Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225339
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:1111225339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja zastúpení Mgr. Ivetou
Gavačovou, advokátkou so sídlom v Starej Turej, Družstevná 2 proti odporcom: 1/ Finance4you, a.s.,
IČO 43906915, so sídlom v Bratislave, Pod Rovnicami 42, zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, 2/ LICITOR group, a.s., IČO 36421561, so sídlom v
Žiline, Tajovského 5, zastúpenému JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Tajovského
5, 3/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.., Z.. L. I. XXXX/XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov a

dobrovoľnej dražby, na odvolanie odporcu 1/ a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 5. novembra 2013, č.k. 4C/172/2011-262, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX katastrálneho územia C., vykonaná dňa 20.06.2011 odporcom 2/, je neplatná (výrok I.), určil, že
zmluvaoúvereč.1209000119uzavretádňa15.05.2009medzinavrhovateľmiaodporcom1/, jeneplatná
(výrok II.), určil, že záložná zmluva uzavretá dňa 15.05.2009 medzi navrhovateľmi a odporcom1/, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia C., je neplatná

(výrok III.) a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(výrok IV).

Vo veci samej tak vyhovel návrhu navrhovateľov, ktorí sa ako dlžníci domáhali určenia neplatnosti
úverovej zmluvy a s ňou súvisiacej záložnej zmluvy z toho dôvodu, že úverová zmluva obsahuje pre nich
ako spotrebiteľov neprijateľné podmienky spočívajúce v neprimeranosti úrokovej miery, v sankciách za
omeškanie, je v rozpore s dobrými mravmi, postihuje ich v prípade omeškania dvoma spôsobmi, a to
úrokmi z omeškania a zmluvnými pokutami. Neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorou sa realizoval predaj
založenej nehnuteľnosti opierali o skutkové okolnosti jej priebehu, najmä podhodnotenie predávanej

nehnuteľnosti. V dôsledku dražby sa dostali do bezvýchodiskovej situácie, nakoľko nehnuteľnosť slúži
na ich bývanie ako aj na bývanie členov ich rodiny.

Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 15.05.2009 bola medzi odporcom 1/ ako veriteľom
a navrhovateľom 1/ ako dlžníkom a navrhovateľom 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o úvere
č. 1209000119, na základe ktorej sa odporca 1/ zaviazal poskytnúť navrhovateľom bezúčelový úver
vo výške 7.000,- eur (zmluva o úvere). Dohodnutý bol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 560,-
eur splatný ku dňu vyplatenia úveru, pričom k tomuto dňu bola splatná aj prvá splátka úveru, obojeplnené započítaním na poskytnutý úver. Za poskytnutie úveru sa navrhovatelia zaviazali zaplatiť
odporcovi 1/ úrok vo výške 20 % z istiny ročne a celkovú odplatu vo výške 1.890,- eur. Plniť dlh mali
v splátkach po 363 eur mesačne, pričom mesačná splátka zahŕňala splátku istiny, úroku a odplaty.

Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 73,50 %, priemerná ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 13,76 %. Zmluvné strany sa dohodli, že neuhradenie jednej splátky v plnej
výške, alebo v termíne, má za následok zosplatnenie úveru, čím sa stáva splatný celý dlh, vrátane
príslušenstva, odplaty, zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov vynaložených na vymáhanie
pohľadávky. Pre prípad omeškania navrhovateľov so splácaním dlhu bola dohodnutá zmluvná pokuta

vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania, zároveň jednorazová zmluvná
pokuta vo výške 700,- eur splatná, ak omeškanie presiahne jeden mesiac, taktiež sa navrhovatelia
zaviazali uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených odporcom 1/ v súvislosti s vymáhaním dlžnej
čiastky vo výške 664,- eur. Okresný súd ďalej zistil, že záložnou zmluvou zo dňa 15.05.2009 bol záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva a zmluvných pokút zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, a to k rodinnému domu s priľahlými

