Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912202612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912202612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení, predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej

ačlenovsenátuJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVarguvovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:O.
F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomuotca,dieťazastúpenékolíznymopatrníkom-Úradpráce,sociálnychvecía
rodiny Ružomberok, dieťa rodičov - matka: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XXX/XX, F., v zastúpení
Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom F., D. A. C. č. XX, otec: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S.
X, F., v zastúpení JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 36 832 103, o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti
a určenie výživného a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a

určenie výživného, a o súvisiacich právach a povinnostiach rodičov, na základe odvolania matky proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 6P/13/2012-438 zo dňa 18.03.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
2P/94/2011-28 zo dňa 11.01.2012 tak, že mal. O. zveril do osobnej starostlivosti otca W. F.. Následne
matkumal.dieťaťazaviazalkpovinnostiplatiťnavýživumal.O. výživnévovýške50,-eurmesačne,vždy
do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku tohto
rozsudku. Upravil styk matky s mal. O. každý párny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod.;

v období letných prázdnin jeden týždeň v mesiaci júl a jeden týždeň v mesiaci august s tým, že termín
uskutočnenia stretnutia je matka povinná oznámiť otcovi minimálne jeden mesiac pred plánovaním
stretnutím, ďalej upravil styk matky s mal. O. každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov
v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do17.00 hod.; každý párny kalendárny rok počas novoročných
sviatkov v čase od 30.12. od 18.00 hod. do 03.01. do 17.00 hod. Otcovi uložil povinnosť mal. O. na
stretnutiesmatkoupripraviťadieťaodovzdaťmatkevstanovenomtermíneamatkuzaviazalkpovinnosti
po vykonaní stretnutia otcovi v stanovenom čase maloletého odovzdať v mieste jeho bydliska. Okresný

súd v ďalšom výroku uložil rodičovi mal. dieťaťa i povinnosť pri odovzdávaní maloletého odovzdať
druhému rodičovi všetky veci dieťaťa, ktoré aktuálne potrebuje, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav
a ročné obdobie. Pri odovzdávaní maloletého je odovzdávajúci rodič povinný preberajúceho rodiča
informovať o aktuálnom zdravotnom stave maloletého a všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich
sa maloletého, ktoré sa udiali počas jeho starostlivosti. Rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo
závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť minimálne 48 hodín vopred pred
realizáciou styku, inak bezprostredne po vzniku prekážky. V prípade neuskutočnenia stretnutia matky s

maloletým O. je otec povinný poskytnúť matke náhradný termín v rovnakom rozsahu. Otec je povinný
jedenkráttýždennevnepárnytýždeňelektronickouformouinformovaťmatkudieťaťaozdravotnomstavedieťaťa a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Otec je povinný umožniť
matke dieťaťa dvakrát týždenne, a to počas nepárnych týždňov v utorok medzi 17.00 hod. - 19.00 hod. a
štvrtok medzi 17.00 hod. - 19.00 hod. telefonický kontakt s matkou dieťaťa. Súd návrh matky zamietol.

Okresný súd uložil rodičom maloletého dieťaťa O. V. a W. F., ako aj maloletému dieťaťu O. F., výchovné
opatreniepodľa§37ods.2písm.d/Zákonaorodine,atopovinnosťpodrobiťsaodbornémuporadenstvu
v špecializovanom zariadení - psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb v Ružomberku na obdobie 6 mesiacov. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov ich náhradu nepriznal.

Okresný súd po rozsiahlom vykonaní dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
č. k. 2P/94/2011 zo dňa 11.01.2012 (právoplatne 27.01.2012) bola schválená rodičovská dohoda,
ktorou mal. O. súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je oprávnený o
maloletého sa osobne starať každý týždeň v mesiaci od štvrtka 15.00 hod. do nedele 12.00 hod. a matka
je oprávnená starať sa o dieťa každý týždeň v mesiaci od nedele 12.00 hod. do štvrtka 15.00 hod. s
tým, že každý z rodičov si po skončení svojej starostlivosti prevezme a odovzdá dieťa druhému rodičovi

v mieste jeho bydliska. Výživné v zmysle označeného rozsudku na mal. dieťa súd neurčil. Vzhľadom
k tomu, že k realizácii rodičovskej dohody nedošlo a syn je v starostlivosti otca prebieha na okresnom
súde i konanie o výkon predmetného rozhodnutia pod sp. zn. 6Em/1/2012. Matka v aktuálnej dobe býva
i s mal. dcérou G. v 3-izbovom byte v podnájme, má vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o
syna. Otec býva s mal. dieťaťom v byte vo výlučnom vlastníctve. Podľa správy Úradu práce, soc. vecí a

rodinyRužomberok(poukazsúdunač.l.361spisu)bolizostranyReferátuporadensko-psychologických
služieb v Ružomberku poskytované konzultácie s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi bývalými partnermi
v záujme vytvorenia priaznivých podmienok na kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, s otcom dieťaťa sa
uskutočnili celkovo 4 konzultácie, s matkou prebehli 3 stretnutia. K navrhnutej spoločnej konzultácii boli
obaja rodičia prístupní, avšak otec pod podmienkou, že by rozhovory zaznamenával na kameru s čím

psychologička nesúhlasila, a to v záujme zabezpečenia dôvernej atmosféry. Počas osobitnej spolupráce
s matkou a otcom nebolo možné psychologickými postupmi dosiahnuť želaný efekt, ktorý by mohol viesť
k požadovanému zlepšeniu komunikácie. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok v správe zo dňa
24.02.2014 konštatuje, že aj u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o syna a bytové
pomery otca dieťaťa sa nezmenili. Okresný súd na podnet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok

začal ex offo na pojednávaní dňa 25.02.2014 podľa § 81 O.s.p. konať o uloženie výchovného opatrenia
rodičom dieťaťa, ako aj dieťaťu aplikáciou postupu podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine.

Okresný súd vec právne posúdil podľa § 26 v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v otázke vyživovacej
povinnosti rodičov postupoval podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal aj z článku 7, 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj

z článku 41 ods. 4 Ústavy SR.

Vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa deti, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti súdmi alebo inými orgánmi. Zodpovednosť spoločnú za výchovu a vývoj svojho dieťaťa
majú obaja rodičia. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť predovšetkým záujem dieťaťa.

V prejednávanej veci obaja rodičia sa domáhali zmeny pôvodného rozhodnutia (pôvodným rozhodnutím
mal. O. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), obaja rodičia žiadali maloletého
zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti. Maloletý sa však fakticky od začatia konania nachádza v
starostlivosti svojho otca, striedavá starostlivosť sa nerealizuje o čom svedčí i to, že prebieha konanie na
súde o výkon rozhodnutia pod sp. zn. 6Em/1/2012. Okresný súd vychádzal aj z výsledkov znaleckého

posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Stelou Jančárovou v znaleckom posudku č. 39/2013 (poukaz
na č. l. 283 a nasl. spisu), ďalej zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Lýdie Adamcovej. Zo záverov
oboch znaleckých posudkov podľa súdu vyplynulo, že mal. O. má v súčasnosti výrazný negativistický
postojvočimatke,matkuodmieta,rovnakoistretnutiasňou.Tentopostojdieťaťaniejevšakprirodzený,i
znalkyňa Jančárová konštatovala, že odmietavý postoj nie je autentický, rozvinul sa v dôsledku výraznej

ovplyvniteľnosti, postojmi najbližších v aktuálnom výchovnom prostredí. V dôsledku vynárajúceho sa
pocitu neistoty ešte výraznejšie sa dieťa emočne naviazalo na rodičovskú osobu s ktorou je v súvislomkontakte v danom prípade s otcom. Odchod rodiča zo spoločnej domácnosti a vzájomné odlúčenie
s druhým rodičom potencionálne ohrozuje kontinuitu citových väzieb, vzťahov i prostredie dieťaťa s
rodičmi. Pozitívna citová väzba mal. O. s matkou bola prirodzene rozvinutá, je to zrejmé aj z anamnézy

vývinu rodiny a potvrdzujú to aj závery psychologického vyšetrenia PhDr. O. zo 04.01.2012. Zmena
postoja dieťaťa nastala odchodom matky s G. zo spoločnej domácnosti.

Okresný súd vzhľadom na dôkaznú situáciu zohľadnil prioritne stanovisko mal. dieťaťa zistené priamym
výsluchom na pojednávaní v neprítomnosti rodičov, ako i prostredníctvom Úradu práce, soc. vecí a
rodiny Ružomberok. Z výsluchu dieťaťa súd zistil, že v súčasnosti mal. O. chce zotrvať v rodinnom

prostredí u otca, ktoré mu je známe. V podstate od začatia súdneho konania je mal. O. v starostlivosti
otca, preto súd s ohľadom na súčasnú situáciu maloletého, ho ponechal v starostlivosti tohto rodiča. Súd
prihliadalinasúčasnýstavdieťa,najehoodmietaniematky,keďponechaniedieťaťavstriedavejosobnej
starostlivosti oboch rodičov by neprinieslo želaný efekt, rozhodnutie by bolo v podstate nerealizovateľné,
nevykonateľné. K výchove dieťaťa treba v danom štádiu konania pristupovať veľmi citlivo, jemne, jeho
vytrhnutie a odňatie z prostredia, ktoré mu je známe, v ktorom žije, teda od otca a odovzdanie matke

by negatívnym spôsobom zasiahlo jeho psychiku.

Vychádzajúc z horeuvedených konštatovaných záverov potom súd zveril mal. O. do osobnej
starostlivosti otca a vyživovaciu povinnosť matky na dieťa stanovil sumou 50,- eur mesačne. Vychádzal
z príjmu matky, ktorá ako zdravotná sestra dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok 423,- eur. Má
vyživovaciu povinnosť k mal. G. V. ( nar. v r.XXXX), žije s ňou v spoločnej domácnosti, na túto dcéru

poberá výživné v sume 80,- eur mesačne od biologického otca. Čistý priemerný mesačný zárobok
otca dieťaťa je v sume 692,- eur, žije v 2-izbovom byte s mal. O.. Otec v priebehu konania deklaroval
podstatne vyššiu životnú úroveň, ako je životná úroveň matky a s ohľadom na výdavky mal. dieťaťa
súd hodnotil výživné vo výške 50,- eur za primerané. Počiatok platenia výživného zo strany matky
viazal ku dňu nadobudnutia právoplatnosti výroku, keďže aktuálne mal. O. zverený do striedavej osobnej

starostlivosti obdivoch rodičov v rovnakom rozsahu s tým, že výživné určené nebolo. Matka má stále
záujem na realizovaní striedavej starostlivosti, je pripravená dieťa mať u seba a poskytnúť dieťaťu zatiaľ
v rámci trvajúcej striedavej osobnej starostlivosti výchovu.

Okresný súd osobitne zvýraznil, že rozhodnutím o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do
osobnej starostlivosti sa zachovávajú všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému

dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič aj keď je spravidla prevažne vylúčený z
bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného
pôsobenia na dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Rodičovský a výchovný vplyv tohto rodiča
sa realizuje formou jednotlivých stretnutí a v rámci úpravy styku uvedenú otázku okresný súd presne vo
výrokových vetách svojho rozhodnutia aj vyšpecifikoval, stanovil rozsah a intenzitu jednotlivých stretnutí

matky s mal. dieťaťom a zároveň uložil povinnosť rodičom dodržiavať dôsledne postupy pri odovzdávaní
a preberaní dieťaťa.

Vychádzajúc z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa uložil otcovi povinnosť pravidelne informovať matku
o zdravotnom stave mal. dieťaťa a o iných podstatných závažných veciach týkajúcich sa dieťaťa, a to
vždy v nepárny týždeň. Forma, ktorou je povinný otec matke poskytovať informácie však nie je zákonom

stanovená,môžetobyťtelefonicky,prípadneelektronickoupoštou.Vprípaderodičovmaloletéhosavšak
javí byť najvhodnejším spôsobom informovania práve poskytovanie informácií elektronickou formou.

Súdďalejzdôraznilzodpovednosťobidvochrodičov,abynašlispôsob,ktorýbudečonajmenejzaťažovať
dieťa bez toho, aby muselo dôjsť k eliminácii práva maloletého na styk s obidvoma rodičmi. Nie je však
namieste vystaviť mal. dieťa akejkoľvek stresovej situácie, čo si práve rodič, ktorému je dieťa zverené

do osobnej starostlivosti musí nutne uvedomiť. Pre dieťa je dôležitý uprednostňovaný osobný styk s
rodičmi, cieľom je zabezpečiť udržanie rodinných väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo svojej
starostlivosti. Je to umožnené i bežnými formami komunikácie, teda i stykom nepriamym, napr. pomocou
elektronických prostriedkov ako je mobilný telefón, elektronická pošta, komunikácia cez skype a iné
sociálne siete. Mal. O. je vo veku kedy už s matkou dokáže komunikovať i prostredníctvom telefónu, z

týchto dôvodov súd upravil styk matky s mal. O. i v rozsahu telefonického kontaktu, spôsobom ako sa
uvádza vo výrokovej vete rozsudku.Okresný súd postupujúc podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine za vhodné a správne považoval
uložiť rodičom mal. dieťaťa, ako aj maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v
špecializovanom zariadení - psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických

služieb Ružomberok na obdobie 6 mesiacov. Nutnosť terapeutického procesu v závere znaleckého
posudku zvýrazňuje i znalkyňa PhDr. Stela Jančárová, keď na obnovenie neprirodzene citovej väzby
dieťaťa s matkou je potrebná terapeutická práca s rodinou, východiskom sa javí psychologická
intervencia u psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, Úradu práce, soc. vecí a rodiny
Ružomberok alebo v ambulancii klinickej psychológie u PhDr. O. v Ružomberku, s ktorou už dieťa

nadviazalo kontakt, pritom znalkyňa navrhuje najskôr prácu s jednotlivými rodičmi a následne ich
spoločnú terapiu s dieťaťom, taktiež najskôr samostatnou intervenciou.

Okresný súd dodal, že pokiaľ otcovi dieťaťa záleží na zdravom vývoji mal. O. ako to deklaroval počas
celého súdneho konania, malo by byť i v jeho záujme pristúpiť na takýto spôsob riešenia konfliktnej
situácie medzi maloletým a matkou s dôverou i vo vzťahu k psychológovi, ktorý určí najvhodnejší spôsob
terapie. Pričom otec by mal rešpektovať stanoviská a postup odborníkov, nie klásť svoje požiadavky.

Pokiaľ otec nebude spolupracovať s odborníkmi a pristupovať zodpovedne k riešeniu problémov a
výchovné opatrenie nepovedie k náprave s poukazom na ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine, súd môže
dočasne odňať mal. dieťaťa z osobnej starostlivosti otca, a to aj proti jeho vôli, za tým účelom bude
súd smerovať k vykonávaniu uloženého výchovného opatrenia a to v súčinnosti s orgánom sociálno-
právnej ochrany detí.

Okresný súd nabáda obidvoch rodičov, aby si uvedomili, že každé narušenie ich vzájomných vzťahov
negatívne zasahuje do vývoja ich mal. dieťaťa. Rodič s ktorým dieťa žije teda otec, by mal urobiť všetko
preto, aby zabezpečil dieťaťu zlepšenie kontaktu s matkou, mal by dieťa aktívne podporovať v kontakte
s rodičom, informovať matku ako s dieťaťom trávi čas, rovnako je potrebné, aby aj matka v čase, keď
bude realizovať stretnutie so synom poskytla otcovi informácie o tom, kde a ako so synom budú tráviť

spoločne čas.

Okresný súd rozhodovanie o trovách konania riešil postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. V odvolaní prioritne
poukazovala na obsah rozsudku OS Ružomberok č. k. 2P/94/2011 zo dňa 11.01.2012, v ktorom
ako rodičia uzatvorili dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o mal. O.. Túto dohodu súd

schválil. Rodičovská dohoda má prednosť pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím ohľadom výkonu
rodičovskýchpráv.Obidvajarodičiasostriedavouvýchovousúhlasili,tátoalerešpektovalavôľuobidvoch
rodičov podieľať sa na výchove syna osobnou starostlivosťou. Táto striedavá starostlivosť sa realizovala
pritom len 2 týždne, nedošlo k jej naplneniu. Otec dieťaťa dohodu o striedavej starostlivosti prestal
rešpektovať, nechcel nechať O. u matky cez noc. Chodieval po syna do škôlky skôr, v prípade keď on

nemohol poslal svojho rodinného príslušníka. Ona nemala možnosť byť s vlastným synom. Matka tvrdila,
že zmena v správaní sa dieťaťa nastala pod vplyvom otca. K tomuto záveru dospeli Mgr. H. a najmä
znalkyňa PhDr. Jančárová. Tri mesiace po schválení rodičovskej dohody súdom bola nútená sa obrátiť
nasociálnukurateluospísanienávrhunazmenustriedavejvýchovydojejvýlučnejosobnejstarostlivosti.
Otec jej dieťa nedával, ani v súčasnosti nedáva a akýkoľvek kontakt so synom jej zamedzuje. V odvolaní

poukazovala na vyhrotený vzťah medzi ním a starým otcom maloletého v dôsledku čoho podala i podnet
na Obvodné oddelenie PZ dňa 24.04.2012. Aj voči otcovi dieťaťa sa viedlo priestupkové konanie na
základe jej podania z 01.03.2012. Priestupkové konanie voči otcovi dieťaťa je vedené na Okresnom
riaditeľstvePZ.Výsledkomtýchtopriestupkovýchkonaníjerozkazouloženísankciezapriestupokotcovi
dieťaťa, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania skutku.

Z dôvodu znemožnenia výkonu jej rodičovských práv a povinností podala návrh na výkon rozhodnutia
proti otcovi za účelom, aby sa rodičovská dohoda, t. j. vykonateľné súdne rozhodnutie naplnilo.
Výsledkom uvedeného výkonu bola uložená pokuta vo výške 200,- eur otcovi dieťaťa (právoplatne
ukončené). Otec jej dieťa neodovzdáva, je to dôvod na prehodnotenie jeho výchovnej spôsobilosti.
Otec preto nie je vhodný na výchovu dieťaťa, vsugeruváva mu osobný názor na matku, čo dieťa

ovplyvňuje. Matka poukazuje aj na najdôležitejšiu požiadavku, aby súd pri rozhodnutí rešpektoval právomal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Preferenčný rodič t.j. otec dieťaťa, ktorý
má v starostlivosti mal. dieťa má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým
rodičom. Napokon dieťa má i povinnosť city svojich rodičov rešpektovať. Dieťa je ovplyvňované zo strany

otca nesprávnym výchovným postupom voči nej, to je dôsledkom prečo pri nej maloletý nebýva. Otec
dieťaťa nie je spôsobilý na výchovu mal. dieťaťa, nesnaží sa a nepodniká žiadne kroky, nepracuje na
tom, aby styk syna s matkou realizoval. Súd by mal prehodnotiť výchovnú spôsobilosť otca dieťaťa.
Matka mala za to, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súdom je v rozpore s odborným
vyjadrením znalkyne Úradu práce, soc. vecí a rodiny zastupujúci záujem dieťaťa taktiež v rozpore so

zásadami Zákona o rodine. Treba, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na rovnocennú starostlivosť
obidvoch rodičov, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, právo
dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
Rozhodnutím súdu boli porušené tieto kritériá. Súd v rozpore s vykonaným dokazovaním zveril dieťa do
starostlivosti otca napriek tomu, že podľa výsledkov dokazovania otec dieťaťa bráni matke v stretávaní
sa s dieťaťom. Otec jej dieťa neodovzdáva, úplne ju odrezal od výchovy syna, syn je výlučne pod

vplyvom otca. Otec zamedzuje výkonu a naplneniu striedavej výchovy. Matka preto nemala žiadny
priestor pre výchovu O., postoj dieťaťa k nej bol vytvorený z titulu zamedzovania jej stretnutí so synom,
aj okolnosť nariadenia výchovného opatrenia súdom potvrdzuje problémy vo výchovnom prostredí otca
pri výchove syna, napriek tomu súd mal. dieťa do tohto prostredia do výlučnej starostlivosti otca zveril.
Súd sa nevysporiadal s otázkou aké dôvody ho viedli pre zmenu striedavej výchovy v neprospech

matky. Matka dáva do pozornosti doporučenie znalkyne, aby súd zvážil starostlivo tvrdenia otca. Zo
znaleckého posudku PhDr. Stely Jančárovej vyplynulo, že dieťa je ovplyvniteľné zo strany najbližších
z výchovného prostredia, v ktorom sa nachádza. Zároveň bola zo strany znalkyne doporučená terapia.
Súd sa nevysporiadal ani s citovými väzbami dieťaťa k nej, stráca kontakt s ňou. Preto nesúhlasila s
výrokom súdu ohľadom rozsahu stretávania sa s maloletým synom, nakoľko výrok nie je v súlade so

závermi znaleckého posudku znalkyne Jančárovej.

Súdotcovidieťaťauložilpovinnosťumožniťjejtelefonickýkontaktsmaloletýmsynom,avšakzvyjadrenia
otca vyplynulo, že telefónne číslo dieťaťu zmenil, aby mu ona nemohla volať, nevie si preto predstaviť,
akým spôsobom sa bude realizovať táto časť výroku rozhodnutia. Do dňa podania odvolania telefónne
číslo na svojho syna nemá, nikto situáciu neriešil. Otec dieťaťa neposkytne jej telefonický kontakt na

syna. Svoj osobný súkromný telefón matke nedvíha. Matka je napokon obmedzovaná, kedy smie a
kedy nie zatelefonovať svojmu dieťaťu. Súd neposkytol jej ani v rámci úpravy stretávania sa s vlastným
synom dostatočný priestor - nezohľadnil výsledky dokazovania - závery znalkyne Jančárovej a upravil
rozsah stretávania podľa vlastnej úvahy, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, aby dieťa
malo zabezpečený rovnocenný vzťah a stretávanie s oboma rodičmi, ako aj výsledkami doterajšieho

dokazovania. Od posledného rozhodovania, t.j. od schválenia rodičovskej dohody podľa názoru matky
nedošlo k zmene pomerov vo vzťahu k dieťaťu, ale nastala zmena pomerov vo vzťahu na strane
otca, ktorý absolútne nerešpektuje súdne rozhodnutie a dieťa jej neodovzdáva. Na jej strane pritom
sú vytvorené všetky predpoklady na riadnu výchovu maloletého syna. Nevidí dôvod, prečo by sa o
neho nemohla starať. Matka v odvolaní poukazuje aj na jednotlivé časti znaleckého posudku znalkyne

PhDr.Jančárovej, ktoré aj cituje. Ona má enormný záujem reálne sa podieľať na výchove svojho dieťaťa.
Jezdravotnásestra,mádcéruG..SotcomO.žila11rokov,tedamáodborné,profesionálnepredpoklady,
ako aj osobnostné na to, že nič jej nebráni podieľať sa na výchove svojho syna. Je zarážajúce, že viac
priestoru na výchovné pôsobenie otec poskytuje na úkor matky svojim rodičom. Na druhej strane ona
vo svojich postojoch pristupuje v zmysle doporučení odborníkov (psychológov) nie násilím, ale trpezlivo,

preto doposiaľ nepodala na otca trestné oznámenie za marenie výkonu súdneho rozhodnutia.

Osobitnezvýraznila,ževprípade,akbyotecmaloletéhodieťaťazabezpečovalreálnestriedavúvýchovu,
ona by zvážila svoj návrh na zmenu osobnej starostlivosti, avšak i z výsluchu otca na pojednávaní
25.02.2014 vyplynulo (otec sa jasne vyjadril), že so striedavou výchovou nesúhlasí, preto ona nemala
inú možnosť, ako zotrvať na svojom pôvodnom návrhu na zverení dieťaťa do svojej výlučnej osobnej

starostlivosti. Rozsudok súdu preto nie je v záujme dieťaťa, situáciu len zhoršuje, ona dieťa neuvidí
vôbec, pretože otec dieťa jej neodovzdá a teda ani nové súdne rozhodnutie nemôže zabezpečiť kvalitný
výchovný vplyv matky voči synovi či už výchovu 1x za 2 týždne, telefonický kontakt, resp. výchovu v
rámci upraveného styku súdom, ktorá úprava nevychádza zo záverov znaleckého posudku znalkyne
PhDr. Jančárovej.Vo vzťahu k výchovnému opatreniu uložené súdom matka (odvolateľka) konštatovala predčasnosť
rozhodnutia.Súdnerozhodnutietrpíiprocesnýmivadami,vtejtosúvislostinamietalanepreskúmateľnosť
rozsudku v otázke vyživovacej povinnosti otca k synovi, rozsahu stretávania sa s náhradnými termínmi.

Súd rozhodol uvedené otázky výlučne podľa vlastnej úvahy.

Na základe vyššie uvedeného matka sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že maloletý
O. jej bude zverený do osobnej starostlivosti. Súd následne zruší výroky 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 rozsudku a
o výške výživného, ako aj rozsahu stretávania sa otca s dieťaťom vec vráti na ďalšie konanie. V prípade,
ak odvolací súd zistí, že nie sú dôvody pre zmenu rozsudku v jej prospech, najmä pre procesné vady,

trvala na tom, aby rozsudok okresného súdu krajský súd zrušil vo všetkých výrokoch okrem výchovného
opatrenia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú
správnosť. Zvýraznil, že maloletý O. býva v prostredí, v ktorom sa narodil, je naň citovo naviazaný,
cudzie prostredie odmieta. Je citovo naviazaný na neho, čo potvrdilo aj psychologické vyšetrenie
PhDr. O.. Matka maloletého býva v jednej domácnosti s priateľom, ktorý sa v minulosti liečil na

psychiatrickej klinike. Matka svoj záujem o dieťa len predstiera, o čom svedčí i to, že 2,5 roka
sa nepodieľa na vyživovacej povinnosti o dieťa. Maloletý preferuje prioritne jeho, on je prirodzenou
autoritou pre dieťa, dieťa vyjadrilo rozhodnutie bývať pri ňom aj vo výpovedi. Jeho zverenie v súčasnom
štádiu negatívne zasiahlo psychiku dieťaťa a negatívne vplývalo na jeho vývoj. On zvláda výchovu
maloletého, tento dosahuje v škole výborné výsledky. Otec poukazuje na výsledky dokazovania, ktoré

podľa neho objektívne preukázali prítomnú značnú averziu dieťaťa voči matke. Styk dieťaťa s matkou
bez predchádzajúcej psychologickej starostlivosti a prípravy dieťaťa by predstavoval priamy násilný
zásah a prinútenie dieťaťa k stretávaniu, čo malo zásadný dopad na jeho ďalší vývoj a mohlo by
to matku kompletne a trvalo odcudziť od dieťaťa. Radikálne riešenia nie sú vhodné, čo preukazuje i
pokus o posledné stretnutie matky s dieťaťom v septembri 2013. Dieťa odmietlo sa stretnúť s ňou,

zavrelo sa v skrini. Je riešením postupné zbližovanie sa matky s dieťaťom za aktívneho a pozitívneho
pôsobenia jeho. On ako otec si uvedomuje, že dlhodobejšie absentovanie matky pri výchove syna
môže v budúcnosti negatívne následky vyvolať, preto je pripravený ústretovo, avšak postupne vykonať
efektívne kroky, ktoré zblížia matku so synom. Nesúhlasí a nebude sa podieľať na násilných krokoch
voči synovi, ktorý vie v aktuálnom veku vyjadriť, čo chce a nechce. Mal záujem, aby ďalšia spolupráca

stretávania sa maloletého s matkou nebola o konfliktoch a účelových krokoch ako doposiaľ, ale o
postupnom hľadaní cesty a zbližovaní sa matky so synom. Podľa názoru otca prvostupňový rozsudok
vytvára (hoc oneskorene) základ pre postup v záujme maloletého.

Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený

účastník (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), aplikáciou postupu
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd prioritne zvýrazňuje špecifickosť riešenej problematiky, náročnosť a obtiažnosť po stránke
skutkovej s osobitným hľadaním tzv. prioritného záujmu na čo najlepšej výchove dieťaťa. Prioritne však

za zdravý, úspešný, nenarušený vývoj a výchovu dieťaťa zodpovedajú obidvaja rodičia. Ani spoločnosť
aniúradyaniinštitúcienedokážuaniprizákonomstanovenýchpostupochdieťaťunahradiťporozumenie,
lásku, toleranciu, pochopenie obidvoch rodičov, súladnosť ich vzájomnej komunikácie. Prioritne rodičia
si musia uvedomiť, že ich oddelené spolužitie ešte neznamená narušenie kontaktu dieťaťa s obidvoma
rodičmi osobitne v tých prípadoch, keď rodičia obidvaja sa domáhajú výchovy dieťaťa, chcú dieťaťu

odovzdať lásku, opateru, starostlivosť, spĺňajú obidvaja rodičia podmienky výchovy. Porozumenie
vo vzájomnej komunikácii medzi rodičmi je prioritným a základným predpokladom zverenia dieťaťa
aj do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ako je zrejmé, túto otázku rodičia riešili
v pôvodnom rozsudku dohodou. Uvedená dohoda rodičov sa však nerealizovala, nebola úspešná,
vykonané dokazovanie preukázalo, že táto forma rodičovskej starostlivosti o dieťa v aktuálnej dobe je

nereálna.Krajský súd zistil, že okresný súd vykonal v súdenej veci rozsiahle dokazovanie, skutkový stav zistil
riadne, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 i nasl. O.s.p. a vzhľadom na existujúce pomery
medzi účastníkmi konania správne zohľadnil princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a tom základe správne

danú právnu vec uzavrel.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi ( § 24 ods. 4 Zákona o rodine ).

Krajský súd osobitne zdôrazňuje, že aj matka rovnako ako otec spĺňa všetky podmienky pre osobnú
starostlivosť o dieťa.

Okresný súd pri svojom rozhodnutí o zmene výchovy a pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti

otca postupoval v intenciách ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pretože pri zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti otca zhodne ako okresný súd aj krajský súd zdieľa názor, že za prioritné
hľadisko bolo potrebné považovať „ postoj dieťaťa „ k rodičom, pocit bezpečia dieťaťa v prostredí v
ktorom dieťa od útleho veku žije, jeho citové vnímanie novej, zmenenej situácie, ktorá po odchode
jeho matky nastala. Povahové črty dieťaťa, jeho postoj, správanie sa, orientovanie sa v zmenených

vzťahoch aj rodičov ( poznámka odvolacieho súdu - pritom ide o zložitú zmenu v rodinných vzťahoch
a spolužití účastníkov v ktorej sa dieťa bez vlastnej viny ocitlo) konštatujú aj odborné stanoviská
znalkýň v znaleckých posudkoch. Podľa názoru odvolacieho súdu bude osobitne významné, aby obaja
rodičia triezvo a objektívne pristupovali k vytvoreniu kvalitatívne novej „ cesty „ matky k dieťaťu, pretože
materinskú lásku, nehu zvlášť vo vzťahu matka - syn, nedokáže maloletému synovi vynahradiť ani

najlepší otec. Napokon aj samotný otec túto nezastupiteľnú úlohu matky v písomnom vyjadrení k
odvolaniu pomenoval a je na ňom, aby tento svoj názor premietol aj do reálneho vzťahu matky a syna.
Navyše otec je práve tým rodičom, ktorý je povinný vytvoriť konkrétne a úprimné kroky pre obnovenie
pozitívneho vzťahu dieťaťa k matke. V jeho prístupe k plneniu tejto povinnosti by mal prevládať rozumný
úsudok a cit, skutočný záujem „ rodiča „ o dobro a budúcnosť vlastného dieťaťa. Treba dodať i to, že

otec v starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza je tzv. mienko - tvorný rodič, on ovplyvňuje postoj, názory
dieťaťa na matku.

Rozsah a intenzitu stretnutí, vymedzenie ďalších rodičovských práv a povinností okresný súd upravil v
medziach zákona. Ak matka bude môcť realizovať rodičovské práva v takom rozsahu ako to okresný súd
stanovil ( napr. v rámci stretnutí s dieťaťom, informovanosti o dieťaťu a pod.,), je dôvodné aj očakávanie

výsledku - obnovenia vzájomných pozitívnych vzťahov matky a dieťaťa. Otec si však musí uvedomiť,
ak by matke bránil, resp. neumožnil realizovať práva vymedzené v súdnom rozhodnutí, mohol by sa
vystaviť jednak trestnému stíhaniu a jednak svojim správaním by mohol zakladať aj dôvod pre zmenu
výchovy dieťaťa.

Otázku určenia výživného, výšky vyživovacej povinnosti matky okresný súd ustálil správne, vychádzal z

príjmových možností a schopností rodičov, zohľadnil ich životnú úroveň ako aj štandardné odôvodnené
potreby dieťaťa.

Uloženie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine má svoje zákonné
opodstatnenie, vychádza z jednoznačne preukázanej požiadavky na nevyhnutnosť takého postupu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu má oporu v

§ 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.Súhrn všetkých horeuvedených dôvodov viedol krajský súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v
celom rozsahu.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. l písm. a / O.s.p. nepriznal krajský súd účastníkom

( žiadnemu z nich náhradu trov odvolacieho konania ) pretože predmetom riešenia bola právna vec
starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorú súd môže začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.