Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210404
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111210404.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľky : E. G., W.. XX.XX.XXXX, F. G.. F. Č.. X, XXX XX V., zastúpená advokátom:
JUDr. Juraj Uhrín, Advokátska kancelária, ul. Hviezdoslavova č. 7, 040 01 Košice, proti odporcovi :
Slovenská republika zastúpená Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 02
Bratislava, o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2010 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 7.12.2010
( sp.zn. 1C 3/2010 ) sa navrhovateľka domáhala zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady škody vo

výške 3422eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 7.10.2009 do zaplatenia a k náhrade trov
konaniaspoukazomnazák.č.514/2003Z.z.vplatnomznení,sodôvodnením,žedňa19.10.2009podala
cestou svojho právneho zástupcu podnet adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vo
veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam Okresného súdu Košice č.k. 23C
12/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008 z dôvodu, že sa oprávnene
domnievala, že v tomto konaní bolo zo strany konajúcich súdov značne pochybené v jej neprospech,
pričom dôkazy predložené účastníkmi konania jednoznačne smerovali k iným záverom, než tým, ktoré
viedli k vyneseniu rozhodnutiam vo veci. Dňa 11.3.2010 bola právnemu zástupcovi navrhovateľky

doručená výzva Generálnej prokuratúry SR na predloženie plnomocenstva na zastupovanie jej osoby
vo veci podania mimoriadneho dovolania. Dňa 17.5.2010 navrhovateľke bolo Krajskou prokuratúrou
v Košiciach oznámené, že mimoriadne dovolanie Generálna prokuratúra SR vo veci podať nemôže,
pretože lehota na jeho podanie uplynula dňa 14.1.2010. Dňa 25.5.2010 podal právny zástupca
navrhovateľky žiadosť o náhradu verejnej správy. Dňa 4.10.2010 bolo navrhovateľke prostredníctvom
organizačného a kontrolného odboru Generálnej prokuratúry SR oznámené, že uplatnenému nároku
na náhradu škody nie je možné vyhovieť, pretože zo strany Generálnej prokuratúry SR nedošlo k

takému pochybeniu, ktoré by takéto odškodnenie odôvodňovalo. Odôvodnenie žiadosti poukazovalo
na to, že občan má síce právo na podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania Generálnou
prokuratúrou SR vo veci, avšak žiaden právny predpis neupravuje povinnosť Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky podať vo veci mimoriadne dovolanie, teda takémuto podnetu nemusí vyhovieť
a teda na podanie takéhoto návrhu nie je právny nárok. V rámci uvedeného zamietnutia podnetu sa
uvádza : " Generálnej prokuratúre SR bol dňa 19.10.2009 doručený podnet aj s príslušnými prílohami na
podanie mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou v napádanej veci, ale konajúci prokurátor

Generálnej prokuratúry SR ( H.. F. ) nemal dňa 19.3.2010 vedomosť o uplynutí jednoročnej lehoty
na podanie mimoriadneho dovolania, údajne preto, že údaj o právoplatnosti napádaných rozhodnutív podnete uvedený nebol." Navrhovateľka spochybnila profesionálnu úroveň pracovníkov Generálnej
prokuratúry SR s tým, že ak by aj táto skutočnosť bola pravdivá, disponoval príslušnými rozsudkami vo
veci. Takýto argument považovala za nezmyselný vo vzťahu k vysvetleniu jednoduchého zanedbania

základných pracovných povinností vo veci pracovníkom Generálnej prokuratúry SR a pokus o akési
"právne" vysvetlenie tohto pochybenia adresované právnemu zástupcovi navrhovateľky a nazvala ho
výsmechom práva a právneho štátu ako takého zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Snahu o prekrytie takéhoto konania nazvala "vymyslenou fabuláciou" stavu veci a hroznou predstavou o
spôsobe fungovania takej štátnej organizácie, ktorej hlavnou náplňou práce je dohľad nad dodržiavaním

zákonnosti. Jediným argumentom, o ktorý opiera Generálna prokuratúra SR dôvod včasného nepodania
mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou vo veci, je údajné nedoručenie plnomocenstva
na zastupovanie udelené navrhovateľkou právnemu zástupcovi. Navrhovateľka aj tento argument
považovala za nepravdivý, pretože plnomocenstvo bolo riadnou prílohou podania podnetu a ak tak
nebolo, bolo potrebné požiadať o jeho doplnenie priamo právneho zástupcu ( takéto plnomocenstvo bolo
aj prílohou príslušných a na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov). Neakceptovala údajné nepredloženie

