Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200192
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu
G. F., bytom L. č. XX, zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Sládkovičova č. 8, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko
Košice,Zádielskač.2,opreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhozodňa5.decembra2013číslo:
UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/26128, zo dňa 5. decembra 2013 číslo: UPS/US6/ GRPRKEPPK/
BEZ/2013/26128 a zo dňa 5. decembra 2013 číslo: UPS/US6/ GRPRKEPPK/BEZ/2013/26127 v spojení
s rozhodnutiami prvostupňových správnych orgánov na základe žalôb jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. decembra 2013 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/
BEZ/2013/26183 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko
Svidník zo dňa 17. septembra 2013 číslo: 2013/39637-14, rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. decembra
2013 číslo: UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/

26128 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo
dňa 18. septembra 2013 číslo: BJ3/PGI/SOC/2013/39217 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. decembra
2013 číslo: UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/26127 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo dňa 18. septembra 2013 číslo: BJ3/PGI/SOC/2013/39216

podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 426,12 Eur, ktoré je žalovaný p
o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet advokátky Mgr. X. Z.,
vedenej na.............zavolať Mgr. Z. aby doplnila číslo účtu následne dopísať do výroku. Urobiť úradný
záznam do spisu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou dňa 7.2.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 5.12.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/

26183, v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo

dňa 17.9.2013 č. 2013/39637-14. Vec je vedená na Krajskom súde v Prešove vedená pod spisovou
značkou 3S/5/2014.

Žalobou doručenou dňa 7.2.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 5.12.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/26128, v spojení s rozhodnutím Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo dňa 18.9.2013 č. BJ3/PGI/SOC/2013/39217.
Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovou značkou 3S/26/2014.

Žalobou doručenou dňa 7.2.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

zo dňa 5.12.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/26127, v spojení s rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo dňa 18.9.2013 č. BJ3/PGI/SOC/2013/39216.
Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovou značkou 3S/25/2014.

Keďže tieto veci sa týkajú rovnakých účastníkov konania a skutkove spolu súvisia, krajský súd na
pojednávaní konanom dňa 14.11.2014 spojil veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovými
značkami 3S/5/2014, 3S/25/2014, 3S/26/2014 podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na spoločné konanie, ďalej vedené pod
sp. zn. 3S/5/2014.

Rozhodnutím zo dňa 5.12.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/26183 žalovaný ako odvolací
správny orgán potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny
poriadok) odvolaním napadnuté rozhodnutie Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko

Svidník zo dňa 17.9.2013 č. 2013/39637-14, ktorým prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi
parkovací preukaz a uložil mu povinnosť tento preukaz vrátiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o jeho odňatí. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca
nespĺňa podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu uvedené v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len zákona)

z dôvodu, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14
ods. 6 zákona. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol vypracovaný ďalší lekársky posudok
zo dňa 27.11.2013 a komplexný posudok zo dňa 4.12.2013. V druhostupňovom lekárskom posudku zo
dňa 27.11.2013 sa druhostupňový posudkový lekár v celom rozsahu stotožnil s názorom posudkového
lekára podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50 % podľa časti II. prílohy č. 4.b) prílohy

číslo 3 k zákonu, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskeho
posudku druhostupňového správneho orgánu ďalej vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Nemá poruchy orientácie, ani komunikácie. Nemá praktickú
slepotu oboch očí. Žalobca bol posudzovaný aj v apríli 2012, kedy bol po spontánnej fraktúre metatarsu
V. prsta pravej nohy, ktorá bola vtedy v akútnej liečbe po operácii v marci 2012. Menovanému bola

doporučená kontrola na jún 2013 s tým, že stav sa po roku od zlomeniny môže zmeniť, čo sa aj
zmenil. Po zhodnotení hematologických, neurologických, pľúcnych, ortopedických ale aj iných nálezov
je stav mobility menovaného toho času stabilizovaný, zlepšený oproti minulému roku. Hybnosť - flexia
v bedrových kĺboch dosahuje do 90 st., dolné končatiny bez trofických akútnych zmien, bez čerstvého
otvoreného vredu predkolenia - ten bol v minulosti, toho času v kľude zhojený, bez známok hlbokej

žilovej trombózy pri varixoch dolných končatín obojstranne, prítomný opuch ľavého predkolenia v lete
2013, v novembri 2013 ho už hematológ v náleze nepopisuje, dolné končatiny sú bez opuchov a zápalu
žíl. Je spôsobilý samostatnej chôdze bez pomôcok. Pri chôdzi však napáda na pravú dolnú končatinu,
ako dôsledok pakĺbu malíčka pravej nohy po zlomenine v marci 2012. Stav pakĺbu by sa dal podľa
udaniaortopédazlepšiťoperáciou,aleposudzovanýsazatiaľnerozhodoloďalšompostupe.Popisovaná

polyneuropatiadolnýchkončatínjevýraznejšiavpravospostihomn.peroneusvpravo,ktorénespôsobuje
celkovo ťažké obmedzenie mobility. všeobecný lekár taktiež popisuje aktívny pohyb posudzovaného.
Laboratórne parametre ako aj výsledky hemakoagulačných parametrov dosahujú optimálne hodnoty
popri nastavenej celkovej liečbe, celkový stav je stabilizovaný. Menovaný toho času preto nespĺňa
kritéria na parkovací preukaz, odňatie parkovacieho preukazu prvostupňovým správnym orgánom bolo

opodstatnené.

Podľa posudkového lekára druhostupňového správneho orgánu menovaný nemá praktickú slepotu
oboch očí v zmysle § 14 ods. 6 zákona nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom z dôvodu, že je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a
prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy

osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnejhromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, je schopný zvládnuť inú situáciu vo vozidle
verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí citoval § 43 ods. 9, § 14 ods. 6, § 15 ods. 3, §

17 ods. 1, § 45 ods. 14, § 55 ods. 7, 13 zákona. V závere rozhodnutia uviedol, že nakoľko
podľa lekárskeho posudku odvolacieho orgánu zo dňa 27.11.2013 žalobca nie je odkázaný na
individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu ani úplnú slepotu oboch
očí, nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu. Z
uvedených dôvodov odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Ďalším rozhodnutím zo dňa 5.12.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/26128 žalovaný podľa § 59
ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo dňa 18.9.2013 č. BJ3/PGI/SOC/2013/39217, ktorým
prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu bol komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov, referátu posudkových činností, pracovisko Svidník zo dňa 11.9.2013, ktorým bola miera
funkčnejporuchyžalobcustanovenána50%podľačastiII.4b)prílohyč.3kzákonu.Menovanývzmysle
§ 2 ods. 3 citovaného zákona je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovaný je

z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu bol stanovený k 30.6.2015. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
posudzovaného v oblasti mobility a orientácie nenavrhol prvostupňový správny orgán kompenzovať
peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla z dôvodu, že menovaný nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko poškodenie pohybového aparátu

menovaného nie je takého rozsahu, že sa nedokáže premiestniť k prostriedkom verejnej hromadnej
dopravy, nastúpiť a vystúpiť z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Predošlá odkázanosť na
individuálnu prepravu bola limitovaná trvaním onkologickej liečby a táto liečba bola u posudzovaného
ukončená. Nakoľko podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný
posudok bola spisová dokumentácia spolu s odvolaním odstúpená dňa 11.11.2013 oddeleniu

posudkovej činnosti druhostupňovému správnemu orgánu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, oddelenie posudkovej činnosti pracovisko Košice vypracovalo dňa 27.11.2013 komplexný
posudokpodľaktoréhomierafunkčnejporuchyužalobcuje50%pretoideoosobusťažkýmzdravotným
postihnutím. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu. Termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu určil posudkový lekár na jún 2015.

V rozhodnutí je ďalej uvedené, že dňa 12.11.2013 bola zamestnancami žalovaného vykonaná u žalobcu
sociálna posudková činnosť v domácom prostredí. Bolo zistené, že žalobca je poberateľom invalidného
dôchodku a zároveň je SZČO, býva v rodinnom dome v ktorom žije s deťmi. V dôsledku svojich ochorení
je v sledovaní a liečení na onkologickej, hematologickej, pneumologickej, ortopedickej, kardiologickej a
neurologickej ambulancii. pri sociálnej posudkovej činnosti menovaný uviedol, že pociťuje bolestí celého

tela, cíti sa celkovo oslabený, bolia ho kosti aj bedrové kĺby, viacej ľavá strana, nohy mu opúchajú.
Máva závraty a má astmu. Jeho chôdza je pomalšia, šetriaca, po schodoch prejde pomalým tempom, po
jednom a s pridržiavaním sa zábradlia. Žalobca je teda fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.
Pohybuje sa samostatne bez opory kompenzačných pomôcok, nemá narušenú schopnosť orientácie. Z
posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia a z lekárskeho posudku

druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Nemá poruchy orientácie, ani komunikácie, nemá praktickú ani úplnú
slepotu oboch očí. Bol posudzovaný v apríli 2012 kedy bol po spontánnej fraktúre metatarsu piateho
prsta pravej nohy, ktorá bola vtedy v akútnej liečbe po operácii v marci 2012. Menovanému bola
doporučená kontrola na jún 2013 s tým, že stav sa po roku od zlomeniny môže zmeniť, čo sa aj

zmenilo. Po zhodnotení hematologických, neurologických, pľúcnych, ortopedických, ale aj iných nálezov
je stav mobility menovaného toho času stabilizovaný, zlepšený oproti minulému roku. Hybnosť - flexiav bedrových kĺboch dosahuje do 90 stupňov, dolné končatiny bez trofických akútnych zmien, bez
čerstvého otvoreného vredu predkolenia - ten bol v minulosti, toho času v kľude, zhojený, bez známok
hlbokej žilovej trombózy pri varixoch dolných končatín obojstranne, prítomný opuch ľavého predkolenia

v lete 2013, v novembri 2013 ho už hematológ v náleze nepopisuj, dolné končatiny bez opuchov a
zápalu žíl. Je spôsobilý samostatnej chôdze bez pomôcok. Pri chôdzi však napáda na pravú dolnú
končatinu, ako dôsledok pakĺbu malíčka pravej nohy po zlomenine v marci 2012. Stav pakĺbu by sa
dal podľa udania ortopéda zlepšiť operáciou, ale posudzovaný sa zatiaľ nerozhodol o ďalšom postupe.
Popisovaná polyneuropatia dolných končatín je výraznejšia vpravo s postihom n. peroneus vpravo,

ktoré nespôsobuje celkovo ťažké obmedzenie mobility. Všeobecný lekár taktiež popisuje aktívny pohyb
posudzovaného, laboratórne parametre, ako aj výsledky hemokoagulačných parametrov dosahujú
optimálne hodnoty popri nastavenej celkovej liečbe, celkový stav žalobcu je stabilizovaný. Z lekárskeho
posudku ďalej vyplýva, že menovaný i napriek svojmu zdravotnému postihnutiu je schopný premiestniť
sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopný
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa

v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej
dopravy,ajeschopnýzvládnuťzdôvoduťažkéhozdravotnéhopostihnutiainúsituáciuvovozidleverejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, teda na základe lekárskeho posudku
menovaný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nespĺňa
kritériápreindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlompodľa§14ods.6písm.a).b),c)zákona.

Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
odvolací orgán nenavrhol sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v oblasti
mobility a orientácie kompenzovať peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla podľa
§ 34 ods. 1 zákona. V závere žalovaný citoval § 34 ods. 1 zákona a uviedol, že nakoľko na základe
vydaného komplexného posudku odvolacieho orgánu, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a tvorí jeho

prílohu, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, rozhodol tak,
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdil.

Ďalším rozhodnutím zo dňa 5.12.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/26127 žalovaný odvolanie
zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník
zo dňa 18.9.2013 č. BJ3/PGI/SOC/2013/39216, ktorým nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na

kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. Aj v tomto rozhodnutí uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol vypracovaný druhostupňovým
správnym orgánom komplexný posudok zo dňa 11.9.2013, ktorým bola miera funkčnej poruchy
žalobcu stanovená na 50 % podľa časti II. 4b) prílohy č. 3 k zákonu. Menovaný v zmysle § 2
ods. 3 citovaného zákona je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z dôvodu ťažkého

zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu
bol stanovený k 30.6.2015. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v
oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov prvostupňový správny orgán nenavrhol
kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla z dôvodu, že menovaný nie je odkázaný na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, nakoľko poškodenie pohybového aparátu menovaného nie je takého
rozsahu, že sa nedokáže premiestniť k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z
prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Predošlá odkázanosť na individuálnu prepravu bola limitovaná
trvaním onkologickej liečby a táto liečba bola u posudzovaného ukončená.

Nakoľkopodkladomprerozhodnutieopeňažnompríspevkunakompenzáciujekomplexnýposudokbola

spisová dokumentácia spolu s odvolaním odstúpená dňa 11.11.2013 oddeleniu posudkových činností
druhostupňovému správnemu orgánu. Následne bol dňa 4.12.2013 vypracovaný komplexný posudok
ktorého závery v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný citoval. Tieto závery sú totožné
s tým čo žalovaný uviedol v preskúmavanom rozhodnutí týkajúcom sa peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla, ktoré je citované vyššie.

Citoval § 38 ods. 1 písm. b), 2 zákona a uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nevznikajú mu zvyšené výdavky na pohonnéhmoty slúžiace na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla, preto ani odvolací orgán
nenavrhol sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v oblasti mobility a
orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky

súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Knámietkežalobcuuvedenejvodvolaní,žesapotrebujeprepravovaťnačastékontrolylekárovžalovaný
uviedol, že na ten účel môže žalobca požiadať o poskytnutie sanitného vozidla zo zdravotného poistenia.

Aj v tomto prípade vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania všetkých troch rozhodnutí žalovaného

v spojení s rozhodnutiami prvostupňových správnych orgánov. Namietal ich zákonnosť, pretože boli
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Citoval § 53 ods. 1 zákona, poukázal na § 3 ods. 1, 5 , § 32, § 46 správneho poriadku
z ktorých vyplýva zásada zákonnosti a materiálnej pravdy, na dodržiavanie ktorých sú správne orgány
povinné dbať.

Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky - úplnosť a presnosť
zistení.

Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam, t. j. ide o povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka.

Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti, teda že zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome, alebo nevedome.

Uvedená zásada správneho konania vychádza najmä z testu, či si správny orgán splnil svoju povinnosť
zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie: tzn. potrebnosť čo do postačujúceho rozsahu, ako aj

požadovanej kvality podkladov (rozsudok NS SR zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 1Sžso 2/2012).

Podkladom pre vydanie rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bol komplexný posudok Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo dňa 11.9.2013 číslo: 2013/39637-12.

Prvostupňový správny orgán uvedeným komplexným posudkom určil mieru funkčnej poruchy žalobcu
na 50 % podľa prílohy č. 3, časti II., bod 4. písm. b) k zákonu a preto sa žalobca považuje za fyzickú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa § 14 ods. 10 zákona odkázaná na sprievodcu.

Zároveň však konštatoval, že žalobca v oblasti mobility a orientácie nie je podľa § 14 ods. 6
zákona odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože poškodenie
pohybového aparátu nie je takého rozsahu, že sa nedokáže alebo nie je schopný sa premiestniť k
prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a železničnej dopravy, nastúpiť, udržať sa a vystúpiť z

prostriedkov verejnej hromadnej dopravy osôb a železničnej dopravy. Je schopný zvládnuť inú situáciu
v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb a železničnej dopravy, pričom predošlá odkázanosť
na individuálnu prepravu bola limitovaná príslušnou onkologickou liečbou. V dôsledku uvedeného,
prvostupňový správny orgán nenavrhol žiadnu formu kompenzácie.Zodôvodneniakomplexnéhoposudkuzodňa11.9.2013ďalejvyplýva,žežalobcajeliečenýasledovaný
v onkohematologickej ambulancii pre chronické krvné ochorenie s opakovanými štádiami progresie a
remisie.

Prvostupňovýsprávnyorgánvodôvodnenísvojhokomplexnéhoposudkupoukázalnalekárskyposudok,
z ktorého je zrejmé, že poškodenie pohybového aparátu žalobcu nie je takého rozsahu, aby bol
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom predošlá odkázanosť na
individuálnu prepravu bola limitovaná trvaním onkologickej liečby a táto liečba bola u žalobcu ukončená.

Na základe žalobcom podaných odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňových správnych orgánov o
odňatíparkovaciehopreukazu,onepriznanípeňažnéhopríspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a o nepriznaní peňažného
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, žalovaný vypracoval komplexný posudok dňa
4.12.2013 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/26180.

Z uvedeného komplexného posudku vyplýva, že žalobca nespĺňa základnú podmienku stanovenú
platným zákonom, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a

preto nie je možné navrhnúť peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na kúpu osobného motorového vozidla.

Žalovaný vo svojom komplexnom posudku zo dňa 4.12.2013 vychádzal z lekárskeho posudku vydaného
posudkovým lekárom žalovaného dňa 27.11.2013 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2013/26180,
pričom v odôvodnení svojho komplexného posudku uviedol, že stav mobility žalobcu je toho času

stabilizovaný, zlepšený oproti minulému roku (2012), je spôsobilý samostatnej chôdze bez pomôcok,
avšak pri chôdzi napáda na pravú dolnú končatinu ako dôsledok pakĺbu malíčka pravej nohy, pričom
tento stav by sa dal podľa udania ortopéda zlepšiť operáciou.

Žalovaný konštatoval, že na základe lekárskeho posudku žalobca, aj napriek svojmu ťažkému
zdravotnému postihnutiu, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

K veci je potrebné ďalej uviesť.

Komplexným posudkom prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.6.2013 číslo 2013/34674-10 bol
žalobca posúdený ako odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože
vzhľadom na jeho onkologické ochorenie nie je schopný podľa § 14 ods. 6 písm. c) zákona zvládnuť inú
situáciu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb a železničnej dopravy.

Žalobcovi bola navrhnutá kompenzácia vo forme peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože žalobca
sa osobným motorovým vozidlom prepravuje do zdravotníckych zariadení, na nákupy, návštevy a
vybavovanie záležitostí.

Z uvedeného komplexného posudku zároveň vyplýva, že odkázanosť na individuálnu prepravu je

limitovaná trvaním liečby a stanovenou kontrolnou lekárskou prehliadkou, ktorá bola určená ku dňu
30.6.2015.

Žalobca namieta závery komplexných posudkov zo dňa 11.9.2013 a 4.12.2013, ktoré boli podkladmi pre
napadnuté rozhodnutia, o nesplnení podmienok uvedených v § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona.Podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri

duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Žalobca pri chôdzi kríva z dôvodu pakĺbu na pravej dolnej končatine, v súčasnosti používa ako pomôcku
paličku. Trpí bolesťami kĺbov a kostí, čo mu spôsobuje značné problémy premiestňovať sa k vozidlu.

Nesprávne je tvrdenie žalovaného o zlepšení stavu pakĺbu operáciou. MUDr. A. navrhol žalobcovi

operáciu pakĺbu, avšak nezaručil pooperačné zlepšenie resp. zhojenie dolnej končatiny vzhľadom na
základnú diagnózu žalobcu a to mnohonásobný myelóm (C 90).

Pobyt a pohyb vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy resp. železničnej dopravy spôsobuje žalobcovi
infekcie vzhľadom na oslabenú imunitu. Z lekárskej správy MUDr. O. zo dňa 22.7.2013 vyplýva, že
žalobca je imunokompromitovaným pacientom.

Zdržiavaním sa v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy je žalobca náchylnejší na kožné infekcie,
ktorými trpí a má dýchacie problémy - astmu a bronchitídu. Máva závrate, bolesti hlavy, zvracia v
prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy.

Žalobca je odkázaný na častú prepravu osobným motorovým vozidlom nielen z dôvodu návštev lekárov,
ale aj nákupov, stretávania členov Slovenského zväzu zdravotne postihnutých. Žalobca ako živnostník

využíva vozidlo aj pre výkon svojej podnikateľskej činnosti v oblasti zámočníctva.

Žalobca už vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu namietal, že
jeho onkologická liečba naďalej trvá, o čom predložil aj lekárske správy MUDr. A. zo dňa 19.8.2013 a
16.9.2013, pričom v tom čase bol naplánovaný 8. cyklus onkologickej liečby. Uviedol, že jeho zdravotný
stav je veľmi vážny, aj naďalej si vyžaduje onkologickú liečbu, pričom aj jeho imunitný systém je v

dôsledku absolvovania predpísanej liečby veľmi oslabený. Zároveň poukázal na komplexný posudok
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.6.2013, ktorým bol odkázaný na individuálnu prepravu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenia žalovaného o ukončení onkologickej liečby v dôsledku čoho
došlo k zániku odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu, sú neopodstatnené.

Možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutia žalovaného nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu

veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa v napadnutých rozhodnutiach a komplexných
posudkoch zo dňa 11.9.2013 a 4.12.2013 dostatočne nevysporiadali s námietkou žalobcu o pretrvávaní
jeho onkologickej liečby, neodôvodnili a ani nepreukázali, na základe čoho dospeli k záveru, že uvedená
liečba bola ukončená a preto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že od vydania komplexného posudku zo dňa 24.6.2013, ktorým
bolodkázanýnaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlomdovydaniakomplexnéhoposudku
zo dňa 11.9.2013 v spojení s komplexným posudkom zo dňa 4.12.2013, podľa ktorých už nespĺňal

podmienky pre odkázanosť na individuálnu prepravu, neuplynuli ani 3 mesiace resp. 6 mesiacov.

Zdravotný stav žalobcu ako onkologicky chronického pacienta s opakovanými štádiami progresie a
remisie sa za taký krátky čas nezmenil a teda rozhodujúce skutočnosti pre trvanie nároku na odkázanosť
na individuálnu prepravu motorovým vozidlom sa nezmenili a sú i naďalej dané.

Žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutiami prvostupňových
správnych orgánov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené

trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobám zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavaných rozhodnutiach a navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnúť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul účastníkov konania, oboznámil

sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, lebo
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia správneho orgánu ktorými odňal žalobcovi podľa § 45 ods. 14
zákonaparkovacípreukaz,podľa§34ods.1zákonamunepriznalpeňažnýpríspevoknakúpuosobného

motorového vozidla a podľa § 38 ods. 1 zákona mu nepriznal príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Na základe odvolaní žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolania zamietol a
rozhodnutia prvostupňových správnych orgánov potvrdil.

Vzhľadom na obsah rozhodnutí aj obsah žalôb bolo rozhodujúcou právnou otázkou posúdenie, či

je žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo aj keď sa podľa
komplexného posudku zo dňa 11.9.2013 považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
(s mierou funkčnej poruchy 50 %), zákonným predpokladom na vznik nároku na parkovací preukaz (§
43 ods. 9 zákona), na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla (§ 34
ods. 1 zákona) a teda aj na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla (§ 38 ods. 1 písm. b2 zákona ) je jeho odkázanosť na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.

Práve z dôvodu, že podľa správneho orgánu už žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, vydal vyššie uvedené rozhodnutia, ktoré žalovaný ako zákonné potvrdil.

Je potrebné uviesť, že aj v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. (ďalej len zákona) bolo povinnosťou

správnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb., ďalej len správny poriadok), čo vyplýva z § 53 ods. 1, 2 zákona.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie
o odvolaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy
najmenej 50 %.

Podľa § 14 ods. 6 zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej

dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 1 a na základe posudkového
záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý

obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,

b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,

g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

h) odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 15 ods. 3 zákona na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím
sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

Podľa § 34 ods. 1 zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného
posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b), bod 2 zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

Podľa § 43 ods. 9 zákona nárok na parkovací preukaz vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného
orgánu o parkovacom preukaze, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo že
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí bol zdravotný

stav žalobcu pre účely parkovacieho preukazu posúdený v komplexnom posudku zo dňa 24.6.2013 č.
2013/34674-10. V ňom je uvedené, že v oblasti mobility a orientácie v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia má žalobca fyzické obmedzenia. Z lekárskeho posudku je zrejmé, že ide o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá i keď nemá poškodenie pohybového aparátu v takom rozsahu,
že sa nedokáže alebo nie je schopná premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a

železničnej dopravy, vzhľadom na onkologické ochorenie menovaný nie je schopný zvládnuť inú situáciu
v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb a železničnej dopravy, preto v zmysle § 14 zákona
je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Odkázanosť na individuálnu
prepravu je limitovaná trvaním liečby a stanovenou kontrolnou lekárskou prehliadkou. Pri sociálnej
posudkovej činnosti bolo zistené, že osobným motorovým vozidlom sa posudzovaný prepravuje do

zdravotníckych zariadení, na nákupy osobnej a bežnej potreby, do kostola, na návštevy príbuzných a
známych alebo na vybavovanie úradných a osobných záležitostí. Podľa tohto posudku bola žalobcovi
navrhnutá kompenzácia vo forme peňažného príspevku na kompenzáciu zvyšných výdavkov súvisiacich
sozabezpečenímprevádzkyosobnéhomotorovéhovozidla.Termínopätovnéhoposúdeniazdravotného
stavu bol stanovený k 30.6.2015.

Z tohto komplexného posudku teda vyplýva, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 písm. c) zákona, odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom je limitovaná trvaním onkologickej liečby a stanovenou kontrolnou
lekárskou prehliadkou určenou ku dňu 30.6.2015.

Vzhľadom na uvedené, ak preskúmavanými rozhodnutiami správny orgán odňal žalobcovi parkovací

preukaz, nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla ani mu nepriznal
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla argumentujúc závermi komplexných posudkov zo dňa 11.9.2013 a zo dňa 4.12.2013
a žalovaný tieto rozhodnutia ako zákonné potvrdil, rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.Z komplexného posudku zo dňa 11.9.2013 ani zo dňa 4.12.2013 totižto nevyplýva, prečo už žalobca
nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodov uvedených v
komplexnom posudku zo dňa 24.6.2013.

Obidva posudky sú formálne, všeobecné, nevyjadrujú sa k okolnostiam súvisiacim s odkázanosťou
žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodov uvedených v § 14 ods.
6 písm. c) zákona t. j. z dôvodu nezvládnutia inej situácie v prostriedkoch hromadnej či železničnej
dopravy. Naopak argumentujú tým, čo v skoršom posudku zo dňa 24.6.2013 ani nebolo uvádzané ako
dôvod na odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sú len citáciou

§ 14 ods. 6 zákona, bez jasného a logického odôvodnenia, bez zrozumiteľnej aplikácie tohto zákonného
ustanovenia na konkrétny zdravotný stav žalobcu, keď v neposlednej miere je potrebné zdôrazniť,
že od posledného posúdenia zdravotného stavu (24.6.2013) uplynula krátka doba do vypracovania
ďalšieho komplexného posudku (11.9.2013), kedy sa vzhľadom na závažnosť ochorenia žalobcu jeho
zdravotný stav podstatne nezmenil a zmätočne vyznieva aj formulácia uvedená v komplexnom posudku
zo dňa 11.9.2013 že ...„predošlá odkázanosť na individuálnu prepravu bola limitovaná príslušnou

onkologickou liečbou...“, lebo podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.11.2014 je
naďalej onkologickým pacientom a jeho onkologická liečba trvá.

Zároveň je potrebné poukázať aj na § 3 ods. 5 správneho poriadku podľa ktorého v skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch sú správne orgány povinné postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené
rozdiely v rozhodnutiach.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. preskúmavané rozhodnutia
v spojení s rozhodnutiami prvostupňových správnych orgánov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a
úplne zisteného skutkového stavu a rozhodnutia náležite odôvodniť tak, ako to naznačil krajský súd v

tomto rozsudku. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 2502j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 426,12 Eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 a § 13
ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za tieto úkony právnych služieb: 30.1.2014 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom á 134,- Eur, 7.2.2014 spísanie a podanie žaloby á 134,- Eur, dňa 13.11.2014
zastupovanie na pojednávaní á 134,- Eur, spolu 402,- Eur + 3 x tzv. režijný paušál á 8,04 Eur podľa §
16 ods. 3 vyhlášky, t.j. spolu 24,12 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 426,12 Eur (402 + 24,12 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom

Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, abyvo veci rozhodol odvolací súd.