Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212345
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513212345.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: S. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, C. V., t.č. bytom: D. XXX, N., štátny občan SR, pr. zast. JUDr. Adrianou
Ručkayovou, advokátkou so sídlom: S. XX, R. K. R. C. proti odporcovi: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
D.XXXX/XX,N.,štátnyobčanSR,ourčeniepríspevkunavýživuaúhraduniektorýchnákladovnevydatej
matky takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 440,02 eur ako náhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,- eur mesačne od 01.05.2013

do 31.07.2013, sumou 100,- eur mesačne od 01.08.2013 do 31.12.2013 a sumou 60,- eur mesačne od
02.04.2014 do 14.05.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

III.

Zročné výživné za obdobie od 01.05.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 1.486,- eur je odporca
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 136,- eur, splatných vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV.

Vo zvyšku súd návrh na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aj návrh na určenie
príspevku na výživu z a m i e t a.

V.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VI.

Súd navrhovateľke vracia súdny poplatok vo výške 99,- eur, ktorý jej bude vrátený po právoplatnosti
tohoto rozhodnutia prostredníctvom príslušného daňového úradu.

VII.Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 115,50 eur na účet tunajšieho súdu, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, došlým súdu dňa 15.11.2013 a pozmeneným dňa 03.04.2014, sa navrhovateľka domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť jej jednorazový príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 1000,- eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a povinnosťou prispievať jej na výživu vo výške 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2013
do 31.07.2013 a vo výške 100,- eur s účinnosťou od 01.08.2013 do 30.04.2015 vždy do 15.dňa v mesiaci
k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý vznikol do vyhlásenia rozsudku žiadala

zaviazať odporcu povinnosťou splatiť jej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne sa domáhala
náhrady trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom udržiavala známosť od leta 2012 a v novembri 2012 otehotnela.
V záujme vytvorenia rodinného prostredia sa odporca na krátky čas nasťahoval do jej bydliska, no
o navrhovateľku ani očakávané dieťa nejavil akýkoľvek záujem a v krátkom čase opustil spoločnú

domácnosť. Dňa 30.04.2013 uzavreli účastníci Dohodu o výživnom a úhrade nákladov nevydatej
matky, na základe ktorej spoločne vyhlásili, že sú rodičmi očakávaného dieťaťa, dohodli sa, že osobnú
starostlivosť oň bude zabezpečovať matka a odporca bude prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo
výške 200,- eur mesačne od jeho narodenia. Súčasne sa dohodli, že v dôsledku tehotenstva a s tým
spojeného stavu zníženej možnosti zabezpečovania príjmov matkou, sa odporca zaviazal prispievať

navrhovateľke na výživu v sume 300,- eur mesačne do narodenia spoločného dieťaťa a vo výške 100,-
eur mesačne od narodenia spoločného dieťaťa, spolu po dobu dvoch rokov s tým, že výživné jej začne
platiť počnúc mesiacom máj 2013 a poslednú splátku uhradí v mesiaci máj 2015. Súčasne sa odporca
Dohodou zaviazal, že do 30.09.2013 uhradí navrhovateľke jednorazový príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 1000,- eur. Splatnosť pravidelne sa opakujúcich plnení

bola dohodnutá vždy do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca na účet navrhovateľky. Odporca
do narodenia maloletej uhradil sumu 390,- eur a od narodenia maloletej až do podania návrhu uhradil
dva razy po 120,- eur, a to dňa 28.08.2013 a 18.09.2013, ktorú sumu však považuje navrhovateľka
za úhradu výživného na maloletú. Inak si odporca svoju povinnosť podľa Dohody účastníkov neplnil.
Pri uzatváraní Dohody vychádzali účastníci zo skutočnosti, že pred otehotnením bola navrhovateľka

samostatne zárobkovo činnou osobou a keďže od začiatku tehotenstva mala zdravotné problémy, v
dôsledku ktorých bol obmedzený výkon jej samostatnej zárobkovej činnosti, značnú časť tehotenstva
strávila v nemocnici a ako rizikovo tehotná bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Nakoľko výkon
činnosti SZČO nebol dostatočne dlhý na priznanie nároku na nemocenské, bola prakticky počas celej
doby tehotenstva bez príjmu. Peňažné prostriedky, ktoré sa jej zaviazal odporca podľa dohody zaplatiť,

mali byť teda použité na jej výživu, keďže v dôsledku tehotenstva sa ocitla v situácii, v ktorej jej
pre komplikovaný zdravotný stav nebolo umožnené zabezpečiť si sama príjem. Ďalej mali byť tieto
prostriedky použité na kúpu potrieb pre maloletú, ako detský kočík, prebaľovacie a hygienické potreby
a oblečenie, ktoré bolo potrebné mať pripravené bezprostredne po narodení dieťaťa. Keďže odporca si
splnil svoj záväzok iba v časti, ako je uvedené vyššie, bola nútená navrhovateľka uhradiť tieto náklady

z vlastných úspor za podpory rodinných príslušníkov.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že navrhovateľkou uplatnené nároky sa mu zdajú byť prehnané
a jednoducho na to nemá finančné prostriedky, keďže platí už výživné na maloletú v sume 150,- eur,
pričom sa zamestnal až od 02.04.2014 vo firme U. I..W..V.., kde by mal mať príjem okolo 400,- až 450,-
eur mesačne. Keby mal prispievať navrhovateľke, nezostali by mu finančné prostriedky na stravu a

bývanie, celkovo vo výške 150 eur, okrem ktorých platí úver 163,- eur, poistku 20,70 eur a telefón do
50,- eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľka má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, preto
nevidí dôvod, aby jej finančne prispieval.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a ďalšími písomnými podaniami účastníkov, ich
výsluchom, rodným listom maloletej W. H., Dohodou účastníkov zo dňa 30.04.2013, potvrdeniami o

príjmoch navrhovateľky a odporcu a ich výdavkoch, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyPiešťany, navrhovateľkou predloženým prehľadom výdavkov v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom a
prehľadom ďalších nákladov súvisiacich s potrebami novorodenca, pokladničnými blokmi, poštovými
poukážkami, čestnými prehláseniami, potvrdením Súkromnej strednej odbornej školy Host, pracovnou

zmluvou, dohodou o vykonaní práce, potvrdením o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, výplatnými páskami, obsahom súvisiaceho spisu tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX, ako aj
obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo vzťahu navrhovateľky s odporcom sa narodila dňa 28.07.2013 maloletá W. H.. Na tunajšom súde
prebehlo pod sp. zn. XC/XXX/XXXX konanie o určenie otcovstva k maloletej a úprave práv a povinností

rodičov k nej. Rozsudkom zo dňa 10.03.2014, právoplatným dňa 19.03.2014, bolo konanie o určenie
otcovstva k maloletej zastavené z dôvodu, že počas konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov a súčasne súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletej tak,
že táto bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok a odporca sa zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 01.03.2014 sumou 150,-
eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Žiaden nedoplatok na výživnom

od narodenia maloletej nevznikol.

Z výsluchu navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov bolo zistené, že pokiaľ ide o výdavky
súvisiace s pôrodom a tehotenstvom, značnú časť predstavovali náklady na lekárske prehliadky u
gynekológa v Piešťanoch z obdobia pred aj po pôrode, ktoré ju stáli cca 300,- eur, k lekárovi ju vozila
vždy babička, ktorá ju prišla vyzdvihnúť z Č. do bydliska a odviezla k lekárovi do N.. Navrhovateľka

mala rizikové tehotenstvo ( kvôli ktorému musela byť 6 krát hospitalizovaná), takže prehliadky boli v
druhom a treťom trimestri tehotenstva časté, sama chodiť nemohla, pretože hrozil predčasný pôrod.
Brala všetky lieky, ktoré jej predpísal lekár, ako aj odporúčané, hoci nepredpísané tehotenské vitamíny.
V súvislosti s tehotenstvom a pôrodom musela zakúpiť veci, ktoré súdu predložila v písomnom prehľade,
a ktoré vydokladovala pokladničnými blokmi. Financovala teda prehliadky u gynekológa, lieky, vitamíny,

kupovala si hygienické potreby a nevyhnutné tehotenské šatstvo. Zakúpila si dvoje nohavice ( viac
si nemohla dovoliť), tiež tehotenské tričká, aby mohla dcéru kojiť po pôrode. Kojila cca 3-4 mesiace
a vzhľadom k problémom s dojčením si kupovala čaje na laktáciu, ktoré síce neboli na predpis, ale
odporučila jej ich vyškolená laktačná poradkyňa, pretože sa musela snažiť o udržanie mlieka, ktoré bolo
pre maloletú veľmi dôležité vzhľadom k problémom s pečeňou.

Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľky, táto v roku 2012 začala podnikať ako manažérka webového portálu,
túto živnosť má naďalej otvorenú, ale nevykonáva ju reálne od 4.týždňa tehotenstva, tzn. novembra
2012, pretože si nemohla dovoliť nikam cestovať, pričom táto práca obnášala sústavné služobné cesty
a pobyty mimo miesta bydliska. Začala vo februári 2012, mala fixný plat 250,- eur netto a v závislosti od
výkonu, z obratu si zarobila cca 50,- eur mesačne a navyše popri tom vykonávala ďalšie aktivity - líčenie,

manikúru a make-up ( bez živnosti), boli to peniaze pomimo. Spolu si mesačne zarobila cca 600,- eur.
Pokiaľ ide o jej príjmy počas tehotenstva až do pôrodu, od novembra 2012 nemala vôbec žiadne príjmy a
keby si nebola vzala úver, tak by neprežili. Nemala totiž nárok na nemocenské dávky, bola podnikateľkou
iba jeden rok, počas ktorého sa odvody neplatia a nespĺňala podmienky pre priznanie ani nemocenských
ani materských dávok, takže jej iba finančne museli vypomáhať starí rodičia. V súčasnosti poberá od

pôrodu len rodičovský príspevok vo výške 204,- eur ( do konca roka 2013 vo výške 199,- eur) a prídavky
na maloletú W. vo výške 23,56 eur ( do konca roka 2013 vo výške 23,10 eur), býva s matkou, ktorá
je poberateľkou čiastočného ID vo výške 132,- eur a s maloletou. Od mája 2012 bývali v prenajatom 3-
izbovom byte kde platili 250,- eur nájomné ( od októbra 2013 zvýšené na 280,- eur) a elektrinu 30,- eur,
ale z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov ich z podnájmu dňa 28.02.2014 vyhodili pre neplatenie

nájomného. Núdzovo ich ubytoval jej priateľ, ale bývať tam dlhodobo nemohli pre nedostatok miesta.
Nemajú žiadnu nájomnú zmluvu, uhrádzajú mu iba spotrebované energie, takto navrhovateľka platí
bytovému družstvu 87,- eur vrátane fondu opráv a vody, mimo toho platí 8,- eur plyn a 30,- eur elektrinu
( o čom predložila čestné prehlásenie K. K., ktorý potvrdil, že navrhovateľka s dcérou momentálne býva
u neho a prispieva mu sumou 87,98,- eur bytovému podniku, 30,- eur zálohové platby za elektrinu a

plyn vo výške 8, eur, takže celkovo mesačne 125,98 eur ). V súčasnosti už navrhovateľka podľa jej
vyjadrenia býva striedavo v byte priateľa v I. (keď potrebuje ísť do školy v lete chodí do Bratislavy na
doučovanie 2x do týždňa, vtedy spáva u priateľa aj s dcérou), inak býva u starých rodičov v Č., ktorým
na bývanie neprispieva.Navrhovateľka v septembri 2011 začala študovať diaľkovo informačné technológie a informačné služby
na Súkromnej strednej odbornej škole Host v Bratislave, ide o štvorročné štúdium s maturitou, ktoré mala
zdôvodutehotenstvaprerušenéapretojevsúčasnostinastupujeodseptembrado3.ročníka,čovyplýva

ajzpotvrdeniatejtoškoly.Mesačneplatíškolné83,-eur.Ďalejkjejpravidelnýmvýdavkompatrípaušálny
poplatok za telefón 30,- eur, internet 20,- eur ( ktorý potrebuje na štúdium), náklady na pohonné hmoty
50,- eur mesačne, ide o výdavky jej babičky, ktorá ju všade vozila a vozí aj v súčasnosti napr. keď ide k
lekárovi maloletou a podobne a v tejto sume je zahrnutý aj výdavok na vlak a električky, keďže cestuje
4 x do mesiaca do školy a 4,30 eur stojí jednosmerný lístok vlakom a lístok MHD 0,90 eur 2 x denne. Aj

navrhovateľka by mala chodiť k lekárom ( nelieči si chudokrvnosť, nechodí pravidelne ku gynekológovi),
ale nerobí to, pretože nemá na to finančné prostriedky. Má totiž aj ďalšie výdavky na pôžičky, úvery a
poistky - v roku 2012, keď ešte pracovalala, si z firmy N. požičala sumu 320,- eur ( účel si už nepamätá)
ale keďže otehotnela a prestala zarábať, nemala z čoho splácať dohodnuté mesačné splátky 50,52 eur.
V januári 2013 si vzala úver od C. vo výške 4.270,- eur, na výbavičku maloletej a zaplatila si z toho aj
nájom do júna 2013, aby ich odtiaľ nevyhodili, pretože vedela, že odporca jej neprispeje nič. Mimo toho

má navrhovateľka náklady na stravu cca 90 eur, ktoré do konca novembra 2012 boli vyššie cca 120,-
eur mesačne, pretože počas tehotenstva a po ukončení kojenia ( koniec novembra 2013) sa musela
špeciálne stravovať, jesť veľa rýb, ovocia, zeleniny, čo sa navrhovateľka snažila rešpektovať, aby bola
maloletázdravá.Keďženavrhovateľkanemalapeniaze,všetkytietovýdavkypraktickyhradilajejbabička
a dedko z ich dôchodku.

Pokiaľ ide o finančné príspevky odporcu, navrhovateľka uviedla, že po pôrode odporca na výživu
navrhovateľky ničím neprispel, iba pred pôrodom jej dal do ruky 100,- eur s tým, aby si za to
navrhovateľka kúpila, čo chce. Pred pôrodom dal tiež k rukám navrhovateľkinej matky 200,- eur, lebo
v tom čase mali kupovať dcére kočík. Odporca si vtedy zobral z banky 6.000,- eur úver, z čoho mal
financovať kúpu kočíka, autosedačky a postieľky, prišiel však za navrhovateľkou a povedal, že si kúpil

auto a na toto mu nezostalo. Kočík kúpila už navrhovateľkina babička a bolo jej treba vrátiť peniaze. V
súvislosti s pôrodom si musela navrhovateľka zakúpiť základné potreby jednak pre seba a jednak pre
novorodenca a jeho výbavičku, ktoré si musela brať do nemocnice, na čo použila sčasti aj túto sumu
200,- eur od odporcu ( z ktorej sumy 16,- eur použila pre vlastné potreby a zvyšok zo sumy 200,- eur
na zakúpenie potrieb pre novorodenca).

Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že Dohoda, uzavretá s odporcom pred pôrodom, ktorou sa
zaviazalplatiťjej300eurmesačnenavýživudopôrodu(odmája2013dojúla2013)a100eurodpôrodu,
rešpektovala skutočnosť, že Dohodu uzatvárali až 30.04.2013, pričom navrhovateľka otehotnela už v
októbri 2012 a termín pôrodu bol stanovený na júl 2013, pričom odporca na jej výživu ku dňu uzavretia
Dohody ničím neprispieval. Dohodli sa na výživnom na navrhovateľku vo výške 100,- eur mesačne od

začiatku tehotenstva, ale keďže Dohoda bola uzavretá až koncom apríla, do pôrodu zostávali 3 mesiace
( máj, jún a júl), počas ktorých mal odporca navrhovateľke zaplatiť 3 x po 300 eur ( spolu 900,- eur
za celú ddobu tehotenstva do pôrodu, v prepočte 100,- eur na mesiac) . Počas celej doby tehotenstva
jej odporca vôbec ničím neprispieval, hoci mala navrhovateľka zvýšené náklady na výživu, bola na
rizikovomtehotenstvevspojeníspracovnouneschopnosťoubeznárokunaakékoľvekdávky,následkom

čoho bola počas celého tehotenstva bez príjmu, pričom v čase tehotenstva nežili s odporcom v spoločnej
domácnosti ani spolu nehospodárili. Odporca pritom počas celého jej tehotenstva pracoval s príjmom
okolo 650,- eur. Žiadala preto návrhu vyhovieť a odporcu zaviazať aj na náhradu trov tohto konania.

Odporca uviedol, že jednorazový príspevok vo výške 1.000,- eur, aj výživné na navrhovateľku,
dohodnuté v ich Dohode zo dňa 30.04.2013 sa mu zdajú privysoké a na to nemá peniaze, keďže

platí už výživné na maloletú. Navyše navrhovateľke prispel pred pôrodom na jej výdavky sumou 200,-
eur a 100,- teda spolu 300,- eur s tým, aby si za to zakúpil potrebné veci napr. do nemocnice. Viac
odporca neuviedol s tým, že mal byť odporca vypočutý na ďalšom pojednávaní. Odporca sa však už na
pojednávanie nedostavil a neprejavil záujem byť k veci vypočutý, súd preto postupoval v konaní podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. Súd preto pri zisťovaní osobných a majetkových pomerov odporcu vychádzal z jeho písomných
vyjadrení, listinných dôkazov a obsahu súvisiaceho spisu tunajšieho súdu č.k. XP/XXX/XXXX.Z obsahu spisu OS Piešťany č.k. XC/XXX/XXXX, v rámci ktorého súd vykonal dokazovanie ohľadom
majetkových pomerov odporcu pre účely určenia výživného na maloletú W., bolo zistené, že na
pojednávaní dňa 20.02.2014 odporca uviedol, že v čase uzavretia Dohody zo dňa 30.04.2012 bol

zamestnaný v spol. C.,I..W..V.., kde mal uzavretú zmluvu na dobu určitú do 01.01.2014, k ukončeniu
pracovného pomeru došlo skôr, a to dohodou z dôvodu, že odporca bol dňa 27.09.2013 zadržaný
políciou, následne bol vo väzbe a výkone trestu ( jednalo sa trest za marenie súdneho rozhodnutia, za
jazdu bez vodičského preukazu, ktorý mu bol zadržaného v roku 2012). Po obmedzení jeho osobnej
slobody už nemohol chodiť viac do práce, preto z vlastného podnetu ukončil pracovný pomer dohodou

k 30.09.2013, ktorú skutočnosť potvrdila aj firma C., I..W..V.., od ktorej si súd vyžiadal listinné dôkazy.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme dosahoval tu odporca za obdobie 10/1012 až 9/2013
priemerný čistý mesačný príjem 663,52 eur. Z potvrdenia riaditeľa ÚVTOS H. R. N. bolo zistené, že
odporca bol vo výkone trestu od 27.09.2013 do 03.02.2014. Ako vyplýva z potvrdenia príslušného úradu
práce, dňa 04.02.2014 sa zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Následne, ako uviedol odporca, bol od 27.09.2013 bez príjmu ( s výnimkou odmeny za prácu vo

výkone trestu mesačne cca 14,- eur, z ktorej sumy mu ústav po vykonaní zrážok ponechal cca 2,- eurá
na mesiac). Po podmienečnom prepustení dňa 03.02.2014 sa hneď zaevidoval na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie dňa 03.02.2014 o čom predkložil súdu potvrdenie úradu, a bol mu priznaný
jednorazový resocializačný príspevok vo výške 39,- eur. Odporca iné vyživovacie povinnosti okrem mal.
W. nemá, býva s rodičmi, ktorým mesačne prispieva na domácnosť sumou 60,- eur na bývanie a 90,- eur

na stravu, o čom predložil súdu ich čestné prehlásenie. Na otázku súdu, z čoho platil rodičom na bývanie
a stravu sumu 150,- eur, keď nemal žiadny príjem, odporca súdu uviedol, že takto im prispieva vtedy,
keď je zamestnaný. Uviedol, že si stále hľadá prácu, buď cez internet, alebo, navštevujem osobne rôzne
firmy. Mám skončenú Strednú odbornú školu technickú v Piešťanoch v odbore programátor strojov,
zváracích a obrábacích zariadení. Vo C., I..W..V.., pracoval vo svojom odbore ako nastavovač mechanik,

chcel by, aby ho vzali do tejto firmy späť, ale povedali, že majú plný stav. Platí úver N. D., ktorý si bral
cca v júni 2013 vo výške 8.000,- eur, bral si ho na dvakrát, z toho časť splatil predchádzajúci úver N. D. a
na účet dostal k vlastnej potrebe 600,- eur, ktoré minul na dovolenku. Úver splácal po 162,27 eur ( kým
bol vo výkone trestu, platili ho jeho rodičia), následne na žiadosť mal splátky odložené do marca 2014
a v súčasnosti ich má zvýšené na sumu 170,- eur. Pri narodení mui rodičia založili poistku so sporením

v poisťovni O., ktorú si od plnoletosti platí sám a to vo výške 20,70 eur mesačne (o čom predložil súdu
potvrdenie) a platí si mesačne 49,36 eur ako paušálny poplatok za telefón u mobilného operátora. Súdu
uviedol, že je nemajetný. Súd si zaobstaral z Okresného dopravného inšpektorátu v Piešťanoch zoznam
odporcových vozidiel, z ktorého vyplýva, že do 27.07.2012 vlastnil osobné motorové vozidlo D. XXX T.,
kedy bolo odhlásené a do 25.07.2012 vlastnil W. P. X,X, ktoré bolo vyradené z evidencie, v súčasnosti

vlastní Nissan Primera 2,0 SLX, Renault 21 RXI a Alfa Romeo 156. K tomuto majetku odporca uviedol,
že vlastní O. W. XXX, W..C.. XXXX, ktorý kúpil v roku 2013 za 4.200,- eur, na čo si bral vyššie spomenutý
prvý úver zo I. a vlastní R. N. I., r.v. 1992, ktorý získal výmenou za motorku v roku cca 2011, pričom
vlastnil tiež W. XXXI, r.v. 1986, ktorý dal ešte cca v r. 2012 zošrotovať, ale nemá od toho doklad. Pokiaľ
ide o D. XXX T., r.v. 1992, toto predal v roku 2012 za 800,- eur a tiež vlastnil W. P. r.v. 1995, ktorý si

zakúpil po dovŕšení 18 rokov, keď mu poisťovňa O. vyplatila sumu 800,- eur, ale s týmto havaroval a
preto bolo vyradené z evidencie. Inak je nemajetný.

V súčasnosti odporca predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 01.04.2014, uzavretú so spol. U. I..W..V..,
podľa ktorej nastúpil od 02.04.2014 ako obsluha čerpacej stanice na plný pracovný úväzok ( 40 hodín
týždenne) s tým, že pracovná zmluva bola uzavretá do 31.03.2015. Ako vyplýva z ďalšej predloženej

listiny, dňa 14.05.2014 s ním skončil zamestnávateľ pracovný pomer v skúšobnej dobe.

Zpotvrdeniaúraduprácebolozistené,žeodporcabolod15.05.2014zaradenýdoevidencieuchádzačov
o zamestnanie.

Odporca predložil tiež dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.05.2014, uzavretú s firmou J. I..W..V.., na
obdobie do 31.05.2014 na výkon práce: výroba konštrukcií v rozsahu 30 hodín.Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Nevydatá matka má podľa zákona o rodine voči otcovi dieťaťa možnosť domáhať sa dvoch rôznych
nárokov. Jedným je príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktorým treba
chápať jednorázový príspevok zo strany otca maloletého dieťaťa, ktorého základom je jeho odôvodnená
spoluúčasť na nákladoch, ktoré sprevádza tehotenstvo a pôrod a sú do neho zahrnuté všetky náklady,

ktoré tehotná žena musí vynaložiť v súvislosti s týmto stavom, ktoré by inak nevynaložila. Tento nárok
zahŕňa najmä materiálne zabezpečenie tehotenstva matky, a teda náklady spojené s iným stravovacím
režimom, tehotenským oblečením, vitamínmi, lekárskymi prehliadkami a atď. Rovnako tak náklady
vynaložené za pôrod, a teda poplatky za pobyt v nemocnici, prevedený zákrok a popôrodné zotavenie.
Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia tohto príspevku vo výške 1.000 eur, s tým, že vyčíslila a súdu

zdokladovala:

1/ výdavky navrhovateľky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom v celkovej sume 1.312,04 eur, z
ktorej sumy súd uznal ako dôvodné poplatky za vyšetrenia krvi 34,50 eur špeciálne gynekologické
vyšetrenievMartine50,-eur,poplatkyzahospitalizáciu105,-eur,množstvodoplatkovzaliekyv celkovej
hodnote 205,48 eur, dávkovač liekov 5,20 eur, vitamíny v hodnote 206,- eur, čaje pre dojčiace matky

a na tvorbu mlieka v hodnote 64,88 eur, hygienické potreby pre ženu po pôrode v hodnote 105,43
eur, 2 ks podprsenky na kojenie 28,- eur a tehotenské oblečenie 200,55 eur, pričom z uplatnených
nákladov súd neuznal dámske topánky a papuče v hodnote 7,- eur, pretože u týchto navrhovateľka
nepreukázala, že súviseli s tehotenstvom a pôrodom. Z týchto výdavkov súvisiacich s pôrodom a
tehotenstvom navrhovateľka všetky preukázala listinnými dôkazmi, mimo nich však podľa jej vyjadrenia

mala ešte výdavky v súvislosti s bežnými lekárskymi prehliadkami u gynekológa, ktoré ju stáli cca 300,-
eur, ale nedisponuje potvrdeniami o vykonaných platbách poplatkov. Súdu objasnila, že táto suma
300,- eur, zahŕňa poplatok za každú gynekologickú prehliadku, ktorý bol spočiatku 10,- eur ( na začiatku
tehotenstva chodievala 2 razy mesačne), neskôr 12,- eur. Vyšetrenie 3D sonom stálo 15,- eur, ale
keďže navrhovateľka ho vzhľadom k rizikovému tehotenstvu potrebovala častejšie ( minimálne 2 razy do

mesiaca), lekár jej ho neskôr robil už lacnejšie, napr. za 8-10,- eur. Navrhovateľka si vyžiadala od lekára
potvrdenie o zaplatených poplatkoch a z tohto potvrdenia gynekológa K.. C. zo dňa 10.06.2014 vyplýva,
že za zdravotnú starostlivosť v jeho ambulancii v období od 20.11.2012 do 13.09.2013 v gravidite a
šestonedelízaplatilacelkovo220,-eur.Vychádzajúcztaktopreukázanýchnákladovsúduznalajnáklady
vo výške 220,- eur ako dôvodne vynaložené v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Celkovo teda z

týchto tvrdených nákladov jej súd teda ako dôvodné uznal v sume 1.225,04 eur.

2/ výdavky súvisiace s pôrodom - zabezpečenie potrieb novorodenca do nemocnice v celkovej sume
1.422,82 eur, z ktorej sumy súd neuznal náklady súvisiace už s potrebami maloletej po príchode z
pôrodnice domov a sú zohľadnené vo výživnom na maloletú W., do ktorej kategórie patrí aj detský
kočík, postieľka, prebaľovací pult a detská autosedačka. Súd uznal ako dôvodné náklady na pôrodnicou

odporúčanú výbavičku novorodenca, ktoré si navrhovateľka brala do pôrodnice v celkovej hodnote 255,-
eur: zavinovačka v hodnote 18,26 eur, 4 bambusové plienky v hodnote 30,90 eur a väčšie bambusové
plienky za 11,16 eur ( bambusovú osušku), cumeľ v hodnote 7,40 eur - 2ks (ktoré brala do pôrodnice,
keďže dieťa plakalo), púzdro na cumlík v hodnote 2,21 eur, kefka na vlasy a hrebeň v hodnote 3,20 eur,
cumeľ na fľašu Baby C v hodnote 9,98 eur, ( fľašou bola maloletej podávaná glukóza), 1 balík plienok

Pampers Mini v hodnote 5,99 eur, Nivea šampón v hodnote 2,94 eur, Nivea olej v hodnote 3,79 eur,Pampers sensitive utierky 2 balíky v hodnote 1,69 eur + 1,89 eur, detský teplomer v hodnote 7,40 eur,
dojčenská voda Lucka v hodnote 22,23 eur, z oblečenia : dojčenský set - overal v hodnote 9,10 eur ( na
cestuzpôrodnice),3párykojeneckýchponožiekvhodnote3,32eur,ďalšieponožkypredcéru vhodnote

3,90 eur, domáci odev pre maloletú v pôrodnici v hodnote 14,95 eur, balík 7 ks body Uni v hodnote
10,50 eur, 2 čiapky v hodnote 14,20 eur, detské nohavice v hodnote 10 eur. Všetky tieto uvádzané
položky navrhovateľka súdu preukázala pokladničnými blokmi. Mimo toho, ako uviedla navrhovateľka, si
kúpila do pôrodnice odsávačku na mlieko v hodnote 59,99 eur, ktorú síce zabudla pridať do písomného
zoznamu, predloženého súdu, ale nachádza sa ako výdavok v predložených pokladničných blokoch.

Je teda nepochybné, že navrhovateľka reálne vynaložila náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom
minimálne vo výške 1.488,04 eur (1.225,04 + 255), okrem nich mala prinajmenšom ďalšie výdavky
súvisiace s cestovaním z miesta bydliska do N. ( resp. raz do K.) na všetky vyšetrenia a hospitalizácie,
kam ju vozila stará matka, tieto náklady však navrhovateľka nevyčíslila a neuplatnila si ich, preto ich súd
do jej nákladov nezarátal. Súčasne bolo preukázané, že odporca sa na týchto nákladoch podielal sumou
300 eur, čo účastníci zhodne súdu uviedli, ktorú odovzdal pred pôrodom navrhovateľke ( resp. jej matke)

na tieto účely. Keďže náklady navrhovateľky vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom spoločného
dieťaťa oboch účastníkov konania, mal by sa jednou polovicou podielať na nich aj odporca. Polovica
preukázaných vynaložených nákladov predstavuje sumu 740,02 eur, z ktorej sumy odporca zaplatil už
300,- eur, preto ho súd zaviazal k zaplateniu jednorazového príspevku na úhradu týchto nákladov vo
výške 440,02 eur a vo zvyšku návrh v časti týkajúcej sa tohto nároku zamietol ako nedôvodný.

Druhým nárokom je príspevok otca maloletého dieťaťa na vlastnú výživu navrhovateľky. Pri rozhodovaní
o ňom súd vychádza zo všeobecného pojmu výživné, ktoré v sebe všeobecne zahŕňa náklady za
bývanie, stravu, oblečenie, zdravotné pomôcky, kultúrne a športové vyžitie. Súd pri rozhodovaní o
rozsahu tejto vyživovacej povinnosti skúma zmenu sociálnej situácie matky, ktorá z dôvodu tehotenstva
nemôže čiastočne alebo úplne dosahovať také príjmy ako pred otehotnením a z tohto dôvodu si sama

svojimi schopnosťami nedokáže zabezpečiť finančné prostriedky na svoju výživu v rozsahu, v akom ich
vynakladala predtým a otec dieťaťa je preto povinný prispievať v rozsahu svojich možností, schopností
a majetkových pomerov na tieto jej náklady, najdlhšie po dobu dvoch rokov so začiatkom najneskôr
odo dňa pôrodu. Súd preto v konaní skúmal príjmy a náklady matky a ako aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného.

Navrhovateľka v konaní preukázala, že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom sa zmenili pomery
ohľadom jej schopnosti dosahovať príjmy a zabezpečovať tak svoju výživu samostatne. Pred
otehotnením podnikala ako živnostníčka ( podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa
04.01.2012 vykonávala spsrostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb) a popri tom mala aj vedľajšie
príjmy, celkovo mesačne okolo 600,- eur. Po otehotnení od 4.týždňa tehotenstva, tzn. novembra 2012,

sa zmenili jej zárobkové schopnosti a možnosti, pretože zostala práceneschopná v dôsledku rizikového
tehotenstva, ktoré si vyžiadalo časté hospitalizácie a nebola schopná viac doterajšiu prácu vykonávať,
pričom jej nevznikol nárok na žiadne dávky. V tomto období bola celkom bez príjmov a odkázaná na
finančnú podporu starých rodičov, ktorý stav trval až do narodenia maloletej dňa 28.07.2013. V tom čase
bývala navrhovateľka s matkou v podnájme, kde platili 280,- eur, okrem toho si navrhovateľka musela

hradiť aj ostatné bežné potreby, následne po pôrode počnúc mesiacom august 2013 jej bol priznaný
rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a prídavky na maloletú vo výške 23,10 eur ( prídavky na dieťa
by pritom mali slúžiť ako príspevok na výživu dieťaťa), ale ani tento príjem nepostačuje na zabezpečenie
potrieb navrhovateľky. Naďalej musí zabezpečovať predovšetkým svoje bytové potreby, nájomné v
prenajatom byte, pôvodne dohodnuté na 280,- eur, jej bolo v dôsledku narodenia maloletej od októbra

2013 zvýšené na 300,- eur ( dodatok k Zmluve o nájme zo dňa 01.10.2013). Práve z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov musela z podnájmu odísť a presťahovať sa dočasne k priateľovi, ktorému
prispieva sumou 125,98 eur. Už z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ zo svojho rodičovského príspevku,
ktoréhovýškaodjanuára2014predstavuje204,-eur,zaplatítietonáklady,nemôžejejzvyšokpostačovať
na úhradu jej najzákladnejších potrieb ako je strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, pričom

netreba zabúdať na to, že aj ona si musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. W. aspoň v
minimálnejvýškevzmysle§62ods.3Zákonaorodine,t.j.30%zosumyživotnéhominima(vsúčasnosti
27,13 eur). Výdavky na stravu navrhovateľky boli počas tehotenstva a do konca novembra 2013,
kedy ukončila kojenie maloletej vyššie, ako bežné výdavky, vzhľadom na potrebu lekárom odporúčanejšpeciálnej úpravy stravy, s vysokým zastúpením rýb, ovocia a zeleniny. Mimo toho má navrhovateľka
aj ďalšie výdavky, ako mesačný poplatok na štúdium 83,- eur, ktorý súd vyhodnotil ako odôvodnený
výdavok, pretože slúži na dosiahnutie vyššej kvalifikácie navrhovateľky a tým aj zvýšenie jej schopnosti

živiť seba samotnú ako aj živiť svoje maloleté dieťa, rovnako s tým súvisiaci výdavok na internet 20,- eur
mesačne, ktorý potrebuje na štúdium a tiež telefón v sume 30,- eur, ktorý je pre ňu nevyhnutný, nakoľko
sa permanentne pohybuje medzi Č., I. O. D., pričom musí byť v spojení s osobami, ktoré jej opatrujú
maloletú, keď cestuje do školy. Nemalé náklady vynakladá navrhovateľka aj na cestovné, pretože cesta
vlakom do Bratislavy ju stojí 4,30 eur ( cestuje tam 4 x do mesiaca, t.j. mesačne 8 x 4,30 = 34,40 ), a

lístok MHD v Bratislave 0,90 eur 2 x denne ( t.j. 1,80 eur x 4 dni = 7,20 ), preto jej ich súd uznal vo výške
41,60 eur mesačne s tým, že prípadné cestovné náklady na cestu k lekárovi s maloletou sú zohľadnené
vo výživnom na dieťa. Úvery, ktoré navrhovateľka súdu tvrdila, súd ako pravidelné výdavky nevzal do
úvahy, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, na aký účel finančné prostriedky použila, či a v akej výške
ich mesačne reálne uhrádza. Takto súd vyhodnotil, že navrhovateľkine dôvodne vynakladané mesačné
výdavky predstavujú cca 400,- až 450,- eur mesačne vrátane stravy a ošatenia, v čom nie sú zahrnuté

žiadne výdavky maloletej, ale výlučne výdavky navrhovateľky.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľkasúdupreukázala,že vsúvislostistehotenstvom
a pôrodom nebola schopná svoju výživu zabezpečovať výlučne sama od novembra 2012 až doteraz, z
tohosituáciaunejbolanajhoršia včaseodnovembra2012aždokoncajúla2013(narodeniemaloletej),
pretože nemala vôbec žiadny príjem. V tomto období bol odporca riadne zamestnaný s priemerným

čistým mesačným príjmom 663,52 eur, vtedy ešte bez vyživovacej povinnosti na mal. W., preto súd
dospel k záveru, že návrh v časti príspevku otca maloletej na výživu navrhovateľky vo výške 300,- eur
mesačne od 01.05.2013 do 31.07.2013 bol podaný dôvodne, pretože táto suma je primeraná na to, aby
za ňu navrhovateľka mohla uspokojovať svoje základné životné potreby v tomto období, pretože aj keď
vtedy mala štúdium prerušené a výdavky na školu nemala, musela si hradiť bývanie ( 280,- eur) ako

aj ďalšie bežné náklady ako je strava, hygiena, ošatenie, telefón, pričom bola úplne bez príjmov bez
vlastného zavinenia, výlučne len z dôvodu tehotenstva. Preto návrhu v tejto časti vyhovel.

V období od augusta 2013 bol navrhovateľke priznaný rodičovský príspevok vo výške 199,- eur, takže
jej finančná situácia sa mierne zlepšila, ale naďalej nedokáže sama zabezpečovať všetky svoje potreby
ako bolo zdôvodnené vyššie. Navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu s účinnosťou od

01.08.2013 do 30.04.2015 vo výške 100,- eur, ktorému návrhu súd vyhovel iba čiastočne. Požadovanú
sumu súd síce posúdil ako primeranú potrebám navrhovateľky v tomto období, avšak postupoval aj
v závislosti od vyživovacích schopností a možností odporcu. Tento mal v spol. C. I..W..V.. pracovanú
zmluvu uzavretú na dobu určitú do 01.01.2014, teda pokiaľ sa jeho pracovný pomer skončil predčasne
na podnet odporcu z dôvodu jeho vzatia do väzby a následného výkonu trestu, kedy zostal bez príjmov,

odporca výlučne vlastnou vinou ( z dôvodu dopustenia sa trestného činu a následného doborvoľného
ukončenia pracovného pomeru) prišiel o výhodnejší zárobok, na ktorú skutočnosť súd musel v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť. Súd v zmysle uvedeného posúdil preto návrh na priznanie
príspevkunavrhovateľkevovýške100,-eurzaobdobieod01.08.2013do31.12.2013zadôvodný,keďže
vychádzal naďalej z príjmu odporcu 663,52 eur, ktorý v uvedenom období mohol dosahovať u svojho

zamestnávateľa, pretože dovtedy mal pracovný pomer dohodnutý.

V ďalšom období, t.j. od 01.01.2014 bol odporca bez príjmov, najskôr vo výkone trestu a po prepustení z
výkonu trestu bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.02.2014, kedy dostal iba resocializačný
príspevok vo výške 39,- eur, takže jeho vyživovacia schopnosť silne poklesla a tento stav trval až do
02.04.2014, kedy nastúpil na plný úväzok do zamestnania v spol. U. I..W..V... V tomto období treba

považovať zníženie vyživovacej schopnosti odporcu za objektívne a bez jeho zavinenia, pretože aj bez
výkonu trestu by bol jeho pracovný pomer vo C. skončil k 01.01.2014 a musel by sa zaevidovať na úrade
práce, pokiaľ si nenájde nové zamestnanie, k čomu došlo až 02.04.2014. Preto súd za obdobie od
01.01.2014 do 01.04.2014 súd navrhovateľke príspevok na výživu nepriznal, nakoľko v tomto období to
odporcove schopnosti a možnosti nedovoľovali, pretože sám nemal príjem potrebný na uspokojovanie

vlastných základných potrieb.Vobdobíod02.04.2014do14.05.2014súdpríspevoknavrhovateľkepriznal,pretoževtomčaseodporca
bol riadne zamestnaný v spol. U. I..W..V.., kde mal síce pracovný pomer uzavretý až do 31.03.2015,
ale zamestnávateľ ho ukončil predčasne v skúšobnej ku dňu 14.05.2014. Takže v tomto období mohol

odporca navrhovateľke prispievať na výživu, avšak v sume nižšej ako požadovala, pretože v tom čase
už mal súdom určenú aj vyživovaciu povinnosť na maloletú W. vo výške 150,- eur ( od 01.03.2014),
pričom mal právo uspokojovať aj svoje vlastné potreby. Tieto, ako vyplynulo z dokazovania, predstavujú
príspevok na bývanie rodičom vo výške 60,- eur a na stravu 90,- eur, spolu 150,- eur, okrem toho mu súd
akodôvodnéuznalvýdavkynaplateniepoistkyvovýške20,70euranákladynatelefónnievšakvovýške

49,36 eur, ale tiež iba vo výške 30,- eur ako u navrhovateľky, pretože u odporcu neboli zistené žiadne
dôvody, pre ktoré by mal spotrebovať toľko financií na telefón. Pokiaľ ide o ním uvádzané výdavky na
splátky úveru, tieto súd neuznal vôbec ako dôvodné, pretože odporca týmto vzal na seba neprimerane
vysoké riziko nemožnosti jeho splácania, berúc ho v čase ( jún 2013), kedy už mal vyživovaciu povinnosť
vočitehotnejmatkesvojhodieťaťa,navyšeúvernepoužilnavýživunavrhovateľky,aleprevlastnézáujmy
( ako uviedol, použil ho na kúpu motorového vozidla O. W., r.v. 2004, aj na dovolenku). Vychádzajúc z

uvedeného, zohľadniac odporcovu vyživovaciu povinnosť na maloletú ako aj ďalšie vyššie zdôvodnené
výdavky odporcu, súd návrhu vyhovel čiastočne a priznal navrhovateľke príspevok na výživu v tomto
období vo výške 60 eur mesačne.

Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie - t.j. od 15.05.2014 do 30.04.2015, súd návrh zamietol z dôvodu, že
odporcove pomery od 15.05.2014 už určenie príspevku nedovoľujú. Súd mal zistené, že odporca je od

15.05.2014 nezamestnaný, pričom ukončenie predchádzajúceho pracovného pomeru v spol. U. I..W..V..
mu nemožno pripísať na vrub. Súčasne je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
a pracuje z mesiaca na mesiac iba na dohodu o vykonaní práce vo firme J. I..W..V.. s mesačným
vymeriavacím základom 148,- eur, takže jeho príjem neumožňuje už popri výživnom na dieťa aj platenie
výživnéhonanavrhovateľku.Jevpodstatenemajetný,svýnimkouvlastníctvadvochmotorovýchvozidiel

a to O. W. XXX r.v. 2004, ktoré kúpil v r. 2013 za 4.200,- eur a staršieho vozidla R. N. I. r.v. 1992. Ak
by aj odporca prebytočný majetok ( napr. jedno auto) speňažil, správne by z výťažku mal splatiť úver
banke, ktorá mu peniaze naň poskytla. U odporcu preto v súčasnosti nie je z čoho platiť príspevok na
výživu navrhovateľky, preto súd návrh navrhovateľky v časti požadovaného príspevku vo výške 100,-
eur za obdobie od 15.05.2014 do 30.04.2015 zamietol.

Súčasne súd zaviazal odporcu zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom, pretože odporca doposiaľ na
výživu navrhovateľky neprispel ( suma 300,- eur, poskytnutá z jeho strany navrhovateľke pred pôrodom,
bola započítaná na jeho príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom). Odporca
mal zaplatiť navrhovateľke 900,- eur v období od od 01.05.2013 do 31.07.2013 ( 3 mesiace x 300,- eur),
ďalej sumu 500,- eur v období od 01.08.2013 do 31.12.2013 ( 5 mesiacov x 100,- eur) a napokon sumu

86,- eur v období od 02.04.2014 do 14.05.2014 ( výpočet výživného na 1 deň pri určenom výživnom
60,- eur mesačne: 60 : 30 dní = 2,- eurá na deň, t.j. za 29 dní z mesiaca apríl + 14 dní z mesiaca máj =
43 dní x 2 eurá), celkovo teda k dnešnému dňu odporca dlží navrhovateľke na výživnom sumu 1.486,-
eur, ktorý nedoplatok súd vzhľadom k jeho výške a s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť ako
aj ostatné odôvodnené výdavky, povolil odporcovi splatiť k rukám navrhovateľky v mesačných splátkach

po 136 eur tak, aby jej všetky finančné prostriedky boli vyplatené približne do júla 2015, (do dvoch rokov
od pôrodu), teda do konca obdobia, počas ktorého by jej v zmysle ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine
najdlhšie takýto príspevok patril, pretože práve v tomto období ho navrhovateľka najviac potrebuje.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V sporovom konaní vychádza súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania predovšetkým zo zásady
zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov konania priznáva účastníkom na návrh podľa pomeru
úspechu vo veci, ktorú zásadu vyjadruje § 142 O.s.p. V súdenom prípade sa navrhovateľka domáhala

z titulu jednorazového príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom zaplateniasumy 1000,- eur, pričom súd jej priznal sumu 440,- eur a vo zvyšku návrh zamietol, a teda vo vzťahu k
tejto časti konania bola miera jej úspechu 44 % a miera úspechu odporcu 56 %. Z titulu príspevku na
úhradu výživy žiadala priznať za obdobie od 01.05.2013 do 31.07.2013 sumu 300,- eur mesačne a s

účinnosťou od 01.08.2013 do 30.04.2015 sumu 100,- eur mesačne, čo v celkovom vyčíslení predstavuje
sumu 3.000 eur, pričom súd jej nárok považoval za dôvodný len v časti, keď jej priznal za obdobie
od 01.05.2013 do 31.07.2013 sumu 300,- eur mesačne, od 01.08.2013 do 31.12.2013 sumu 100,- eur
mesačne a od 02.04.2014 do 14.05.2014 sumu 60,- eur mesačne, spolu teda sumu 1.486,- eur, a vo
zvyškunávrhzamietol,nazákladečohosúdustálil,ževovzťahuktejtočastikonaniabolamieraúspechu

navrhovateľky 50 % a odporcu rovnako 50 %. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že miera úspechu
navrhovateľky a odporcu v konaní bola vo vzťahu k obom uplatneným nárokom približne rovnaká a preto
o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodená nevydatá matka v konaní o príspevku

na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu

trov konania poplatníkovi.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť
alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti
návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak
bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený,

súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu
súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Súčasne súd v zmysle citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho
poplatku za návrh, zaplateného navrhovateľkou vo výške 99,- eur, keďže jej poplatková povinnosť
nevznikla (§ 4 ods. 2 písm. f/ cit. zák.), a vzhľadom na výsledok konania na jeho zaplatenie zaviazal

odporcu, a to vo výške 115,50 eur (6% sumy 1926,- eur v zmysle § 7 ods. 1, 4 a 11 cit. zák.), ktorú sumu
mu súd uložil zaplatiť na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z písomne podaného odvolania musí byť zajvné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti
rozsudku,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniťlentým,žea)vkonanídošlokvadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.:1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,8/ súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súdprvého stupňa neúplne zistil skutkovýstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).