Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5405203412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5405203412.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. XX, proti žalovaným: 1a/ I. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. L. T., U. XXX (právna nástupkyňa spolu so žalovaným v rade 2/ pôvodného žalovaného 1/ H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - L. T., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), 2/ D. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. - L. T., U. XXX, 3/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 4/ L. L., rod.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 5/ N. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., E. XXX/
XX, 6/ E. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/XX, žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení JUDr.

Veronikou Leppovou, advokátkou, so sídlom F., G. XX/XX, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/165/2008-447
zo dňa 14. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pokračuje v odvolacom konaní s dedičmi pôvodného žalovaného 1/ H. I., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., L. T., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to so žalovaným 2/
a I.Z., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. T., U. XXX ako žalovanou 1a/.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1a/ - 6/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že ňou označené KNC parcely, nachádzajúce sa v katastrálnom území L. T. patria v označených
podieloch do dedičstva po A. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do dedičstva po G.
H., vydatej Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a do dedičstva po H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. T. XX, F.. Okresný súd sa primárne zaoberal skúmaním existencie
naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou žiadanom určení vychádzajúc z právnej úpravy platnej
do 01.07.2016, a to § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ako aj aktuálnej právnej úpravy
účinnej od 01.07.2016, a to § 137 písm. c) CSP. Konštatoval, že žalobkyňa na žiadanom určení
nemá naliehavý právny záujem. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňou
označené CKN parcely sú tvorené z viacerých pozemnoknižných parciel. Právni predchodcovia
žalobkyne však sú zapísaní ako pozemnoknižní vlastníci iba vo vzťahu k jednej, prípadne k dvom z

týchto pozemnoknižných parciel. Potom, ak žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po jej
právnychpredchodcochpatriaajspoluvlastníckepodielynatýchpozemnoknižnýchparcelách,kuktorým
nemali jej právni predchodcovia nikdy žiaden vlastnícky vzťah, nemôže mať na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Okrem tohto zásadného dôvodu, pre ktorý okresný súd žalobe nevyhovel,vyjadril sa aj k otázke vydržania sporných nehnuteľností žalovanými 1/, 3/ a 4/. Vychádzal z toho,
že títo boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní do katastra nehnuteľností na základe notárskeho
osvedčenia vydaného v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam. Aj keď ustanovenie tohto právneho predpisu, na základe ktorého bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním bolo zrušené s účinnosťou od 01.12.2000, vychádzajúc zo
záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.04.2013 sp. zn. 6Cdo/47/2012 publikovaného v Zbierke
rozhodnutí súdov pod č. 125/2014, dospel k záveru, že uvedení žalovaní boli minimálne od zápisu
predmetného osvedčenia do katastra nehnuteľností oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností.

Zrušenie predmetných zákonných ustanovení na plynutie 10-ročnej vydržacej doby nemalo vplyv a
žalovaní nadobudli zo zákona vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalobkyňa
podalažalobunasúddňa19.05.2005včaseplynutia10-ročnejlehotyodzápisupredmetnýchosvedčení
do katastra nehnuteľností, avšak táto žaloba smerovala k určeniu neplatnosti označených osvedčení,
pričom v žalobe neboli riadne uvedené strany sporu. Až dňa 27.07.2010 bol súdu doručený návrh
na pripustenie a rozšírenie žalobného petitu, ktorým boli označené strany sporu a až od uvedeného

momentu možno považovať žalobu za riadne a kvalifikovane uplatnený nárok na určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, čo však už bolo po uplynutí zákonnej 10-ročnej lehoty. O trovách
konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 CSP a žalovaným v rade 1/ - 6/ priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu voči neúspešnej žalobkyni.

2.Protitomutorozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobkyňaažiadala,abykrajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Namietala
nesprávne zistený skutkový stav veci, následne nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ v čase, keď sa rozhodli
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti mali vedomosť o tom, že k prevodu nehnuteľností môže dôjsť riadnou

zmluvou v písomnej forme. Túto okolnosť sa však rozhodli obísť postupom v zmysle zákona č. 293/1992
Zb. (žalobkyňou nesprávne uvedený ako zákon č. 239/1992 Zb.). Takéto nepoctivé konanie žalovaných
robilo ich držbu od prvého okamihu nedobromyseľnou, potom nikdy nemohla u nich začať plynúť 10-
ročná lehota pre vydržanie. Ďalej namietala, že okresný súd napriek bohatej a jednotnej judikatúre
nesprávne posúdil možnosť vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými v

zmysle zákona č. 293/1992 Zb. V súvislosti s týmto názorom poukázala na rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10Co/82/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/191/2009, Nález Ústavného
súdu SR III. ÚS 477/2015.

3. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o absencii naliehavého právneho záujmu. Uviedla, že

súd nevyhovel návrhu na znalecké dokazovanie, hoci mu bolo navrhované opakovane, a to už od
25.01.2012. Výsledkom znaleckého dokazovania by bol odstránený problém neexistencie naliehavého
právneho záujmu, na ktorý poukazoval okresný súd. Uviedla, že ju nemožno viniť za to, že po vydaní
osvedčenia si žalovaní zlúčili pôvodné PK parcely spolu s ďalšími parcelami do nových KNC parciel. Ona
si splnila svoju povinnosť, keď navrhla vyhotovenie geometrického plánu. Odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie nedáva jednoznačnú a presvedčivú odpoveď, prečo nebolo jej opakovanému návrhu na
vykonanie dokazovania, a to vytvorením geometrického plánu, vyhovené.

4. Žalovaný 1/, 3/ a 4/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedli, že podmienky pre nadobudnutie

vlastníckeho práva u nich boli riadne dodržané, spochybňovanie ich splnenia žalobkyňou je tak
nedôvodné.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 02.02.2018 k vyjadreniu žalovaných 1/, 3/ a 4/ opätovne žiadala,
aby krajský súd jej odvolaniu vyhovel. Zdôraznila porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka

žalovanými pri prevode spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach. Odkázala na
konštantnú judikatúru súdov týkajúcu sa posudzovania dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho
práva vydržaním.

6. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, §

380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.7. V čase odvolacieho konania došlo k úmrtiu pôvodne žalovaného 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom F. - L. T., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právni nástupcovia po ňom sú žalovaní 2/ D.
I., nar. XX.XX.XXXX a I. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. T., U. XXX.

8. V zmysle ust. § 63 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodol o tom, že v odvolacom
konaní bude pokračovať s uvedenými osobami ako dedičmi po pôvodne žalovanom 1/. V záhlaví svojho
rozhodnutia preto ako žalovanú 1a/ označil právnu nástupkyňu pôvodného žalovaného 1/, a to I. Q.,
rod. I..

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. V
prvom rade odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho
odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. V tejto spojitosti platí, že odvolací
súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu
a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných,

než v odvolaní vznesených námietok. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie primárne
postavil na neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žiadanom určení a konštatoval,
že ňou označené KNC parcely sú vytvorené z viacerých pozemnoknižných parciel, pričom nie vo
všetkých pozemnoknižných parcelách sú právni predchodcovia žalobkyne vedení ako spoluvlastníci
týchto pozemnoknižných parciel. Ustálil, že pokiaľ žalobkyňa sa tak nemohla domáhať určenia, že

sporné nehnuteľnosti v označených podieloch patria do dedičstva jej právnych predchodcov, pokiaľ
nepreukázala,ževovšetkýchpôvodnýchpozemnoknižnýchnehnuteľnostiach,zktorýchbolitietosporné
nehnuteľnosti vytvorené, majú spoluvlastnícke podiely aj jej právni predchodcovia. Až následne „na
okraj“ ďalší dôvod, pre ktorý by žalobe nemohol vyhovieť, sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou
vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými. Žalobkyňa v odvolaní úplne

rezignovala na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa nepreukázania naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení práve z dôvodov, že právni predchodcovia žalobkyne neboli
vlastníkmi týchto pozemnoknižných parciel. Jediná námietka smerovala k nesprávnemu postupu súdu
prvej inštancie pri vykonaní ňou navrhnutého znaleckého dokazovania.

10. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa už od 25.01.2012, ako to uvádzala v podanom odvolaní,
navrhla vykonanie znaleckého dokazovania vyhotovením geometrického plánu. Žalobkyňa podávala
viacero návrhov na zmenu petitu. Podaním zo dňa 16.01.2012 (č.l. 139 spisu) žiadala pripustiť zmenu
žaloby s tým, že neoznačila, ku ktorým konkrétnym nehnuteľnostiam sa domáha určenia, že tieto patria
do dedičstva po jej právnych predchodcoch. Okresný súd ju vyzval prostredníctvom právneho zástupcu

JUDr. Mgr. Štefana Buchu, aby túto zmenu žaloby upresnila a predložila geometrický plán, keďže bez
konkrétneho určenia parciel nie je zrejmý predmet konania. Na túto výzvu žalobkyňa reagovala podaním
zo dňa 19. septembra 2012 (č.l. 146 spisu), v ktorom konkretizovala nehnuteľnosti, ku ktorým žiadala
určiť, že tieto patria do dedičstva s odkazom na geometrický plán č. 33857246-17/98. O tomto návrhu
okresný súd rozhodol tak, že žiadanú zmenu uznesením č.k. 2C/165/2008-147 zo dňa 19.11.2012

pripustil. Následne žalobkyňa ďalšími podaniami zo dňa 17.12.2012 a 28.01.2013 označenými ako
„Návrh na úpravu petitu“ (č.l. 160, 175 spisu) opätovne žiadala pripustiť zmenu žaloby v nejasnom znení
s tým, že predmet konania mal byť upresnený znaleckým dokazovaním. Okresný súd tieto nejasné
podania odmietol uznesením č.k. 2C/165/2008-252 zo dňa 24. novembra 2016. Na základe žalobkyňou
podaného odvolania proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/9/2017-262 zo

dňa 31. januára 2017 uvedené uznesenie potvrdil. Konštatoval, že žalobkyňa napriek výzvam okresného
súdu na odstránenie vád žaloby vo svojich opakovaných podaniach na zmenu žaloby neuviedla petit
žaloby dostatočne určito a zrozumiteľne, keď bez dostatočnej identifikácie pozemkových nehnuteľností,
ku ktorým má byť určené vlastnícke právo poručiteľa, o takomto petite rozhodnúť súd nemôže.

11. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké dokazovanie žalobkyňa navrhovala v súvislosti s ňou žiadanými
zmenami žaloby, ktoré návrhy boli odmietnuté. Predmetom konania tak ostala žaloba, v znení ktorom
bola pripustená uznesením zo dňa 19. novembra 2012, č.k. 2C/165/2008-147. V súvislosti s nárokom,
ktorý bol predmetom konania na základe tohto rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby, žalobkyňa
žiadne návrhy na znalecké dokazovanie nepodávala. Okresný súd sa potom nemohol k znaleckému

dokazovaniu v napadnutom rozsudku vyjadrovať. Vychádzajúc z týchto zistení preto odvolaciu námietku
žalobkyne nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú.12. Žalobkyňa namietala správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúcu sa vydržania vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými. Uvedená odvolacia námietka však vzhľadom na dôvody,
pre ktoré primárne súd prvej inštancie žalobu zamietol, nie je opodstatnená. Pretože aj v prípade jej

preskúmavania či ide o námietku dôvodnú, nebola táto okolnosť hlavným dôvodom, pre ktorý súd žalobe
nevyhovel. Na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie by táto okolnosť vplyv
nemala. Krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13. Ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách. Zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v

zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná nebola, preto
žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)