Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200503
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2012200503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Y.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., Q. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave č. k. 38Sd/101/2012 - 64 zo dňa 14. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/101/2012 - 64 zo dňa
14. mája 2013, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie

č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. septembra 2012, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č.
461/2003Z.z.vspojenísnariadenímESEurópskehoparlamentuaRadyč.883/2004vznenínariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 priznala navrhovateľke od 15. júna 2012 invalidný
dôchodok v sume 116,30 eur mesačne zodpovedajúci stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (ďalej len ,,MPSVZČ") 45%. Tým istým výrokom potvrdil aj zmenové rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2012, ktorým jej od 15. júna 2012 bol priznaný
invalidný dôchodok vo výške 142,10 eur mesačne. čo zodpovedá stanovenej MPSVZČ 55%.

Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13. decembra 2012. nakoľko tieto boli vydané
po riadnom a podrobnom zistení zdravotného postihnutia navrhovateľky a jeho vyhodnotení v zmysle
prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Bol dostatočne presvedčivo odôvodnený záver o správnosti určenia
MPSVZČ u navrhovateľky, od čoho sa odvíja výška dôchodkovej dávky. Správnosť žiadnych iných
parametrov rozhodujúcich pre stanovenie výšky dôchodkovej dávky spochybnená nebola.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým namietala, že nepriaznivý zdravotný stav
u nej stále pretrváva a nedovoľuje jej vykonávať zárobkovú činnosť. Pretrvávajú u nej depresie, plačlivé
nálady a pocit strachu a úzkosti, bolesti chrbta neustávajú, čo jej bráni v tom, aby čo len chodila von

medzi ľudí. Preto nesúhlasí s rozhodnutím súdu a žiada o prehodnotenie oprávnenosti jej nároku na
vyššiu dávku invalidného dôchodku.Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila uvádzané dôvody za
neopodstatnené. Podľa jej názoru skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z

hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto
daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav
bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, preto jej nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Napadnutý rozsudok navrhla

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 9.
septembra 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§
156 ods. l a 3 OSP).

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.
1 ).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený
zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na

schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak ako ho
zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, t.j. že konanie o

nároku navrhovateľky bolo začaté na základe jej žiadosti spísanej dňa 6. septembra 2012, ktorou si
uplatnilanároknadôchodkovúdávkuod27.júna2012.VzmysleposudkuposudkovéholekáraSociálnej
poisťovne pobočky v Trnave zo dňa 6. septembra 2012, z ktorého vychádzalo rozhodnutie odporkyne
č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. septembra 2012, rozhodujúcim zdravotným postihnutím bol určený stav
po operácii krčnej chrbtice, kapitola XV., oddiel E, položka 4.b) s určením miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 45% (z rozmedzia 35-45%). Navýšenie pre iné zdravotné postihnutie
priznané nebolo.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa 22. novembra
2012 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia, so sídlom v Trenčíne,
MUDr. N. M., ktorý po vyhodnotení predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie

označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky dorzalgia C riešená operačne - kapitola XV,E, 4.b. prílohy č. 4 k zákonu - 45% (z rozmedzia 35- 45%) s navýšením percentuálnej miery poklesu o
10% za iné zdravotné postihnutie - dorzalgia LS a somatická porucha, celkom teda určil mieru poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť na 55%. Podľa výroku posudku navrhovateľka je invalidná podľa § 71

ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v
danom prípade 55% od 15. júna 2012, čo bolo podkladom pre vydanie zmenového rozhodnutia č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2012.

Vzhľadom na predložené nové lekárske nálezy v priebehu konania krajský súd vo veci dôvodne doplnil

dokazovanie posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia, so
sídlom v Trenčíne MUDr. M. zo dňa 10. apríla 2013 z posudku, ktorého vyplýva, že od posledného
posúdenia dňa 22. novembra 2012 bola navrhovateľka hospitalizovaná na psychiatrii. Pri prvej
hospitalizácii bol stav hodnotený ako porucha z oblasti neurotických u histriónskej osobnosti, po
preložení na doliečenie v inom ústave bola diagnóza zmenená na ťažkú depresívnu poruchu u
histriónskej osobnosti. Pritom klinický nález v oboch prípadoch bol rovnaký, v popredí je abnormná

štruktúra osobnosti s prevahou histriónskych rysov. Psychomotorické tempo je primerané, kompletne je
orientovaná, je bez zvýšenej vnútornej tenzie, prípadne s ľahkou tenziou. Je emotívne labilná. Percepcia
je intaktná, sú hraničné telocitné halucinácie, intelektové a mnestické funkcie sú v norme. Napriek
dokázanému a opakovane zapísanému zlepšeniu zdravotného stavu s prejasnením nálady a redukciou
úzkosti a dobrým výsledkom probatórnej priepustky bola diagnóza zmenená na ťažkú depresiu.

Bolo skonštatované, že nie je prítomný depresívny stupor, suicidálne ideácie, ani tendencie a neboli
vyčerpané všetky terapeutické možnosti pre túto diagnózu. Nakoľko závery uvedených hospitalizácií
sú rozdielne, nie je možné potvrdiť jednoznačný diagnostický záver. Naviac sa každopádne jedná o
aktuálne zistené zhoršenie zdravotného stavu, preto nie je splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu potrebná pre uznanie invalidity vo vyššej - zmenenej položke. Celkovo nie je dôvod

na zmenu záverov doterajších posudkov. naposledy zo dňa 22. novembra 2012.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje
rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne
vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala
pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia

napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali
jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor
odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v
primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky a odvolací súd s prihliadnutím
na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd
nepovažoval za spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným
a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že

nemožno považovať za porušenie práva navrhovateľky skutočnosť, ak súd prvého stupňa neodôvodnil
svoje rozhodnutia podľa jej predstáv.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v súdnom odvolacom konaní nepredložila žiadne
také výsledky vyšetrení, resp. lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi,
konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní a ktoré by

predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári
sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného
poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by
inak prijatý záver spochybňovali.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska

skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkovpredloženými navrhovateľkou, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľkou uvádzané výčitky nezakladajú
podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových

lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľky o tom,
že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len
jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti
skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto daný dôvod ani na prípadné ďalšie
dokazovanie. Treba však pripomenúť, že ak by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil,

nič jej nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia
odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. l v spojení

s § 2501 ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.