
charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, počas

ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a
tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná
príprava na povolanie“) a vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje

a to až do jeho dokončenia. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí teda ani od dosiahnutia určitej
vekovej hranice, napr. plnoletosti, ale iba od toho, či dokáže svoje potreby samostatne z vlastných
zdrojov uspokojovať.

Kritériaminaurčenierozsahuvyživovacejpovinnostisúschopnosti,možnostiamajetkovépomeryoboch
rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej

úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné
určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových
potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva
niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť

napr. i nákladný spôsob života.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie,

odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre
určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov,
ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými
skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného
tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny skoršieho
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorá nie je len krátkodobá. Zmenou

pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností a to buď na strane
maloletého dieťaťa, alebo rodičov, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.
Pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom platia zákonné ustanovenia o určovaní výživného
na maloleté deti, uvedené v ustanoveniach § 62, § 75 Zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení sa
vychádza z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa. Za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného, možno považovať zvýšenie,
či zníženie zárobku rodičov, prípadne zmenšenie majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a
to nielen na krátky čas. Takouto zmenou pomerov na strane dieťaťa môže byť vyšší vek dieťaťa, nástup
na vyšší stupeň vzdelávania, závažné zdravotné problémy a podobne.

V danej veci súd prvého stupňa zmenil rozsudok súdu o určení výživného zo dňa 26. 01. 2011, ktorým
bola určená posledná výška výživného na sumu 80 eur mesačne. Z tohto dôvodu bolo potrebné skúmať,

či a k akým zmenám na strane rodičov a maloletého dieťaťa došlo. V tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že za čas od poslednej úpravy, t.j. od roku 2006 došlo k podstatným zmenám tak na
strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k
najväčšej zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy výživného
navštevoval základnú školu, v súčasnej dobe študuje na strednej škole, ktorá okolnosť má výrazný

vplyv na zvýšené náklady súvisiace so starostlivosťou a výchovou o neho. Už samotná táto skutočnosť
odôvodňuje u maloletého nárok na zvýšené výživné zo strany otca.

Taktiež na strane rodičov došlo od poslednej úpravy k zmene. Matka v čase poslednej úpravy mala
priemerný mesačný zárobok vo výške 144 eur mesačne, nakoľko dňa 22. 05. 2006 skončila služobný
pomer profesionálnej vojačky (do skončenia služobného pomeru mala príjem 479,58 eura), v súčasnej

dobe poberá preddavkovo invalidný dôchodok v sume 50 eur mesačne a dávku a príspevky v sume
44,63 eura. Otec maloletého Q. v čase poslednej úpravy mal príjem 427,10 eura, v súčasnosti má príjem
384 eur, pričom k poklesu príjmu došlo v dôsledku úbytku množstva práce u zamestnávateľa. Z tohto
dôvodu možno prisvedčiť tvrdeniu otca, že v rozhodnom období, t.j. od poslednej úpravy výživného,
došlo u neho k zníženiu príjmov. Súd prvého stupňa však v súvislosti so zníženým príjmom otca iba

skonštatoval, že otec nepreukázal aktivitu, ktorú by vyvíjal s úmyslom zvýšiť svoj príjem pri vedomí si
svojich dvoch vyživovacích povinností, preto nebol daný dôvod prihliadnuť na jeho znížený príjem a pri
určení výživného vychádzal z predchádzajúceho zárobku 427,10 eura. S týmto tvrdením súdu prvého
stupňa sa odvolací súd nestotožnil a dodáva, že znížený príjem otca nie je v dôsledku jeho zavinenia,
resp. jeho nečinnosti, nakoľko pracuje u toho istého zamestnávateľa a keďže má ďalšie maloleté dieťa,

novú rodinu, nie je možné ho nútiť, aby vycestoval za prácou aj do širšieho okolia. Na druhej strane je
nesporné, že otec si musí byť vedomý svojich dvoch vyživovacích povinností a svojim príjmom musí
zabezpečiť maloletým deťom krytie základných potrieb, ale sčasti i školských a mimoškolských aktivít.
Je nesporné v danej veci, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého Q., ktorý oproti
poslednej úpravy (vtedy chodil na základnú školu) začal študovať na strednej škole, ktorá skutočnosť

má za následok podstatné zvýšenie nákladov na jeho živobytie, nákladov súvisiacich s jeho štúdiom i
s mimoškolskými aktivitami.

Odvolací súd, vychádzajúc zo súčasných príjmov oboch rodičov, keď na strane matky zohľadnil jej
znížený príjem, zdravotné problémy a predovšetkým jej osobnú starostlivosť, ktorou vyvažuje svoj podiel
na výživnom na maloleté dieťa, na strane otca zohľadnil jeho nižší príjem, keď jeho ďalšia vyživovacia

povinnosť voči maloletému P. už bola zohľadnená pri poslednej úprave výživného, zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa v tejto časti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Q. sumou 100 eur
mesačne. Pri určení tejto výšky výživného odvolací súd vychádzal jednak z príjmov oboch rodičov, z ich
majetkových pomerov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého. Na strane otca zohľadnil jeho znížený
príjemvdôsledkuobjektívnychskutočností,nezavinenýnímsamotným.Spoukazomnatietoskutočnosti

je odvolací súd toho názoru, že je plne v možnostiach a schopnostiach otca a to aj s poukazom na
jeho súčasný priemerný mesačný zárobok, a pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a úhrady
životných nákladov, prispievať na syna zvýšeným výživným vo výške 100 eur mesačne. Odvolací súd
pri rozhodovaní o odvolaní otca neakceptoval jeho námietku, že matka dieťaťa nepreukázala dôvodnosťnávrhu a zmenu pomerov, keď už samotná skutočnosť, že maloleté dieťa je o viac ako tri roky staršie,
začalo navštevovať strednú školu, je potrebné považovať za zmenu pomerov na strane maloletého
dieťaťa, ktorá bola v rámci dokazovania na súde prvého stupňa riadne preukázaná.

V časti zročného výživného odvolací súd nemal dostatok podmienok na zmenu rozhodnutia, nakoľko
nemal k dispozícii podklady k správnemu určeniu výšky nezaplateného výživného od 01. 09. 2013,
odkedy došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletého Q., a preto v tejto časti napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa preto v ďalšom
konaní si zabezpečí podklady pre určenie výšky dlžného výživného zo strany otca, keď zistí, akú sumu

na výživnom otec doteraz zaplatil a následne v tejto časti opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie
riadne odôvodní podľa § 157 ods. 2 OSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom
preskúmateľné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.