Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/651/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201875
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614201875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: Mgr. S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. X., Do V. XXX, v konaní o zaplatenie 8.029,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/59/2014-90 zo dňa 27. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol potvrdzuje.

V nenapadnutom výroku ponecháva rozhodnutie nedotknuté.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 2.752,57 Eur, úrok z

omeškania zo splátok za obdobie od 21. 07. 2013 do 11. 08. 2013 vo výške 0,47 Eur, ktorú sumu
súd povoľuje odporkyni splácať v 120 eur mesačných splátkach. Vo zvyšku žalobu zamietol. Odporkyni
náhradu trov konania nepriznal.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd návrhu v časti vyhovel, keď mal v tejto časti za
preukázanú jej dôvodnosť. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 8.029,94 eur
t.j. 71 mesačných splátok úveru po 113,33 eur za obdobie od 20. 08. 2013 do 20. 05. 2019. Zmluvný
úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu
poskytnutia úveru čo vyplýva aj z ust. § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky

splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majúvrátiťvsplátkach,súvdeňsplatnostisplatnéúrokyztejtosplátky.Keďžekzosplatneniuúverudošlo
dňa 11. 08. 2013, uvedeným dňom boli splatné úroky istiny úveru a po tomto dátume už navrhovateľovi
zmluvné úroky neprislúchajú. Z výpisu z účtu odporkyne mal súd za preukázané, že pôvodný veriteľ
zaúčtoval odporkyni poplatok za upomienky, poplatky za upomienky neboli dojednané v Zmluve o
splátkovom úvere, ale v Sadzobníku poplatkov, nejedná sa teda o individuálne zmluvné dojednanie.
V Zmluve o spotrebiteľskom úvere si zmluvné strany dojednali poplatok za správu úveru vo výške

1,99 eur mesačne. Napriek tomu pôvodný veriteľ odporkyni účtoval kapitalizovaný poplatok za správu
úveru vo výške 2,99 eur (t.j. o jedno euro viac). Nakoľko takto dojednaný poplatok za správu úveru tiež
nebol individuálne dojednaný medzi zmluvnými stranami, súd odporkyňou vykonanú platbu spolu 28 eur
započítal na úhradu istiny úveru. Súdom priznaná suma tak predstavuje 2.752,57 eur (rozdiel medzi
sumou 3.055,57 eur, poplatkami za upomienky 275 eur a kapitalizovaným poplatkom za správu úveru28 eur). Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni priznanú sumu splácať v 120 eur mesačných
splátkach.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie

okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu. Podľa jeho názoru je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka keďže išlo medzi
zmluvnými stranami o zmluvu o úvere, čiže absolútny obchodno-záväzkový vzťah, pričom na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na súdne rozhodnutia. V danom prípade došlo k predčasnému zosplatneniu
úveru, preto navrhovateľ nevidí dôvod, aby mu nemal vzniknúť nárok na zaplatenie riadnych úrokov.
Takýmto postup súd neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a navrhovateľa pripravil o ušlý zisk.

Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby súd vyhovel jeho návrhu, prípadne rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu podala svoje vyjadrenie odporkyňa žiadajúc o preskúmanie dodržania lehoty na
odvolanie. Poukázala na aplikovateľnosť dobrých mravov na daný prípad. Navrhla odvolanie v celom
rozsahu zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým návrh v časti zamietol podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutom výroku ostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a
odporcom, na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 16.6.2009 č. 0334402720, na základe ktorej bol
odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý úver vo výške 6.293 ,- Eur je potrebné
posudzovať v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v

znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza,
že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom.

Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho
zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti

podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013). V uvedenom kontexte, ako správne konštatoval aj okresný súd vosvojich záveroch, zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
(posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy sa
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva.

Z hľadiska nároku navrhovateľa na úrok z úveru aj po zosplatnení úveru nie je významné, či veriteľ
odstúpil od zmluvy alebo len zosplatnil dlžníkovi úver. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného
pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k
zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v

určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s
istinou.Dobasplatnostiúrokovzaposkytnutiepeňazísatakzhodujesdobousplatnostiúveru.Obchodný
zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny
úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr
do splatnosti dlžného zostatku úveru. Navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa preto v

danom prípade nemohol žiadať od odporkyne ako dlžníčky zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej
istiny. Navrhovateľovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina
ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných
prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky
po lehote splatnosti.

Odvolací súd pritom odkazuje na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R
59/1998,zktoréhovyplýva,ževeriteľovipatriadohodnutézmluvnéúrokyzposkytnutýchprostriedkoviba
do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešná bola odporkyňa, ktorá si však

náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. ani jej
žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.