Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/429/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218980
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113218980.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne I. K., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., D. X, proti žalovanému
G. K., T.. X.XX.XXXX, H.D. D. Y., D. X, zastúpenému JUDr. Zuzanou Hancinovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Bellova 3, v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 10. júla 2014, č.k. 35C/211/2013-32 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a

v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:

1) konanie zastavil a

2) žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135,76 eura a to k rukám jeho
právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Hancinovej, advokátky so sídlom v Košiciach, Bellova 3.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., keďže žalobkyňa

ešte pred tým, ako súd začal vo veci pojednávať podaný návrh vzala späť a žiadala konanie zastaviť
bez uvedenia dôvodu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., z dôvodu, že žalobkyňa
vzala žalobu v celom rozsahu späť a teda z procesného hľadiska zavinila, že súd musel konanie v
celom rozsahu zastaviť. Žalobkyňu preto zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému, ktoré spočívajú
v trovách právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, 3, § 13a ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov v celkovej výške 135,76 eura, a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a
vyjadrenie k žalobe.

Proti tomuto uzneseniu, a to v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa. Uviedla, že jej manželstvo so žalovaným bolo dňa XX.XX.XXXX rozvedené a B. S. boli po
rozvode zverené do jej starostlivosti. Zo svojich príjmov, ktorými disponuje (mzda, výživné a prídavky

na deti vo výške spolu 770,- eur) hradí výdavky spojené s bývaním, stravou a starostlivosťou o deti.
Vyslovila, že nie je schopná zaplatiť žalovanému súdom určenú sumu spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Dôvodil, že žalobkyňa podala vecne neodôvodnený
návrh, keďže podala návrh na začatie konania aj napriek tomu, že on preukázateľne ešte pred začatím

pojednávania súhlasil, že jedinou nájomníčkou bytu ostane žalobkyňa, pričom sporná ostala jedine
otázka výšky vyrovnacieho podielu pre žalovaného, čo však už je predmetom vysporiadania BSM
účastníkov. Bol preto toho názoru, že nie je daný dôvod na postup podľa § 150 O.s.p., teda nie je daný
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal

bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v tejto časti zrušiť.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Môže tak urobiť
podľa cit. § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov

konania. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 142 O.s.p.) i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v
konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie

a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo
na náhradu trov konania.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150
ods. 1 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové
pomeryoprávnenéhoúčastníka.Vovšeobecnostitedamožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to
nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci

nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku
na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním zo dňa 28.06.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia
práva spoločného nájmu bytu č. XX T. D. O. D. Y. a určenia, že byt bude naďalej užívať ako jediný
nájomca žalobkyňa. Súčasťou návrhu je aj žiadosť žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov,

pričom súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17.12.2013 č.k. 35C/211/2013-29 žalobkyni oslobodenie
od súdnych poplatkov aj priznal. Celkový mesačný príjem žalobkyne činí 770,- eur, z ktorej sumy výživné
na deti, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti činí 310,- eur a prídavky na deti 40,- eur.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení pre späťvzatie návrhu žalobkyňou na rozhodnutie o trovách
konania aplikoval § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., bez toho, aby skúmal, či tu nie je atribút hodný

osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval náhradu trov konania žalovanému, ktorý by inak podľa
zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania na túto náhradu mal právo, celkom alebo
sčasti nepriznať. Námietka žalovaného, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že návrh bol
svojvoľnýmazrejmebezúspešnýmuplatňovanímpráva,apretoniejedanýdôvodnepriznaťmunáhradutrov konania, neobstojí, pretože aj pri prípadnom zamietnutí návrhu žalobkyne súdom prvého stupňa, t.j.
pri jej neúspechu v konaní, by bolo taktiež možné použiť na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách konania je totiž nevyhnutné zohľadniť nielen výsledok

konania (v danej veci zastavenie konania pre späťvzatie návrhu žalobkyňou), opodstatňujúci priznať
trovy konania žalovanému, ale osobitne aj dôvody, kedy je namieste náhradu trov konania nepriznať.

Odvolací súd v žiadnom prípade neupiera právo každého účastníka na zastúpenie advokátom a ani
právo na náhradu trov konania, ktoré sú s tým spojené. Avšak práve cez aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. je súd povinný inak na prvý pohľad priliehavé rozhodnutie o trovách modifikovať tak, aby

svojim rozhodnutím neprispel k nežiaducemu stavu o aký by išlo i v prípade, kedy by žalobkyňa de facto
musela požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného uhradiť z príjmov slúžiacich aj na
krytie potrieb spoločných detí pochádzajúcich z manželstva so žalovaným, ktoré bolo rozvedené.

Súdprvéhostupňanaokolnostirelevantnépreaplikáciuust.§150ods.1O.s.p.narozhodnutieotrovách
konania, vyplývajúce zo spisu, predovšetkým na pomery žalobkyne, neprihliadal a nezaoberal sa ani
skúmaním ostatných významných okolností pre úvahu o tom, či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa z hľadiska ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na
ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť a posúdiť všetky okolnosti významné pre záver,

či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania sčasti alebo celkom
žalovanému a len potom znova o trovách konania rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.