Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/764/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211533
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812211533.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1/ T. V., P. XX, L. 2/ B. J., Z. XXX/
X, L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, odporcovia a vedľajší účastník zastúpení

JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 6 351,39 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/14/2013-94
zo dňa 19. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
m e n í takto:

I. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 456,98

eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta, č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, do troch dní.

II. Odporcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov a vedľajší účastník konania n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že

navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi a odporcom náhradu trov konania
898,71 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia
súdny poplatok 374,37 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 2.7.2012 domáhal sa proti odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia
6 351,39 eur s príslušenstvom. Dňa 21.2.2013 vedľajší účastník na strane odporcu podal vyjadrenie, v
ktorom namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok, vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu v

celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 457,16 eur
za 2 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 220,77 eur a režijný paušál 7,81 eur, vyjadrenie z
13.2.2013220,77eurarežijnýpaušál7,81eur.Dňa30.4.2013odporcoviav1.a2.radespolusvedľajším
účastníkom podali prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom namietali neprijateľnosť
zmluvnýchpodmienok,vznieslinámietkupremlčania,navrhližalobuvcelomrozsahuzamietnuťapriznať
im náhradu trov konania vo výške 898,71 eur za 3 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 331,16

eur a režijný paušál 7,81 eur, vyjadrenie z 13.2.2013 220,77 eur a režijný paušál 7,81 eur, vyjadrenie
z 20.3.2013 331,16 eur a režijný paušál 7,81 eur. Podaním zo dňa 18.7.2013 doručeným tamojšiemu
súdu prostredníctvom faxu dňa 18.7.2013 a doplneným dňa 24.7.2013 navrhovateľ prostredníctvomprávneho zástupcu oznámil, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť, navrhuje konanie vo veci zastaviť
a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Navrhovateľ účinne zobral späť návrh v
celom rozsahu pred prvým pojednávaním, preto súd podľa § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie

zastavil. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho
poplatku z návrhu (krátený o 6,63 eur) vo výške 374,37 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a to
s prihliadnutím ku vznesenej námietke premlčania a neprijateľnosti zmluvných podmienok zo strany
vedľajšieho účastníka a odporcov. Pokiaľ by nedošlo ku späťvzatiu návrhu, bol by návrh ako nedôvodný

zamietnutý. Navrhovateľ však svoj návrh vzal späť a z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil,
že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcov a vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva odporcov, na strane ktorých vystupuje, vo
veci vzniesol námietku premlčania, namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok a následne došlo zo
strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. Z toho je zrejmé, že u vedľajšieho účastníka a odporcov šlo o
účelne vynaložené trovy konania, a preto súd navrhovateľovi uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi a

odporcom trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 a § 15 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške 898,71 eur (prevzatie a príprava
zastúpenia 331,16 eur a režijný paušál 7,81 eur, vyjadrenie z 13.2.2013 220,77 eur a režijný paušál 7,81
eur, vyjadrenie z 20.3.2013 331,16 eur a režijný paušál 7,81 eur), nakoľko odporcovia i vedľajší účastník
boli v konaní zastúpení tým istým právnym zástupcom.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania 26,30 eur. V súvislosti s
priznaním náhrady trov konania odporcovi navrhovateľ uviedol, že do predmetného konania vstúpil dňa
04.10.2012 vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom. Vedľajší účastník

dňa 13.02.2013 podal vyjadrenie k návrhu. Navrhovateľovi nie je známe, kedy si odporca zvolil svojho
právneho zástupcu, avšak je zrejmé, že sa tak stalo až po tom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník
zastúpený tým istým právnym zástupcom, keďže prvý úkon odporcu bol urobený až dňa 21.03.2013.
Zastával názor, že vyjadrenia podané v mene odporcu alebo vedľajšieho účastníka sú obsahovo v
zásade podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti.

Nevidel dôvod na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcu, keďže obsahovo rovnako
sa už vyjadril vedľajší účastník zastúpený rovnakým právnym zástupcom. Úkony vykonané právnym
zástupcom odporcu považoval len za účelové a absolútne popierajúce zásadu hospodárnosti konania.
Navrhovateľ bol názoru, že dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy
trov konania, čo je dôvodom na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. V súvislosti s priznaním náhrady

trov vedľajšiemu účastníkovi navrhovateľ poukázal na to, že cieľom združenia na ochranu občana
spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka. Vyslovil názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvo vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa
§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto
právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn.
3Cob/259/2011, keď v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho

zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., cieľom novelizácie O.s.p.
bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch, vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, a umožniť širšiu
ochranuosobám,naochranuktorýchsúzriaďovanérôzneprávnickéosoby,najmäzdruženianaochranu
spotrebiteľov. Podľa jeho názoru úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú

pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené. Podľa jeho poznatkov
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania

nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu.
V tejto súvislosti poukázal na právny názor, vyjadrený Krajským súdom v Košiciach v rozhodnutísp.zn. 6Co/141/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/91/2012. V závere preto vyslovil
názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, preto ich náhrada vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Združenie v predmetnom

konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, pričom títo o vstupe združenia do konania
pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť. Zastával názor, že nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovisúdneporušujezákladnéprávonaprávnupomocarovnosťúčastníkovvkonaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené. Vo veci nie je podľa
názorunavrhovateľamožnéaplikovaťani§137O.s.p.,pretožezdruženieodporcuvkonanínezastupuje.

Právnezastúpenievedľajšiehoúčastníkamalztýchtodôvodovzanadbytočné,účelovéanehospodárne.

Vedľajší účastník a odporcovia vo svojom vyjadrení navrhli uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Namietali, že združenie ako
právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3
O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku

aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým
je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné. Účelnosť trov vynaložených na právnu
pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že

vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, ktorú považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Predmetom
činnosti združenia je ochrana spotrebiteľov, ktorú napĺňa tým, že v súlade s platnými predpismi vstupuje
na stranu spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konaní. Uviedli, že vedľajší účastník, ako občianske
združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v

súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu
"rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym
zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Zároveň si vedľajší účastník a odporcovia spolu uplatnili
náhradu trov právneho zastúpenia 173,39 eur, t.j. odporca 1/ 57,80 eur, odporca 2/ 57,80 eur a vedľajší

účastník 57,79 eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému

došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo

v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia istiny v sume
6351,39 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.07.2013,
vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.

Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcom bolo späťvzatienávrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporcovia splnili
to, čoho sa podaným návrhom voči nim domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je
navrhovateľ povinný nahradiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k odporcom a k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa
správne rozhodol tak, že odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov patrí náhrada trov
konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia. V danom prípade sú však vedľajší účastník a
odporcovia zastúpení tým istým právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za prípravu
a prevzatie zastúpenia, za vyjadrenie zo dňa 13.02.2013, ktoré predložil za vedľajšieho účastníka a za

vyjadrenie zo dňa 20.03.2013, ktoré predložil za vedľajšieho účastníka a súčasne za odporcov, preto
je namieste namietané hľadisko účelnosti trov konania, ktoré bolo potrebné posudzovať osobitne pri
odporcoch a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné mať na zreteli, že tieto subjekty
vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade vedľajšieho účastníka, odvolací súd
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy
vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93

ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré
môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho
účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny

záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania
neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší
účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane
spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských
práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3

O.s.p.vstúpiťbuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhozúčastníkov,urobenúprostredníctvom
súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona
o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť
vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na

súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou
poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony
právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada
nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi
zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel, že navrhovateľ je v zmysle

§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania.

Vo vzťahu k odporcom však už odvolací súd otázku účelnosti ním vynaložených trov konania posúdil
inak. Konanie začalo podaním návrhu dňa 02.07.2012. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa
09.10.2012 od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie

doručené súdu prvého stupňa dňa 21.02.2013. Po týchto úkonoch odporcovia udelili dňa 26.03.2013
všeobecnú plnú moc na zastupovanie rovnakému právneho zástupcovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, ktorý v
konaní háji aj záujmy vedľajšieho účastníka. Následne dňa 30.04.2013 doručil JUDr. Andrej Cifra súdu
prvého stupňa ďalšie vyjadrenie k veci spoločne za vedľajšieho účastníka a odporcov. Odvolací súd
preskúmalobsahovézneniauvedenýchvyjadreníamázato,žeišlooduplicitnéprávneúkonystotožnou

právnou argumentáciou. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporcov vystupovalo
na ochranu jeho práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporcovia sami zvolili
advokáta, teda využili kvalifikovanú právnu pomoc. Odporcovia si tak zvolil advokáta za situácie, kedy
mali právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v
konaní na jeho podporu. Keďže odporcovia požadovali náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé,

že sa svojmu advokátovi zaviazali za poskytnutú právnu pomoc zaplatiť. Pritom sa však odporcom
identickej právnej pomoci dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporcovia sa tak
svojmu právnemu zástupcovi zaviazali zaplatiť za službu, ktorej obsah sa odporcom už dostal inou
cestou. Pokiaľ sa teda odporcovia zaviazali zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah mu bol na
jeho podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporcov neúčelné.

Postup odporcov, ktorí si volia platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa mu identická služba dostávabezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporcov ekonomicky iracionálny, a tak
sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporcov poskytnutie právnej pomoci,
pretožetásaimuždostala,aleibanásobenietrovprávnehozastúpeniazatúistúslužbuprostredníctvom

zvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako
vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu
pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane
toho,komubolaprávnapomocvkonaníposkytnutáskôr.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporcom priznaná náhrada trov konania zmenil

podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť (§ 142 ods.
1 O.s.p.).

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania nebolo vecne správne a odvolací súd
ho preto zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť náhrady účelne vynaložených trov vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane úspešných odporcov (ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 456,98 eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 6351,39 eur s
príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje len z istiny
a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 220,77
eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie

zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm.
b/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 441,54 eur. Podľa § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1 x 7,63 eur a 1 x 7,81 eur, spolu 15,44 eur.
Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu 456,98 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 2, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov a vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, vzhľadom na ich len čiastočný úspech v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .