Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/54/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208010221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4208010221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kaňu a prísediacich Márie Svrčekovej

a Ladislava Pavlíka v trestnej veci obžalovaného X. T. pre zločin vydierania podľa 189 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne 29. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa obžalovaný

X. T. nar. XX. R. XXXX v M., trvalý pobyt B. č. XXX, prechodné bydlisko B., B. XX, M., XXXX G.
s p o d o b ž a l o b y

Okresnej prokurátorky v Komárne z 11. apríla 2008, č.k. 2Pv 739/07-14, podanej na súd 15. apríla 2008,
pre skutok právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť tak, že

dňa 4. októbra 2007 v čase okolo 19.30 hod. v obci B. na dvore rodinného domu č. XXX, držiac v ruke
kuchynský nôž, povedal poškodenému Z. X., ktorý chcel zapnúť hlavný istič v elektrickej skrini, že ak
otvorí elektrickú skriňu, tak ho zapichne nožom, napriek vyhrážkam poškodený pomocou kladiva otvoril

elektrickú skriňu, pričom ho obvinený porezal na pravom predlaktí, čím poškodenému spôsobil zranenie
- reznú ranu o dĺžke 10 cm, ktoré si vyžiadalo liečenie do 7 dní,

o s l o b o d z u j e,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne z 11. apríla 2008, č.k. 2Pv 739/07-14, podanej
na súd 15. apríla 2008, bol obžalovaný X. T. pred súdom trestne stíhaný pre skutok v obžalobe právne

posúdený ako zločin vydierania podľa 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Súd po tom, čo došlo k zmene v zložení senátu a obžalovaný s takouto zmenou nesúhlasil, v dôsledku
čoho muselo byť hlavné pojednávanie vykonané odznova, vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 9.
marca, 17. mája a 29. júna 2012.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov O. F. (sestry
obžalovaného a súčasne bývalej manželky poškodeného), D. T. (matky obžalovaného), D. F. (sestry
obžalovaného), svedka (a súčasne poškodeného Z. X.) a čítaním listinných dôkazov - odborného
vyjadrenia (č.l. 65 až 69), správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Zemianska Olča (č.l.71), zápisnice o vydaní veci (č.l. 72), zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 73 až 76) a súvisiacej
fotodokumentácie (č.l. 77 až 81) a nákresov (č.l. 82 a 83), lekárskych správ (č.l. 84 a 85), zápisov o
dychovej skúške (č.l. 86 a 87), správ Obce B. (č.l. 88, 105 a 191), zmluvy o zriadení vecného bremena

(č.l. 89 a 90), výpisu z katastra nehnuteľností (č.l. 91 a 92), rozkazu o uložení sankcie za priestupok
(č.l. 93 a 94), uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno (č.l. 95 až 97), zápisnice
o trestnom oznámení (č.l. 98), správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (č.l. 101 a 104),
potvrdenia o poberaní dávok sociálnej pomoci (č.l. 102 a 103), zoznamu doličných vecí (č.l. 106), výpisu
z obchodného registra (č.l. 202), správ Obvodného úradu Komárno (č.l. 100, 220, 286 a 287) a jeho

priestupkového spisu pod č. č. Pk-893/07-RU, odpisu registra trestov (č.l. 255 a 280), výsledku lustrácie
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. 278) a spisu Okresného súdu Komárno sp. zn.
1T/1/2004.

Obžalovaný X. T. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania žalovaného
skutku.Uviedol,žekonfliktyspoškodenýmtrvajúuždesaťrokov.Predmetnýkonfliktsatýkalelektrických

hodín. Išlo o to, že poškodený neoprávnene odoberal od neho elektrickú energiu a preto vypol spínač v
elektrickej skrini. Preto poškodený prišiel k elektrickej skrini s kladivom, s ktorým zámok na skrini rozbil,
hoci ho obžalovaný odhováral od toho, aby so skrinkou akýmkoľvek spôsobom manipuloval, resp. aby ju
rozbíjal. Tomuto sa však nevyhrážal ani ho neporezal nožom. Naopak z miesta incidentu odišiel. Počas
daného incidentu mal pri sebe vo vrecku kuchynský nôž, s ktorým spával aj pod vankúšom, nakoľko

mal takého suseda ako je poškodený, nakoľko sa cítil zo strany poškodeného ohrozovaný, keďže tento
býval často pod vplyvom alkoholu a robil aj nezmyselné veci, ako napr. sa snažil podpáliť dom, v ktorom
bývala jeho manželka s deťmi. Obžalovaný dobrovoľne vydal tento nôž policajnej hliadke spolu so
žiadosťou, aby bola vykonaná expertíza tohto noža, aby bolo preukázané, že poškodeného neporezal.
Na poškodeného žiadnym spôsobom slovne neútočil, ani sa mu nevyhrážal, v inkriminovaný incident bol

poškodený pod vplyvom alkoholu. Podľa neho si poškodený reznú ranu spôsobil sám, nakoľko má takéto
sklony-rezaťsidorúk.Otýchtosklonochpoškodenéhomávedomosťodobdobiaasirokov2001a2002,
keď sa začali spoznávať a túto skutočnosť oznámil aj policajtom, ktorí ho vypočúvali. V minulosti bol
trestne stíhaný, v ktorom bol ako obžalovaný oslobodený, hoci sa ho poškodený s jeho manželkou snažili
dostať do väzenia. Ako možný motív, prečo poškodený podával na neho trestné oznámenie, mohlo byť

to, že mu závidel, že sa mu darí, taktiež, že sa snažil pomáhať svojej sestre, ako aj to, že poškodeného
pristiholsmilenkouvčase,keďbolizosobášenísjehosestrouaontútoskutočnosťoznámilsvojejsestre.
Od inkriminovaného momentu až do príchodu policajnej hliadky, čo trvalo asi hodinu, sa podľa neho nič
nedialo, on stál pred vchodom, s poškodeným sa nestretol a keď prišla policajná hliadka povedal im, čo
sa stalo a dobrovoľne im odovzdal nôž. Dobrovoľne odovzdal nôž z toho dôvodu, že mal pocit, že keď

k nim veľmi často chodili policajti, z dôvodu častých konfliktov, tak podľa obžalovaného si vždy mysleli,
že je vinný on alebo jeho matka, teda aby preukázal, že je nevinný.

Svedkyňa O. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej brat (obžalovaný), jej bývalého manžela
(poškodeného) v inkriminovaný deň nepichol nožom. Boli síce v rodine spory, ale jej brat bol krivo

obvinený a jej bývalý manžel len využil situáciu. Uviedla, že má vedomosť o tom, že v predmetný
deň bola medzi obžalovaným a poškodeným slovná hádka ohľadom elektrických hodín, ich vypnutia a
zapnutia. Bola pri nej prítomná. Obžalovaný stál pri elektrických hodinách, poškodený stál pred ním.
K fyzickému konfliktu medzi oboma aktérmi nedošlo, obžalovaný len nedovolil poškodenému zapnúť
elektrické hodiny, ale toto sa odohrávalo v slovnej rovine. Po hádke obžalovaný odišiel a poškodený

vymyslel pomstu. Poškodený povedal, že sa obžalovanému pomstí, že mu to sťaží, že na to čaká už
dlhšiu dobu, že mu ukáže. Konflikt sa stal vo večerných hodinách, bola polotma, ale viditeľnosť bola
dobrá. Nevie o tom, že by pri hádke obžalovaný niečo držal v ruke, nevidela v jeho rukách počas konfliktu
žiadny nôž. Po skončení hádky, kde padali len nadávky, ale žiadne vyhrážky, sa poškodený vrátil do
kuchynky a sám si porezal ruku otváracím nožíkom, ktorý vlastnil celé roky, mal ho vždy pri sebe a

nosil si ho aj do práce. Potom poškodený sám zavolal políciu. Uviedla, že poškodený v tom čase často
požíval alkoholické nápoje a aj v čase konfliktu bol pod vplyvom alkoholu. U poškodeného sa podľa jej
vedomosti od mladistvého veku prejavovali sklony k sebapoškodzovaniu, spôsoboval si sám rany a tie
si vedel aj sám zašiť. Celú hádku vyvolalo to, že obžalovaný uzamkol elektrickú skrinku a poškodený
sa snažil zapnúť elektrinu a to sa mu nakoniec aj podarilo, nakoľko kladivom rozbil zámok na elektrickej

skrinke a zapojil elektrinu. Má vedomosť o tom, že poškodený bol vyhostený z Rakúska na 10 rokov,
z dôvodu, že kradol v obchode. Má vedomosť tiež o tom, že poškodený robil „bieleho koňa“ v jednej
spoločnosti na Slovensku, v tejto súvislosti boli u nich aj vyšetrovatelia. Vo vzťahu k jej prvej výpovedi
pred vyšetrovateľom uviedla, že táto nebola pravdivá, pravdu zamlčala. Dôvodom pôvodnej nepravdivejvýpovede bola psychika, rodinné spory a tlak z manželovej strany. Prvú výpoveď pred vyšetrovateľom
urobila v dôsledku ovplyvňovania poškodeným a klamala. Citovo ju poškodený ovplyvňoval, bola na
ňom závislá a mali spolu dve malé deti. Uviedla, že poškodený už v minulosti na obžalovaného podával

viaceré trestné oznámenia, podľa nej sa niektoré zakladali na pravde, niektoré nie. Uviedla, že ľutuje,
že nepravdivo vypovedala a klamala na polícii.

Svedkyňa D. T. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní. O všetkom sa dozvedela od svojho syna, nakoľko v čase incidentu nebola doma, ale pracovala v

Kolárove. Podľa nej bol problém v tom, že jej dcéra Nataša ich chcela vyštvať z domu, nakoľko jej bývalý
manžel daroval polovicu domu svojim vnukom a preto si Nataša mylne myslela že dom má právo užívať
celý a chcela ich odtiaľ vyštvať. Na poškodenom videla staré rany a to, že mal obe zápästia dorezané.
Nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal, ani o tom, že by sa ohrozovali
nožom. Čo sa týka povahových vlastností svojej dcéry, uviedla, že často zvykne meniť svoje svedecké
výpovede. Napríklad už v minulosti bola ona s obžalovaným obvinená z fyzického napadnutia, avšak

toto konanie sa skončilo tak, že bolo zamietnuté. Obžalovaného videla v inkriminovaný deň na policajnej
stanici, kde bol aj poškodený, ktorý vykrikoval niečo v tom zmysle, že sa o obžalovaného postará.

Svedkyňa D. F. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní. Pri samotnom incidente nebola. V ten deň jej obžalovaný volal na mobil a požiadal ju, aby

zavolala políciu, pretože poškodený prišiel domov značne opitý a naháňa ho s kladivom. Potom šla
na policajnú stanicu do Zemianske Olče, kde bol obžalovaný, poškodený, policajti a po čase prišla aj
jej matka D. T.. Poškodený bol zjavne pod vplyvom alkoholu, vykrikoval obžalovanému: „ Ja ti ukážem,
stoj, čo stoj ťa dostanem do väzenia.“ Na to mu policajti povedali, aby sa ukľudnil a prestal. Nakoľko
však pokračoval vo svojom správaní, zobrali ho na vyšetrenie. Vyjadrila presvedčenie, že obžalovaný

je nevinný. S poškodeným mali časté konflikty, nakoľko podľa nej je to agresívny človek, ktorého
celoživotné dielo s jej sestrou (pokým boli manželia) bolo okrádať a podvádzať a poškodený sa vie len
vyhrážať iným.

Svedok (a súčasne poškodený) Z. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň pracoval,

po práci išiel do krčmy, kde požíval alkoholické nápoje rôzneho druhu. Po tom, čo mu manželka volala,
že obžalovaný uzamkol elektrickú skriňu, ktorú majú spoločnú, sadol na vlak a šiel domov, kam prišiel
okolo 19.25 hod., už bola tma. Upozornil obžalovaného, aby otvoril elektrickú skriňu, nakoľko majú
dve malé deti, všetko v dome je na elektrinu a nie je možné ani deti okúpať. Obžalovaný na neho
vyšiel s baseballovou palicou. Na to mu poškodený povedal, že to zbytočne robí a má 5 minút na

to, aby elektrickú skriňu otvoril. Nakoľko sa tak nestalo, poškodený násilím otvoril elektrickú skriňu a
zapojil elektrinu. Preto naňho obžalovaný vybehol s kuchynským nožom a porezal ho, následne utiekol
ku kanálu a bol tam, až dovtedy, kým nedošli policajti zo Zemianskej Olče a ani im nechcel vydať
nôž, ktorým ho porezal. Na otázky uviedol, že keď prišiel domov, zaklopal na okno obžalovanému a
vyzval ho, aby odomkol elektrickú skriňu. Nato vyšiel von obžalovaný a držal v ruke baseballovú palicu.

Keď mal obžalovaný v ruke baseballovú palicu, neohrozoval ho, len ho upozornil, aby sa neopovážil
odomknúť visiaci zámok na elektrickej skrini. Preto poškodený vošiel do domu, prvé čo našiel bolo
kladivo, schytil ho a rozbil ním zámok. Nato podľa jeho slov už na neho utekal obžalovaný s nožom,
porezal ho a utiekol ku kanálu. Videl, že obžalovaný drží v ruke nôž, necítil však samotné porezanie,
lebo mal vypité a v tme ho pichol. Až po 10 minútach zistil, že ho obžalovaný pichol alebo porezal,

až keď mu to povedala manželka. Hoci bola tma videl nôž v ruke obžalovaného, ale necítil bolesť po
reznej rane, nakoľko mal trošku vypité. Poškodený uviedol, že v tej dobe, keď sa skutok mal stať, ale
aj v súčasnosti nemá sebapoškodzovacie sklony, zvykol sa v minulosti rezať do rúk, ale len keď mal 15
rokov, nakoľko to videl na starých tulákoch a zapáčilo sa mu to. Poškodený povedal, že v daný deň sa
s obžalovaným nehádal. Opísať nôž, ktorý mal obžalovaný v ruke nevedel s odôvodnením (rozporným

s jeho predchádzajúcim tvrdením) že ho nevidel, nakoľko bola tma. Na vysvetlenie uviedol, že sa len
domnieval, že obžalovaný mal v ruke nôž v inkriminovaný okamih, nakoľko mu policajti zo Zemianskej
Olče vybrali nôž z ruky, čo videl. Uviedol, že situáciu s nožom si nevymyslel, ani sa sám neporezal, a
neporezal sa ani o rozbité zaváracie fľaše a črepiny na zemi, ktoré boli v okolí elektrickej skrine, nakoľko
nespadol, nebol až taký opitý. Na otázku obhajcu obžalovaného poškodený už nevedel uviesť v ktorom

momente ho mal obžalovaný porezať a tiež uviedol, že nevidel nôž, ktorým ho mal obžalovaný porezať.
Poškodený nevedel vysvetliť prečo v prípravnom konaní ani v jednej z troch výpovedí neuvádzal, že
by obžalovaný pri predmetnom incidente mal pri sebe baseballovú palicu. Uviedol, že medzi ním a
obžalovaným nedošlo k hádke, hoci v prípravnom konaní vypovedal, že sa mu obžalovaný vyhrážal,že ak otvorí elektrickú skriňu, tak ho zapichne nožom. Toto poškodený nepovažoval za hádku, nakoľko
sa celý život hádali. Poškodený nakoniec uviedol, že obžalovaný sa mu nevyhrážal tým, že ak otvorí
elektrickú skriňu, tak ho zabije, ale len to uviedol, že ho pichne a ako dôvod mal uviesť, že sa tak stane

v prípade, ak sa poškodený dotkne elektrickej skrine.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného vyplýva, že tento nemá záznam
v registri trestov ani v evidencii priestupkov o právoplatnom uznaní viny za priestupok. Z miesta
bydliska nie je bližšie hodnotený, resp. hodnotenie je bez akýchkoľvek negatívnych poznatkov v jeho

správaní, pričom v súčasnosti už dlhodobo žije a pracuje v zahraničí. Naopak poškodený má v evidencii
priestupkov tri záznamy o právoplatnom uznaní za viny zo spáchania priestupku.

Po vykonaní dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že vykonanými dôkazmi
nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, pričom nie je možné
vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by boli spôsobilé bližšie objasniť okolnosti žalovaného skutku v zmysle

§ 2 ods. 5 Tr. por.

Na tom základe, vychádzajúc zo zásady prezumpcie neviny vyjadrenej v § 2 ods. 2 Tr. por. a od nej
odvodenej zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ (in dubio pro reo) súd obžalovaného
spodobžalobyokresnejprokurátorkyvKomárnenaskutkovomzákladevnejuvedenompostupompodľa

§ 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil.

V prejednávanej trestnej veci bola obžaloba dôkazne opretá primárne o výpoveď poškodeného. Už v
prípravnom konaní boli jeho výpovede vzhľadom na závažnosť posudzovaného konania obžalovaného
neprimerane stručná, bez detailného opisu celého incidentu, na čo mal byť poškodený už v tomto čase,

na okolnosti ním neuvádzané v rámci monologickej časti výsluchu, dotazovaný formou otázok. Už tieto
jeho výpovede trpeli nedostatkom opisu samotného momentu, kedy ho mal obžalovaný porezať nožom,
zvlášť ak samotný okamih porezania nožom svedok podľa jeho výpovede nevidel, pričom zranenie zistil
až po návrate do domu, po upozornení jeho vtedajšej manželky. Svedok taktiež nevedel vysvetliť ako sa
mu podarilo dostať sa k elektrickej skrini a túto bez nevyhnutnosti prekonať odpor obžalovaného otvoriť a

zapojiť elektriku, keď pred ňou mal stáť obžalovaný a vyhrážky, ktoré mal poškodenému adresovať mali
byť motivované práve snahou zabrániť poškodenému skriňu otvoriť (prečo a kam obžalovaný odišiel).

Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola rozporná tak s jeho pôvodnými strohými výpoveďami z
prípravného konania, avšak vo viacerých aspektoch aj vnútorne rozporná.

Ako novú skôr neuvádzanú okolnosť uviedol, že obžalovaný mal na neho vybehnúť s baseballovou
palicou, ktorou ho však nenapadol a naopak sám poškodený po márnej výzve obžalovanému, aby
otvoril elektrickú skriňu, ju bez akejkoľvek snahy zo strany obžalovaného mu v tom zabrániť, otvoril.
Poškodený na hlavnom pojednávaní pritom nepotvrdil akúkoľvek vyhrážku zo strany obžalovaného čo

sa stane v prípade, že otvorí elektrickú skriňu (teda, že ho zapichne nožom) v zmysle pôvodnej výpovede
- obžalovaný mu mal len povedať nech sa neopováži rozbiť visiaci zámok na skrini. V ďalšom už ho
mal obžalovaný napadnúť v čase keď rozbíjal kladivom visiaci zámok s tým, že najskôr uviedol, že v
ruke obžalovaného videl nôž, pričom vzápätí uviedol, že ho nevidel lebo bola tma. Bolesť pritom necítil
žiadnu, čo odôvodnil tým, že mal vypité. Na základe otázky následne uviedol, že to, že ho obžalovaný

porezal nožom len vyvodil z toho, že videl ako obžalovaný odovzdáva nôž policajtom po ich príchode na
miesto incidentu. Za logickú nemožno považovať ani reakciu obžalovaného tak, ako ju opísal poškodený
v tom, že obžalovaný mal počas incidentu utiecť. Sám poškodený pritom pripustil, že obžalovaný zrejme
utiekol, lebo sa poškodeného bál, a to nie len v tento večer ale celkovo.

Z vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovanie nemožno ustáliť záver o
hodnovernosti výpovede svedka (poškodeného Z.) vo vzťahu jk opisu predmetného incidentu, osobitne z
hľadiska naplnenie základných znakov trestného činu vydierania podľa 189 ods. 1 Tr. zák. obžalovaným.
Nebolo preukázané, že by obžalovaný poškodeného násilím nútil, aby niečo opomenul (resp. aby niečo
konal), resp. v hľadiska kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia

Trestného zákona, že by vôbec použil voči poškodenému zbraň (v danom prípade nôž).

Dokazovaním bol preukázaný konflikt medzi menovanými v tom zmysle, že obžalovaný skutočne odpojil
od elektriny trakt spoločného domu, ktorý užívali poškodený a jeho manželka. Nebolo však preukázané,že by inak ako slovnou výzvou adresovanou poškodenému tomuto bránil elektrinu opätovne zapnúť.
Nebolo preukázané, že by sa mu vyhrážal, že ho pichne nožom pre prípad, že by sa o to poškodený
pokúsil. Taktiež nebolo preukázané ani použitie noža z jeho strany voči poškodenému. Skutočnosť, že

mal v tom čase nôž pri sebe obžalovaný sám potvrdil a tento aj sám dobrovoľne odovzdal privolanej
policajnej hliadke. Treba prisvedčiť obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že odovzdaný nôž mal byť
podrobený expertíznemu skúmaniu ako predmet, ktorým mal byť spáchaný trestný čin, nakoľko bol
predpoklad, že ak bol nôž použitý spôsobom uvádzaným poškodeným, budú sa ňom nachádzať z
dôkazného hľadiska významné biologické stopy (najmä krv poškodeného). Uvedený neodkladný úkon

však vykonaný nebol a toto pochybenie už nebolo možné napraviť v štádiu konania pred súdom. V
kontexte s vysvetlením obžalovaného prečo mal nôž pri sebe - teda na sebaobranu voči poškodenému, z
ktorého mal obavu - ktoré nevyznieva nelogicky s ohľadom na konfliktné spolužitie oboch v predmetnom
dome, keď na ich riešenie bola často privolávaná aj polícia, z hľadiska hodnotenia dôkazov samu
skutočnosť, že obžalovaný bezprostredne po incidente odovzdal policajným orgánom nôž, ktorý mal pri
sebe, a ktorý bol spôsobilý privodiť poškodenému zistené zranenie, nemožno preceňovať, a už vôbec

z nej vyvodzovať, že išlo o zbraň, ktorú obžalovaný použil proti poškodenému alebo ňou hrozil pri
posudzovanom incidente.

Uvedené pochybnosti o priebehu incidentu spôsobom akým ho opísal (v rôznych verziách) poškodený
len prehlbuje výpoveď svedkyne O. F., keď táto (i keď ako svedkyňa zainteresovaná na veci z hľadiska

jej vzťahu tak k obžalovanému - ako bratovi, ako aj poškodenému - ako jej manželovi v čase incidentu)
napokon na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď v tom zmysle, že poškodený si reznú ranu ruky
spôsobil sám v úmysle privodiť trestné stíhanie obžalovanému.

Hodnotiac výpovede svedkýň D. F. a D. vo vzťahu k inkriminovanej udalosti, treba uviesť, že ide

o svedkyne z počutia. Za významné vo vzťahu k posúdeniu hodnovernosti výpovedí poškodeného
sú ich výpovede ohľadne vyjadrení poškodeného na Obvodnom oddelení v Zemianskej Olči voči
obžalovanému. Zhodne obe svedkyne vypovedali o vyjadreniach poškodeného na polícii, ktoré
naznačujú tendenciu poškodeného krivo obviniť obžalovaného ako pomstu, resp. zášť voči nemu v
súvislosti s konfliktným spolužitím v jednom dome.

Z listinných dôkazov významných k otázke hodnovernosti poškodeného súd poukazuje na
niekoľkonásobné uznanie viny poškodeného v priestupkových konaniach, z ktorých niektoré taktiež
súvisia s jeho konfliktným spolužitím s obžalovaným a jeho matkou, ale taktiež na skoršie trestné
konanie vedené proti obžalovanému a jeho matke tunajším súdom pod sp. zn. 1T/1/2004, v ktorom

boli obaja rozsudkom tunajšieho súdu z 18. septembra 2006 (právoplatným 16. novembra 2006)
právoplatne oslobodení spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov účinných do 31. decembra 2005) podľa § 226 písm. b/ Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov), kde poškodenou bola sestra obžalovaného O. F. (v danom čase O.

X.), ktorej výpoveď v podstatných okolnostiach bola taktiež vyhodnotená ako nehodnoverná, ktoré
skutočnosti prinajmenšom naznačujú, že pri riešení konfliktov medzi obžalovaným a jeho matkou na
jednej a poškodeným a jeho vtedajšou manželkou na druhej strane, bolo aj trestné konanie používané
ako zbraň.

Za všetkých týchto okolností nemožno dospieť k záveru o hodnovernosti poškodeného v časti, v ktorej
usvedčuje obžalovaného z trestnoprávne relevantného konania, a teda ustáliť záver, že sa skutok stal
spôsobom uvedeným v obžalobe, resp. iným spôsobom tak, aby konanie obžalovaného napĺňalo znaky,
či už trestného činu vydierania alebo iného trestného činu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, vychádzajúc z
uvedenýchúvahdospelsúdkzáveru,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,žesastalskutok,
pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný a neexistuje ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu, preto
súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Návrhom obžalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním konfrontácie medzi ním a poškodeným,
resp. doplnením znaleckého dokazovania pribratím znalca z odboru toxikológie a znalcov z odvetvia
psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu poškodeného súd nevyhovel, tieto postupom podľa§ 272 ods. 3 Tr. por. uznesením odmietol, nakoľko mal za to, že dokazovanie uvedeným spôsobom by
nemohlo akýmkoľvek spôsobom zvrátiť už tak existujúce pochybnosti o tom, či sa žalovaný skutok stal.

Nárok na náhradu škody si poškodený neuplatnil, preto o ňom nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde, pričom
o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, ho môže napadnúť, len pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody.