Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/184/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112227352
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112227352.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: N.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX X X R., zastúpená O. V., Na pasekách 3, XXX XX N.
proti odporkyni: R., s.r.o. L.: XXXXXXXX, so sídlom P. XXXX/X, XXX XX R., zastúpená JUDr. Evou
Peničkovou, advokátkou so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 9.8.2012 podala návrh, v ktorom žiadala aby odporca bol povinný vydať zlatú
retiazku, dlhú 42 cm o váhe 11,5 gramov, 585/1000 Au, 7,60 gramov/585 a 2 gramy /585 a alternatívne
ak nemá zlatú retiazku, tak žiada zaplatiť sumu 2.086,20 eur.

Podaním, ktoré bolo doručené súdu 24. 9. špecifikovala rozsudočný návrh tak, že žiadala aby odporca
bol povinný vydať zlatú starožitnú retiazku, dlhú 42 cm o váhe 11,50 gramov a rýdzosti 585/1000 Au,

dentálne zlato prepočítané na klenotnícke zlato o váhe 7,60 gramov o rýdzosti 585/1000 Au a tenšiu
zlatú retiazku s ohnivkom o váhe 2 gramy, rýdzosti 585/1000 Au a ak nemá zlatú retiazku, dentálne zlato
a tenšiu zlatú retiazku, tak ako sú vyššie špecifikované, tak žiadala aby odporca bol povinný zaplatiť
sumu 2.086,20 eur.

Navrhovateľka v písomnom návrhu uviedla, že v máji 2011 bola u odporcu za účelom predĺženia zlatej
retiazky o 15 cm. Retiazka bola dlhá cca 42 cm. Spolu s retiazkou doniesla aj 2 zlaté mostíky, ktoré sa

skladali z dvoch zlatých zubov, ďalej zlatý zub a jednu tenšiu zlatú retiazku asi 50 cm dlhú a jedno zlaté
ohnivko. U odporcu bola retiazka odvážená a vážila 11,50 gramov, dentálne zlato 7,60 gramov. Zvyšné
donesené veci neboli odvážené a neboli zaznamenané v doklade. Za uvedenú prácu zaplatila 40 eur.
Asi po 2 až 3 týždňoch odporca ju telefonicky kontaktoval, že retiazka je hotová. Retiazka ale bola
urobená tak, že bola prestrihnutá na tri časti a do nej boli vložené časti z iného zlata. Navrhovateľka s
prácounebolaspokojnáaretiazkuneprevzala.Odporcasapriznalžeretiazkupokazilažeju opraví.Keď

prišla druhýkrát, tak zistila že to nie je pôvodná retiazka ktorú doniesla a upovedomila o tomto odporcu.
Odporca trval na tom, že to je pôvodná retiazka a napriek tomu že navrhovateľka vedela že nejde o
jej retiazku, tak túto od odporcu prevzala. Po pár dňoch sa vrátila k odporcovi a výrobok reklamovala
a žiadala späť svoju retiazku. Odporca namiesto pôvodnej retiazky jej vrátil 3 kusy o celkovej váhe
19,10 gramov v pláte bez puncu a určenia rýdzosti a vrátil 40 eur za prácu bez akéhokoľvek dokladu.
Navrhovateľka sa domáhala vydania veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca

neoprávnene zadržiava vec ktorá patrí navrhovateľke a súčasne ju odmieta vydať. Pokiaľ vec u sebanemá, tak vzniká tu zodpovednosť na povinnosť na náhradu škody, a tu uvádzala navrhovateľka že
pôvodná retiazka má jedna starožitnú hodnotu, keďže ide o minimálne 80-ročnú retiazku, a

zároveň má pre ňu aj osobnú hodnotu, keďže je to spomienka na starého otca.

Podaním, doručené súdu 24.9. navrhovateľka doplnila, že suma 2.086,20 eur pozostáva z ceny zlata,
ktorá v čase podania návrhu bola 42 eur/1 gram, čo je spolu za 21,10 gramov suma 886,20 eur, ďalej
nemajetková ujma a starožitná cena retiazky je 1.000 eur a cena za zhotovenie retiazky je 200 eur.

Doplnením, ktoré bolo doručené súdu 10.4.2013 navrhovateľka uviedla, že písomné potvrdenie o prijatí
objednávky neobsahovalo rozsah diela a čas jeho vyhotovenia a nebol uvedený druh poskytnutej služby,
takže údaje neboli správne a úplné. Nie je pravdivé tvrdenie, že na vykonanie úpravy navrhovateľka

dodala materiál v celkovej hmotnosti 7,60 gramov, pretože táto v sebe zahŕňala váhu dentálnych
zlomkov, retiazku a úlomok očka a len dentálne zlato bolo dodané o váhe 7,60 gramov, čo potvrdzuje aj
doklad zo dňa 25.11.2011 spoločnosti AGNO s.r.o., prevádzka Trenčín. Navrhovateľka dodala potrebné
množstvo klenotníckeho zlata, ale odporca chcel aby zaplatila doplatok za údajne dodané zlato vo
výške 380 eur, čo navrhovateľka odmietla. Odporca sa priznal, že retiazku pokazil. Navrhovateľka

trvala aby jej odporca podal retiazku, čo tento odmietol urobiť. Navrhovateľka chcela pozrieť čo je na
retiazke pokazené, ale odporca jej ju odmietol vydať a vtedy videla retiazku naposledy. Odporca sľúbil
retiazku opraviť a žiadal doplatenie za údajne doložené zlato, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Dňa
23.6.2011 navrhovateľka prevzala retiazku s vedomím že to nie je jej pôvodná retiazka, čo potvrdila aj
svedkyňa SP. Dňa 28.6. išla do predajne a žiadala vrátiť svoju pôvodnú retiazku aj s dodaným zlatom.

Už vtedy odporca tvrdil, že pôvodnú retiazku nemá a že ju dal staviť. Toto bolo a je len účelové tvrdenie
odporcu, aby jej nemusel vrátiť pôvodnú retiazku, ktorá má okrem hodnoty hmotnosti zlata aj starožitnú
hodnotu. Odporca tvrdil, že retiazku stavil dňa 29.6.2011 v spoločnosti AGNO Trenčín. Odporca tvrdí,
že navrhovateľke vydal zlomkové zlato vo váhe, ktoré od navrhovateľky prevzala v rovnakej rýdzosti
ale úmyselne neuviedol celkovú gramáž ktorú prevzal od navrhovateľky, a to chýba 1,80 až 2 gramy za

tenkú zlatú retiazku a ohnivko. To, že odporca porušuje zákon bolo konštatované aj zo strany Slovenskej
obchodnej inšpekcie a Puncového úradu Bratislava.

V záverečnom vyjadrení zástupca navrhovateľky uviedol, že bolo v konaní preukázané, že
navrhovateľka u odporcu si nechala predĺžiť starožitnú retiazku, ale nedala žiaden súhlas s jej úplným
spracovaním, roztavením alebo inou technologickou úpravou a odporkyňa svojvoľne predmetnú vec

znehodnotila stavením, a to po 29.6.2011, pričom ešte predtým navrhovateľka žiadala vydanie veci
späť. Odporkyňa si nesplnila voči navrhovateľke informačné povinnosti v zmysle § 11 zákona o ochrane
spotrebiteľov a bolo jej odobraté právo na informácie podľa § 3 ods. 2 cit. zákona a konanie odporkyne
nie je možné považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Odporkyňa uvádzala že retiazka
nebola starožitná a vzhľadom na jej skúsenosti musí mať vedomosť o tom čo možné považovať za

starožitnú retiazku, čo sú veci staršie ako 50 rokov. Je tu aj nesúlad vo výpovediach a v uvádzaní
dátumov, a to kedy bola uplatnená reklamácia a kedy bolo požadované vrátenie naspäť predmetnej veci.
Navrhovateľka dostatočne uniesla dôkazné bremeno a odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
škodu nezavinil v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka , a tak za škodu v zmysle § 421 Občianskeho
zákonníka zodpovedá. Ďalej uvádzal zástupca, že žiadajú vydanie veci, tak ako bol podaný pôvodný

návrh a pokiaľ nie je možné vydanie, tak žiada zaplatenie finančnej čiastky.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V písomnom vyjadrení, doručené súdu 23.10.2012 uviedla, že retiazka ktorú žiada navrhovateľka vydať
už neexistuje, pretože túto dala staviť dňa 29.6.2011. V rámci reklamácie dňa 28.6.2011 navrhovateľka
odmietla prevziať retiazku a po dohode jej bolo vydané ako náhrada zlomkové zlato v podobe zlatých

plechov, v rovnakej gramáži ako zlato ktoré priniesla. Pokiaľ ide o zaplatenie a cenu ktorú uvádzala
navrhovateľka 42 eur za gram zlata, tak to je cena rýdzeho zlata 999/000, ale navrhovateľka predložila
14-karátové zlato 585/000, ktorého cena je podstatne nižšia. Okrem toho zlomkové zlato vo váhe, ktoré
od navrhovateľky prevzala v rovnakej gramáži a rýdzosti jej vydala. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej
ujmy za starožitnú cenu retiazky, tak podľa odborných vedomostí odporcu táto retiazka nemala žiadnuhistorickú ani umeleckú hodnotu a navrhovateľka nepreukázala tento svoj nárok. Pokiaľ žiada zaplatenie
200 eur za zhotovenie novej retiazky, tak odporca utrpel škodu, keďže navrhovateľka odmietla prevziať
vykonanú prácu a túto doposiaľ nezaplatila. Niekoľkokrát navrhovateľke odporca ponúkol nanovo

vyhotovenú retiazku toho istého vzoru veľkosti a váhy, ale navrhovateľka s týmto nesúhlasila. Ďalej
uviedla, že koncom mesiaca máj 2011 navrhovateľka skutočne prišla s požiadavkou predĺžiť retiazku z
červeného zlata o 15 cm a spolu s touto retiazkou ktorá vážila 11,50 gramov doniesla aj dentálne zlomky
vo váhe 7,60 gramov. Navrhovateľke oznámila, že predĺženie bude stáť 40 eur. Dňa 20.5. dentálne
zlomky boli odovzdané na pretavenie do spoločnosti AGNO s.r.o. Zlomky pretavili a vrátili vo váhe 7,60

gramov rýdzosti 585/000 a účel predstavuje 14 karátové zlato. Odporca retiazku predĺžil tak, že nová
časť bola vložená do retiazky, ale navrhovateľke sa to nepáčilo, nakoľko táto nová časť o dĺžke 15 cm
bola ťažšia ako váha zubného zlata, tak navrhovateľka uvádzala že za doplnené zlato nie je ochotná
doplatiť a chce to prerobiť ľahšie, tak ako bola váha ňou prineseného zlata. Technicky je to možné urobiť
len tak, že táto nová časť je z tenšieho drôtu. Navrhovateľka ale takúto retiazku najskôr odmietala, že ju
nepoznáaniejejej,alenapokonsijuprevzalaazaplatila40eur.Neskôraleprišlaaretiazkuvrátilastým,

že táto nie je jej vlastníctvo. Jej tvrdenie pravdivé nebolo. Navrhovateľka spísala reklamáciu a odporca
ju vyriešil tak, že jej vrátil 40 eur spolu aj s 14 karátovým zlatom v podobe zlatých plechov. Reklamácia
bola vybavená dňa 28.6.2011. Keďže navrhovateľka retiazku vrátila, tak nasledujúci deň 29.6. ju odporca
odovzdal na pretavenie vo váhe 11,50 gramov do Trenčína ako 14 karátové zlato. Odporca považoval
reklamáciu za vybavenú. Bol ochotný navrhovateľke urobiť retiazku zo zlatých plieškov ktoré prevzala

pri reklamácií, ale navrhovateľka to odmietala a naďalej požadovala svoju retiazku, ktorá je stratená.

V doplnení vyjadrenia zo dňa 29.11. odporca uviedol, že bola uzavretá zmluva o oprave a úprave veci
v zmysle § 652 Občianskeho zákonníka a predmetom bola úprava retiazky na dĺžku 55 cm. Odporca
si splnil povinnosti a vydal navrhovateľke písomné potvrdenie o prijatí objednávky a zároveň bola aj
dohoda o predbežnej cene vo výške 40 eur. Na vykonanie úpravy bol dodaný materiál v celkovej

hmotnosti 7,60 gramov, ako to vyplýva aj z písomnej objednávky. Odporca ako zhotoviteľ podľa pokynov
objednávateľa predĺžil retiazku o 15 cm , ale bolo nevyhnutné aby bol použitý materiál rovnakej hrúbky
a ten ktorý predložil objednávateľ nepostačoval, a preto bol použitý materiál odporcu. Navrhovateľka
pri preberaní nesúhlasila s doplatením ceny za doložený materiál a trvala na tom, aby na predĺženie bol
použitý len ňou dodaný materiál. Odporca to akceptoval, ale upozornil navrhovateľku na nevyhnutnosť

použitia tenšieho materiálu, keďže technicky inak nie je možné aby sa dosiahla ňou požadovaní dĺžka.
Navrhovateľka s týmto súhlasila. Dňa 23.6. navrhovateľka upravenú retiazku riadne prevzala a zaplatila
aj cenu 40 eur a bol jej vrátený aj zvyšok materiálu v celkovej váhe 3,88 gramov. Dňa 28.6. sa vrátila
do predajne s tým, že prevzatá retiazka nie je jej a žiadala vrátenie pôvodnej retiazky. Podľa § 652
ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka úprava veci je činnosť, ktorou sa mení povrch veci alebo jej

vlastnosti a je teda pochopiteľné, že úpravou veci došlo k zmene vzhľadu upravovanej veci. Odporca
spísal reklamáciu a vybavil ju v súlade s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Navrhol, že vydá
materiál v celkovej váhe retiazky a dodaných zlomkov a vráti zaplatenú cenu a navrhovateľka súhlasila
s takýmto vybavením reklamácie, čo potvrdila aj svojím podpisom. Na základe tohto jej bol vydaný
materiál v celkovej váhe 19,10 gramov, ako aj cena za vykonanú prácu vo výške 40 eur. Slovenská

obchodná inšpekcia vykonala kontrolu a vydala záväzný pokyn, aby doklady o poskytovaní služby
obsahovali názov služby a písomné potvrdenie o prevzatí objednávky obsahovalo aj uvedenie rozsahu
diela a čas jeho zhotovenia. V súvislosti s vykonanou kontrolou nemala SOI žiadne výhrady k priebehu
reklamácie. Nárok navrhovateľky je neopodstatnený a pokiaľ ide o zaplatenie sumy 886,20 eur, tak
tu navrhovateľka prevzala originálny materiál od odporcu, a to v rovnakej hmotnosti ako odovzdala

a navrhovateľka nikdy nenamietala že poskytla odporcovi zlato v celkovej hmotnosti 19,10 gramov, a
to retiazky 11,50 gramov a dentálne zlomky 7,60 gramov vrátane retiazky s ohnivkom. Hmotnosť
dodaného materiálu bola riadne zapísaná do objednávky. Pokiaľ žiada nemajetkovú ujmu, tak táto
nebola v ničom preukázaná. Retiazka nemala žiadnu historickú hodnotu. Občiansky zákonník jasne
upravuje nároky objednávateľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o oprave a úprave veci , ako vyplýva z

ustanovenia § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Cena za zhotovenie novej retiazky nie je nárokom
objednávateľa pri vadnom plnení zhotoviteľa. Vadnosť plnenia zhotoviteľa nebola navrhovateľkou
preukázaná a jej reklamácia bola nedôvodná a subjektívny postoj navrhovateľky jej nedáva právo
uplatňovať si nároky z vadne vykonanej úpravy veci. Na základe tohto žiadal odporca návrh v celom
rozsahu zamietnuť.V záverečnom vyjadrení zástupkyňa odporcu zotrvala na dôvodoch predchádzajúceho vyjadrenia
a konštatovala, že odporca neporušil žiadnym spôsobom práva spotrebiteľa, tak ako vyplývajú z
ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. . Aj podľa záverov inšpekčných orgánov SOI a puncového úradu

došlo k pochybeniam iba v rozsahu, ktorý nemohol ovplyvniť spotrebiteľa v jeho právach. Retiazku
nie je možné vydať, pretože neexistuje predmet sporu, a pokiaľ ide o zaplatenie ktorého sa domáha
navrhovateľka, tak týmto by došlo k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľky, nakoľko táto prevzala
materiál v uvedenej hmotnosti a v originálnom vyhotovení. Nevzniklo právo ani na nemajetkovú ujmu,
nakoľkotunavrhovateľkaneuniesladôkaznébremeno.Navrhovateľkenevznikloprávoani nazaplatenie

ceny za zhotovenie novej retiazky. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov - svedkov O. potvrdenia , protokol
o prijatí reklamácie, dokladov spoločnosti AGNO s.r.o. a ďalších listinných dokladov mal súd zistený
nasledovný skutkový stav:

Podľa protokolu o prijatí reklamácie zo dňa 28.6.2011 bolo zistené, že navrhovateľka u odporcu

reklamovala a uviedla, že odporca zadržal a pokazil jej retiazku, ktorú mala po starom otcovi, a nie
je spokojná s jednaním a prácou ktorú odovzdáva a želá si vrátiť svoju retiazku. Odporca uviedol,
že reklamáciu nepovažuje za opodstatnenú, ale bola vybavená okamžite a to tak, že zákazníčke bolo
vrátených späť 40 eur a zlato, a to pretavený plech vo váhe ktorú navrhovateľka priniesla. Táto si
peniaze a zlato prevzala.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 13.7.2011 bolo zistené, že navrhovateľka podala trestné
oznámenie vo veci úpravy zlatej retiazky s tým, že škoda jej vznikla vo výške 400 eur. Podľa zápisnice o
trestnom oznámení zo dňa 8.7.2011 bolo zistené, že navrhovateľka podala trestné oznámenie taktiež vo
veci úpravy zlatej retiazky odporcom Podľa uznesenia OOPZ východ zo dňa 8.7.2011, ČVS ORP-1563/
ZV-ZA-2011 bola vec podozrenia zo spáchania prečinu, ktorého sa mala dopustiť Zlatica Kroupová ako

majiteľka zlatníckej dielne Zlatka odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo
na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Podľa podnetu zo dňa 20.2.2012 bolo zistené, že OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv
spotrebiteľov dňa 20.2. poslal list Slovenskej obchodnej inšpekcii vo veci podnetu na prešetrenie s tým,
že navrhovateľka sa obrátila na združenie s prosbou o pomoc pri riešení spotrebiteľskej reklamácie

zlatej retiazky a ďalej sa konštatuje priebeh, tak ako uvádzala navrhovateľka , a pri uplatnení reklamácie
majiteľka zlatníctva nevydala potvrdenie o reklamácii a nebol vydaný ani písomný doklad o vybavení
reklamácie. Týmto odporca porušil zákon o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, podalo
združenie podnet na prešetrenie dodržiavania zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa odpovede SOI zo
dňa 7.3.2012 sa uvádza, že bolo vykonaná kontrola a boli zistené nedostatky, a to že bolo vydané

písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré však neobsahovalo podstatné náležitosti o rozsahu
diela a čase jeho zhotovenia. Na vykonanú úpravu retiazky bol dňa 23.6. vydaný doklad o poskytnutí
služby, ktorý však neobsahoval druh poskytnutej služby. Dňa 28.6. navrhovateľka si uplatnila reklamáciu,
ktorá bola prijatá, a bolo vydané potvrdenie a reklamácia bola vybavená ihneď. Potvrdenie o prijatí
reklamácie bolo zároveň aj dokladom o jej vybavení. Kontrolovanému subjektu boli nariadené záväzné

pokyny, aby pri poskytovaní služby, a to úpravy veci vydával doklady s požadovanými náležitosťami.

Listom zo dňa 28.2.2012 odporca poslal svoje vyjadrenie Združeniu na ochranu práv spotrebiteľa
OMBUDSPOT, kde uvádzal skutočnosti totožné ako vo vyjadrení v konaní.

Spoločnosť AGNO s.r.o. sa vyjadrila listom zo dňa 11.5.2012 združeniu OMBUDSPOT a konštatuje sa,
že dňa 20.5.2011 konateľka odporcu predložila na zistenie rýdzosti zlomky s obsahom drahých kovov,

a konkrétne išlo o dentálne zlomky o hmotnosti 7,60 gramov. Tieto obsahovali drobné nečistoty, ktoré
boli vyčistené a bolo vykonané zistenie rýdzosti. Dňa 29.6.2011 ďalej konateľka predložila klenotnícke
zlomky o hmotnosti 11,50 gramov a bola zistená rýdzosť. Výsledky o rýdzosti sú prílohou listu. Podľa
pripojeného dokladu vyplývajú totožné skutočnosti, ako sa uvádza v potvrdení spoločnosti AGNO.Odporca ďalej predložil zoznam otázok zo dňa 9.1.2013 ako aj odpovede na otázky, ktoré boli
adresované L. - vedúcemu prevádzky AGNO s.r.o. a tieto sa týkajú posudzovania rýdzosti a spracovania
dentálnych zlomkov, a to v súvislosti s vyjadrením spoločnosti ako odpoveď adresovaná Združeniu na

ochranu spotrebiteľov OMBUDSPOT.

ID. liste, ktorý bol adresovaný súdu , kde bol predvolaný ako svedok uviedol, že predmet sporu dôsledne
nepozná a preto sa nemá k čomu vyjadrovať. Do sporu vstúpil len z dôvodu zistenia rýdzosti materiálu,
ktorý predložila konateľka odporcu. Zistené rýdzosti písomne potvrdil a žiadna strana jej výsledky
nespochybnila.

Na základe výsluchu účastníkov a svedkov mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila údaje podľa písomného návrhu, a to že v máji 2011 bola
na prevádzke u odporcu a doniesla starožitnú retiazku , dlhú 42 cm , ktorá mala váhu 11,51 gramov a
ďalej doniesla 2 zlaté mostíky, jeden zlatý zub a jednu zlatú tenšiu retiazku a pol ohnivka, takže ide o
totožnépredmetyktoréžiadavydať. Žiadalaabyztýchtoprinesenýchzlatýchvecíbolapôvodnáretiazka
predĺžená a nežiadala nejaké konkrétne centimetre, ale že koľko bude postačovať z prineseného zlata,

tak o toľko sa pôvodná retiazka predĺži. Predĺženie malo byť totožné ako bola pôvodná retiazka. Bol jej
vydaný aj doklad o objednávke, tak ako bol predložený na č.l. 6 súdneho spisu. Pokiaľ ide o uvedený
doklad, tak je tam uvedená hmotnosť pôvodnej retiazky 11,50 aj keď skutočná váha bola 11,51 a ďalej
je tam uvedená hmotnosť dentálneho zlata 7,60 gramov, ale už tam nie je uvedená hmotnosť tenšej
zlatej retiazky, ktorú taktiež doniesla odporcovi. Dohoda o cene bola 40 eur. Po troch týždňoch jej bolo

oznámené, že sa môže dostaviť pre upravenú retiazku. Konateľka odporcu jej ale oznámila, že retiazka
je pokazená. Neukázala jej bližšie retiazku a keď si ju chcela navrhovateľka prezrieť, tak jej ju odmietla
ukázať. Povedala len toľko, že sa to opraví. Nepovedala ani čo je pokazené a čo je potrebné opraviť.
Oznámila len toľko, že má prísť navrhovateľka o ďalšie 3 týždne. Žiaden písomný záznam napísaný
nebol. Navrhovateľka prišla ďalšíkrát a tu jej bola predložená retiazka, kde uvádzala že táto retiazka nie

je jej retiazkou a že retiazka nemá ani žiaden punc. Odporkyňa tvrdila že je to retiazka navrhovateľky
a že takto bola predĺžená na základe objednávky navrhovateľky, ale táto trvala na tom, že retiazka
nie je jej retiazkou. Napokon ale retiazku prevzala. Nezaplatila žiadnu sumu a ani odporkyňa žiadnu
platbu nežiadala. Taktiež nebola vyhotovená žiadna listina o prevzatí retiazky. Túto retiazku ukazovala
susede SP. ktorá sama uvádzala, že to nie je retiazka navrhovateľky. Ďalšíkrát prišla k odporcovi a túto

retiazku vrátila a odporca ju prevzal. Navrhovateľka žiadala vrátiť svoju starožitnú retiazku a ostatné
zlato ktoré odovzdala nežiadala vrátiť. Vtedy odporca navrhol že vráti plátky zlata v takej istej hmotnosti
ako navrhovateľka zlato odovzdala a navrhovateľka napokon toto zlato prevzala a doposiaľ ich má u
seba. Taktiež vtedy nebol napísaný žiaden písomný doklad. Navrhovateľka ešte ďalej uvádzala, že
vtedy keď prišla prvýkrát pre retiazku, tak konateľka odporcu uvádzala že zlata bolo málo a preto dodala

ešte vlastné zlato, a tak navrhovateľka má doplatiť nejakých 370 alebo 380,- Sk, ale toto navrhovateľka
odmietla. Navrhovateľka ďalej špecifikovala, že táto pôvodná starožitná retiazka slúžila na zavesenie
pánskych hodiniek.

Konateľka odporcu vo svojej výpovedi potvrdila, že koncom mája 2011 navrhovateľka priniesla retiazku
a žiadala ju predĺžiť a bol jej vydaný doklad, a to objednávka, tak ako bola predložená aj do spisu. Ako

vyplýva aj z tohto písomného dokladu, ako sa nachádza na č.l. 56 súdneho spisu, tak retiazka ktorá
sa mala predĺžiť mala hmotnosť 11,50 gramov a mala dĺžku 42 cm a rýdzosť tak , ako je uvedené aj
v rozsudočnom návrhu. Išlo o bežnú retiazku a nie starožitnú a navrhovateľka ani neupozornila že by
malo ísť o historickú starožitnú retiazku. Dohoda bola taká, že retiazka sa predĺži na celkovú dĺžku
55 cm, čo je taktiež poznačené na objednávke. Ďalej bolo dané navrhovateľkou zlomkové zlato o

celkovej hmotnosti 7,60 gramov. Išlo o dentálne zlato a tenšiu retiazku, spolu toto dodané zlato bolo
odvážené a hmotnosť bola spolu 7,60 gramov. Nebolo to teda tak, že dentálne zlato malo hmotnosť
7,60 gramov a ďalšia tenká retiazka 2 gramy , ako tvrdí navrhovateľka, ale spolu dentálne zlato aj s
tenšou retiazkou malo hmotnosť 7,60 gramov, ako to vyplýva aj z písomnej objednávky. Dohoda bola
aj o cene 40 eur a retiazka mala byť upravená do troch týždňov. Ďalší postup bol taký, že zlomkové

zlato bolo odovzdané spoločnosti AGNO s.r.o. na určenie rýdzosti, vyčistenie a spracovanie. Po dodanízlata tejto spoločnosti ale na predĺženie retiazky nepostačovalo dodané zlato navrhovateľkou. Na
základe tohto by došlo k predĺženiu retiazky asi o 5 cm, a tak odporca dodal ešte zlato na predĺženie o
ďalších 7 alebo 8 cm. Odporca zavolal navrhovateľke a vysvetlila jej konateľka v čom je problém a táto

retiazka vtedy ešte nebola zhotovená, ale ukázala konateľka navrhovateľke jednak retiazku ktorú ona
dodala a ktorá mala byť predĺžená bez ďalšieho spracovania, ako aj ďalší kúsok zo zlomkové zlata, ktoré
predložila navrhovateľka a ešte aj kúsok zhotovený zo zlata, ktorý už dodal odporca. Navrhovateľke bolo
vysvetlené,žemimosumy40eurbyalemuselazadodanézlatoodporcomdoplatiťešteďalších370,-Sk.
Vtedy navrhovateľku ešte upozornila, že má možnosť doniesť ešte ďalšie zlomkové zlato na predĺženie

retiazky. Navrhovateľka uvádzala že ďalšie zlato nemá a nemôže ani zaplatiť takúto vysokú sumu,
takže k dohode o navýšení ceny nedošlo. Navrhovateľka žiadala aby bola retiazka predĺžená podľa jej
pokynovalensňoudodanéhozlata,načokonateľkajuupozornila,žetátopredĺženáretiazkabudetenšia
ako pôvodná retiazka, nakoľko nie je dostatočné množstvo zlata na vyhotovenie novej časti retiazky
o totožnej hrúbke ako je pôvodná retiazka. Písomný záznam o tom spísaný nebol. Navrhovateľka s
týmto ale súhlasila a žiadala predĺžiť retiazku len zo zlata ktoré ona dodala. Konateľka potvrdila, že

tento raz mala skutočne so sebou dve retiazky, jednak pôvodnú a jednak tú ktorú mala už pripravenú
na predĺženie, ale poprela žeby ukazovala tri retiazky. Následne po tom ako žiadala navrhovateľka
bolo vyhotovené predĺženie retiazky, a to výlučne len zo zlata ktoré dodala navrhovateľka. Keď prišla
navrhovateľka, tak retiazku prevzala a zaplatila 40 eur, o čom bol vystavený aj pokladničný doklad.
V ďalšej časti uvádzala konateľka podrobné údaje o hmotnosti pôvodnej retiazky, dodaného zlata,

zvyškov, tak ako to vyplývalo aj z dokladu o prevzatí, ktorý bol predložený do súdneho spisu na č.l. 6. Asi
po týždni navrhovateľka prišla a doniesla retiazku ktorú pôvodne prevzala s tým, že to nie je jej retiazka a
že ona chce svoju retiazku. Konateľka odporcu uvádzala, že môže teda odstrániť predĺženú časť 13 cm
a zostane navrhovateľke pôvodná retiazka 42 cm a s týmto navrhovateľka nesúhlasila. Navrhovateľka
žiadala svoju retiazku. Napokon navrhovateľka spísala reklamáciu, tak ako bo predložený protokol o

prijatí reklamácie a odporca ju vybavil tak, že dal 40 eur navrhovateľke ako zaplatenú cenu za úpravu
a vydal jej zlaté pliešky o celkovej hmotnosti všetkého zlata, ako aj pôvodnej retiazky ktoré predložila
navrhovateľka na spracovanie. Neboli ani odpočítané zlaté pliešky, ktoré jej zostali po spracovaní a
boli jej vrátené pri odovzdaní retiazky. Reklamácia bola takýmto spôsobom vybavená a navrhovateľka
prevzala zlaté pliešky aj finančnú čiastku. Retiazka zostala u odporcu , ktorý ju predložil spoločnosti

AGNO s.r.o. na ďalšie spracovanie na polotovar.

Svedkyňa O. uviedla, že bola zákazníčkou u odporcu keď prišla navrhovateľka a kričala a hovorila že
ju oklamali, podviedli. Svedkyňa vyrozumela že išlo o retiazku, ktorú si dala navrhovateľka predĺžiť a
uvádzala, že to nie je tá retiazka a že to nie je zlato ktoré doniesla. Navrhovateľka vtedy trvala na
to, že chce naspäť svoje zlato. Nepamätá si či navrhovateľka ukazovala nejakú retiazku. Odporkyňa

uvádzala, že zlato išlo na spracovanie do Trenčína a svedkyňa si už nepamätá či na spracovanie išlo
nejaké úlomkové zlato alebo retiazka.

Svedkyňa Z. uviedla, že je kamarátka navrhovateľky a pokiaľ ide o odporcu, tak tam bola na prevádzke
za prítomnosti predavačky, ale konateľka tam prítomná nebola. Svedkyňa uvádzala že navrhovateľka
priniesla retiazku a chcela ju predĺžiť a pokiaľ ide o konkrétne rozmery, tak to nevie či takéto údaje

uvádzala navrhovateľka, ale žiadala aby ju mohla nosiť na krku. Predavačka retiazku odvážila a nevie
či ju aj merala. Ďalej navrhovateľka doniesla zlaté zuby a nevie či doniesla aj niečo ďalšie a toto všetko
prevzala predavačka a odvážila to a zapisovala. Nepamätá si aká bola dohoda o cene. Ďalšíkrát už
nebola svedkyňa s navrhovateľkou u odporcu, ale navrhovateľka jej ukazovala retiazku ktorú doniesla
od odporcu a tá retiazka ktorú ukazovala nezodpovedala tej, ktorú nechala navrhovateľka u odporcu.

Nešlo o pôvodnú retiazku, ktorá bola predĺžená, ale išlo o novú zhotovenú retiazku . Tú ktorú doniesla
navrhovateľka ukázať bola tenšia a mala inú farbu.

Svedkyňa M.racovníčka odporcu potvrdila, že bola prítomná keď navrhovateľka priniesla retiazku na
predĺženie a vypísala objednávku, kde je uvedené hmotnosť retiazky 11,50 gramov a ďalej 7,60 gramov
je zlomkové zlato, ktoré doniesla navrhovateľka mimo retiazky. Ako vyplýva zo zápisu, tak retiazku bolo

potrebné predĺžiť na celkovú dĺžku 55 cm. Ďalej je tam poznačené že išlo o červené zlato a iné špeciálne
požiadavky neboli. Svedkyňa ďalej uviedla, že telefonovala navrhovateľke že zákazka je hotová a bola
prítomná aj vtedy, keď navrhovateľka prevzala zákazku. Pokiaľ ide o premeranie pôvodnej retiazky,
tak svedkyňa uvádzala, že si presne nespomína, ale myslí že mala dĺžku 42 cm, ale zapisovala váhua pokiaľ ide o zlomkové zlato, tak tam boli zuby a nevie sa vyjadriť či tam bola aj nejaká iná retiazka.
Došlo tu k dohode s navrhovateľkou, že retiazka bude predĺžená na celkovú dĺžku 55 cm a cena bola 40
eur. Nespomína si na základe čoho bola dohodnutá dĺžka 55 cm. Niekedy presne údaj uvedie zákazník,

inokedy sa vykoná porovnanie s inou retiazkou a niekedy sa premeria krk zákazníka. Keď odovzdávala
zákazku navrhovateľke, tak táto mala výhrady že nová časť retiazky bola ťažšia a žeby musela viacej
doplácať a s týmto ona nesúhlasila, a tak sa dohodli, s čím súhlasila aj navrhovateľka, že retiazka sa
znovu urobí a bude nová časť z tenších očiek, aby nemusela doplácať, ale zároveň bola upozornená
navrhovateľka že tu vznikne rozdiel, ktorý bude rozpoznateľný a že nová časť retiazky bude tenšia.

Žiaden písomný záznam spísaný nebol.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 652 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;

zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou
veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej
opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Podľa § 653 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava
alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v

záručnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou ja vadnosť veci, ktorá sa má opraviť
alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť
pokynom neupozornil.

Podľa§655 ods.1Občianskehozákonníka akjevecopravenáaleboupravenávadne,máobjednávateľ
právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.

Ak vadu nemožno odstrániť, alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada
vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy
alebo úpravy.

Podľa § 655 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia
uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú.

Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je 3 mesiace, ak nie je dojednaná alebo
osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej 18 mesiacov.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd

osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov

konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok

sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade
to však nie je jeho povinnosťou.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k

takému záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že sú splnené podmienky § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , a teda že
odporkyňa neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky, a to najmä tým, že zadržiava
vec vo vlastníctve navrhovateľky a túto odmieta vydať navrhovateľke.

Na základe výsledkov dokazovania, a to najmä podľa výpovede účastníkov, svedkov ako aj podľa

predložených listinných dokladov, najmä potvrdenia o prijatí zákazky bolo nesporne preukázané,
že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o úprave veci, tak ako je uvedená v § 652 a nasl.
Občianskeho zákonníka , a to konkrétne odporca ako zhotoviteľ mal navrhovateľke ako objednávateľke
predĺžiť zlatú retiazku, tak ako to bolo špecifikované podľa predložených listinných dokladov a ako sa
zhodne vyjadrili účastníci konania , a táto dĺžka retiazky vyplynula zo zápisu na objednávke a zároveň

nemala námietky ani navrhovateľka. Nesporné bolo, že uvedená retiazka mala hmotnosť 11,50 gramov
a bola dohoda o cene 40 eur. Navrhovateľka v konaní si ale neuplatňovala zodpovednosť za vady podľa
citovaných ustanovení § 653 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale výslovne špecifikovala a skutkovo
odôvodňovala svoje právo na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka . Vzhľadom na tú
skutočnosť, že súd je viazaný skutkovým vymedzením a jednoznačne navrhovateľka podala žalobu o

vydanie veci , tak predmetom dokazovania bolo preukázanie toho, či navrhovateľka ako vlastníčka má
právo na vydanie veci od odporkyne, ktorá túto vec neoprávnene zadržuje, a to vydanie veci tak, ako
sú špecifikované v rozsudočnom návrhu, a to starožitná retiazka, dlhá 42 cm o váhe 11,50 gramov,
dentálne zlato prepočítané na klenotnícke zlato o váhe 7,60 gramov a tenšia zlatá retiazka s ohnivkom o
váhe 2 gramy, všetko rýdzosť 585/1000 Au. Navrhovateľka zároveň pri nemožnosti vydania veci žiadala,

aby odporca bol povinný zaplatiť sumu 2.086,20 eur, kde výšku tejto sumy presne špecifikovala na
pojednávaní.

Na základe výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že po úprave veci prevzala navrhovateľka
retiazku od odporcu a v deň prevzatia nebola podaná žiadna písomná reklamácia ani nebolo
preukázané, žeby namietala navrhovateľka následne uvádzané skutočnosti, a to že nejde o retiazku,

ktorá je totožná s tou, ktorú odovzdala na úpravu veci. Navrhovateľka potvrdila prevzatie tejto retiazky
s tým, že ju doniesla domov a ukazovala ju svedkyni Z. nebolo možné jednoznačne mať preukázané,
že retiazka ktorú prevzala navrhovateľka od odporcu nebola tá retiazka, ktorú pôvodne odovzdala
odporcovi s tým, že bola upravená a predĺžená podľa pokynov navrhovateľky len zo zlomkového
zlata, ktoré navrhovateľka doniesla. Svedkyňa nebola prítomná keď preberala navrhovateľka túto

retiazku od odporcu a vedela len toľko uviesť, že jej ukazovala navrhovateľka nejakú retiazku, ktorá ale
nezodpovedala tej ktorú odovzdala u odporcu. Táto svedkyňa síce bola prítomná pri uzavretí dohody o
úprave veci, ale sama pri výsluchu uviedla, že nevie uviesť bližšie podrobnosti, lebo si prezerala aj iný
tovar. Vedela len toľko, že navrhovateľka doniesla retiazku a túto chcela predĺžiť. Nevedela svedkyňa
ani to, či mimo dentálnych zlomkov doniesla navrhovateľka aj nejaké iné zlaté predmety, ako tvrdila

navrhovateľka,žedonieslaajďalšiuzlatúretiazku.Nazákladetohtozvýpovedetejtosvedkynenemožno
konštatovať preukázanie tej skutočnosti, že odporca nevydal navrhovateľke jej pôvodnú retiazku, ktorú
prevzal za účelom úpravy veci, a to po vykonaní tejto úpravy podľa pokynov navrhovateľky. Z
tejto skutočnosti súd vychádzal pri rozhodovaní a dospel k takému záveru, že vzhľadom na dôkaznúsituáciu nemožno konštatovať, že by odporca neoprávnene zadržiaval veci navrhovateľke, a tak nebola
splnená základná podmienka vydania veci podľa citovaného § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , a
to neoprávnený zásah, a tak na základe tohto súd návrh na vydanie veci zamietol . V danom prípade

bolo zároveň preukázané, že predmetná retiazka ktorá bola vrátená navrhovateľkou odporcovi ako
aj ďalšie zlaté veci , ktoré žiadala vydať navrhovateľka, boli spracované a ku dňu rozhodnutia súdu
neexistujú v pôvodnom stave, a tak by neprichádzalo do úvahy vydanie týchto vecí, ale v súlade s
výkladom citovaného § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka by bolo možné len zaviazať odporkyňu
na zaplatenie finančnej čiastky. Zároveň je tu potrebné poukázať na to, že navrhovateľka výslovne

uvádzala, a počas celého konania žiadala, aby odporca bol povinný vydať starožitnú zlatú retiazku,
ale v konaní nebol predložený jediný dôkaz o tom že išlo o starožitnosť, ktorá je predmetom konania.
Pokiaľ ide o vydanie ďalších vecí, ktorých sa domáhala navrhovateľka, a to dentálne zlato a tenšia zlatá
retiazka, tak samotná navrhovateľka uvádzala, že podľa zmluvy o úprave veci, ktorá bola dohodnutá
medzi účastníkmi z týchto dentálneho zlata a tenšej zlatej retiazky po ich spracovaní malo dôjsť k
predĺženiu pôvodnej retiazky, a tak na základe tohto je zrejmé, že tieto veci nemôžu byť neoprávnene

zadržiavanéodporcomatedaniesúsplnenépodmienkynaichvydanie. Vsúladesvýkladomcitovaného
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade ak osoba ktorá neoprávne zadržiava vec, a je teda
porušovateľom vlastníckeho práva a túto vec už u seba nemá, tak vzniká zodpovednostná povinnosť na
náhradu škody. V danom prípade nejde teda o zodpovednostný vzťah na základe ustanovenia § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka o škode a zodpovednosti za vzniknutú škodu, ale ide o právo vlastníka

domáhať sa vydania veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka a zodpovednostnú povinnosť, ktorá
vzniká ako dôsledok toho, že osoba ktorá neoprávnene vec zadržiava už túto nemá , a teda nemôže
reálne dôjsť k vydaniu tejto veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala základnú podmienku citovaného § 126, a to že odporkyňa neoprávnene
zadržiava veci, nemohlo dôjsť ani k vyhoveniu v časti o zaplatenie žalovanej sumy 2.086,20 eur a súd už

bližšie nevykonával dokazovanie na preukázanie výšky žalovanej sumy, ktorej zaplatenia sa domáhala
navrhovateľka.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že odporca vydal navrhovateľke zlaté pliešky v hmotnosti totožnej ako
navrhovateľka odovzdala zlaté veci pôvodne odporcovi pri uzatváraní zmluvy, lebo iná hmotnosť, ako
tá na doklade o objednávke preukázaná nebola, a tak u navrhovateľky by došlo k duplicitnému prijatiu

plnenia a vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor odporcu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a
nepreukázania splnenia podmienok § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , bol návrh navrhovateľky v
celom rozsahu zamietnutý.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania bude

rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 24.7.2013

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka