Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5405203412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5405203412.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. L. bývajúcej v Q., zastúpenej G. advokátom v
Liptovskom Mikuláši, Belopotockého č. 720/2, proti žalovaným 1/ I. Q. bývajúcej v F., 2/ D. I., bývajúcemu
v F., 3/ C. L. bývajúcemu v F., 4/ L. L. bývajúcej v F., 5/ N. M. bývajúcej v A., 6/ E. M., bývajúcej v
A., žalovaní 1/, 3/ a 4/ právne zastúpení C., advokátkou so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie č. 45/19,
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn.

2C 165/2008, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2018 sp.zn.
7 Co 360/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní 1/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania
Žalovaným 2/, 5/, 6/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. septembra 2017 č.k. 2
C 165/2008-447 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že ňou označené KNC
parcely, nachádzajúce sa v katastrálnom území L. patria v označených podieloch do dedičstva po A.
H. rodenej R. narodenej XX. marca XXXX, zomrelej XX. júla XXXX, do dedičstva po G. H., vydatej
Z. narodenej XX. augusta XXXX, zomrelej XX. januára XXXX a do dedičstva po H. H., narodenému
X. decembra XXXX, zomrelému XX. januára XXXX, naposledy bývajúcemu v F.. Súd prvej inštancie

sa primárne zaoberal skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou žiadanom
určení vychádzajúc z právnej úpravy platnej do 1. júla 2016, a to § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj aktuálnej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016, a to § 137 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalobkyňa
na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že žalobkyňou označené CKN parcely sú tvorené z viacerých pozemnoknižných parciel.

Právni predchodcovia žalobkyne však sú zapísaní ako pozemnoknižní vlastníci iba vo vzťahu k jednej,
prípadne k dvom z týchto pozemnoknižných parciel. Potom, ak žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že
do dedičstva po jej právnych predchodcoch patria aj spoluvlastnícke podiely na tých pozemnoknižných
parcelách, ku ktorým nemali jej právni predchodcovia nikdy žiaden vlastnícky vzťah, nemôže mať na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Okrem tohto zásadného dôvodu, pre ktorý súd prvej
inštancie žalobe nevyhovel, vyjadril sa aj k otázke vydržania sporných nehnuteľností žalovanými 1/,

3/ a 4/. Vychádzal z toho, že títo boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní do katastra nehnuteľností
na základe notárskeho osvedčenia vydaného v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Aj keď ustanovenie tohto právneho predpisu, na základe
ktorého bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, bolo zrušené s účinnosťou od 1. decembra
2000, vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013 sp.zn. 6 Cdo 47/2012
publikovaného v Zbierke rozhodnutí súdov pod č. 125/2014, dospel k záveru, že uvedení žalovaní

boli minimálne od zápisu predmetného osvedčenia do katastra nehnuteľností oprávnenými držiteľmi
sporných nehnuteľností. Zrušenie predmetných zákonných ustanovení na plynutie 10-ročnej vydržacejdoby nemalo vplyv a žalovaní nadobudli zo zákona vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním. Žalobkyňa podala žalobu na súd 19. mája 2005 v čase plynutia 10-ročnej lehoty od zápisu
predmetných osvedčení do katastra nehnuteľností, avšak táto žaloba smerovala k určeniu neplatnosti

označených osvedčení, pričom v žalobe neboli riadne uvedené strany sporu. Až 27. júla 2010 bol súdu
doručený návrh na pripustenie a rozšírenie žalobného petitu, ktorým boli označené strany sporu a až
od uvedeného momentu možno považovať žalobu za riadne a kvalifikovane uplatnený nárok na určenie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čo však už bolo po uplynutí zákonnej 10-ročnej lehoty.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 CSP a žalovaným 1/ až 6/ priznal nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. mája 2018
sp.zn. 7 Co 360/2017 pokračoval v konaní s I. Q., bývajúcou v F. ako právnou nástupkyňou spolu so
žalovaným 2/ pôvodného žalovaného 1/ H. I., narodeného XX. marca XXXX, naposledy bývajúceho v
F., ktorý zomrel X. marca XXXX, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ až 6/ priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru vyhodnotil súd prvej
inštancie jednotlivé dôkazy aj celkové výsledky vykonaného dokazovania správne (§ 195 CSP) a na
ich základe dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho
skutkovými a právnymi závermi. Konštatoval, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
riadnym spôsobom uviedol zistený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská

procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný spor a z ktorých vyvodil svoje vecne
správne a dostatočne odôvodnené závery. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 CSP
a § 255 ods. 1 CSP,

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého

vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Podľa jej názoru jej súdy
oboch inštancií znemožnili realizáciu procesných oprávnení a zasiahli do jej práva na spravodlivý proces
najmä tým, že rozsudky založili na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnych právnych
záveroch. Namietala, že odvolací súd sa nevyporiadal s jej podstatnou námietkou uvedenou v odvolaní,
ktorá sa týkala nesprávneho posúdenia jej podania z 27. júla 2017, ktorým upravila, resp. doplnila

petit žaloby, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na zmenu petitu a rozhodol o nepripustení
tejto zmeny petitu. Bola toho názoru, že ak by súd prvej inštancie toto podanie neposúdil ako návrh na
zmenu žaloby, prekážka neexistencie naliehavého právneho záujmu by odpadla. Z uvedeného dôvodu
považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené. Taktiež namietala, že odvolací
súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal jej návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania, na

základe ktorého by potom mohla formulovať konečné znenie žalobného petitu. Žiadala preto rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/, 3/, 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne
je v danom prípade procesne neprípustný; skutočnosti namietané žalobkyňou nezakladajú podľa

žalovaných prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP, ani podľa 421 CSP. Vzhľadom na to navrhli, aby
ho dovolací súd odmietol.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania

(§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3
CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania
z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2

Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.

9. Žalobkyňa tvrdí, že došlo k zásahu do jej práva na spravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania)
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R

129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo
202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním
na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo
220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1

VCdo 2/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto
chápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval ústavný súd (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV.
ÚS 88/2018), nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu
pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.
11. Žalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, keď sa nevyporiadal so

všetkými jej argumentami, ktoré uviedla v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Najvyšší súd
pretopoukazujenato,žeeštezaúčinnostipredchádzajúcejprávnejúpravydospelvstanoviskuR2/2016
k záveru, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.
2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.
11.1. I keď CSP v súvislosti s úpravou dovolania a dovolacieho konania nepozná pojem „iná vada“ tak,
ako ho uvádzali ustanovenia OSP, je nepochybné, že k procesným vadám odlišným od vád zmätočnosti
(k vadám označovaným predchádzajúcou právnou úpravou ako „iná vada“) môže v praxi všeobecných
súdov dochádzať (a dochádza) aj v súčasnosti. Uvedené stanovisko je preto v rozhodovacej praxi

najvyššieho súdu považované za naďalej aktuálne (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4
Cdo 59/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 141/2017, 8 Cdo 49/2017). Ústavný súd považuje toto stanovisko
za súladné s právnou úpravou obsiahnutou v CSP (I. ÚS 61/2019).
11.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie. Žalobkyňa sa mýli, pokiaľ sa nazdáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní musí odpovedať na každú jednotlivú námietku alebo argument v opravnom prostriedku.
Postačujúcetotižje,abyodôvodnenierozhodnutiaopravnéhosúdureagovalonatienámietky,ktorémajú
určujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
11.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré
považoval za nedôvodné odvolacie námietky žalobkyne, ktorými sa podľa neho nepodarilo spochybniť
podstatu dôvodu, so zreteľom na ktorý prvoinštančný súd zamietol žalobu. Podľa názoru dovolacieho
súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 220

CSP a žalobkyňa neopodstatnene namieta jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd zrozumiteľným a
jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho úvahy a z nich vyvodené
závery, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu, nemožno považovať
za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Odvolací súd teda procesne nekonal nesprávne, spôsobomzmätočným,ktorýmbyžalobkyniznemožnil,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

11.4. Osobitnú pozornosť venoval najvyšší súd tej časti dovolacej argumentácie žalobkyne, v zmysle
ktorej odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal jej návrhom na vykonanie znaleckého
dokazovania,nazákladektoréhobypotommohlaformulovaťkonečnézneniežalobnéhopetitu.Dovolací
súd uvedené tvrdenie žalobkyne nepovažuje za dôvodné. Z bodu 10. a 11. odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu nesporne vyplýva, že odvolací súd sa uvedenou námietkou žalobkyne podrobne

zaoberal a vyhodnotil ju za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobkyne, že odvolací súd sa
nevyporiadal s jej námietkou uvedenou v odvolaní, ktorá sa týkala nesprávneho posúdenia jej podania z
27. júla 2017, ktorým upravila, resp. doplnila petit žaloby, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh
na zmenu petitu a rozhodol o nepripustení tejto zmeny petitu, ani túto námietku nepovažuje dovolací
súd za dôvodnú. Z obsahu ňou podaného odvolania totiž nevyplýva, že by žalobkyňa tento argument
v odvolaní uviedla, čím odvolací súd nemohol, keďže nemal žiaden podklad v odvolaní, aby sa touto

otázkou v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal a ju v odôvodnení svojho rozhodnutia posudzoval a sa
s ňou vyporiadaval. Žalobkyňa teda nedôvodne namieta, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
nevysvetlil, prečo neprihliadol na ňou v odvolacom konaní oznámené skutočnosti.

12. Pre prípad, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť ňou podaného dovolania podľa ustanovenia § 420

písm. f/ CSP aj z nenáležitého zistenia skutočného stavu, ako aj z právnych záverov, na ktorých odvolací
súd založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového (skutočného)
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu,
ako i nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1 Cdo
41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo

187/2017,R24/2017,1Cdo202/2017,2Cdo101/2017,3Cdo94/2017,4Cdo47/2017,5Cdo145/2016,
7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).).
12.1. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd pripomína naďalej aktuálne konštatovanie
ústavného súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (IV. ÚS 196/2014
a tiež IV. ÚS 279/2018).

13. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka nedôvodne namieta existenciu vady
konania uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.

14. Dovolateľka ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 CSP.
14.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
14.2. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie otázka
skutková). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v
zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností
uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo

221/2017).

15. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady

prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v
ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 38/2019, 4 Cdo 32/2018, 6 Cdo 113/2017,7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté
rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú
splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho

konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť
a dôvodnosť dovolania.

16. Dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že ňou podané dovolanie je prípustné podľa § 421 ods.
1 písm. a/ CSP.

16.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo
na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne
tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017

a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/
CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho
súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

17. Dovolateľka sa nestotožnila s právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoj rozsudok,
avšak ani pri prístupe k jej dovolaniu podľa obsahu tohto procesného úkonu (§ 124 ods. 1 CSP)
nemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku mala na mysli v rámci argumentácie, že odvolací súd
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Z dovolania

ani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu dovolacieho súdu došlo k prípadnému judikatórnemu
odklonu dovolacieho súdu.

18. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa § 421 ods.
1 písm. a/ CSP je nedostatočná a ňou uvádzaný dovolací dôvod nie je v podanom dovolaní vymedzený

spôsobom zodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na to nemohol pristúpiť k meritórnemu
dovolaciemu prieskumu.

19. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP
(v časti namietajúcej procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP), resp. podľa § 447 písm. f/

CSP (vo zvyšnej časti).

20. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku o odmietnutí
dovolania a výroku o trovách dovolacieho konania žalovaných 2/, 5/ a 6/ a pomerom hlasov 2 : 1 vo
výroku o trovách dovolacieho konania žalovaných 1/, 3/ a 4/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.