Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219215
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312219215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Bianky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa:
D.. T. O. C.., Z.. XX.XX.XXXX B. A. D.. XXXX, X., Č. J., štátny občan Č. J., zastúpený JUDr. Viera
Šediváková, advokátka, so sídlom Palackého 578, Pardubice, Česká republika, proti odporcovi: V. F., Z..
XX.XX.XXXX, bytom X. Q. X. Č.. X, B., Slovenská J., štátny občan Q. J., v zastúpení splnomocnenca:
Anna Mikušová, nar. 07.10.1961, bytom Pri Starej prachárni č. 3, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na
zrušenie výživného na plnoleté dieťa s eventuálnym petitom na zníženie výživného na plnoleté dieťa,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08. augusta 2013, č.k.

51P 130/2012 -49, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 08.08.2013 č.k. 51P 130/2012-49 zamietol návrh
navrhovateľa na zrušenie výživného na plnoletého odporcu, ako aj jeho alternatívny návrh na zníženie
výživného, keď porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase pôvodného rozhodnutia
o výživnom, ako aj ku dňu rozhodovania v danej veci primárne o zrušenie a následne o zníženie
výživného, mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca ako plnoletý ani po ukončení
bakalárskehoštúdianiejeschopnýsámsaživiť,nemávlastnýmajetok,aniinémajetkovéčinemajetkové

práva z výnosov, z ktorých by bol schopný celkom, resp. čiastočne uhrádzať náklady vlastnej výživy.
Konštatoval, že na strane odporcu je naďalej aj od poslednej úpravy výživného nezmenený rozsah
jeho odôvodnených nákladov vlastnej výživy, od podania návrhu trvá objektívna prekážka, pre ktorú nie
je schopný sám sa živiť tým, že pokračuje v súvislej príprave pre výkon budúceho povolania štúdiom
dennou formou na totožnej škole v B. A. ako študent prvého ročníka magisterského štúdia ( 2. stupeň
vysokoškolského štúdia ) a teda ani k zmene miesta a výkonu tohto štúdia od poslednej úpravy na strane
plnoletého odporcu nedošlo. S poukazom na dôvod, pre ktorý sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej

vyživovacej povinnosti k odporcovi konštatoval, že v danom konaní zo žiadneho z vykonaných dôkazov,
vrátane výpovede odporcu nebolo preukázané skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporca súbežne so
štúdiom vykonáva odo dňa podania návrhu čo i len jednorázovo, nieto pravidelne mesačne resp. inak
sústavne za odmenu modeling, z ktorej činnosti mal príjem minimálne X.XXX € za deň práce, plus 20%
réžiaprejehosprostredkovateľskúagentúru.Vtomtorozsahuskutkovétvrdenianavrhovateľaopierajúce
sa o výňatky z internetových ponúk tretích osôb ako sprostredkovateľov - agentúr sa v prevažnej miere
týkali obdobia pred právoplatnosťou rozsudku o výživnom. Odporca v konaní náležite zrozumiteľne

a pre súd bez najmenších pochybností odôvodnil ich súčasnú skutkovú neopodstatnenosť, vysvetlil
súdu príčiny, pre ktoré túto činnosť už naďalej nevykonáva od roku 2011, 2012 a násl.. V tomto smerepravdivosť výpovede odporcu súd prvého stupňa podporne posúdil aj z výpovede navrhovateľa, ktorý
sám nemal žiadnu vedomosť o skutočnej výške príjmov odporcu z ním označenej činnosti, svoje tvrdenia
oprel len o potenciálnu možnosť takéhoto zárobku na strane odporcu vzhľadom na akceptáciu jeho

ponuky výlučne len modelingovou agentúrou, pričom zo žiadneho z dôkazov nevyplynulo, že by sám
odporca predmetnú ponuku ako model skutočne prijal a túto činnosť za odmenu aj vykonal. Zdôraznil,
že v tomto smere dôkaznej povinnosti zaťažujúcej navrhovateľa bol navrhovateľ nečinným, ani proti
ďalšiemu podpornému dôkazu zo strany Daňového úradu B.K., keď odporca od roku 2011 a násl. nie
je vedený ako platca dane z príjmu z fyzickej osoby, žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol. Vychádzajúc zo

zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane
odporcu ako osoby oprávnenej výživou k žiadnej zmene majetkových pomerov podstatného charakteru,
vrátane nárastu krátkodobých príjmov, ktorá zmena by vyvolala zo zákona zánik statusu nezaopatrenosti
odporcu ako plnoletého dieťaťa a viedla by zo zákona k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako
rodiča. S poukazom na uvedené, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa s eventuálnym petitom v celom
rozsahu zamietol. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 3; § 75 ods. 1,2; § 76 ods. 1;

§ 77 ods. 1 veta prvá, druhá; § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť,
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť v zmysle ním podaného návrhu, súčasne žiadal odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho

konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že odporca nie je schopný sám sa živiť. Uviedol, že súdu predložil
množstvo textov a fotografii stiahnutých z rôznych serverov preukazujúcich, že odporca, ktorý sa
zaštiťuje statusom študenta bez vlastných príjmov a schopnosti sám sa živiť, je uznávanou osobnosťou
v oblasti modelingu, kde systematicky pracuje mnoho rokov. Má schopnosť zarábať minimálne X.XXX €
za jeden deň práce. Súd prvého stupňa žiadne dôkazy, ktoré navrhol nevykonal, uspokojil sa s tvrdením

odporcu, že už modelingovú činnosť nevykonáva. Súd sa nezaujímal o rozpory vo výpovediach odporcu,
ktorý v roku 2009 v konaní o zvýšení výživného tvrdil, že nemá žiaden vlastný príjem, potom následne
uvádzal, že činnosť modelingu ukončil od polovice roku 2013. Súd si mohol nechať preveriť kontá a
majetokodporcuajehomatkynielennaSlovenskualeajvzahraničí,kdesaodporcazdržiavasohľadom
na skutočnosť, že príjmy v zahraničí odporca na Slovensku zatajil. Súd v konaní vychádzal z toho, že

preň je dôkaz že odporca nemá žiaden príjem skutočnosť, že nepodal daňové priznanie v B. a neskúmal,
aké má odporca príjmy v zahraničí. Toto dôkazné bremeno ponechal na ňom, pre ktorého možnosť
overiť si príjmy odporcu z Viedenskej agentúry NEXT alebo ho kontrolovať v B., V. E., na K., V. T. a
všade tam, kde v zahraničí cestuje je nemožné. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie

rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doposiaľ uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čozakladáodvolacídôvodpodľa§205ods.2O.s.p..

K odvolaniu navrhovateľa zaslala písomné stanovisko splnomocnenkyňa odporcu, ktorá navrhla

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že tvrdenia uvedené v
odvolaní navrhovateľa boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa, všetky relevantné doklady
boli predložené a nachádzajú sa v súdnom spise.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa

§ 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záver, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p. ) z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného
na plnoletého odporcu a jeho alternatívneho návrhu na zníženie výživného na plnoletého odporcu .

Výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel ksprávnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( §
157 ods. 2 O.s.p. ). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozobral právnu
úpravu vyživovacej povinnosti rodičov ako k maloletým, tak aj k plnoletým deťom, ktorú aplikoval na danú

prejednávanú vec v rozsahu uplatneného návrhu navrhovateľa. Z dôvodu, že sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku a to ako po skutkovej, tak aj právnej stránke, na toto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa
odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca sa sústavne a

to formou denného štúdia pripravuje na svoje budúce povolanie, ktorá skutočnosť nakoniec v konaní
sporná nebola. Spornou v konaní bola navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že odporca si popri štúdiu
privyrába prostredníctvom modelingových agentúr a príjem, ktorý z uvedenej činnosti má, je dostatočný
na to, aby naďalej výživou nebol odkázaný na rodičov. Pokiaľ ide navrhovateľom namietanú skutočnosť,
ktorá tvorila aj obsah samotného návrhu navrhovateľa, táto bola predmetom dokazovania na súde
prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi, v

tomto smere jednotlivé listinné dôkazy vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému návrhu navrhovateľa ako na
zrušenie vyživovacej povinnosti tak aj alternatívnemu návrhu na zníženie výživného.

S poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa a skutočnosť, že navrhovateľ ani v
odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli uplatnené na súde prvého stupňa, zároveň
právne spôsobilé aj na zmenu právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.