pozemkami zapísanými na LV č. XXX pre katastrálne územie C. (nehnuteľnosti). Na riešenie sporov z
uzavretých zmlúv bola dohodnutá rozhodcovská doložka s vylúčením možnosti preskúmania a zrušenia
rozhodcovského nálezu. Časť dlhu 4.627,- eur navrhovatelia zaplatili a pre omeškanie s plnením zvyšku
dlhu pristúpil odporca 1/ k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby realizovanej odporcom 2/.
K predaju nehnuteľnosti došlo až pri opakovanej dražbe za cenu 12.900,- eur, a to odporcovi 3/, ktorý je v

súčasnosti vedený ako ich vlastník. Okresný súd tiež zistil, že znaleckým posudkom zo dňa 26.08.2008
bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená na 36.513,31 eur. V súvislosti s dražbou
bol dňa 24.01.2011 vypracovaný znalecký posudok, ktorý stanovil sumu na 17.200,- eur.

Pri právnom posúdení veci vychádzal okresný súd v otázke neplatnosti dražby z ustanovenia § 21
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a konštatoval, že pri opakovanej dražbe boli porušené

viaceré ustanovenia tohto zákona. Došlo k porušeniu § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách,
pretože oznámenie o opakovanej dražbe nebolo zverejnené na úradnej tabuli obce 15 dní pred jej
konaním a pochybnosti boli aj v otázke zverejnenia oznámenia v periodickej tlači v lehote 15 dní pred
konaním opakovanej dražby. Dražobník, teda odporca 2/, nedodržal podľa okresného súdu ani lehotu
vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, v ktorej má byť predmet dražby

označený. Porušený bol tiež § 17 ods. 2 - 5 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože oznámenie
o dražbe nebolo uverejnené v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby, ale iba 14 dní a
navrhovateľom bolo oznámenie o opakovanej dražbe zaslané iba 12 dní pred jej začatím, namiesto
stanovených30dní.Podľaokresnéhosúdumaliuvedenéporušeniazákonaodobrovoľnýchdražbáchza
následok, že v dôsledku nedostatočnej publicity dražby sa nevytvorili podmienky pre získanie skutočne

najvyššej dosiahnuteľnej ceny. V otázke neplatnosti dražby napokon okresný súd ako dôvod konštatuje
aj neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej dražby medzi odporcami 1/ a 2/ (§16 ods. 10 zákona o
dobrovoľných dražbách), pretože táto zmluva neobsahuje ako prílohu písomné vyhlásenie navrhovateľa
dražby - odporcu 1/, že je možné predmet dražby dražiť a ani vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky (§ 22 ods.1, § 16, § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Takéto vyhlásenie,

a to zo dňa 20.12.2010 tvorí síce prílohu zmluvy o dražbe (prvej), ale nevyplýva z neho konkrétna
výška pohľadávky, keď je uvedené 12.466,89 eur s príslušenstvom a nevyplýva z neho ani splatnosť
pohľadávky.

V otázke platnosti úverovej zmluvy (§ 497 Obch. zák.) vychádzal okresný súd z viacerých čiastkových
záverov. Zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú (§ 52 OZ), ktorá podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a

r), a ods. 5 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka), a to
pod sankciou neplatnosti takýchto ustanovení. Ako neprijateľné podmienky potom posúdil dohodnutý
niekoľkonásobný postih v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny 7.000,- eur
za každý začatý deň omeškania, jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 700,- eur pre prípad omeškania

viac ako mesiac a paušálna náhrada nákladov vynaložených v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo
výške 664,- eur. Tieto nároky považoval súčasne za neplatne dohodnuté aj podľa § 39 OZ.

Ďalej sa okresný súd zaoberal poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 560,- eur, pri ktorom konštatoval
nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže nie je jasné či ide o poplatok zaposkytnutie úveru, alebo o poplatok spojený s uzatvorením úverovej zmluvy a správou úverového
účtu. Takýto vedľajší predmet plnenia považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

keďže ide o poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a slúži výlučne ku prospechu
dodávateľa.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozporné so zákonom (§ 39 OZ v spojení s § 4 ods. 2 písm.
e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) považoval okresný súd aj započítanie vyššie
uvedeného poplatku 560,- eur a prvej splátky 363,- eur na poskytnutý úver v okamihu jeho vyplatenia.

V dôsledku tohto neprijateľného započítania neposkytol v skutočnosti odporca 1/ navrhovateľom
dohodnutých 7.000,- eur, ale iba 6.077,- eur.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval okresný súd tiež dohodu o zmluvnej pokute 664,- eur
dojednanej pre prípad zaťaženia nehnuteľností akoukoľvek ťarchou pred zápisom záložného práva do
katastra nehnuteľností, pretože takáto podmienka ide celkom zjavne nad rámec reálnej hospodárskej
potreby a zakladá značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Napokon za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval okresný súd aj rozhodcovskú
doložku.

Reálne poskytnutie sumy 6.077,- eur uvedené vyššie malo za následok aj nesprávne uvedenú RPMN,
pretože pri jej výpočte odporca 1/ vychádzal z nesprávnych údajov, keď za poskytnutý úver považoval
sumu 7.000,- eur, hoci reálne bola navrhovateľom poskytnutá suma 6.077,- eur. Tým nebola splnená

podmienka podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne
bolo porušené ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) uvedeného zákona, keď zo splátkového kalendára nebolo
jasné v akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky úrokov.

Zároveň považoval okresný súd zmluvu o úvere za neurčitú a nezrozumiteľnú (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) v časti dohody o úroku vo výške 20 % z istiny ročne a v časti o celkovej odplate vo

výške 1.890,- eur. V týchto častiach konštatoval aj rozpor so zákonom. Pokiaľ ide o samotnú RPMN,
pri jej výpočte odporca 1/ vychádzal z nesprávnych údajov, keď za poskytnutý úver považoval sumu
7.000,- eur, hoci reálne bola navrhovateľom poskytnutá suma 6.077,- eur. Z toho dôvodu treba
považovať vypočítanú RPMN za nesprávnu, pričom RPMN je údaj o skutočných vlastnostiach služby,
teda údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom uvedeným podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a ktorý reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s
poskytovaním úveru.

Pri právnom posúdení veci vychádzal okresný súd tiež z ustanovení § 3 ods. 1, § 151a a § 151b ods.
1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Na základe § 41 Občianskeho zákonníka konštatoval okresný súd neplatnosť celej úverovej zmluvy,

pretože zmluva vykazuje závažné vady, ktoré sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení, ale aj
podstatných náležitostí úverovej zmluvy a je teda ako celok z objektívneho hľadiska z dôvodu neplatnosti
jednotlivých klauzúl priečiacich sa dobrým mravom, resp. zákon obchádzajúcim, či mu odporujúcim (§
39 Občianskeho zákonníka), neudržateľná.

Čosatýkaneplatnostizáložnejzmluvy,ajtupovažovalokresnýsúdzapotrebnéposúdiťčizáložnéprávo

je alebo nie je neprijateľnou podmienkou z hľadiska intenzity zásahu do postavenia zmluvných strán
zo spotrebiteľského vzťahu. Za rozhodné v tomto smere považoval skúmanie primeranosti záložného
práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného práva (zálohu) a jeho
hodnoty,výškyavýznamuzabezpečenejpohľadávkyaspôsobuvýkonuzáložnéhopráva.Zabezpečenie
záväzku v hodnote cca 13.000,- eur záložným právom k nehnuteľnostiam vo všeobecnej hodnote

36.513,31 eur, čo bola hodnota určená znaleckým posudkom vypracovaným v auguste 2008, na ktorý
okresný súd prihliadol vzhľadom na dátum uzatvorenia predmetnej záložnej zmluvy, k výkonu ktorého jeodporca 1/ oprávnený už pri jednorazovom omeškaní na strane navrhovateľov, však za primerané podľa
okresného súdu považovať nemožno. Nevyváženosť vzájomného vzťahu navrhovateľov v postavení
spotrebiteľov a odporcu 1/ v postavení dodávateľa navyše zvýrazňujú ďalšie dohodnuté sankcie spojené

s omeškaním. Za významnú skutočnosť považoval okresný súd, že záloh je v danom prípade obydlie
navrhovateľov, čo navrhovateľov podrobuje neprimeranému tlaku spojenému s rizikom jeho straty.
Okresný súd poukázal na absenciu súdnej kontroly pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou a
pre zjavnú neprimeranosť (§ 39, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka) spočívajúcu v jej podstatnej
zložke (§151a, § 151b Občianskeho zákonníka) vyhodnotil záložnú zmluvu v celom rozsahu za neplatnú

(§ 41 Občianskeho zákonníka).

