Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210382
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713210382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu F. W. V. A. A., P..

B.., B. B. M. A. A., K. XX, IČO: 36 016 411, právne zastúpeného BOĽOŠ Advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23, IČO: 36 866 261 proti žalovanej Q. W., N.. XX.XX.XXXX, N. A.
XXX XX B. XX, t. č. na neznámom mieste zastúpenej opatrovníčkou Slávkou Kalankovou, tajomníčkou
Okresného súdu v konaní o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.7.2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy
70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 18.2.2012 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná cestovala dňa 17.1.2012
mestskouautobusovoudopravouvBanskejBystriciažalobcavdopravnomprostriedkuvykonalkontrolu,
ktorou zistil, že žalovaná sa na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom, čím porušila
jednu zo základných povinností cestujúceho upravenú v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave. V takomto prípade žalovanej v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
d/ a v zmysle ustanovenia § 9 písm. b/ Zákona č. 168/1996 Z. z. vznikla povinnosť zaplatiť aj úhradu
podľa § 14 ods. 3 Zákona č. 168/1996 Z. z.. Žalobca prostredníctvom revízora uložil žalovanej na mieste
kontroly povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu podľa Zákona č. 168/1996 Z. z., tak ako je to uvedené v

zápise o vykonaní kontroly. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a to ani do 30 dní odo dňa kontroly,
ktorá bola žalovanej poskytnutá v zápise o vykonaní kontroly. V dôsledku týchto skutočností bol žalobca
nútený obrátiť sa žalobou na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, a iné miesto jej pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, napriek
rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanej ustanovil opatrovníčku pre
konanie, ktorá potom žalovanú v konaní zastupovala.

Na pojednávaní dňa 29.10.2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu

a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:Zo zápisu o porušení prepravno-tarifných podmienok spísaných revízorom žalobcu dňa 17.1.2012 súd
zistil, že tohto dňa žalovaná na linke č. 5 medzi zastávkou Banská Bystrica Tesco a Banská Bystrica
Podháj SZU cestovala bez platného cestovného lístka, ale odmietla zaplatiť úhradu podľa § 14 ods.

3 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Z tarifných podmienok žalobcu súd zistil, že cena
cestovného v hotovosti, a to základného cestovného bez príplatkov a zliav predstavuje 0,70 eur.

Z prepravného poriadku žalobcu súd zistil, že podľa článku 6 ods. 2 písm. c/ je cestujúci povinný zaplatiť
cestovné, na výzvu vodiča alebo iného člena vozidla alebo revízora sa preukázať platným cestovným
lístkom a zaplatiť úhradu, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo

osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného.

Podľa článku 13 ods. 8 prepravného poriadku žalobcu, cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným
cestovným lístkom, uloží oprávnená osoba zaplatiť cestové a úhradu vo výške sto násobku základného
cestovného.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanej vychádzal z ustanovenia § 760 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka o zmluve o preprave osôb a ďalšiu úpravu prepravy osôb v čase, keby žalovaná porušila

prepravné podmienky žalobcu, upravoval zákon č. 168/1996 Z. z. v znení Zákona č. 58/1997 Z . z. o
cestnej doprave.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Podľa§772Občianskehozákonníka,podrobnejšiuúpravuosobnejanákladnejprepravyurčujúosobitné

predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môže prepravné poriadky tiež prevziať
ustanovenia platné v medzinárodnej preprave, pre vnútroštátnu prepravu, zodpovednosť za škodu na
zdraví, ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

Povinnosti cestujúceho zaplatiť riadne cestovné a preukázať sa platným cestovným lístkom upravuje
ďalej aj § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 168/1996 Z. z. a povinnosť zaplatiť úhradu do sto násobku

základného cestovného, bez príplatkov a zliav, v prípade nepreukázania sa platným cestovným lístkom
upravuje ustanovenie § 14 ods. 3 Zákona č. 168/1996 Z. z..

Je nepochybné, že nárok žalobcu na zaplatenie cestovného a úhrady do výšky jeho sto násobku v
dôsledku nepreukázania sa platným cestovným lístkom žalovanou, pri vykonanej kontrole sú nároky,
ktoré vyplývajú zo zmluvy o preprave osôb. Súčasne však je nutné skonštatovať, že takáto zmluva

má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobca koná v rámci predmetu svojho podnikania a
žalovaná čerpala jeho služby pre osobnú potrebu, teda účastníci konania majú postavenie dodávateľa a
spotrebiteľa, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

Nároky žalobcu posudzoval súd aj v kontexte ustanovenia § 100 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na možnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok, s výnimkou práv na

náhradu škody pri preprave osôb.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

V tomto prípade je zrejmé, že kontrola žalovanej bola vykonaná dňa 17.1.2012, pričom žalovaná mohla
nároky žalobcu v zmysle podmienok uvedených v zápise o porušení povinnosti cestujúce uspokojiť
najneskôr do 30-tich kalendárnych dní od dátumu kontroly uvedeného v bode 1. Teda toto právo na

odložené plnenie žalovanej uplynulo dňa 17.2.2012. Už 18.2.2012 žalobca mohol voči žalovanej uplatniť
nároky, na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške jeho stonásobku, na súde a preto 18.2.2012 mu
začala plynúť jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka. Tá potom uplynula
dňa 18.2.2013, a keďže žaloba bola podaná dňa 17.7.2013, bola podaná po uplynutí jednoročnej
premlčacej doby na uplatnenie práv žalobcu z vykonanej prepravy. Preto súd s prihliadnutím na

ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je súd vzhľadom na skutočnosť, že ide o
procesnoprávnu normu povinný aplikovať odo dňa jeho účinnosti, teda odo dňa 1.5.2014, nemohol
žalobe vyhovieť, vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku. Súd preto žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

Žalovaná bola v konaní plne úspešná, avšak preukázateľne jej trovy nevznikli, preto súd o trovách

konania žalovanej rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.