Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 38C/45/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110204605

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110204605.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky U. A., J.. U., Z..
XX.XX.XXXX, B. XXX XX X., M. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Michalikom, advokátom so
sídlom 080 01 Prešov, Smrekova 3, proti odporcovi Š. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX X., M. Č.. X,

právne zastúpeného JUDr. Jánom Dzuričkom, advokátom so sídlom 080 01 Prešov, Konštantínova 6, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d á v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že:

I. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky p r i k a z u j e:

Chladničku r.v. 2002, zariadenie detskej izby ( skrine, stôl r.v. 1986), zariadenie obývacej izby ( sedacia
súprava, koberec r.v. 1986) , zariadenie kúpeľne ( práčka r.v. 2005, poličky r.v. 1986) , všetko spolu v
hodnote 120,00 Eur,

II. Do výlučného vlastníctva odporcu p r i k a z u j e:

zariadenie spálne ( 1 posteľ, 2 skrine) v hodnote 30,00 Eur,

III. Navrhovateľka sa z a v ä z u j e vyplatiť odporcovi titulom úplného finančného vyporiadania ich BSM
sumu 22 045,00 Eur v lehote najneskôr do 30.05.2013,

IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

V. Náhradu trov štátu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2010 žiadala, aby súd vysporiadal ich BSM s
odporcom.

Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené Rozsudkom
Okresného súdu Prešov, č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 04.12.2007. Účastníci konania za trvania manželstva nadobudli 3-izbový družstevný byt č. 15,nachádzajúci sa na 8. poschodí v X., na ulici M. Č.. 4 a hnuteľné veci, popísané v návrhu na začatie
konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a to Dohodou o užívaní

družstevného bytu zo dňa 07.10.1985, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX T. XXC/
XXX/XXXX, znaleckým posudkom č. 19/2012, a zistil tento skutkový stav:

ManželstvoúčastníkovkonaniabolorozvedenéRozsudkomOkresnéhosúduX.,Q..I..XXC/XXX/XXXX-
23 zo dňa 31.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.12.2007.

Za trvania manželstva manželia nadobudli 3-izbový družstevný byt č. 15, nachádzajúci sa na 8. poschodí
bytového domu V. X.H., Z. R. M. Č.. X, pozostávajúceho z 3 izieb a príslušenstva, a to na základe

Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 07.10.1985.

Rozsudkom Okresného súdu X., č.k. XC/XXX/XXXX -62 zo dňa 08.12.2009 súd zrušil spoločný nájom
medzi účastníkmi konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. 15, nachádzajúcemu sa na 8. poschodí
V. X., na ulici M. Č..X, za výlučného nájomcu bytu a člena Bytového družstva určil navrhovateľku.
Zároveň uložil odporcovi povinnosť byt vypratať v lehote 15 dní potom, čo mu bude zo strany

navrhovateľky zabezpečený náhradný byt. Konanie v časti o určenie povinnosti navrhovateľke vyplatiť
odporcovi z hodnoty bytu sumu 350 000,- Sk vylúčil na samostatné konanie a zároveň rozhodol,
že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním v
tomto konaní mal súd za preukázané, že účastníci konania za trvania manželstva, a to na základe
Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu a Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 07.10.1985

nadobudli 3-izbový družstevný byt č. 15, nachádzajúci sa na 8. poschodí V. X., na ulici M. X. Týmto
im vznikol spoločný nájom ako aj spoločné členstvo v Bytovom družstve. Manželia boli rozvedení
Rozsudkom Okresného súdu X. Q..I.. XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 04.12.2007. Medzi účastníkmi k dohode o ďalšom nájme tohto bytu nedošlo a tak súd určil za
výlučného nájomcu a člena Bytového družstva navrhovateľku, s povinnosťou zabezpečiť odporcovi

náhradný byt. Zároveň konštatoval, že členský podiel k bytu je majetkovým právom, ktorý patrí do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovaakotaképodliehavyporiadaniuvzmyslezásad,uvedených
v ustanovení § 145 a 150 Občianskeho zákonníka.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX I. D.. X. P., ktorý ohodnotil všeobecnú hodnotu
3-izbového bytu č. 15, súp.č. XXXX, nachádzajúci sa na R. M. X V. X., na hodnotu 44 800,00 Eur.

Na pojednávaní, konanom dňa 31.08.2012, súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., ktorého neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca zo
zdravotných dôvodov, zároveň žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Na tomto pojednávaní navrhovateľka, ako aj prítomní právni zástupcovia ustálili masu predmetov,
tvoriacich BSM a zároveň sa dohodli na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí a majetkového práva

tvoriaceho predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na základe vzájomnej dohody tak bola ustálená zostatková hodnota hnuteľných vecí, ktoré tvoria masu
BSM, a to chladničky z roku 2002 - zostatková hodnota 50,00 Eur, ktorú navrhovateľka žiadala, aby bola
prikázaná do jej výlučného vlastníctva, zariadenie detskej izby (skriňa, stôl, rok výroby 1986) zostatková
hodnota 30,00 Eur navrhovateľka žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva, zariadenie obývacej

izby ( sedacia súprava, koberec, rok výroby 1986) zostatková hodnota 20,00 Eur, navrhovateľka žiadala
prikázať do jej výlučného vlastníctva , zariadenie spálne ( 1 posteľ, 2 skrine) v zostatkovej hodnote 30,00
Eur žiadala prikázať do výlučného vlastníctva odporcu, zariadenie kúpeľne (práčka r.v. 2005 a poličky rokvýroby 1986) v zostatkovej hodnote 20,00 Eur žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva. Zostatková
hodnota hnuteľných vecí tak predstavovala sumu 150,00 Eur.

Zároveň právni zástupcovia, ako aj navrhovateľka ustálili zostatkovú hodnotu členského podielu k 3-

izbovému bytu č. 15, nachádzajúcemu sa na 8. poschodí bytového domu na ulici, M. Č.. X V. X.,
pozostávajúceho z 3 izieb a príslušenstva, ktorú ustálili na sumu 44 000,00 Eur, ktorý ako majetkové
právo patril do ich BSM.

Právny zástupca odporcu súhlasil, aby súd do výlučného vlastníctva odporcu prikázal zariadenie spálne,
pozostávajúcej z 1 postele a dvoch skríň, v zostatkovej hodnote spolu 30,00 Eur a uložil navrhovateľke
povinnosť vyplatiť odporcovi polovicu z hodnoty ich BSM.

Navrhovateľka na tomto pojednávaní žiadala, aby jej súd poskytol dlhšiu lehotu na vyplatenie finančnej
náhrady z BSM odporcovi a to v termíne do 30.05.2013, nakoľko potrebuje zadovážiť finančné
prostriedkynavyplatenietejtosumyodporcovi. Právnyzástupcaodporcunapojednávanístoutolehotou
súhlasil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, na základe zisteného skutkového
stavu súd ustálil, že do masy BSM patria tieto hnuteľné veci: chladnička: rok výroby 2002 v zostatkovej

hodnote 50,00 Eur, zariadenie detskej izby( skrine, stôl - rok výroby 1986) v zostatkovej hodnote 30,00
Eur, zariadenie obývacej izby ( sedacia súprava, koberec - rok výroby 1986) v zostatkovej hodnote 20,00
Eur, zariadenie spálne (1 posteľ, 2 skrine) v zostatkovej hodnote 30,00 Eur a zariadenie kúpeľne ( práčka
rok výroby 2005 a poličky rok výroby 1986) v zostatkovej hodnote 20,00 Eur. Spolu zostatková hodnota
hnuteľných vecí ustálená účastníkmi konania predstavuje 150,00 Eur.

Do BSM manželov patrilo aj majetkové právo a to členský podiel k 3-izbovému družstevnému bytu, na
ktorého zostatkovej hodnote sa dohodli účastníci konania v sume 44 000,00 Eur.Pri vyporiadaní BSM manželov, súd vychádzal z predpokladu, že podiely oboch bývalých manželov na
mase BSM sú rovnaké.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, súd s prihliadnutím na výsledky

dokazovania, rešpektujúc zásadu rovného podielu oboch účastníkov na nadobudnutí spoločného
majetku, ako aj rešpektujúc zásadu, aby sa jednému z rozvedených manželov uhradilo čo zo svojho
alebo z jemu poskytnutých darov vynaložil na spoločný majetok, rozhodol o vyporiadaní spoločne
nadobudnutého majetku ( aktív) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vychádzal z účastníkmi ustáleného rozsahu vecí, ktoré majú byť predmetom vyporiadania v tomto
súdnom konaní a rovnako vychádzal zo zostatkovej hodnoty týchto vecí, na ktorej sa účastníci konania

dohodli.

Súd ustálil masu BSM pozostávajúcu iba z hnuteľných vecí a majetkového práva, t.j. členského podielu.

Súd tak na základe vzájomnej dohody účastníkov konania rozhodol o prikázaní chladničky, zariadenia
detskej izby, zariadenia obývacej izby, zariadenia kúpeľne, všetko v zostatkovej hodnote 120,00 Eur do
výlučného vlastníctva navrhovateľky. Rovnako jej prikázal aj majetkovú hodnotu členského podielu, v

zostatkovej hodnote 44 000,00 Eur.

Do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal iba zariadenie spálne, pozostávajúce z 1 postele, 2 skríň,
v zostatkovej hodnote 30,00 Eur.

Vzhľadom na to, že súd v konaní XC XXX/XXXX určil navrhovateľku za výlučného člena aj nájomcu
družstevného bytu, ktorá následne byt na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu,

ktorá bola Správou katastra povolená pod č. V. XXXX/XXXX odkúpila do osobného vlastníctva, uložil jej
povinnosť vyplatiť polovicu z hodnoty členského podielu odporcovi.

Hodnota vecí, tvoriacich predmet BSM tak predstavuje hodnotu členského podielu vo výške 44 000,00
Eur a hodnota hnuteľných vecí predstavuje sumu 150,00 Eur. Podiely oboch manželov sú rovnaké a
tak by hodnota jedného z nich predstavovala sumu 22 075,00 Eur.

Súd do výlučného vlastníctva odporcu prikázal zariadenie spálne, v zostatkovej hodnote 30,00 Eur, z
tohto dôvodu súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť titulom úplného finančného vyrovnania vecí patriacich
do BSM odporcovi sumu 22 045,00 Eur ( 22 075,00 - 30,00 Eur).

Súd určil navrhovateľke dlhšiu lehotu na plnenie postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v zmysle jej
návrhunavyplatenietejtosumyodporcovinajneskôrvtermínedo30.05.2013atozdôvoduzadováženia

finančných prostriedkov na ich výplatu odporcovi. Právny zástupca odporcu na pojednávaní s touto
lehotou súhlasil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., lebo tento rozsudok je v záujme oboch
účastníkov, preto si každý z účastníkov bude znášať jemu vzniknuté trovy v tomto konaní sám. Rovnako
súd poukazuje, že prítomní právni zástupcovia navrhovateľky ako aj odporcu náhradu trov konania ani

nežiadali priznať.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal.V tomto konaní súd zistil, že odporca je nezamestnaný, je invalidným dôchodcom, poberá invalidný
dôchodok vo výške 203,00 Eur, má vážne zdravotné problémy, žiadne iné príjmy nemá. Pokiaľ ide o
navrhovateľku, ta má dlhy voči spoločnosti C., S. a VÚB vo výške 3 000,00 Eur, dôvod ich vzniku uviedla

štúdium syna, voči T-Mobil vo výške 2 000,00 Eur a voči Poštovej banke 3 000,00 Eur, kde ako dôvod ich
vzniku uviedla zdravotné problémy dcéry. Navrhovateľka je živnostníčkou, dosahuje minimálny príjem,
stará sa o dcéru, ktorá má zdravotné problémy. Sama financuje chod domácnosti, ako aj potreby svojich
detí, iný príjem nemá.

V tomto konaní sa zaplatila suma 227,05 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov znalcovi D.. X.

P. za podaný znalecký X. Č.. XX/XXXX. Keďže súd v tomto konaní zistil predpoklady na oslobodenie
účastníkovkonaniataknavrhovateľky,akoajodporcuodsúdnychpoplatkov,náhradutrovštátunepriznal
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní, ako aj výkone rozhodnutia sa prítomní
účastníci konania, ako aj právni zástupcovia vzdali práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom
vyhláseného rozhodnutia, čo potvrdili vlastnoručne na listine, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zápisnice

z pojednávania

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné nakoľko účastníci sa vzdali práva na jeho podanie.