O trovách konania rozhodol podľa §151 ods. 3 O.s.p.

Proti výrokom rozsudku o určení neplatnosti úverovej zmluvy a o určení neplatnosti záložnej zmluvy
podal odvolanie odporca 1/ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. Určenie neplatnosti celej zmluvy o úvere a nie nanajvýš jej jednotlivých ustanovení

je v rozpore s ustanovením § 41 OZ a prieči sa účelu, ktorý sa mal dosiahnuť implementáciou smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Smernica). Podľa čl. 6 ods.
1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej záväzná pre strany, ak je jej existencia možná bez nekalých
podmienok. To zodpovedá aj súkromnoprávnej zásade „favor contractus“, podľa ktorej sa má zmluva

považovať za platnú, pokiaľ je to čo i len trochu možné. V prípade posudzovania neprijateľnosti
zmluvných podmienok vyplýva povinnosť dodržania tejto zásady priamo zo zákona (§ 53 ods. 5 OZ a
§ 52 ods. 2 in fine OZ), keď s neprijateľnou zmluvnou podmienkou je spojená vždy len neplatnosť tejto
podmienky a nie celej zmluvy. Vyhlásenie právneho úkonu za neplatný ako celok je podľa odporcu 1/
krajným riešením a s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR odporca 1/ uvádza, že pokiaľ je

dôvodom neplatnosti celej zmluvy nesplnenie zákonných podmienok len v jej oddeliteľnej časti, jedná sa
o rozpor s princípom právnej istoty. Osobitne odporca 1/ poukázal na právnu úpravu Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a jeho ust. § 4 ods. 3, podľa ktorého je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. V prípade
absencie zákonom stanovených náležitostí sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nesprávne právne posúdenie veci vytýka odporca 1/ aj pri určení neplatnosti záložnej zmluvy a
vidí ho v posúdení zmluvnej podmienky o možnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
ako neprijateľnej. Odporca 1/ poukazuje na ust. § 151j ods. 1 OZ, podľa ktorého je predaj zálohu
na dobrovoľnej dražbe jedným zo zákonom stanovených spôsobov výkonu záložného práva a na
ustanovenie čl. 1 ods. 2 Smernice vylučujúcom neprijateľnosť zmluvnej podmienky zodpovedajúcej

zákonnej úprave. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s citovanými ustanoveniami, keď konštatuje
neprijateľnosť záložnej zmluvy ako zmluvnej podmienky preto, že výkon záložného práva je dohodnutý
formou dobrovoľnej dražby. Jedná sa totiž práve o takú situáciu, kedy zmluva zodpovedá obsahom
zákonu. Dobrovoľná dražba ako spôsob výkonu záložného práv by bola podľa odporcu 1/ v danom
prípade možná aj bez toho, aby to bolo dohodnuté v záložnej zmluve. A to priamo na základe zákona,

ktorý výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nijako neobmedzuje ani v spotrebiteľských veciach.

Napokon odporca 1/ upozorňuje na vnútorný rozpor napadnutého rozsudku, keď konštatuje, že v
konaní o neplatnosť dražby nie je súd oprávnený preskúmavať ocenenie nehnuteľností a súčasne na
inom mieste rozsudku uvádza, že prihliadol na hodnotu nehnuteľností určenú znaleckým posudkom
predloženým navrhovateľmi.

Odvolanie proti rozsudku podal aj odporca 2/, a to do výroku o určení neplatnosti dražby a navrhoval
napadnutýrozsudokvdotknutejčastizmeniťanávrhzamietnuťaleborozsudokzrušiťavrátiťokresnému
súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. To malo spočívať v nezohľadnení vzťahu právnej úpravy
opakovanej dražby ako lex specialis k právnej úprave dražby ako lex generalis. Ustanovenie § 22

ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvuje osobitné lehoty na zverejňovaniea zasielanie oznámenia o opakovanej dražbe, a to desať dní pred začatím dražby. Z vykonaného
dokazovania potom vyplýva, že odporca 2/ si oznamovaciu povinnosť v stanovenej lehote desať dní
splnil, keď oznámenie zaslal dotknutým subjektom dvanásť dní pred začatím dražby. Rovnako bolo

včasné i splnenie informačnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, teda
zverejnením na úradnej tabuli obce, v periodickej tlači a vyznačením na predmete dražby. Aj tu je podľa
odporcu 2/ potrebné aplikovať skrátenie lehôt, a to na základe analógie výslovne upravenej v ust. § 22
ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka zverejnenia na úradnej tabuli obce a označenia
predmetu dražby, postačuje podľa odporcu 2/ už samotné oznámenie o dražbe, pretože podľa § 11

ods. 4 a ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách je tu daná alternatíva zverejniť i len jedno z oznámení,
t.j. oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe, čím je táto oznamovacia povinnosť
dostatočne splnená. Tomu tak bolo aj v posudzovanom prípade, keď oznámenie o dražbe v uvedených
formách bolo preukázané. Odporca 2/ nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o neplatnosti zmluvy
o vykonaní dobrovoľnej dražby založenom na chýbajúcej prílohe zmluvy o opakovanej dražbe, a to
vyhlásení o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Táto príloha zmluvy o opakovanej dražbe bola

súčasťou dražobného spisu, ktorý odporca 2/ poskytol celý okresnému súdu. Na absenciu uvedenej
prílohy nebol počas prvostupňového konania upozornený, poukazuje na to, že príloha má všetky
zákonom stanovené náležitosti a predkladá ju spolu s odvolaním. Napokon odporca 2/ uviedol, že nie
je daná ani neplatnosť záložnej zmluvy, tak ako ju konštatoval okresný súd. Poukázal na účel a funkcie
záložného práva ako aj na to, že jeho realizácia je dôsledkom nesplnenia si zmluvných povinností a mal

za to, že neprimeranosť záložného práva nie je možné dovodzovať z pomeru hodnoty zálohu a výšky
zabezpečenej pohľadávky, pretože tieto hodnoty sa v priebehu času menia.

Odporca 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že sa s nimi nestotožňuje a žiada, aby
bolo urýchlene jednoznačne rozhodnuté. Je v situácii, že zaplatil kúpnu cenu, no nemôže užívať
nehnuteľnosť, a preto chce čím skôr buď spätne vymáhať cenu nehnuteľnosti alebo dom riadne užívať.

Navrhovatelia sa k odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa obsahu odvolania uplatňujú odporcovia 1/ aj 2/ ako odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie
veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Toto pochybenie je mylná aplikácia (a výklad) právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

Odporca 1/ vidí nesprávne právne posúdenie veci v mylnej aplikácii ustanovenia § 41 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ustanoveniami Smernice a iných
vnútroštátnych právnych predpisov odporca 1/ podporuje svoju argumentáciu v prospech zachovania
aspoň čiastočnej platnosti napadnutej úverovej zmluvy. Zásadná však stále ostáva aplikácia § 41 OZ

ako principiálneho ustanovenia k danej problematike. Na aplikácii tohto ustanovenia bolo napadnuté
rozhodnutie založené priamo, keď konštatovalo také závažné vady, ktoré sa dotýkali nielen vedľajších
ustanovení, ale aj podstatných náležitostí úverovej zmluvy a konštatovalo tiež jej neudržateľnosť z
dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl priečiacich sa dobrým mravom, resp. zákon obchádzajúcim,
či mu odporujúcim. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a preferujúc zmluvnú slobodu účastníkov

právnych vzťahov a ich vôľu, uprednostňuje ustanovenie § 41 OZ platnosť aspoň časti právneho
úkonu pred neplatnosťou úkonu ako celku. Možno sa teda stotožniť s odporcom 1/, že udržanie
platnosti právneho úkonu aspoň v časti má jednoznačnú prednosť pred jeho úplnou neplatnosťou.
Podmienkou zachovania platnosti časti právneho úkonu je možnosť jej oddelenia od časti, ktorá je
neplatnosťou dotknutá. Takáto možnosť bude daná iba vtedy, pokiaľ právny úkon v zachovanej platnej

časti bude naďalej zodpovedať vôli účastníkov, ktorá tu bola v čase jeho uzatvárania, a to najmä sprihliadnutím k účelu, ktorý účastníci právnym úkonom sledovali. V danom prípade je nepochybné,
že navrhovatelia chceli na základe úverovej zmluvy získať finančné prostriedky a tieto v stanovenom
čase vrátiť spolu s odmenou za ich poskytnutie, a že odporca 1/ mal záujem na zisku za takéto

dočasné poskytnutie peňazí. Vo všeobecnosti je to základný hospodársky dôvod úverového vzťahu.
Všetky ostatné dojednania úverovej zmluvy boli už len spresnením podmienok plnenia, zabezpečením
úverového vzťahu, či dojednaniami sankčnými, a pod. Aj prípadná neplatnosť ktoréhokoľvek z týchto
ostatných dojednaní, ktorá bola napokon okresným súdom aj konštatovaná pri sankčných dojednaniach,
či spôsobe plnenia započítaním, ostáva bez dopadu na možnosť naplniť vôľu účastníkov zmluvy k

jej základnému účelu, teda k dočasnému získaniu peňažných prostriedkov za odplatu. Obsah tohto
základného vzťahu z úverovej zmluvy tak možno v zmysle § 41 OZ oddeliť od ostatného obsahu zmluvy
a prípadnou neplatnosťou tohto ostatného obsahu ostane základný vzťah nedotknutý. To však platí len
za predpokladu, že dôvodom neplatnosti netrpí aj samotný základný vzťah.

Napadnuté rozhodnutie o neplatnosti úverovej zmluvy však v danom prípade nebolo založené len
na neplatnosti zmluvných podmienok mimo základný úverový vzťah. Zo skutkového zistenia, že

navrhovatelia sa zaviazali za poskytnutie úveru zaplatiť odporcovi 1/ úrok vo výške 20 % z istiny ročne a
celkovú odplatu vo výške 1.890,- eur prijal okresný súd záver, že v tejto časti je zmluva o úvere neurčitá
a nezrozumiteľná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože nie je zrejmé, čo je odplatou, keďže
odplatou je pri úvere zo zákona úrok. Podľa okresného súdu bola teda cena úveru vyjadrená v zmluve
neurčito a nezrozumiteľne. Tento záver odporca 1/ odvolaním nenapáda a krajský súd viazaný dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) ho preto prieskumu nepodrobil. Čo je však významné pre zodpovedanie
otázok nastolených podaným odvolaním odporcu 1/, že je to práve tento záver okresného súdu, pre
ktorý už nemožno udržať napadnutú úverovú zmluvu v platnosti ani len v časti. Bez toho, aby bola
zrejmá výška odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky totiž nie je možné plniť úverovú zmluvu ani len
v jej základnom rámci poskytnutia peňažných prostriedkov za odplatu. Bez jednoznačne určenej výšky

odplaty totiž ostáva neurčitý rozsah povinnosti dlžníka čo do platenia odplaty ako aj tomu zodpovedajúce
právo veriteľa na odplatu. Nejednoznačná výška odplaty potom neumožňuje riadne plnenie úverovej
zmluvy.

Z ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka je zrejmé, že dohoda o výške odplaty (o úrokoch) nie
je pri úvere jediným spôsobom určenia odplaty a v prípade, že v tejto otázke dohoda chýba, použije

sa dispozitívne ustanovenie uvedenej normy. Výška odplaty potom zodpovedá najvyššej prípustnej
výške ustanovenej zákonom, či na jeho základe, prípadne obvyklým bankovým úrokom. Vyvstáva teda
otázka, či aj v prípade neplatnosti dohody o výške odplaty za úver, nemožno úverový vzťah udržať v
platnosti na základe ustanovenia § 41 OZ tak, že sa neplatná dohoda o výške odplaty nahradí uvedeným
dispozitívnym ustanovením zákona. Tento postup by za istých okolností prichádzal do úvahy, no vždy

treba prihliadať na individuálne okolnosti prípadu. V danom prípade bola neplatnosť dohody o výške
odplaty za úver spôsobená tým, že odporca 1/ ako veriteľ a súčasne nepochybne aj tvorca znenia
zmluvy a dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ), uviedol odplatu vo svojom návrhu zmluvy viackrát inak, a to ako
jej označením (úrok, odplata), tak aj rozsahom (20 % ročne, 1.890,- eur). Bez ohľadu na možný motív
takéhoto prístupu, je u profesionála poskytujúceho finančné služby nežiaduci, pretože dáva vzniknúť

netransparentným zmluvám, a to netransparentným natoľko, že sú neurčité. Preto je v takomto prípade
namieste, aby následky, ktoré tento prístup pri tvorbe zmluvy priniesol v podobe neurčitosti dohody
o výške odplaty, neboli v prospech veriteľa ako poskytovateľa finančných služieb hojené tým, že sa
mu na odplate dostanú prinajmenšom inak obvyklé bankové úroky, alebo úroky zákonom najvyššie
dovolené. Je totiž žiaduce, a je účelom práva, aby sa adresáti právnych noriem správali v súlade s

nimi a práve uvedená eliminácia nepriaznivých následkov vytvorenia netransparentnej zmluvy znižuje
motiváciu adresáta právnej normy správať sa v súlade s ňou. Pokiaľ sa totiž tvorcovi zmluvy natoľko
netransparentnej, že je až neurčitá dostane zákonné maximum, či to, čo sa dostáva obvykle iným
podnikateľom v obore, sotva možno hovoriť o dostatočnej motivácii či tlaku na upustenie od nežiaducej
tvorby zmlúv do budúcna. Istota zákonného maxima, či obvyklého bankového úroku by predstavovala

v takýchto prípadoch morálny hazard. Teda situáciu, kedy dochádza k nežiaducemu konaniu preto, že
u konajúceho je dané vedomie istoty, že ho následky jeho nežiaduceho konania nepostihnú. Z tohto
dôvodu nemožno neplatnosť dohody o výške odplaty za úver oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ani s
použitím dispozitívnych ustanovení zákona a čiastočná platnosť na základe § 41 OZ neprichádzala do
úvahy. Pre úplnosť ostáva dodať, že v danom prípade neprichádzal do úvahy ani postup podľa poslednej

vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda zníženie dohodnutých úrokov vyšších než prípustnýchna najvyššiu prípustnú výšku, pretože v danom prípade úroky vôbec dohodnuté neboli pre neplatnosť
tejto časti úverovej zmluvy. Napadnutý rozsudok vo výroku o neplatnosti úverovej zmluvy bol tak z
hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a krajský súd ho preto potvrdil.

Čo sa týka neplatnosti záložnej zmluvy, túto okresný súd posúdil podľa § 151a Občianskeho zákonníka
a založil na neprimeranosti hodnoty zabezpečenej pohľadávky a hodnoty zálohu. Bez ohľadu na
posudzovanie vzájomnej primeranosti uvedených hodnôt, je však z ustanovenia § 151a OZ použitého
okresným súdom zrejmé, že záložné právo je zabezpečovací inštitút a ako taký má z povahy veci
akcesorickú povahu k hlavnému záväzku, teda zdieľa jeho osud. Záložné právo nemôže existovať samo

o sebe bez hlavného záväzku. Až na stanovené výnimky (§ 151c ods. 2 OZ), medzi ktoré však nepatrí
prípadneplatnostihlavnéhozáväzku, takmožnozáložnéprávozriadiťlennazabezpečenieexistujúceho
záväzku. Ako bolo uvedené, bola úverová zmluva absolútne neplatná ako celok pre neurčitosť dohody
o výške odplaty za poskytnutý úver. Záväzok navrhovateľov na základe neplatnej úverovej zmluvy
nevznikol, a preto nemohol byť platne zabezpečený záložnou zmluvou. Záložná zmluva bola preto
neplatná a rozsudok okresného súdu aj vo výroku o jej neplatnosti bolo potrebné potvrdiť ako vecne

správny.

Rovnako neplatnosť dražby konštatoval okresný súd z viacerých dôvodov. Je potrebné sa stotožniť s
odporcom 2/, že nebol správny záver okresného súdu o nedodržaní lehoty na zaslanie oznámenia o
opakovanejdražbe,pretožepreprípadopakovanejdražbyZákonodobrovoľnýchdražbáchvustanovení
§ 22 ods. 4 predposledná veta stanoví lehotu 10 dní a pri opakovanej dražbe neplatia lehoty stanovené

v § 17 ods. 2 a 3. Správne však boli závery okresného súdu o dĺžke lehôt na zverejnenie oznámenia
o opakovanej dražbe podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Tieto lehoty sú pri
opakovanej dražbe totožné a ich analogické skrátenie na základe § 22 ods. 4 Zákona o dobrovoľných
dražbách nie je prípustné. Pokiaľ zákonodarca mal v úmysle stanoviť pri opakovanej dražbe kratšiu
lehotu, urobil tak výslovne ako v prípade 10 dňovej lehoty na zaslanie oznámenia o opakovanej dražbe.

Dostatočne včasné oznámenie o dražbe voči potencionálnym záujemcom, čo je prípad oznámenia na
úradnej tabuli obce, v tlači a na predmete dražby, je zásadnou okolnosťou s priamym vplyvom na čo
najvýhodnejšie vydraženie. Aj pri opakovanej dražbe je preto potrebné trvať na zákonom stanovenej
lehote 15 dní a jej nedodržanie má za následok neplatnosť dražby, ako to správne konštatoval okresný
súd. Neobstojí ani názor odporcu 2/, že v prípade zverejnenia na úradnej tabuli obce a označenia

predmetu dražby postačuje už samotné oznámenie o dražbe, ku ktorému v danom prípade došlo,
pretože podľa § 11 ods. 4 a ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách je tu daná alternatíva zverejniť
i len jedno z oznámení, t.j. oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe, čím je táto
oznamovacia povinnosť dostatočne splnená. Logicky neprichádza do úvahy ako dostatočné oznámenie
len oznámenie o dodatočnej dražbe. Dražba (prvotná) by bez oznámenia nemala dostatočnú publicitu a

pri jej konaní nie je vôbec zrejmé, či dôjde k opakovanej dražbe, až pri ktorej by podľa odporcu 2/ stačilo
zverejniť oznámenie. Naopak, pokiaľ by postačovalo oznámenie o dražbe, bol by text ustanovení § 11
ods. 4 a ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách „alebo oznámenie o dobrovoľnej dražbe“ nadbytočný.
Jeho uvedenie tak jednoznačne svedčí o tom, že predmetné oznámenia musia byť zverejnené tak pri
dražbe (prvotnej) ako aj pri opakovanej dražbe. Ako bolo uvedené, nedodržanie lehôt pre oznámenia

o opakovanej dražbe podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o dobrovoľných dražbách bolo okresným súdom
správne konštatovaným dôvodom neplatnosti dražby, a preto bol ako vecne správny potvrdený aj výrok o
neplatnosti dražby. Nad rámec dôvodu neplatnosti dražby správne konštatovaného okresným súdom je
potrebné uviesť, že ako dôvod neplatnosti dražby prichádzal do úvahy primárne nedostatok oprávnenia
odporcu 1/ navrhnúť vykonanie dražby, pretože z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy nebol odporca 1/

záložným veriteľom oprávneným navrhnúť dražbu v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách.
Na tomto právnom posúdení však rozhodnutie krajského súdu založené nie je.

Vzhľadom na uvedenú vecnú správnosť všetkých výrokov rozsudku okresného súdu napadnutých
odvolaniami, rozhodol krajský súd tak, že rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .