Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233558
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111233558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr.Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: 1/ V. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., M. G. XX, 2/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., M. G. XX, zastúpení JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovaným: 1/ B.Q.M., spol. s r.o., IČO: 31
663 605, Prešov, Mirka Nešpora 40, a 2/ B. C., bytom O., O. XX, obaja zastúpení PALŠA A PARTNERI,
spol. s r.o. Advokátska kancelária, Prešov, Masarykova 13, o vrátenie pôžičky, o odvolaní žalobcov
v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/257/2011-115 zo dňa 27.05.2013 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a zmenu návrhu na začatie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
o zaplatenie 17.104,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 26.10.2011 do zaplatenia a vo
výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1.rade.

Žalobcovia s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1.rade trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 413,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v 1.rade PALŠA A PARTNERI, spol. s r.o., Advokátska
kancelária, Prešov, Masarykova 13.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade

previesť na žalobcov vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu značky Honda CR-V evidenčné číslo
PO 525DE zastavil.

Žalobu o zaplatenie sumy 17.104,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 %-a ročne od 26. 10. 2011
do zaplatenia zamietol.

Vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.760,54 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.

Vo vzťahu žalobcov a žalovanej v 2. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil tak, že žalobcovia podali žalobu, ktorou sa
domáhajú od žalovaných zaplatenia pôžičky. Žalobu podali proti dvom žalovaným z dôvodu, že nevedeli
uviesť, ktorému zo žalovaných finančné prostriedky vlastne požičali. Je nepochybné, že nevznikol

spoločný a nerozdielny záväzok oboch žalovaných. Žalobcovia toto ani netvrdia a nesvedčia o tom ani
vykonané dôkazy. Skutočnosť tvrdená v žalobe, teda že žalobcovia poskytli žalovanému v 1. alebo
žalovanému v 2. rade pôžičku vo výške 200.000,- Sk, 235.000,- Sk, 3.000,- Eur, nebola v konaní
preukázaná. Je nepochybné, že finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk a 3.000,- Eur žalobcovia
žalovanej v 2. rade poskytli, avšak nebolo preukázané, že právnym dôvodom bola zmluva o pôžičke,

resp. iný typ odplatnej zmluvy. Všeobecne v právnych vzťahoch môže dôjsť k zaplateniu finančných súm
na základe rôznych typov zmlúv a to odplatných alebo aj bezodplatných. Je úlohou žalobcu preukazovať
na základe akej zmluvy k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo. V danom prípade žalobcovia túto
svoju dôkaznú povinnosť nesplnili. Vzhľadom na príbuzenský pomer účastníkov konania, nie je možné
argumentovať ani tým, že majetkové hodnoty nie sú zvyčajne poskytované bez protiplnenia. Účastníci
konania sú však vo vzťahu rodičia a dieťa, pričom v takýchto vzťahoch bezodplatné právne úkony nie

sú ničím výnimočným. Týmto sa bráni aj žalovaná v 2. rade, ktorá nepopiera poskytnutie finančných
prostriedkov 200.000,- Sk a 3.000,- Eur, avšak tvrdí, že tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté na
základe zmluvy, ktorá by zaväzovala žalovanú v 2. rade finančné prostriedky vrátiť. Podľa žalovanej v
2. rade boli tieto finančné prostriedky poskytnuté ako nenávratná pomoc.

Vo vzťahu k poskytnutiu sumy 235.000,- Sk súd nepovažoval poskytnutie tejto sumy za preukázané. K

tejto skutočnosti vypovedali účastníci konania rozporne. Žalobcovia tvrdili, že suma 235.000,- Sk bola za
predaj ich motorového vozidla poskytnutá žalovanej v 2. rade, žalovaná v 2. rade to popierala. Vypočutí
dvaja svedkovia taktiež vypovedali k tejto skutočnosti rozporne, avšak priami účastníci tohto vzťahu,
teda B. C. a B. C. zhodne uviedli, že finančné prostriedky neboli vyplatené žalovanej v 2. rade. Svedkyňa
B. C. tvrdila, že ich vyplatila priamo žalobcovi v 1. rade. Žiadne iné ďalšie priamo dôkazy alebo nepriame

dôkazy, ktoré by viedli k nevyhnutnému záveru o tom, že peniaze boli poskytnuté žalovanej v 2. rade,
predložené ani vykonané v konaní neboli, a preto súd nemal za preukázané, že suma 235.000,- Sk bola
vyplatená žalovanej v 2. rade.

Zistiť skutkový stav v tejto veci je sťažené aj tým, že žaloba a aj výpoveď žalobcov je pomerene
rozporuplná. Na jednej strane žalobcovia tvrdia, že dôvodom poskytnutia pôžičky mala byť zlá finančná

situácia v spoločnosti B.Q.M., s.r.o. Paralelne s týmto faktom však zároveň tvrdia, že poskytnutá suma
bola použitá na zakúpenie motorových vozidiel, ktoré naviac ani firma nemala užívať, teda celkom zjavne
takto poskytnuté finančné prostriedky nemohli zlepšiť finančnú situáciu spoločnosti B.Q.M s.r.o.

Rozporuplná je aj skutočnosť, že motorové vozidlo v cene okolo 900.000,- Sk mali žalobcovia
nadobudnúť za sumu vo výške 17.000,- Eur. Aj tieto skutočnosti skôr napovedajú o existencii

mimoriadnych právnych vzťahov, ktoré sa vyskytujú medzi rodičmi a deťmi. Preto súd žalobu proti
žalovaným v 1. a v 2. rade zamietol.

Na preukázanie toho, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke nestačí svedecká výpoveď
Mgr. V. C., ktorá nemá priamu vedomosť o obsahu právnych úkonov medzi účastníkmi konania, ale len
sprostredkovanú.

Ak by súd aj vychádzal len z tvrdení uvedených v žalobe, teda z toho, že bola poskytnutá pôžička bez
určenia splatnosti v januári 2008, v októbri 2008 a v júni 2009, žaloba proti žalovanej v 2. rade by bola
podaná po uplynutí premlčacej lehoty, Žaloba proti nej bola uplatnená na súde až 24. 09. 2012. Právo
na vrátenie pôžičky pri ktorej nie je určená doba splatnosti môže byť prvýkrát uplatnené (a začína sa
premlčiavať) dňom nasledujúcim po poskytnutí pôžičky. Preto toto právo by sa žalobcom premlčiavalo vo

vzťahu k celej sume od júna 2009 a v júni 2012 by bolo toto právo premlčané. Žaloba proti žalovanej v 2.
rade bola uplatnená v septembri 2012, a preto by táto nemusela byť proti žalovanej v 2. rade zamietnutá
aj z dôvodu premlčania.Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade odôvodnil súd prvého stupňa podľa §
150O.s.p..Zadôvodyhodnéosobitnéhozreteľapovažovalpríbuzenskýpomerúčastníkovkonania,teda
vzťah rodičia a dcéra, ako aj skutočnosť, že úspešná žalovaná v 2. rade trovy konania nežiadala priznať.

Výrokonáhradetrovkonaniavovzťahužalobcaažalovanýv1.radeodôvodnilsúdprvéhostupňa podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný žalobca, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi
vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 356,94
Eur (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe), 5 úkonov po 336,94 Eur (účasť na pojednávaniach 24.
09. 2012, 07. 11. 2012, 09. 01. 2013, 10. 04. 2013 a 27. 05. 2013), 1 úkon po 673,88 Eur (účasť na

pojednávaní 27.2.2013, ktorá trvalo 2 hod. 15 min.). K týmto úkonom patrí ďalej režijný paušál 2 x 7,41
Eur, 2 x 7,63 Eur, 4 x 7,81 Eur. Odmena právneho zástupcu je ďalej zvýšená o 20 %-nú DPH v sume
626,76 Eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia činia 3.760,54 Eur.

Protitomutorozsudkuvčaspodaliodvolaniežalobcoviav1.a2.radeatoprotidruhémuatretiemuvýroku.
Namietali, že rozsudok trpí podstatnými procesnými nedostatkami, pretože súd náležite neodôvodnil v
súladesust.§157ods.2rozsudok.Poprečítanírozsudkunadobudlidojem,žesúdprvéhostupňauviedol

v dôvodoch len tie dôkazy, ktoré podľa neho svedčili v prospech žalovaných. Vôbec sa nevyporiadal
s ďalšími dôkazmi a to svedeckými výpoveďami K. K., A. J. a W. Q. napriek tomu, že tieto svedecké
výpovede potvrdzujú tvrdenia žalobcov. Na strane 3 rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že žalovaná
v 2.rade uviedla, že žalobcovia jej poskytli okrem žalovaných súm aj ďalšiu sumu 400.000,- Sk, ktoré
získali z úveru a že tieto peniaze žalovaná v 2.rade žalobcom spláca, že platila za nich byt, že pôžičku

jej poskytla jej sestra v sume 800.000,- Sk. Tieto konštatovania v časti zistenia skutkového stavu súdom
uvádzané v dôvodoch rozsudku sú nepravdivé a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovia
poukázali na zápisnicu z pojednávania, ktoré sa konalo 09.01.2013. Žalovaná vo svojej výpovedi na
strane 4,5,6 síce uviedla, že jej žalobcovia poskytli sumu 400.000,- Sk získanú z úveru, ale tvrdila, že
tieto peniaze splácala, avšak túto sumu nezaplatila celú. Nevedela ani povedať akú časť splatila. Nie

je teda pravdivé konštatovanie, že túto sumu splácala. Netvrdila vo svojej výpovedi ani to, že platila
byt, ale platila dedov byt. Tvrdila, že jej sestra poskytla nejaké peniaze, nevie povedať aká suma
to bola, že o tom prebieha aj súdne konanie a že ide o žalobu o 800.000,-Sk. Neuvádzala, že ide o
pôžičku vo výške 800.000,- Sk. Toto jednoznačne poprela a vravela, že ani tieto peniaze nemá sestre
vrátiť, lebo tam boli iné dohody. Tvrdenia súdu na strane 3, predposledný odsek teda vôbec nemajú

oporu vo vykonaných dôkazoch. Ďalšie tvrdenie súdu o tom, že žalobcovia nevedeli uviesť ktorému
subjektu zo žalovaných poskytli peniaze nie je celkom správne. Žalobcovia dobre vedia, že požičali
peniaze o ktoré sa vedie spor svojej dcére B., teda žalovanej v 2.rade. Otázne je ako si vykladala túto
pôžičku ona. To, na aký účel ju použila nie je však vec žalobcov, ale jej vec. Peniaze však mala vrátiť
ona, žalovaná v 2.rade. Spoločnosť B.Q.M. spol. s r.o. žalovali žalobcovia len z opatrnosti. Žalovaná v

2.rade navodila počas celej doby od požičania peňazí takú situáciu, aby dostala žalobcov do pozície, že
peniaze nemôžu vymôcť. Jednoducho jej snaha smerovala k tomu, aby žalobcov o peniaze pripravila a
poškodila. V čase, keď mala finančné problémy vo svojej firme a potrebovala vyplatiť spoločníka, vtedy
jej bola celá rodina dobrá a všetci jej požičiavali peniaze, ktoré získali rôznym spôsobom, od úspor až
po zabezpečenie úverov. Spoločníkovi vyplatila cca 7.000.000,- Sk, získala celú spoločnosť pre seba a

žalobcom odmieta požičané peniaze vrátiť. Je prirodzené, že s dcérou neuzatvárali žalobcovia písomnú
zmluvu o pôžičke. V tej dobe vychádzali dobre navzájom celá rodina. Predtým byt darovali žalovanej v
2.rade a samy sa odsťahovali na chatu v Z. L., ktorá nespĺňa parametre celoročného bývania. Urobili to
všetko pre svoju dcéru. Požičali si peniaze, jednoducho pre ňu urobili všetko. Existenciu pôžičky popiera
jedine žalovaná v 2.rade. Všetky ostatné dôkazy vykonané v konaní svedčia o existencii pôžičky. Sú

to výpovede žalobcov, objektívne skutočnosti o prevzatí peňazí, listiny žalobcov, ktorými sa domáhali
vrátenia peňazí, i sms zaslaná žalovanou v 2.rade o tom, aby jej vyčíslili koľko peňazí má ešte vrátiť.
V konaní sa žalovaná v 2.rade bráni, že išlo o nejakú rodičovskú výpomoc. Žalovaná nechce priznať
pôžičku a nechce priznať ani to, že peniaze jej boli darované, lebo sa obáva, že by na výzvu žalobcov
musela peniaze vrátiť. Ako ináč sa dá chápať rodičovská výpomoc, ak nie dar. Ak teda nie sú peniaze

žalobcov pôžičkou, ale rodičovskou výpomocou podľa tvrdenia žalovanej v 2.rade, čo je podľa žalobcov
potrebné považovať za dar, žalobcovia žiadali žalovanú v 2.rade o vrátenie daru a to vo výške celej
žalovanej sumy. Žiadosť o vrátenie daru odôvodňujú tým, že žalovaná sa k nim a k ďalšej dcére V. správa
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Za hrubé porušenie dobrých mravov považujú žalobcovia to, že
žalovaná im, svojim rodičom vôbec nezdraví, neodzdraví na ich pozdrav, odmieta s nimi komunikovať

v akejkoľvek podobe a akýmkoľvek spôsobom. Nectí ich, nezaujíma sa o nich, nenavštevuje ich ani pripríležitosti jubileí, výročí, či sviatkov, nepomáha im zásadným spôsobom, klame v otázkach finančných
prostriedkov, ktoré jej požičali, či ako ona hovorí rodičovský vypomohli. Vyjadruje sa pred inými osobami,
že žalobcovia nie sú jej rodičmi a ak pre ňu naozaj nie sú rodičmi, tak potom nech ani ich peniaze, tak

nech im ich vráti. Ak teda súd uzná, že rodičovská výpomoc je vlastne darom, žalobcovia žiadajú, aby
žalovaná v 2.rade vrátila tento dar, o ktorý vedie spor po doručení tohto vyjadrenia.

Žalobcovia naďalej tvrdia, že žalovanej v 2.rade peniaze požičali a že pôžička bola dôkazmi v konaní
preukázaná. Logickým argumentom podporujúcim tvrdenia o pôžičke a o pôvodnej dohode, že budú
mať vo vlastníctve alebo auto, pôvodne zakúpene spoločnosťou B.Q.M. s.r.o. alebo im budú vrátené

peniaze je to, že predali svoje osobné motorové vozidlo a peniaze takto získané dcére - žalovanej
v 2.rade požičali spolu s ďalšími finančnými prostriedkami a dostali podľa predchádzajúcej dohody k
dispozícií osobné motorové vozidlo zakúpené spoločnosťou B.Q.M. s.r.o. s tým, že po skončení leasingu
im ostane. Po narušení vzťahov bolo žalobcom vozidlo odňaté, ale to znamená, že podľa pôvodnej
dohody im majú byť vrátené peniaze. Pokiaľ sa týka premlčania nároku, poukázali na dve významné
okolnosti. Predovšetkým, ak by malo byť rešpektované stanovisko Najvyššieho súdu SR o tom, že

premlčacia lehota na vrátenie pôžičky, ktorej vrátenie bolo ponechané na vôli veriteľa je 3-ročná a začína
plynúť na druhý deň po poskytnutí pôžičky, žalobcovia namietajú, že vznesenie námietky premlčania je v
rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná v 2.rade od začiatku vytvorila podmienky, ktorými žalobcov
poškodila,abynevymáhalipôžičkuv3-ročnejlehote.SamotnouSMSsprávouichubezpečila,žepeniaze
vráti a viackrát ich o vrátení ubezpečila aj pri osobných rodinných stretnutiach. Naviac nesúhlasia s

existujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR o plynutí premlčacej lehoty, pretože sa domnievajú, že
lehota na vrátenie pôžičky nemôže začať plynúť od prvého dňa nasledujúceho po poskytnutí pôžičky, ale
až od prvého dňa nasledujúceho po doručení výzvy veriteľa. Podľa žalobcov má veriteľ právo uplatniť
túto výzvu v lehote 3 rokoch, t.j. na druhý deň po poskytnutí peňazí a dlžník je povinný plniť nie skôr ako
na druhý deň po doručení výzvy veriteľa. V takom prípade nemôže premlčacia lehota začať plynúť na

druhý deň po požičaní peňazí, ale až na druhý deň po doručení výzvy veriteľa a táto lehota je tiež 3-ročná
a má sa počítať od prvého dňa nasledujúceho po doručení výzvy veriteľa. Z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé, že ide o arbitrárne rozhodnutie, riadne neodôvodnené, s poukazom na zámerné neuvedenie
obsahu všetkých vykonaných dôkazov a keďže neuvádza preskúmateľné dôvody, resp. uvádza právne
konštatácie, ktoré sú v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním a ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, javí sa byť nezlučiteľné so základnými zásadami vzťahu medzi orgánmi verejnej moci a
občanom (III.ÚS 2/09).

Účastník konania má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Podľa
názoru žalobcov, súd svojim rozsudkom rozhodol v rozpore so zákonom. Preto navrhli v napadnutej

časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa sa vyjadrili žalovaní v 1.a 2.rade. Navrhli rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
Majú za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne. Súd prvého stupňa v právnej veci rozhodol na
základe vykonaného dokazovania správne a v súlade s platným právnym poriadkom. Nie je dôvodná

odvolacia námietka žalobcov, v zmysle ktorej by odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
mal trpieť podstatnými procesnými nedostatkami, ktoré by boli spôsobené vyvolať vecnú nesprávnosť
rozhodnutia vo veci samej a teda by dostatočne relevantným zákonným dôvodom na prípadne zrušenie
rozhodnutia. Podstatnou rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktorom svoje rozhodnutie právne založil
bola predsa zákonná prekážka a zákonom predpokladaný dôvod, pre ktorý bolo nevyhnutné žalobu

zamietnuť a to jednak nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej v 1.rade a jednak v priebehu
konania vznesená námietka premlčania žalovanou v 2.rade. Súd prvého stupňa rozhodnutie riadne
a v rozhodujúcej časti dostatočne odôvodnil. Svoje rozhodnutie vo veci samej založil na správnych
skutkových zisteniach a vec správne právne posúdil. Nemohlo tak v konaní dôjsť, ani nedošlo
k žiadnemu pochybeniu k právam účastníkov konania. Samotné dôvody odvolania sú v kontexte

posudzovanejprávnejveciavykonanéhodokazovaniajednoznačnenesprávne,čidokoncaažzmätočné
a nerešpektujúce realitu. Žalobcovia na jednej strane tvrdia, že dobré vieme, že sme požičali peniaze, o
ktoré vedieme spor svojej dcére B., teda žalovanej v 2.rade, no samy v žalobe zo dňa 24.11.2011, ktorú
podaliprostredníctvomichspoločnéhoprávnehozástupcuoznačilizažalovaného,atedasubjekt,ktorýmmali byť v zmluvnom vzťahu pôžičky - obchodnú spoločnosť B.Q.M. spol. s r.o. a voči tejto aj označovali
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nároku. K rozšíreniu žaloby došlo až po začatí konania a po
pojednávanípredsúdomprvéhostupňaatonazákladeúkonužalobcovnapojednávanídňa24.09.2012,

teda takmer po roku. V odvolaní žalobcovia uvádzajú, že nárok uplatnený v žalobe je dokonca nárokom
na vrátenie daru a k tejto časti uvádzajú, že žalovaná v 2.rade sa k nim správa tak, že tým hrubo porušuje
dobrémravy. Žalovanív1.a2.rademajúzato,žeanitaktoformulovanéodvolanienemôžebyťzozákona
dôvodom na procesný postup navrhovaný žalobcami, keďže prípadne dôkazné bremeno na preukázané
týmto ničím nepodložených tvrdení, ktoré dôrazne odmietajú je na žalobcoch. Žalobcovia v odvolaní

nelogicky argumentujú aj akýmsi podmieneným darom, čo tiež preukazuje špekulatívnosť ich konania
a účelovosť zvolenej argumentácie. Žalovaní v 1.a 2.rade nesúhlasia s prípadným pripustením zmeny
žalobného petitu v odvolacom konaní a to najmä s poukazom na súvisiace ustanovenia procesného
poriadku a na doposiaľ vykonané dokazovanie, ktorého výsledky nemôžu byť podkladom pre konanie o
zmenenom návrhu. V tejto súvislosti opäť z dôvodu právnej istoty s poukazom na zásadu hospodárnosti
konania vznášajú obaja žalovaní osve a jednotlivo za seba samých námietky premlčania uplatneného

nároku na vrátenie akéhokoľvek v odvolaní tvrdeného daru, či už žalovanou v 1.rade alebo najmä
žalovanou v 2.rade, keďže aj prípadná hmotnoprávna lehota na uplatnenie týchto nárokov zo strany
žalobcov uplynula. Automobil bol žalobcom v 1.rade dobrovoľne odovzdaný a k žiadnemu odňatiu veci
nedošlo, čo tiež zo súdneho spisu jasne vyplýva a teda tvrdenia žalobcov v odvolaní nie sú pravdivé
v žiadnej časti, čo nakoniec ukázalo aj vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa. Žalobcovia

v odvolaní ďalej tvrdia, že pôžička mala byť preukázaná v konaní a že nesúhlasia s existujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu SR o plynutí premlčacej doby a prednášajú nový a vlastný výklad
predmetnej právnej normy, čím nerešpektujú existujúcu právnu realitu a dlhodobo ustálenú judikatúru
súdov a tak úplne zbytočne vedú toto konanie a spôsobujú vznik ďalších trov konania. S poukazom na
obsah vyššie uvedených príloh nemožno na právnu vec aplikovať odvolací návrh žalobcov a to práve

z dôvodov na strane samých žalobcov, no i s poukazom na prípadne úplne neproduktívne vrátenie
veci na ďalšie konanie. Žalobou uplatnený nárok voči žalovanej v 1.rade súd prvého stupňa jasne
a zrozumiteľne v odôvodnení vyhodnotil ako nedôvodný a uplatnený nárok voči žalovanej v 2.rade
súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne v odôvodnení vyhodnotil ako premlčaný. V danom prípade
jednoznačne nemožno považovať vznesenú námietku premlčania za vznesenú v rozpore s dobrými

mravmi. Absolútne a dôrazne žalovaní vylučujú neopodstatnené a nedôvodné tvrdenia žalobcov o
akomkoľvek zlom úmysle na strane žalovanej v 2.rade a považujú takéto tvrdenia len ako dôsledok
aktuálne nie najlepších rodinných vzťahov, ktoré ale majú základ úplne inde a nesúvisia s týmto konaním
a jeho predmetom. Žalovaní odkazujú na účastnícku výpoveď žalovanej v 2.rade na pojednávaní
uskutočnenom dňa 09.01.2013, z ktorej vyplýva, že akýkoľvek úmysel je objektívne vylúčený. Zlý úmysel

je nanešťastie s poukazom na rodinné väzby zjavný zo samotného správania sa žalobcov nielen v
súkromných vzťahoch, najmä žalobcu v 1.rade, ktorý dokonca v inom, aj v tomto súdnom konaní
zjavne inak a preukázateľne nepravdivo na súde interpretujú udalosti, pričom tak konajú zjavne v snahe
vytvárať neúnosný psychický tlak na žalovanú v 2.rade v snahe získať istý vlastný prospech a výhody.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žaloba je nedôvodná a len pre ilustráciu žalovaní uvádzajú, že

jej prípadne dôvodne uplatnený nárok by bol len z dôvodov na strane samotných žalobcov uplatnený na
súde oneskorene, čo žalobcom zastúpeným advokátom muselo byť od počiatku už pri podaní žaloby na
súde zjavné. Žalovaní si uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania, resp. tak ako v konaní na prvom
stupni obchodná spoločnosť, žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 2.rade si náhradu trov odvolacieho konania
zdôvodovuvedenýchvprvostupňovomkonaníajnaprieksprávaniusažalobcovopäťneuplatňuje.Trovy

konania si žalovaný v 1.rade uplatnil vo výške 875,44 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 08.09.2014 a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

V prvom rade rozhodol odvolací súd tak ako to vyplýva z odvolania žalobcov o návrhu na pripustenie
zmeny žaloby, keď z obsahu odvolania vyplýva, že v prípade, že odvolací súd bude mať za to, že neide
o pôžičku, žiadajú v zmysle záverov súdu prvého stupňa o vrátenie daru s tým, že odvolanie vo veci
je výzvou na toto vrátenie.Podľa ust.§ 95 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľaust.§95ods.2O.s.p.,súdnepripustízmenunávrhu,abybyvýsledkydoterajšiehokonanianemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Odvolací súd z dôvodu, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu, zmenu návrhu nepripustil a pokračoval v odvolacom konaní v rozhodovaní o

pôvodnom návrhu, keď zobral do úvahy, že proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny
skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení
dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu
pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu
právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo

aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

Vo veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového a
právneho záveru. Preto odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa žalobcami produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení hodnotil v
súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia poskytli žalovanej v 2. rade sumu
200.000,- Sk prevodom z účtu na účet dňa 14. januára 2008.

Voktóbri2008žalobcoviapredalisvojemotorovévozidloHondaJazzB.C.,ktorápracovalavspoločnosti
žalovaného v 1. rade za 235.000,- Sk.

V júli 2009 žalobcovia žalovanej poskytli sumu 3.000,- Eur.

Od 04. 11. 2008 žalobcovia mali k dispozícii motorové vozidlo žalovaného v 1. rade Honda CR-V.

Listom z 26. 10. 2011 žalovaný v 2. rade vyzval žalobcov na odovzdanie motorového vozidla
spoločnosti B.Q.M., s.r.o. Honda CR-V evidenčné číslo PO525DE za účelom uskutočnenia zmien v
evidencii motorových vozidiel. Na tento list žalobcovia odpovedali listom z 18. 11. 2011, kde uviedli,
že predmetné vozidlo nezamýšľajú odovzdať žalovanému v 1. rade, pretože pri kúpe vozidla sa s

konateľkou spoločnosti B.Q.M., s.r.o. dohodli, že na jej na kúpu vozidla požičajú finančné hotovosť,
ktorú pôžičku skutočne realizovali v troch splátkach 200.000,- Sk, 235.000,- Sk a 3.000,- Eur. Dohodli
sa, že spoločnosť B.Q.M., s.r.o. alebo požičané peniaze vráti ihneď po skončení leasingu a prevode
vozidla z leasingovej spoločnosti na B.Q.M, s.r.o. alebo spoločnosť B.Q.M., s.r.o. ihneď motorové vozidlo
prevedie do vlastníctva žalobcov. Listom z 23. 11. 2011 žalovaný v 1.rade uviedol, že trvá na svojom

predchádzajúcom stanovisku, teda na vydaní veci v lehote ihneď.ŽalovanáV2.radevosvojejvýpovedipotvrdila,žejejrodičiaposkytliajďalšiusumu400.000,-Sk.Možno
prisvedčiť žalobcom, tak ako to uviedli vo svojom odvolaní, že z výpovede žalovanej na č.l. 70, druhá
stranaspisuvyplýva,žetietopeniazemalizískaťúveromapoužilaichnavyplateniespoločníka. Peniaze

rodičom vracala. Sumu nezaplatila celú. Nevie povedať akú časť splatila. Dňa 19.08. pri narodeninách
jej otec povedal, aby od tejto sumy odpočítala všetko, čo zaplatila pre nich, a preto túto sumu prestala
splácať. Platila za nich dedov byt, teda v tomto smere súd prvého stupňa pri zhodnotení zisteného
skutkového stavu skutočne uviedol čo do prednesu žalovanej v 1.rade niektoré skutočnosti nepresne.
Tak je to aj so sumou 800.000,- Sk, ktoré mala poskytnúť žalovanej v 2.rade jej sestra. Žalovaná v 2.rade

uviedla, že sestra jej poskytla nejaké peniaze, nevie či to bolo vo forme úveru alebo ako. Nevie povedať
aká suma to bola. Je pravdou, že o túto sumu prebieha konanie, jedná sa o žalobu o 800.000,- Sk. Ani
tie peniaze sestre nemala vrátiť, boli tam iné dohody.

Vyššie uvedené pochybenie súdu však nič nemení na tom, že záver súdu prvého stupňa o tom, že síce
žalobcovia tvrdia, že všetky uvedené sumy boli poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke s tým, že mali
byť vrátené v hotovosti, pričom dobu splatenia si strany nedohodli a po troch rokoch buď im žalovaná

v 2.rade vráti peniaze, alebo na nich prevedie vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ale žalovaní toto
tvrdenie popierajú a v konaní neboli vykonané dôkazy svedčiace o pravdivosti uvedeného tvrdenia.

Žalovaná v 2.rade skutočne, tak ako to uviedol súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia
popiera existenciu zmluvu o pôžičke. Uviedla, že je pravda, že jej žalobcovia poskytli sumu 200.000,- Sk
a 3.000,- Sk, ale jednalo sa nie o pôžičku, ale o rodičovskú výpomoc. Uviedla tiež, že rovnakú finančnú

výpomoc poskytli rodičia aj jej sestre.

Správne uviedol súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku, že po výpovediach svedkov ostala sporná
skutočnosť, či finančné prostriedky z predaja motorového vozidla Honda Jazz B. C. vyplatila žalovanej
v 2.rade alebo nie, skutočne B. C. vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze vyplatila žalobcovi v 1.rade.
Svedkyňa Q. zase tvrdila, že peniaze vyplatila B. C. žalovanej v 2.rade. Žalovaná v 2.rade poprela,

že by B. C. jej vyplatila peniaze získané z predaja motorového vozidla Hondy Jazz. Svedkyňa Mgr. V.
potvrdila, že má vedomosť o pôžičke 200.000,- od rodičov vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. Potvrdila, že
na rodinných stretnutiach sa hovorilo, že žalobcovia poskytli na kúpu motorového vozidla Honda CR-V
sumy 240.000,- Sk a 200.000,- Sk a 3.000,- Eur a tieto finančné prostriedky buď po skončení leasingu
žalovaná v 2. rade vráti alebo toto motorové vozidlo bude prepísané na žalobcov.

Dňa 4. novembra 2010 žalovaná v 2. rade odoslala SMS správu žalobkyni v 2. rade, v ktorej uviedla, že
ju chce poprosiť, aby jej zosumarizovala koľko im je dlžná. Žalovaná v 2. rade k tejto správe uviedla, že
za svoju jedinú pôžičku považovala pôžičku vo výške 400.000,- Sk, ktorú spláca.

Súd prvého stupňa vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania tak, že vo vzťahu k poskytnutiu sumy
235.000,- Sk nepovažoval poskytnutie tejto sumy za preukázané, teda nemal za preukázané, že suma

235.000,- Sk bola vyplatená žalovanej v 2.rade. S týmto záverom súdu prvého stupňa odvolací súd
v plnom rozsahu súhlasí aj napriek tomu, že časti, keď súd prvého stupňa opisoval zistený skutkový
stav v drobnostiach pochybil. Odvolací súd súhlasí i so záverom súdu prvého stupňa, že je rozporuplná
skutočnosť, že motorové vozidlo v sume okolo 900.000,- Sk mali žalobcovia nadobudnúť za sumu
vo výške 17.000,- Eur. Tieto skutočnosti naozaj skôr napovedajú o existencii mimoriadnych právnych

vzťahov, ktoré sa vyskytujú medzi rodičmi a deťmi. Nič nemožno vytýkať ani záveru súdu prvého stupňa,
že na preukázanie toho, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke nestačí svedecká výpoveď
Mgr. V. C., ktorá nemá priamu vedomosť o obsahu právnych úkonov medzi účastníkmi konania, ale len
sprostredkovanú.

Súd prvého stupňa správne prihliadol i na námietku premlčania uplatnenú žalovanou v 2.rade. Žaloba

proti žalovanej v 2.rade bola skutočne podaná až po uplynutí premlčacej lehoty. I odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ku ktorej sa pripája na rozdiel od názoru
žalobcov, ktorý prezentovali vo svojom odvolaní.Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí odvolacia námietka žalobcov, že súd prvého stupňa prihliadol
len na dôkazy produkované žalovanými. Odvolací súd poukazuje na to, že súd musí zvážiť dôležitosť
jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie nemajú význam.

Súd prvého stupňa tak urobil a v ďalšom konaní sa zaujímal len o tie dôkazy, ktoré boli pre posúdenie
veci dôležité.

Odvolací súd je v zásade viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvého stupňa.

K odvolacej námietke žalobcov, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu je vecne správne, aj keď
súd, tak ako už bolo citované vyššie v niektorých podrobnostiach v popisu skutkového stavu pochybil.

Žalobcovia namietajú aj odňatie možnosti konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok dáva. V tejto súvislosti namietali žalobcovia nedostatočné odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa a jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
musí mať náležitosti uvedené v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok

súdu prvého stupňa a jeho závery zodpovedajú pravidlám formálnej logiky, pričom sa súd prvého
stupňa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a
jeho myšlienkový postup je v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa je preskúmateľné, čo do právneho posúdenia

veci súd prvého stupňa aplikoval správny právny predpis a správne ho i interpretoval. Zo správnych
skutkových zistení vyvodil i správne právne závery napriek tomu ako bolo povedané vyššie, že v
niektorých podrobnostiach pri opise skutkového stavu pochybil. To, že sa žalobcovia s právnym názorom
súdu prvého stupňa nestotožňujú neznamená, že ide o neodôvodnené alebo arbitrárne rozhodnutie.

Správne je i rozhodnutie čo do trov konania.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o
zamietnutí žaloby o zaplatenie 17.104,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 26.10.2011
do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1.rade.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods.1 O.s.p. Úspešnému žalovanému v 1.rade priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 413,70 Eur tak, že zaviazal žalobcov k povinnosti
spoločne a nerozdielne nahradiť ich žalovanému v 1.rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu žalovaného v 1.rade Palša a partneri spol. s r.o., Advokátska kancelária Prešov,
Masarykova 13. Ide o jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu, tarifná hodnota tohto úkonu
predstavuje sumu 336,94 Eur, pretože predmetom odvolania už nebola povinnosť previesť vlastníctvo k

motorovému vozidlu, preto žalovanému v 1.rade za tento úkon náhrada nepatrí a režijný paušál vo výške
tak ako si ho uplatnil žalovaný 7,81 Eur, teda spolu 334,75 Eur a režijný paušál 20 %, čo predstavuje
68,95 Eur, teda spolu trovy odvolacieho konania 413,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.