Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010174
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120010174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného I. B., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 1. júla 2020,
o odvolaní obžalovaného I. B. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.04.2020, sp.
zn. 7T/4/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. B., nar. XX.XX.XXXX v Q. Q., trvale
bydliskom A. XX, Q. Q., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Q. Q.

o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia vecí:
1. nábojnica predložená na skúmanie (1 ks) s dnovou signatúrou „P.“
2. nábojnica získaná skúšobnou streľbou zo zbrane predloženej na skúmanie (1 ks) s dnovou signatúrou
„P.“

3. opakovacia krátka ručná expazná zbraň - revolver M. výroby (výrobca E.), značky E., kalibru H. (H.),
výrobného čísla V

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Výroky o ochrannom opatrení a o náhrade škody sa ponechávajú n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal obžalovaného I. B. rozsudkom zo dňa 15.04.2020, sp. zn. 7T/4/2020

vinnýmzospáchaniaprečinovublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.spoukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, žedňa 28. 10. 2019 v čase okolo 10.15 h na parkovisku v chatovej oblasti A. - D. po predchádzajúcej
slovnej výmene napadol T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom W. P. X, Q. Q., kde sa jej zastal U.
Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom S. XX, P. A. tak, že ho chytil za ruky a odtláčal ho od nej, na čo

reagoval tak, že z vrecka nohavíc vytiahol plynovú pištoľ zn. V., č. V cal. H. a z bezprostrednej blízkosti
strelil U. Q. do oblasti pravého oka, na čo ten spadol na zem a následne opätovne začal napádať T. B.
tak, že ju stiahol na zem a kopal ju do hlavy, oblasti rebier, bil ju päsťami po celom tele, čím spôsobil
T. B. zranenia - dve tržné rany vo vlasatej časti nástennej oblasti hlavy dlhé 1 cm, zlomeninu nosových
kostí bez posunu s krvnou podliatinou okolo pravej očnice, pomliaždenie hrudnej steny s podkožnými

krvnými výronmi, dve rezné rany na hrudnej stene vpravo dlhé 4 cm a 1 cm, pomliaždenie brušnej steny,
pomliaždenie s podkožnými krvnými výronmi na pravom pleci a pravom ramene, pomliaždenie v oblasti
pravého zápästia a chrbta pravej ruky s podkožnými krvnými výronmi a odreninou na chrbtovej strane
druhého prsta pravej ruky, pomliaždenie driekovej oblasti a panvy s predpokladanou dobou liečenia 10
až 14 dní, a U. Q. spôsobil zranenia - odreninu tváre pod pravým okom, podráždenie pravého oka s
prekrvácaním spojivky a akútne zníženie sluchu na pravom uchu s predpokladanou dobou liečenia 3

až 4 týždne.

Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m),
§ 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
dvoch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia vecí, a to:
1. nábojnica predložená na skúmanie (1 ks) s dnovou signatúrou „P."
2. nábojnica získaná skúšobnou streľbou zo zbrane predloženej na skúmanie (1 ks) s dnovou signatúrou

„P."
3. opakovacia krátka ručná expazná zbraň - revolver M. výroby (výrobca E.), značky E., kalibru H. (H.),
výrobného čísla V..

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej T. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvalým bydliskom W. P. X, Q. Q., škodu v celkovej výške 3 039,00 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom S.
XX, P. A., škodu v celkovej výške 1 114,30 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bydliskom S. XX, P. A., so zvyškom škody odkázaný na civilný proces. Podľa § 287
ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.

s., pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, škodu vo
výške 133,56 Eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný I. B., a to písomným podaním prostredníctvom obhajkyne zo dňa 14.05.2020, ktoré bolo

doručené okresnému súdu dňa 18.05.2020. V písomných dôvodoch namietal výrok o treste odňatia
slobody napadnutého rozsudku, ktorý považoval za neprimerane vysoký. Ku skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu ho dohnalo neriešenie situácie ohľadne výchovy a hlavne výživy jeho maloletého syna, o ktorého
sa matka dlhodobo ani finančne, ani inak materiálne nestará, nevenuje sa mu ako matka, všetko zostalo
na ňom a jeho matke. Dlhodobé neriešenie uvedeného ho dohnalo k tomu, že nezvládol situáciu pri

odchode poškodenej T. B. z miesta ich obvyklého pobytu a riešil to bitkou. Uvedenú situáciu prehodnotil,
necíti voči poškodenej žiadne emócie a je potrebné, aby sa staral o svojho maloletého syna. Má za to,
že v jeho prípade je prevaha poľahčujúcich okolností vzhľadom k tomu, že sa ku skutku priznal, oľutoval
ho a spáchal skutok v silnom citovom rozpoložení. Záverom tohto odvolania požiadal odvolací súd o
zmiernenie výšky trestu aj vzhľadom k tomu, že sa musí starať o maloletého syna, ktorý je odkázaný

výživou na jeho osobu vzhľadom k tomu, že matka toto nie je schopná zabezpečiť. Maloletý syn sa teraz
nachádza u jeho matky, ktorá žije len z dôchodku a nie je schopná v plnom rozsahu zabezpečiť jeho
základné potreby.

Obžalovaný podal odvolanie aj sám, písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.05.2020,

v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd o alternatívu trestu, nakoľko má za to, že spĺňa zákonom dané
ustanovenia, ktoré okrem iného môžu trest odňatia slobody nahradiť domácim väzením.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že trest uložený
obžalovanému považuje za primeraný. Opätovne poukázal na počet a rozsah zranení, ktoré obžalovaný
spôsobil poškodenej. Taktiež sa nestotožňuje s jeho tvrdením, že u neho prevláda pomer poľahčujúcich

okolností. Obžalovaný bagatelizuje svoje konanie, zodpovednosť za skutok sa snaží preniesť na
poškodenú. Argumentuje aj skutočnosťou, že sa musí starať o svojho syna, o ktorého sa však musel
starať aj v dobe spáchania trestného činu. Má za to, že tvrdenia obžalovaného uvedené v odvolaní
sú účelové a nemajú vplyv na posudzovanej trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal tento odvolateľ odvolanie
a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto zdôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr.
por. a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne, i keď z iných dôvodov,

ako uvádzal obžalovaný.

Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1

Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež
zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovenízákonavotázkeviny,trestu,náhradeškodyaochrannéhoopatrenia.Krajskýsúdzdôrazňuje,
že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Žiada sa pripomenúť, že

obžalovaný na hlavnom pojednávaní na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)
Tr. por. odpovedal kladne, v dôsledku čoho prvostupňový súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. (neprávne
uviedol v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por.) prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a v zmysle § 257 ods. 8
Tr. por. (nesprávne uviedol zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.) okresný súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie stíhaného skutku sa nevykoná a budú vykonané iba dôkazy

súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Zistená zrejmá nesprávnosť
nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia okresného súdu.

Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému, v tejto súvislosti súd prvého stupňa
dôvodil predovšetkým tým, že pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu,

jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa okresného súdu bol obžalovaný doteraz tri krát súdne
trestaný, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pre protiprávne
konanie na úseku priestupkov bol šesťkrát právoplatne postihnutý, pričom jedným postihnutím bolo
aj postihnutie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil fyzickým útokom

na poškodenú T. B. dňa 24.10.2019 a následne opakovanými telefonickými vulgárnymi útokmi voči jej
osobe v období od mesiaca september až do mesiaca november 2019. Okresný súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (doznanie, oľutovanie trestnej činnosti)
a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov a tiež, že
už bol za trestný čin odsúdený). Podľa okresného súdu nie je možné obžalovanému priznať to, že by

sa skutku dopustil v ospravedlniteľnom silnom citovom rozpoložení, pretože jeho vzťah s poškodenou
bol neharmonický, konfliktný dlhodobo, v ktorom sa obaja rozchádzali a následne k sebe vracali.
Vo vzťahu k poškodenej nešlo o jeho prvé protiprávne konanie. Ospravedlniteľným silným citovým
rozrušením bude spravidla taký stav duševného rozpoloženia páchateľa, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje
jeho rozumovú alebo vôľovú zložku konania, čím významným spôsobom znižuje mieru jeho zavinenia.

Je potrebné ním rozumieť silné citové pohnutie páchateľa, pričom povaha takéhoto citového pohnutia
(strach, zlosť, radosť a pod.) nemá na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vplyv. Podstatou silného
rozrušenia môže byť krátkodobá duševná porucha alebo iný stav vyvolaný ochorením, silnou telesnou
alebo duševnou vyčerpanosťou, prežitím otrasnej udalosti, útokom na osobu páchateľa. Stav silného
rozrušenia nemožno priznať, ak si ho páchateľ spôsobil alkoholom alebo omamným prostriedkom.

To, že konflikty medzi poškodenou a obžalovaným spôsobovalo aj požívanie alkoholických nápojov
obžalovaným vyplýva z dokazovania, hoci obžalovaný tvrdí, že problém s alkoholom nemá. O opaku
však svedčí znalecký posudok č. 01/2020 vypracovaný L.. L. P.. Okresný súd pri úvahách o výške trestu
vychádzal podľa § 41 ods. 1 prvá veta Tr. zák. z trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 156 ods. 2Tr. zák., teda podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný,
keďže obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy a ukladal mu úhrnný trest. Za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. je zákonom stanovený trest odňatia slobody od jedného roka do troch

rokov. Z tohto dôvodu okresný súd s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., teda pri prevahe pomeru priťažujúcich
okolností, kedy sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu a prichádzalo do úvahy ukladať
trest odňatia slobody v rozpätí dvadsať mesiacov až tri roky, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov. Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, lebo doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, berúc do úvahy aj

§ 48 ods. 4 Tr. zák., pretože náprava obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s miernejším stupňom stráženia a ani pre zabezpečenie ochrany spoločnosti
nie je nevyhnutné, aby bol obžalovaný zaradený do ústavu s prísnejším stupňom stráženia. Ukladanie
alternatívnych trestov (peňažného trestu, či trestu domáceho väzenia), ale aj podmienečného trestu
odňatiaslobodyprvostupňovýsúdvprípadeosobyobžalovanéhonepovažovalvzhľadomnajehoosobu,
jeho (aj) kriminálnu minulosť, spôsob spáchania skutku a jeho následky za dostatočné. Okresný súd

obžalovanému zároveň uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj trest prepadnutia vecí, ktoré použil na
spáchanie trestného činu, a to 1. nábojnice predložená na skúmanie (1 ks) s dnovou signatúrou „P.", 2.
nábojnice získanej skúšobnou streľbou zo zbrane predloženej na skúmanie (1 ks) s dnovou signatúrou
„P." a 3. opakovacej krátkej ručnej expaznej zbrane - revolvera M. výroby (výrobca E.), značky E., kalibru
H. (H.), výrobného čísla V..

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd zdôrazňuje, že s argumentáciou
prvostupňového súdu sa v upravenom rozsahu stotožnil, bolo by nadbytočné ju v tejto súvislosti a na
tomto mieste znovu opakovať. V osobe obžalovaného ide o človeka, ktorý v čase spáchania skutku
dovŕšil XX rokov a ktorý sa v minulosti dostal opakovane do rozporu so zákonom. Pokiaľ ide o

spáchanie priestupku, a to fyzického útoku na poškodenú T. B. dňa 24.10.2019 a následne opakovaných
telefonických vulgárnych atakov voči jej osobe v období od mesiaca september až do mesiaca november
2019, za ktoré mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur, s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd
náležite vyrovnal spôsobom uvedeným vyššie v tomto rozhodnutí. Prvostupňový súd správne ustálil
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne

ich oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.) a aj priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac (dva) trestné činy
(ust. § 37 písm. h) Tr. zák.). Pokiaľ však u obžalovaného aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák., a to, že bol za trestný čin odsúdený a následne mu ukladal trest odňatia slobody
s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., teda pri prevahe pomeru priťažujúcich okolností, v tejto súvislosti
pochybil. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že hoci má obžalovaný tri záznamy, vo

všetkých troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z uvedeného dôvodu u neho
nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Pomer priťažujúcich okolností teda nebol v
prevahe nad poľahčujúcimi okolnosťami, ale v rovnováhe, preto nedošlo k zvýšeniu dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ustanovenia § 38 ods. 4, 8 Tr. zák. Z tohto dôvodu bolo
obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich

sa trestných činov, a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. Odvolací súd ma
za to, že obžalovanému je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody najmä vzhľadom na
počet osôb, voči ktorým sa obžalovaný konania dopustil, spôsob jeho konania a na rozsah spôsobených
zranení,atovzmysleindividuálnejagenerálnejprevenciepredpáchanímtrestnejčinnosti.Zuvedeného
dôvodu neprichádzalo do úvahy uloženie alternatívneho trestu domáceho väzenia, pretože tento by

nebol dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu
pätnásťmesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol povinný súd v rámci úvah nielen o
druhu, ale i o výmere tohto trestu prihliadnuť. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal priznania poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr. zák., a to, že by sa skutku dopustil v ospravedlniteľnom silnom citovom

rozpoložení, v tejto súvislosti aj krajský súd dôsledne zvýrazňuje, že táto neobstojí z dôvodov, ktoré
špecifikoval okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Trestný zákon v sankcii ust. § 156 ods. 2 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia
slobody od jedného do troch rokov. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu aj zo strany
krajského súdu bolo namieste v prípade obžalovaného ukladať mu trest odňatia slobody pri rovnováhe

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a keďže obžalovaného odcudzoval za dva prečiny, tento trest mu
bol uložený ako úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. Predovšetkým sám obžalovaný si musí dôsledne
uvedomiť, že bol v posudzovanej trestnej veci postihnutý skôr miernym trestom a v prípade opakovania
trestnej činnosti, a to najmä násilnej povahy, by už bol nepochybne postihnutý prísnejšie.
Obžalovanému bol súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený aj trest prepadnutia vecí mu

patriacich, použitých na spáchanie trestného činu, a to 1. nábojnice predloženej na skúmanie (1 ks) s
dnovou signatúrou „P.", 2. nábojnice získanej skúšobnou streľbou zo zbrane predloženej na skúmanie
(1 ks) s dnovou signatúrou „P." a 3. opakovacej krátkej ručnej expaznej zbrane - revolvera M. výroby
(výrobca E.), značky E., kalibru H. (H.), výrobného čísla V.. Krajský súd zároveň rozhodol, že podľa §
60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Keďže okresný súd nepochybil ohľadom výroku o ochrannom opatrení a nepochybil ani vo výroku

o škode, s poukazom na skôr uvedené, rozhodol krajský súd o odvolaní obžalovaného spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.