Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209217316
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7209217316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: U., s.r.o., E. 3, P., O.: XX
XXX XXX, proti žalovanému: J & M B. s.r.o., H. 4, P., O.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou,
advokátkou, Pražská 4, Košice, o zaplatenie 16 596,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/167/2009-259 zo dňa 11.2.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
16.596,95 eur s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 30.3.2009 do zaplatenia, nahradiť žalobcovi

trovy konania v sume 995,50 eur, ako aj trovy konania v sume 2 727,87 eur na účet JUDr. Lucie Jurgovej,
advokátky, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v sume 386,05 eur na účet
Okresného súdu Košice II do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania a vyhodnotení dôkazov v súlade s ust. §
132 O.s.p. mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke s dňom
poskytnutia predmetných finančných prostriedkov k 27.1.2009, kde žalobca bol veriteľom a žalovaný
dlžníkom, pričom samotný dátum uzavretia zmluvy o pôžičke 29.12.2008 nie je pre právne posúdenie

rozhodujúci vzhľadom i na obsah podstatných náležitostí, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 657
Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok a nevrátil žalobcovi poskytnuté finančné
prostriedky, zaviazal ho v zmysle ust § 657 Občianskeho zákonníka na zaplatenie dlžnej istiny.

Zároveň priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365, § 369 ods. 1, § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného v čase omeškania), aj úroky z omeškania v zákonom
stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti (dohodnutý 61. deň od 27.l.2009) predmetnej
pôžičky až do zaplatenia.

O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalobcovi
priznal trovy konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov právneho

zastúpenia právneho zástupcu žalobcu, ktorý žalobcu zastupoval v určitom časovom úseku konania (za
7 úkonov právnej služby) po 320,34 eur.O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. (odmena priznaná znalcovi a vyplatená
z prostriedkov štátu).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací dôvod
zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p., a to bez bližšej špecifikácie.

V odvolaní opakovane poukazuje na svoje rozsiahle vyjadrenia učinené v priebehu prvostupňového
konania, t.j. nikdy túto pôžičku so žalobcom neuzavrel, žalovaný (ako spoločnosť) nikdy nemal vedený
účet, ktorý je na pôžičke uvedený, žalobca previedol finančné prostriedky na osobný účet konateľa
žalovaného, a teda neposkytol pôžičku žalovanému (ako právnickej osobe), ale fyzickej osobe E. R. a z

toho dôvodu ju nemá žalovaný ani evidovanú vo svojom účtovníctve. V ďalšom namietal aj celú výpoveď
konateľky žalobcu v priebehu konania a poukázal na jej výpoveď na pojednávaní dňa 21.6.2010,
keď (podľa jeho názoru) samotná konateľka spoločnosti p. Q. potvrdila, že suma 16 596,95 eur bola
určená na výstavbu domu na pozemku, ktorý mala vo vlastníctve dcéra konateľky žalobcu. Keďže
projektantka p. Q. až teraz vedela z archívu vybrať projekt, ktorý mal byť pre p. Q., predkladá projekt na

potvrdenie skutočnosti, že naozaj bola dohoda medzi p. Q. a p. R., že suma 16 596,95 eur je zálohou
na rodinný dom pre p. Q.. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou, že
pôžičku žalobca nemal evidovanú vo svojom účtovníctve a poukázal na ustanovenia zák. č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve. Tento účtovný zápis o prijatí finančných prostriedkov mal byť vedený aj na strane
spoločnosti žalovaného, ak by bol poskytnutý na účet spoločnosti, avšak platba na účet žalovaného

nebola prevedená, preto v účtovných záznamoch sa ani nemôže nachádzať. Napriek tomu, že žalovaný
žiadal o kontrolný znalecký posudok, súd prvého stupňa návrhu nevyhovel, s čím nesúhlasí, pretože
nikdy takúto zmluvu ako konateľka spoločnosti nepodpísala. Žalobca síce poslal peniaze na osobný účet
p. R., avšak došlo k dohode, že ide o zálohovú platbu na rodinný dom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
nemôže byť žalovaný zaviazaný na vrátenie pôžičky, ktorú obchodná spoločnosť nikdy na svoj účet

nedostala.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného zopakoval svoje stanoviská a obsahom
žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, ako vecne správny. Tvrdenie žalovanej strany považuje
za vykonštruované a zavádzajúce s cieľom zmariť súdne rozhodnutie, predlžovať súdne konanie a
nevyplatiť žalobcovi dlh. Trval na tom, že pôžička bola riadne poskytnutá na základe zmluvy podpísanej

konateľkou žalovanej spoločnosti, čoho dôkazom je aj znalecký posudok. Opakovane zdôraznil, že trvá
navrátenípeňazínaúčetspoločnosti,odkiaľbolarealizovanáúhradanaúčetvoR.T.zadanýkonateľkou
spoločnosti žalovaného. Po splatnosti termínu bola ústne vyzvaná konateľka žalovanej spoločnosti,
ktorá po viac ako mesiaci výhovoriek navrhla, že požičané peniaze môže vrátiť formou výstavby
domu, nakoľko dlhodobo nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, a preto si ich požičiavala od

spoločnosti žalobcu. Už aj týmto vyjadrením aj na súdnom pojednávaní viackrát potvrdila, že dlh, ktorý
mala spoločnosť chcela vyrovnať formou výstavby domu, čím potvrdila oprávnenosť nároku žalobcu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

Z odvolania žalovaného vyplýva, že odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 205
ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p., ktoré však bližšie nešpecifikuje. Z obsahu odvolania však možno
vyvodiť záver, že namieta nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a v celom
rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného

odvolací súd uvádza preto len nasledovné.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný, majú
procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Dôvody
sú vecne správne a na tom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní
(ide o opakované skutočnosti tvrdené aj pred súdom prvého stupňa), lebo boli známe už na súde

prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v súlade so zákonom náležite vyporiadal a vyplývajú z
odôvodnenia napadnutého rozsudku (rozhodnutie je vecne preskúmateľné).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
aj správne aplikoval, t.j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania, pričom odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám a

zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je presvedčivé.

Súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, vykonal rozsiahle dokazovanie (výsluch účastníkov,
svedkov a znalecké dokazovanie) a správne vyvodil záver, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o pôžičke dňom poskytnutia finančných prostriedkov k 27.1.2009, kde žalobca bol veriteľom
a žalovaný dlžníkom, pričom o obsahu zmluvy o pôžičke účastníkmi konania svedčí i označenie čísla

účtu, ktorý mohla poskytnúť len konateľka žalovanej spoločnosti. Pri posudzovaní skutkového stavu
správne vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, ktorým bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že
podpis nachádzajúci sa na pečiatke spoločnosti žalovaného nie je podpisom konateľky žalovaného
(ide o pravý podpis E. R.). Stotožnil sa aj so záverom znaleckého posudku a nevykonal žalovaným
navrhnutý dôkaz formou kontrolného znaleckého posudku pre pravosť písma, ktorý bol navrhnutý bez

náležitéhozdôvodneniaastýmtozáveromsúdusavcelomrozsahustotožňujeajodvolacísúd.Žalovaný
ani v odvolacom konaní neuviedol (okrem len opakovaného tvrdenia, že zmluvu konateľka spoločnosti
nepodpísala) žiadnu takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala a spochybňovala závery znaleckého
posudku.

S poukazom na vyššie uvedené správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný v konaní

neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia.

Odvolací súd považuje, vychádzajúc zo zákonnej procesnej úpravy konania pred súdmi uviesť, že
dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, je to teda ten účastník, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí. Dôkazné bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to,

že v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech.Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejajvtakomprípade,
keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva na rozhodnutie vo veci či už pre nečinnosť
účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p.) alebo
vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná.Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na skutočnosti ním uvádzané, správne prvostupňový
súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) zaviazal ho na
zaplatenie dlžnej istiny.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa
správne a zákonne vo veci rozhodol, a preto podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaný
nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.