plnomocenstva ako jediný dôvod nepodania podnetu na mimoriadne dovolanie GP a tým stratu
akejkoľvek možnosti na zabezpečenie spravodlivosti vo veci. Takýto postup nazýva česká právna prax
ako "neprimeraný právny formalizmus", teda ide o situáciu, ak sa odoprie výkon práva občanovi výlučne
na základe nedoručenia pre vec nepodstatného dôkazu - prílohy.

Krajský súd v Bratislave ( sp.zn. 1C 3/2010 ) dňa 30.3.2011 s poukazom na ust. § 104a ods. 2 O.s.p. a

ust. § 9 ods. 1 O.s.p. predložil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému
na konanie ( sp.zn. 7C 49/2011 ).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 9.6.2011 doručeným Okresnému súdu
Bratislava I dňa 17.6.2011 a žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s
odôvodnením, že navrhovateľka v žalobnom návrhu neuvádza, z akého titulu si nárok na náhradu škody

uplatňuje t.j. či napáda nezákonné rozhodnutie prípadne nesprávny úradný postup, ktorý mal realizovať
odporca. Uvedenú skutočnosť je možné zistiť z navrhovateľkinej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, v ktorom označila za nesprávny úradný postup Generálnej prokuratúry SR,
ktorá na základe

7C 49/2011

podnetu nepodala mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 23C 12/2003 zo
dňa 6.9.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008

z 27.11.2008, čím porušila zákon, pretože znemožnila oprávnenej osobe domáhať sa svojich práv
a právom chránených záujmov. Odporca poukázal na ust. § 3 , § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov s tým, že zákon síce definuje pojem nesprávny úradný postup, avšak ide len

o demonštratívny výpočet úkonov, ktoré je možné považovať za nesprávny úradný postup. Z tohto
dôvodu došlo k jeho špecifikácii judikatúrou súdov ( napr. uznesenie ÚS SR III.ÚS 328/09-15, sp.zn. I.ÚS
55/2010-11 : "...k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť jednak v rámci rozhodovacej činnosti
orgánov štátu, ako aj v rámci činnosti , ktorá nesmeruje k rozhodnutiu. Vo všeobecnosti je potrebné
konštatovať , že za nesprávny úradný postup treba považovať taký postup orgánov štátu, ktorý je

v rozpore s pravidlami a podmienkami, ktoré ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy...". V
Občianskom súdnom poriadku je mimoriadne dovolanie upravené ako osobitný mimoriadny opravný
prostriedok, na podanie ktorého splnomocnil zákon generálneho prokurátora. Zakotvenie inštitútu
mimoriadneho dovolania v občianskom súdnom konaní je určitým zásahom do princípu právnej istoty.
Zákon veľmi jednoznačne stanovil podmienky , dôvody a predmet tohoto oprávnenia generálneho

prokurátora, na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok ( uznesenie ÚS SR č. IV ÚS
28/06 ). Platná právna úprava mimoriadneho dovolania pre jeho prípustnosť vyžaduje predovšetkým
podnet účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím
súdu. Ďalšími zákonnými podmienkami, ktoré musia byť súčasne splnené, , je zistenie, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, že podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a že túto ochranu nie
je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Zákonným vymedzením rozhodnutí, ktoré môžubyť predmetom mimoriadneho dovolania v ust. § 243 O.s.p. zákonodarca taxatívne určil dôvody,
závažnosť ktorých zodpovedá spoločenskej potrebe zásahu do právoplatnosti súdneho rozhodnutia a
následne pripustil možnosť takéhoto zásahu v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Na

konanieopodnetenapodaniemimoriadnehodovolaniasavzťahujúpoprivyššieoznačenýchustanovení
OSP aj ustanovenia § 3, § 4 ods. 1 písm. c), ust. § 19 ods. 1 a 3 a § 31 - § 36 zák.č. 153/2001
Z.z. Z týchto ustanovení vyplýva, že prokurátor je na základe podnetu oprávnenej osoby povinný
skúmať existenciu zákonných podmienok na podanie mimoriadneho dovolania. Len v prípade ak sú
všetky podmienky splnené je generálny prokurátor povinný mimoriadne dovolanie podať. Na druhej

strane, ak čo i len jedna zo zákonných podmienok splnená nie je , dovolanie podať nemôže. Pokiaľ
podaniu mimoriadneho dovolania bráni uplynutie lehoty, v ktorej je mimoriadne dovolanie možné podať,
prokurátor bez preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu podnet odloží ( čl. 13 príkazu generálneho
prokurátora Slovenskej republiky por č. 15/2006 z 27.6.2006 o postupe prokurátorov pri vykonávaní
pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti v znení príkazu por.č. 2/2009 zo 16.3.2009 ). K podaniu
navrhovateľky na Generálnu prokuratúru SR, ktorým žiadala o postup v súlade s OSP v rozsahu podania

mimoriadneho dovolania odporca uviedol, že Generálnej prokuratúre SR bol dňa 19.10.2009 doručený
podnet navrhovateľky zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom, na podanie mimoriadneho
dovolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 23C 12/2003 zo dňa 6.9.2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008 zo dňa 27.11.2008. K predmetnému podaniu
nebolo doložené plnomocenstvo navrhovateľky, ktorým by podávateľa podnetu JUDr. Juraja Uhrína

na takýto úkon splnomocnila. Podnet bez priloženého plnomocenstva nebolo možné považovať za
podnet na podanie mimoriadneho dovolania v zmysle ust. § 243e OSP. Prokurátor na základe takéhoto
podnetu nemal zákonné oprávnenie vo veci ďalej konať, a preto listom zo dňa 12.11.2009 vyzval
údajnú splnomocniteľku o predloženie splnomocnenia. Až po ďalšej výzve prokurátora zo dňa 1.3.2010
bolo generálnej prokuratúre doručené 18.3.2010 plnomocenstvo udelené navrhovateľkou JUDr. Jurajovi

Uhrínovi zo dňa 12.3.2010. po doručení plnomocenstva prokurátor generálnej prokuratúry podľa čl,. 11
ods. 7 Príkazu por č. 15/06 zaslal dňa 19.3.2010 podnet na vybavenie Krajskej prokuratúre Košice.
Pri zaslaní veci na podriadenú prokuratúru prokurátor nemal vedomosť o uplynutí jednoročnej lehoty
na podanie mimoriadneho dovolania, pretože údaj o právoplatnosti napadnutých rozhodnutí v podnete
nebol uvedený a rovnako o uplynutí lehoty nemala vedomosť ani Krajská prokuratúra Košice, ktorá

po dvoch bezúspešných dožiadaniach o zapožičanie súdneho spisu adresovaných Okresnému súdu
Košice I. potrebný spis zadovážila na súde osobne dňa 17.10.2010 a ihneď upovedomila navrhovateľku
o odložení podnetu z dôvodu uplynutia lehoty. Najpodstatnejšou skutočnosťou je to, že podnet na
podanie mimoriadneho dovolania bol podaný právnym zástupcom účastníčky konania bez udelenia
plnomocenstva a prokurátor bol tento podnet oprávnený vybavovať až keď ho mohol považovať v

zmysle ust. § 243e OSP za podnet osoby oprávnenej na podanie takéhoto podnetu, k čomu došlo až
doručením plnomocenstva po uplynutí lehoty na podanie mimoriadneho dovolania. Odporca prijal záver
s poukazom na citovanú právnu úpravu a popísaný skutkový stav, že zložky prokuratúry v podnete
navrhovateľky konali v súlade s platnou právnou úpravou a teda v súlade s podmienkami a pravidlami,
ktoréustanovujúvšeobecnézáväznéprávnepredpisy.Zložkyprokuratúryneaplikovali vpraxinesprávny

úradný postup, ktorý ani navrhovateľka v podanom návrhu nešpecifikovala a ani nepreukázala. Z tohto
dôvodu sa odporca k ďalším podmienkam v súlade s ktorými si navrhovateľka môže uplatňovať nárok
na náhradu škody t.j. vznik škody a príčinná súvislosť v tomto štádiu sporu nevyjadril.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 2.7.2012 do zápisnice pred súdom uviedla, že k uplatnenej
výške škody 3422eur dospela tak, že táto suma jej bola odpísaná z účtu v rámci exekučného konania

súdnou exekútorkou.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový
stav :

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Košice I. sp.zn. 23C 12/2003 vyplýva, že súd v právnej veci

navrhovateľky : Česká poisťovňa Slovensko a.s. Prievozská č. 6, Bratislava, proti odporkyni : E. G. W..
XX.XX.XXXXF.F.XXX/X,V.,ozaplateniedlžnéhopoistnéhovsume36220Skspríslušenstvomrozhodol
rozsudkom č.k. 23C 12/2003 - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatným dňa 14.1.2009 a vykonateľným dňa
20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008 - 180 zo dňa 27.11.2008a zaviazal odporkyňu E. G. k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 36220Sk so 17,6% úrokom z
omeškania ročne od 15.9.2002 do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 12187Sk.

Dňa 30.1.2009 bolo doručené Okresnému súdu Košice I dovolanie proti právoplatnému rozsudku.

R.. A. S., súdna exekútorka , Exekútorský úrad Košice, Š. Č.. X, V. vydala dňa 20.5.2009 sp.zn.
Ex 232/2009- 6 Upovedomenie o začatí exekúcie podľa ust. § 47 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov na základe exekučného titulu - rozsudku č.k. 23C 12/2003 - 153 zo dňa 6.9.2007
právoplatného dňa 14.1.2009 a vykonateľného dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č.k. 3Co 7/2008 - 180 zo dňa 27.11.2008.

Príkazom na úhradu zo dňa 26.5.2009 OTP Banka Slovensko a.s. uhradila sumu 3421,74eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Cdo 189/2009 - 205 zo dňa 13.7.2009 právoplatným
dňa 6.8.2009 dovolanie odporkyne E. G.W. odmietol.

Právny zástupca navrhovateľky JUDr. Juraj Uhrín podal podnet zo dňa 7.10.2009 adresovaný
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave v mene mandantky E. G. ( navrhovateľky ) ,
ktorým sa domáhal podania mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 23C

12/2003 - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatnému dňa 14.1.2009 a vykonateľnému dňa 20.1.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008 - 180 zo dňa 27.11.2008.

Výzvou GP SR zo dňa 12.11.2009 bola navrhovateľka vyzvaná na doloženie plnomocenstva na
zastupovanie v konaní o podnete na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu
Košice I. č.k. 23C 12/2003 - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatného dňa 14.1.2009 a vykonateľného dňa

20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008 - 180 zo dňa 27.11.2008.

Opätovnou výzvou zo dňa 1.3.2010 VI/1 Pz 873/09-4 ( prokurátor JUDr. U. F. ) v nadväznosti na výzvu
z 12.11.2009, bola navrhovateľka opakovane vyzvaná na zaslanie udeleného plnomocenstva JUDr.
Jurajovi Uhrínovi, ktorý ju mal zastupovať v konaní v podnete na podanie mimoriadneho dovolania s
poučením, že prokuratúra nebude môcť pokračovať v konaní.

Na túto výzvu zaslala navrhovateľka 18.3.2010 prokuratúre plnomocenstvo k zastupovaniu vo veci
návrhu na podanie mimoriadneho dovolania a až na základe takto doplneného podnetu mohla GP SR
konať a 19.3.2010 oznámila prokuratúra kancelárii právneho zástupcu prijatie podnetu a zaslala podnet
na ďalší postup Krajskej prokuratúre v Košiciach.

Krajská prokuratúra v Košiciach listom zo dňa 17.5.2010 Kc 92/10-10 oznámila právnemu zástupcovi

navrhovateľky, že preskúmaním súdneho spisu zistila, že napadnuté rozhodnutia súdov nadobudli
právoplatnosť dňa 14.1.2009 a podľa § 243g OSP mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor
na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdov. Ide o lehotu zákonnú,
ktorej zmeškanie nie je možné vrátiť. Lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula dňa
14.1.2010. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania ktorý bol doručený GP SR dňa 19.10.2009

v obsahu uvádzal, že navrhovateľka je zastúpená v konaní o mimoriadnom dovolaní právnym
zástupcom, ale k podnetu nebolo pripojené písomné plnomocenstvo na zastupovanie. Ak podnet na
podanie mimoriadneho dovolania za podávateľa podnetu podal jeho právny zástupca, musí byť k
nemu pripojené písomné plnomocenstvo, pokiaľ nie je pripojené, prokuratúra o podnete nekoná. Na
základe výzvy GP SR bolo písomné plnomocenstvo predložené 18.3.2010 , pričom právny zástupca v

sprievodnom liste skonštatoval, že prieťahy pri jeho doručovaní boli spôsobené na jeho strane. Písomné
plnomocenstvo bolo právnym zástupcom predložené po lehote uvedenej v § 243g OSP, ktorá bráni
podaniu mimoriadneho dovolania. S poukazom na uvedené bol podnet odložený.Listom zo dňa 25.5.2010 sa navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom obrátila na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky Štúrova č. 2 Bratislava so žiadosťou o odškodnenie s tým, že dňa
7.10.2009 podala navrhovateľka podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku č.k. 23C

12/2003 - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatným dňa 14.1.2009 a vykonateľnému dňa 20.1.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 7/2008 - 180 zo dňa 27.11.2008 s kompletnými
prílohami. Lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula dňa 14.1.2010. Dňa 1.3.2010 bol právny
zástupca navrhovateľky vyzvaný na doplnenie plnomocenstva. Po doručení výzvy bolo plnomocenstvo
doložené pričom navrhovateľka zastávala názor, že žiadané plnomocenstvo pre účely mimoriadneho

dovolania sa v podaní nachádzalo ako aj samotnom súdnom spise. V liste dospela k záveru, že
generálna prokuratúra z dôvodu opomenutia, prípadne iného dôvodu, nepodala vo veci mimoriadne
dovolanie v zákonom stanovenej lehote, znemožnila oprávnenej osobe domáhať sa svojich práv a
právom chránených záujmov.

GenerálnaprokuratúraSRlistomzodňa1.6.2010VI/2Pz288/10-5právnemuzástupcovinavrhovateľky
oznámila, že potvrdzuje prijatie opakovaného podnetu navrhovateľky Andrey Uhrínovej na preskúmanie

rozhodnutia Okresného súdu Košice I. č.k. 23C 12/2003 - 153 zo dňa 6.9.2007 právoplatného dňa
14.1.2009 a vykonateľného dňa 20.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co
7/2008 - 180 zo dňa 27.11.2008.

GP SR listom zo dňa 24.6.2010 na základe opakovaného podnetu navrhovateľky na podanie
mimoriadneho dovolania oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľky, že zadovážila na vec sa

vzťahujúci spis Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C 12/2003 ako aj dozorový spis Krajskej prokuratúry
v Košiciach sp.zn. Kc 92/2010 s tým, že bolo zistené : z podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo
7.10.2009 doručeným GP SR vyplýva, že podateľka Andrea Uhrínová bola zastúpená advokátom JUDr.
Jurajom Uhrínom avšak zásielka neobsahovala žiadne dodatky, čiže ani plnú moc na jej zastupovanie
na konanie o mimoriadnom dovolaní advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom. Z uvedeného dôvodu si GP SR

vyžiadalaodpodateľkyplnomocenstvolistomzodňa12.11.2009sp.zn.VI/1Pz873/09-3supozornením,
že v opačnom prípade nebude prokuratúra môcť ďalej v tejto veci konať. Keďže bola navrhovateľka v
tejto veci nečinná, bola listom GP SR z 1.3.2010 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-4 opätovne vyzvaná na doplnenie
podnetu o plnomocenstvo. Na túto výzvu zaslala 18.3.2010 prokuratúre plnomocenstvo k zastupovaniu
vo veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania a až na základe takto doplneného podnetu mohla

GP SR konať a 19.3.2010 oznámila prokuratúra kancelárii právneho zástupcu prijatie podnetu a zaslala
podnet na ďalší postup Krajskej prokuratúre v Košiciach. Takýto po vyžiadaní spisu Okresného súdu
Košice I zistila, že napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť dňa 14.1.2009
a na základe tejto skutočnosti listom zo dňa 17.5.2010 bol podnet Andrey Uhrínovej odložený s
poukazom na ust. § 243g OSP. S vybavením podnetu Krajskej prokuratúry v Košiciach sa GP SR

stotožnila ( JUDr. U. F. ) a z tohto dôvodu opakovaný podnet odložil. Na záver v liste je konštatované,
že prieťahy pri

7C 49/2011

vybavovaní podnetu menovanej nevznikli na strane prokuratúry, keďže táto do predloženia plnej moci
nemohla konať, naviac táto bola predložená až po opakovanej výzve, pričom právny zástupca pri jej

predložení na prokuratúru konštatuje, že prieťahy v súvislosti s predložením plnej moci vznikli na jeho
strane.

Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 6.7.2010 zn. XV/5 Spr 58/10 - 2 adresovaným právnemu
zástupcovi navrhovateľky požiadala o doručenie splnomocnenia udeleného Andreou Uhrínovou a o
doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o

výšku vzniknutej škody vyjadrenú v peniazoch.

Listom zo dňa 30.7.2010 zn. XV/5 Spr 58/10-2- Dr. Hrapková "Vec : náhrada škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. - zaslanie dokladov" právny zástupca navrhovateľky na výzvu zo dňa 6.7.2010 zaslal
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Organizačný a kontrolný odbor, Štúrova č. 3, Bratislavaplnomocenstvo, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.5.2009 a výpis z účtu o zaplatení sumy
3422eur, ktorá je i sumou požadovanej náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.

Právny zástupca navrhovateľky listom zo dňa 26.9.2010 zn. XV/5/Spr/10-2-Dr. Hrapková adresovaným

GP SR požiadal o vyjadrenie vo veci náhrady škody.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 4.10.2010 zn. XV/5 Spr 58/10-9 právnemu
zástupcovinavrhovateľky potvrdila,žedňa31.5.2010boladoručená žiadosťopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
spôsobenej nesprávnym postupom prokuratúry. Za účelom posúdenia zákonnosti postupu prokurátora

pri vybavovaní podnetu na podanie mimoriadneho dovolania a teda aj posúdenia nesprávneho
úradného postupu ako prvej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu vychádzal z právneho inštitútu
mimoriadneho dovolania v Občianskom súdnom poriadku v spojení s právnou úpravou vybavovania
podnetov na prokuratúre v zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V danom
prípadenepodaniemimoriadnehodovolaniaresp.odloženiepodnetunajehopodaniezdôvoduuplynutia

lehoty nebolo považované za nesprávny úradný postup.

Prokurátor JUDr. U. F. listom zo dňa 18.10.2010 " Vec : E. G. - § 243e OSP " VI/2 Pz 288/10-16,
zapožičaný súdny spis Okresného súdu Košice I. sp.zn. 23C 12/2003 Okresnému súdu Košice dňa
18.10.2010 vrátil.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti
povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie
a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich
porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky

tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zák.č. 153/2001 Z.z. v platnom znení, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú
prokurátori, uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,

Podľa ust. § 19 ods. 1 Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v občianskom súdnom konaní v rozsahu

ustanovenom osobitnými zákonmi.

Podľa ust. § 19 ods. 3 zák.č. 153/2001 Z.z. v platnom znení, Práva a povinnosti prokurátora v konaní
pred súdom upravuje osobitný zákon

Podľa ust. § 31 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu

vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie
zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ust. § 31 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh
alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie

konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné
opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na
ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.Podľa ust. § 31 ods. 3 zák.č. 153/2001 Z.z. podnetom na účely tohto zákona nie je podanie, na ktorého
vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 31 ods. 4 zák.č. 153/2001 Z.z. na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 33 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od
jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený
prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa ust. § 33 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote
ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa

podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa ust. § 34 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa ust. § 35 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť
všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného

právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo
na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať
iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

7C 49/2011

Podľa ust. § 35 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada

na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa ust. § 31 ods. 3 zák.č. 153/2001 Z.z. ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia
na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. prokurátor môže požiadať podávateľa podnetu o podanie

vysvetleniaaleboopredloženiepísomnostipotrebnejnavybaveniepodnetu,akjumápodávateľpodnetu
vo svojej dispozícii.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. ak podávateľ podnetu žiadosti prokurátora o podanie
vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu nevyhovie a bez takého
vysvetlenia alebo písomnosti nemožno vo vybavovaní veci pokračovať, prokurátor konanie o podnete

skončí bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa podnetu písomne vyrozumie.

Podľa ust. § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.Podľa ust. § 243g O.s.p. mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do
jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V danej veci sa súd oboznámil s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C 12/2003
ako aj jednotlivými listami zo spisu Krajskej prokuratúry v Košiciach sp.zn. Kc 92/2010 ako aj GP SR
zn. XV/5/Spr, pričom ustálil hore uvedený skutkový stav s tým, že bolo nesporné, že z obsahu podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 7.10.2009 doručeným GP SR vyplýva, že navrhovateľka
E. G. bola zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom, avšak táto zásielka neobsahovala žiadne
dodatky, čiže ani plnú moc na jej zastupovanie na konanie o mimoriadnom dovolaní advokátom JUDr.
Jurajom Uhrínom.

GP SR si vyžiadala od navrhovateľky plnomocenstvo udelené JUDr. Uhrínovi Jurajovi listom zo dňa

12.11.2009 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-3 s upozornením, že v opačnom prípade nebude prokuratúra môcť
ďalej v tejto veci konať.

Navrhovateľka plnomocenstvo nedoložila, a preto bola listom GP SR z 1.3.2010 sp.zn. VI/1 Pz 873/09-4
opätovne vyzvaná na doplnenie podnetu o plnomocenstvo.

Pokiaľ podaniu mimoriadneho dovolania bráni uplynutie lehoty, v ktorej je mimoriadne dovolanie

možné podať, prokurátor bez preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu podnet odloží ( čl. 13 príkazu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky por č. 15/2006 z 27.6.2006 o postupe prokurátorov pri
vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti v znení príkazu por.č. 2/2009 zo 16.3.2009 ).

Na základe opakovanej výzvy navrhovateľka zaslala 18.3.2010 prokuratúre plnomocenstvo k
zastupovaniu vo veci návrhu na podanie mimoriadneho dovolania v uvedených rozhodnutiach a až na

základe takto doplneného podnetu mohla GP SR konať.

Dňa 19.3.2010 oznámila prokuratúra kancelárii právneho zástupcu prijatie podnetu a zaslala podnet na
ďalší postup Krajskej prokuratúre v Košiciach.Následne po vyžiadaní spisu Okresného súdu Košice I prokuratúra zistila, že napadnuté rozhodnutia
súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť dňa 14.1.2009 a na základe tejto skutočnosti listom zo
dňa 17.5.2010 bol podnet navrhovateľky Andrey Uhrínovej odložený s poukazom na ust. § 243g OSP.

S vybavením podnetu Krajskej prokuratúry v Košiciach sa GP SR stotožnila ( JUDr. U. F. ) a z tohto
dôvodu opakovaný podnet odložil, pričom na záver v liste 24.6.2010 je konštatované, že prieťahy pri
vybavovaní podnetu navrhovateľky nevznikli na strane prokuratúry, keďže táto do predloženia plnej moci
nemohla konať, naviac táto bola predložená až po opakovanej výzve, pričom právny zástupca pri jej
predložení na prokuratúru konštatuje, že prieťahy v súvislosti s predložením plnej moci vznikli na jeho

strane.

Zobsahuuvedenýchlistinnýchdôkazov(ktorésúsúčasťousúdnehospisu)vyplýva,ževdanomprípade
neexistuje nesprávny úradný postup GP SR ako jedna z obligatórnych podmienok zakladajúcich právny
nárok na náhradu škody a postup prokuratúry bol v danej veci v súlade s platným právom.

V danom prípade po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v
predmetnej veci nedošlo k vzniku škody spôsobenej navrhovateľke údajným nesprávnym úradným

postupom prokuratúry a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vydanými rozhodnutiami súdov,
postupom prokuratúry a navrhovateľkou označenou škodou

( navrhovateľkou vyčíslená škoda má zodpovedať odpísanej sume súdnou exekútorkou sp.zn. EX
232/2009).

Vzhľadom na ustálený skutkový stav súd na záver poukazuje na to, že predmetné rozhodnutia

Okresného súdu v Košiciach I. a Krajského súdu v Košiciach boli dňom 14.1.2009 a sú právoplatné a
vykonateľné 20.1.2009 ( sú exekučnými titulmi ), založené na slobodnom rozhodovaní súdu, ktorý je
nezávislý a pri rozhodovaní viazaný Ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 ( veta prvá) O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.