Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899956
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1202899956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci 1. R. R., 2.

W. R., obaja s trvalým pobytom v Z., ul. O. č. XX, proti žalovaným: III. R.. S. Q., IV. S. Q., obaja bytom
ul. F. č. XXX/X, M. nad Z., obaja zastúpení Mgr. Miroslavom Páserom, advokátom, so sídlom M. XX, L.
M., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaným v III. a IV.rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade priznáva spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2002 domáhali proti K.

K. (pôvodne žalovanej v 1. rade) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2002 uzavretej medzi
žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a pôvodnou žalovanou v I. rade K. K. ako kupujúcou, ktorej
predmetom bol prevod vlastníctva bytu č. XX, na 4. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome na O.
ulici č. XX v Z.. Žalobu odôvodnili tým, že kúpna zmluva uzavretá dňa 23. 04. 2002 medzi žalobcami ako
predávajúcimi a K. K. ako kupujúcou, bola uzavretá za okolností, ktoré nielen vzbudzujú pochybnosti
o tom, že žalobcovia zamýšľali privodiť tie právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája, ale
tiež nasvedčujú, že sú tu dané predpoklady absolútnej neplatnosti právneho úkonu, najmä z dôvodu

nedostatkupísomnejformyzmluvy.Ajnasledujúceprevodypredmetnéhobytunaďalšíchnadobúdateľov
X. T. (pôvodne žalovanú v II. rade) ako aj na manželov R.. S. Q. a S. Q. (žalovaní v III. a IV. rade), sú
absolútne neplatné v zmysle zásady, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv, než ich sám má“.

2. Podaním zo dňa 21.05.2003 žalobcovia v 1. a 2. rade rozšírili svoju žalobu o určenie vlastníctva k
tomuto bytu. Písomným podaním zo dňa 11.12.2003 žalobcovia 1. a 2. rade žiadali pripustiť do konania
ako pôvodnú žalovanú v II. rade X. T. a písomným podaním zo dňa 07.04.2004 žiadali, aby súd pripustil

rozšírenie návrhu, že zámenná zmluva zo dňa 28.10.2003 uzavretá medzi pôvodne žalovanou v I. rade a
pôvodnežalovanouvII.rade,ktorejpredmetombolbytč.XX,na4.poschodí,nachádzajúcisavbytovom
dome na O. ulici č. XX v Z. je neplatná. Súd uznesením zo dňa 02.08.2004 č.k. 15C/273/2002-137
pripustil, aby do konania pristúpila pôvodná žalovaná v II. rade, o rozšírení žaloby nerozhodol. Písomný
podaním zo dňa 09.02.2006 žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali pripustiť do konania R.. S. Q. ako
žalovaného v III. rade a S. Q. ako žalovanú v IV. rade a žiadali aby súd v súvislosti s nimi rozhodol,
že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločnýchzariadeniachdomuakpozemkomsúžalobcoviav1.a2.rade,keďžepozačatíkonaniaatiež
po podaní rozšíreného podania zo dňa 06.04.2004 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2004
medzi pôv. žalovanou v II. rade X. T. ako predávajúcou a žalovanými v III. a IV. rade manželmi R.. S.
Q. a S. Q. ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol byt č. XX, nachádzajúci sa na 4. poschodí bytovéhodomu na O. ulici č. XX v Z.. Uznesením č.k. 15C/273/2002-248 zo dňa 24.02.2006 súd pripustil, aby
do konania pristúpili žalovaní v III. a IV. rade.

3. Uznesením č.k. 15C/273/2002-266 zo dňa 19.05.2006 súd zastavil konanie proti pôv. žalovanej v I.
rade K. K. a proti pôv. žalovanej v II. rade X. T.. O pripustení zmeny návrhu proti žalovaným v III. a IV.
rade rozhodol súd uznesením zo dňa 2.12.2009 č.k. 15C/273/2002-434, kt. nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.12.2009.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 15C/273/2002-711
zo dňa 12.06.2013 tak, že určil, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných Správou katastra pre hlavné
mestoSRBratislavunalistevlastníctvač.XXXXprek.ú.O.,bytuč.XX,na4.poschodí,pozostávajúceho
z dvoch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva v celkovej výmere podlahovej plochy 52,76 m2,
nachádzajúceho sa vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na O. č. XX, XX a XX, postaveného
na parc. č. XXXX o výmere 203 m2, parc. č. XXXX o výmere 204 m2 a parc. č. XXXX o výmere 204 m2, a

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parc. č. XXXX o výmere 203 m2, parc. č. XXXX o výmere 204 m2 a parc. č. XXXX
o výmere 204 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX, sú R. R., nar. XX. 5. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX a W.
R., rod. N., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, obaja s trvalým pobytom O. XX, Z., v podiele
1/1. Zároveň žalovaným v III. a IV. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania štátu vo výške 4.436,58 eur na účet Okresného súdu Bratislava II a povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade náhradu iných trov konania vo výške 433,- eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.750,90 eur. Voči predmetnému rozsudku podali žalovaní v III. a IV. rade
odvolanie.

5. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co/662/2013-759 zo dňa 26.04.2016
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako vecne správny potvrdil a žalovaným III. a IV. uložil povinnosť
nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
312,53 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil.
Vzhľadom na to, že sa v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, obmedzil sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na konštatovanie správnosti

dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Nakoľko voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podali žalovaní v III. a IV. rade dovolanie, vo veci
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č.k. 4Cdo/102/2017-850 zo dňa 27.06.2019 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/662/2013-759 zo dňa 26.04.2016 a rozsudok Okresného súdu

Bratislava II č.k. 15C/273/2002-711 zo dňa 12.06.2013 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava
II na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolací súd uviedol, že v prejednávanej veci sa nižšie súdy
vôbec nevysporiadali s kľúčovou otázkou (námietkou dovolateľov), prečo nad rámec svojich zákonných
oprávnení, ako aj procesných pravidiel pre dokazovanie (kontradiktórnosť, prejednacia zásada a pod.),
nariadili znalecké dokazovanie na pravosť podpisu nadobúdateľa bytu v súkromnej listine (kúpnej

zmluve),keďtútoskutočnosťpotvrdiladotknutáosobaaprítomnýsvedok,aktorúlenúčelovospochybnili
žalobcovia, ktorí inak jasne deklarovali vôľu uvedeným spôsobom zbaviť sa bytu za dohodnutú kúpnu
cenu, v dôsledku čoho kataster nehnuteľností túto zmenu vlastníctva prevodom povolil, keď tiež skúmal
otázku (ne)platnosti kúpnej zmluvy. Už z tejto skutočnosti prima facie vyplýva absencia porušenia
subjektívneho vlastníckeho práva žalobcov v prejednávanej veci a v dôsledku toho títo účastníci nemajú

právny záujem na pre nich priaznivom výsledku sporu tak, ako to neposúdili nižšie súdy. Naviac, daný
problém podľa názoru najvyššieho súdu treba riešiť z ďaleko širšej, ústavnoprávnej perspektívy, kde
treba zobrať do úvahy základné princípy fungovania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy). Je preto nutné
prisvedčiť dovolateľom, že napadnutými rozhodnutiami nižších súdov došlo nielen k porušeniu práv na
spravodlivý proces, ale v jeho dôsledku i k porušeniu vlastníckeho práva nadobúdateľa, lebo bol bez

ďalšieho (a teda neopodstatnene) uprednostňovaný iba žalobcami špekulatívne prezentovaný záujem
na ochrane ich práv, ktorých sa dobrovoľne zriekli prevodnou zmluvou. Tento postup nižších súdov tak
fakticky predstavuje aplikáciu nesprávnej právnej normy, či opomenutie iného pravidla (vyplývajúceho z
ústavných princípov), ktoré na danú vec všeobecne tiež dopadali, čiže išlo o zjavne nesprávne právneposúdenie veci s konotáciou na zisťovaný skutkový stav veci. V tomto prípade totiž platí, že vlastníkom
veci sa stane ten, kto legálne získal vec zapísanú v katastri nehnuteľností a bol vzhľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere v oprávnenie druhej zmluvnej strany vlastnícke právo previesť na základe

riadneho titulu. Dobrá viera tu nie je formulovaná ako výnimka zo základného pravidla, ale ako znak
skutkovej podstaty základnej normy (§ 123 Občianskeho zákonníka). Preto nadobúdateľ svoju dobrú
vieru nebude musieť preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods.
1 in fine Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto
domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ

sa mu to nepodarí preukázať. Zvýšenú pozornosť v tomto prípade mali súdy venovať aj prezentovanej
konkrétnej situácii, v ktorej žalobcovia boli oprávnení svoje vlastnícke právo previesť na základe kúpnej
zmluvy (aj ho previedli) na kupujúceho, ktorý ho tiež formálne platne previedol na dovolateľov a táto
prešla exekučnou dražbou (18. februára 2016) na ďalšiu osobu, ktorá už účastníkom konania na strane
žalovaných nebola. V dôsledku toho odvolací súd vydal rozsudok (26. apríla 2016) nielen nezákonný, ale
aj zmätočný, lebo pre vydražiteľa predmetu sporu (bytu) nie je záväzný v zmysle § 228 ods. 1, 2 C.s.p.,

ani pre príslušný kataster nehnuteľností, čiže žalobcom nič nevyriešil, len zaťažil súdy o ďalšiu zbytočnú
kauzu. Dovolací súd preto na základe vyššie uvedených záverov napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia
odvolacieho súdu, dovolací súdu zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Prvoinštančný súd, viazaný názorom dovolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného
dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 4. NP
bytového domu O. XX, XX, XX súpisné č. XXXX v Z., na ulici O. číslo vchodu XX a spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, na ktorom je dom postavený, do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe písomnej zmluvy č. XX X XXXX XX, uzavretej
dňa 20. 11. 2001 medzi Hlavným mestom SR Bratislavou ako prevádzajúcim a žalobcami v 1. a 2. rade
ako nadobúdateľmi, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. V: XXXX/XX dňa
XX. X. XXXX, s právnymi účinkami vkladu dňa 26. 3. 2002.

9. Dňa 28. 4. 2003 bol Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava II povolený
vklad vlastníckeho práva pod č. V: XXXX/XX, s právnymi účinkami vkladu dňa 28. 4. 2003, a výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala K. K. (pôv. žalovaná v I. rade). Nadobúdacím titulom
bola kúpna zmluva datovaná dňom 23. 4. 2002, na ktorej boli uvedení žalobcovia ako predávajúci a

K. K. ako kupujúca. Pravosť podpisov predávajúcich bola dňa 23. 4. 2002 osvedčená pracovníčkou
poverenou notárom V.. W. N. na základe vlastnoručného podpísania tejto listiny predávajúcimi pred touto
pracovníčkou.

10. Dňa 15. 5. 2003 uzavreli zmluvné strany K. K. a X. T. zámennú zmluvu, predmetom ktorej bol

vzájomný prevod vlastníctva bytu č.XX, 4. p. bytového domu O. XX, XX a XX, súpisné č. XXXX v
Z. na ul. O., č. vchodu XX, vo vlastníctve K. K. a bytu č. XX, 1. p. bytového domu M. 4, súpisné
č. XXXX v Z., ul. M. č. X, vo vlastníctve X. T.. Pravosť podpisov zmluvných strán bola dňa 15. 5.
2003 osvedčená pracovníčkou poverenou notárom V.. X. L. na základe vlastnoručného podpísania tejto
listinyzmluvnýmistranamipredtoutopracovníčkou.VkladvlastníckehoprávabolpovolenýKatastrálnym

úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava II dňa 28. 10. 2003 pod č. V: XXXX/XX, s právnymi
účinkami vkladu dňa 28. 10. 2003.

11. Žalovaní v III. a IV. rade nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 4. poschodí
bytového domu O. XX, XX, XX súpisné č. XXXX v Z., na ulici O. číslo vchodu XX a spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, na ktorom je dom postavený,
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 6. 2004
medzi X. T. ako predávajúcou a žalovanými v III. a IV. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu pod č. V: XXXX/XX dňa 8. 6. XXXX, s právnymi účinkami
vkladu dňa 8. 6. 2004.

12. Listom zo dňa 16.8.2017 oznámil tunajšiemu súdu Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor,
že prijal dňa 8.7.2017 pod číslom konania Z-XXXXXX/XX rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 15C/273/2002-711 zo dňa 12.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.5Co/662/2013-759 zo dňa 26.04.2016 o určení vlastníckeho práva R. a W. R. k bytu č. XX, X.p.. vchod O.
XX, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. O.. Podľa listu Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru však
predložené rozsudky nevychádzajú z aktuálnych údajov katastra, pretože žalovaní R..S. Q. a S. Q.ová

nie sú zapísaní ako vlastníci vyššie uvedenej nehnuteľnosti. K nehnuteľnostiam je evidované vlastnícke
právo v prospech tretej osoby na základe kúpnej zmluvy pod č. O.-XXXXX/XX zo dňa 23.6.2017. Preto
kataster podanie pod č. E.-XXXXXX/XX vyradil z evidencia katastra nehnuteľností, ako nespôsobilé na
vykonanie záznamu.

13. Podľa listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k.ú. O. vlastníkom predmetného bytu na O. XX v Z.
je R.. X. K., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy pod č. V-P./XX zo dňa 23.6.2017.

14. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/3/2019 bolo zistené, že predmetom
tamojšieho konania je žaloba totožných žalobcov ako v tunajšom konaní (sp. zn. 11C/1/2019, predtým
15C/273/2002) o určenie vlastníckeho práva voči žalovanému - R.. X. K. k totožnej nehnuteľnosti, t.j.

bytu č. XX na 4. poschodí evid. na LV č. XXXX pre k.ú. O. a konanie nie je t.č. právoplatne skončené.
R.. X. K. predmetný byt nadobudol kúpou od svojho právneho predchodcu R.F.PLUS s.r.o., ktorá byt
nadobudla ku dňu udelenia príklepu súdneho exekútora V.. R. I. dňa 27.10.2015 v exekučnom konaní
vedenom proti povinným : R.. S. Q. a S. Q.ová. Príklep udelený súdnym exekútorom V.. R. I. dňa
27.10.2015 bol schválený uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn.15Er/899/2014 zo dňa 5.2.2016,

právoplatným dňa XX.X.XXXX.

15. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a
pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva
k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu,
ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

16. Na základe citovaných zákonných ustanovení a tiež vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobu žalobcov je potrebné zamietnuť.

17. Ak totiž má byť úspešná žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) C.s.p.), musia
byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať vecnú legitimáciu

a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

18. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana
sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide, a je jedným z predpokladov
úspešnosti žaloby na určenie. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem

na strane žalobcu) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej
žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti.
Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. zamietnuť (ako
neprípustnú). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že

určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ C.s.p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.19. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru)

ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého
právneho záujmu je však možné uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý
vystihnúťúplnýobsahhmotnýmprávomvymedzenéhovzťahu,čologickypredpokladá,žebudezáväzný
pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj stranami
príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom

stave, je záväzný (§ 228 ods. 1 C.s.p.) v zásade iba pre strany sporu. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie
vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie
je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení čerpať nemôže.

20. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na určovacej žalobe v prejednávanej

veci preto bolo rozhodujúce skutkové zistenie, či konkrétna nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho
právasažalobcoviav1.a2.radedomáhajú,bolavčaserozhodovaniasúduprvéhostupňavovlastníctve
(spoluvlastníctve) osôb, od ktorých žalobcovia odvodzovali svoje nároky (t.j. vo vlastníctve žalovaných
v III. až IV. rade). Keďže žalobcovia nesprávne označili žalovaných, ktorí (žalovaní v III. a IV. rade
R..S. Q. a S. Q.ová) už od 18.2.2016 nie sú evidovaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností a teda nemajú ani pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, z dôvodu ktorého žalobcovia
aninesplnilipodmienku naliehavostiprávnehozáujmunasvojejurčovacejžalobe(§137písm.c/C.s.p.),
súdu neostalo iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

21. Súd v zhode s odôvodnením uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/102/2017-850 zo dňa

27.06.2019, ktorého právnym názorom je viazaný, poukazuje na absenciu naliehavého právneho
záujmu žalobcov aj v tej súvislosti, že v zmysle § 228 ods.1, 2 C.s.p. pre vydražiteľa, resp. ďalšieho
nadobúdateľa bytu (žalovaného v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/3/2019) ako ani pre kataster by
nemohol byť prípadný vyhovujúci rozsudok tunajšieho súdu záväzný, čiže žalobcom by nič nevyriešil.
Právny význam pre žalobcov môže mať len výsledok sporu sp. zn. XXC/X/XXXX kde rovnako žalujú

určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu voči aktuálne na LV č. XXXX evidovanému vlastníkovi.

22. Podľa § 255 ods. 1 Cs.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 Cs.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Podľa§262ods.2Cs.p.ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancii poprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 453 ods. 3 C.s.p. ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

26. Vzhľadom na to, že dovolací súd rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej

inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, tunajšiemu súdu vznikla povinnosť rozhodnúť aj o náhrade
trov celého konania. Nakoľko v konaní mali plný úspech žalovaní, súd im priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.