Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217864
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116217864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, XXX XX T., a 2/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T., zastúpených JUDr.
Dagmar Danóciovou, advokátkou so sídlom Hodálova 2, 949 01 Nitra, proti žalovanému: H. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T., o odstránenie časti nadstavby, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/338/2016-121 zo dňa 26.11.2018 v spojení s opravným
uznesením č. k. 16C/338/2016-139 zo dňa 29.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť časť nadstavby malometrážneho rodinného
domu (zrubovej nadstavby postavenej na garáži) na CKN parcelách č. XXXX/X, XXXX/X kat. úz. T.,
zapísaných na LV č. XXXX, presahujúcu na CKN parcely č. XXXX, XXXX kat. úz. T., zapísané na LV č.
XXXX, po hranicu medzi týmito pozemkami v rozsahu : presahujúcu strechu v strede garáže nad parc.
č. XXXX - 34 cm, za garážou 27 cm, na konci nadstavby malometrážneho rodinného domu, na parc.
č. XXXX - 11 cm, presahujúce rohové spoje na parc. č. XXXX - 26 cm, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa domáhali odstránenia časti nadstavby malometrážneho
rodinného domu z dôvodu, že neoprávnene zasahuje do ich pozemku. Súd mal za preukázané, že
žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. T., zapísaných na LV č. XXXX a
žalovaný je vlastníkom susediacich nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Spornou bola aj
hranica susediacich pozemkov. Podľa žalobcov hranica medzi pozemkami sa začína na rohu oplotenia
smetného koša, pokračuje na rohu garáže žalovaného na parc. č. XXXX/X a za garážou žalobcov

prechádza po existujúcom plote z pletiva. Žalovaný však tvrdil, že hranicou bola strana garáže žalobcov,
ktorá kopírovala hranicu pozemku.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že hranica medzi pozemkami vedie tak,
ako ju označili žalobcovia a ako je vyznačená v pláne skutočného zamerania. Súd sa nestotožnil s
názorom žalovaných, že hranica medzi pozemkami bola zakreslená nesprávne a takto bola užívaná
už dlhšiu dobu a aj rešpektovaná právnymi predchodcami žalobcov, pretože toto tvrdenie žalovaného

bolo vyvrátené čestným vyhlásením predchádzajúceho vlastníka Ing. U. B., ktorý uviedol, že hranicou
pozemku je roh garáže na parc. č. XXXX/X patriacej žalovanému a vymurovaný priestor, ktorý slúži na
umiestnenie smetného koša, patrí žalobcom. Výpoveď svedka M. N. súd vyhodnotil ako rozpornú, keď
na jednej strane tvrdil, že keď začal stavať garáž, bager pôvodný plot z hranice pozemkov odstránil,no neskôr uviedol, že žiadny plot medzi pozemkami nebol. Za hodnoverné nepovažoval súd ani jeho
tvrdenie o priestore na smetný kôš, ktoré bolo v rozpore s tvrdením jeho bývalého suseda B., a tiež sa
čiastočne rozchádzalo s výpoveďou svedka C.. Tento svedok tiež viackrát menil tvrdenia o existencii

plota medzi pozemkami, keď na začiatku výpovede uviedol, že pletivo vedúce po chrbte garáže pána
B. odstraňoval spolu so stĺpikom a neskôr uviedol, že tam pletivo v tom čase nebolo a v závere
zase, že medzi pozemkami bola zábrana. Vzhľadom na rozpor vo výpovediach považoval súd tvrdenia
žalovaného o priebehu hranice medzi pozemkami a o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným za
nepreukázané. Žalovaný zároveň spochybnil plán skutočného zamerania ako neobjektívny, zhotovený

len podľa údajov žalobcov, no svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, preto súd považoval
žalobcami predložený plán za relevantný.

3. Vychádzajúc z plánu skutočného zamerania vlastníckej hranice medzi pozemkami na LV č. XXXX
a LV č. XXXX, z výpovede svedka Ing. D., z ohliadky a fotografií mal súd za preukázané, že strecha
zrubu presahuje v strede garáže nad parc. č. XXXX 34 cm, za garážou 27 cm a na konci zrubu zasahuje

strecha na parc. č. XXXX 11 cm. Presahujúce časti zrubovej nadstavby považoval súd za neoprávnenú
stavbu na cudzom pozemku. Z projektovej dokumentácie predloženej v stavebnom konaní vyplýva, že
malometrážny dom mal byť postavený na existujúcej garáži žalovaného, pričom z nej nie je zrejmé, že
by stavba mala akoukoľvek svojou časťou zasahovať nad pozemok žalobcov a nie je z nej zrejmý ani
presah nad už existujúcu garáž žalovaného. Preto súd považoval tvrdenie žalovaného o oboznámení

sa žalobcov s projektovou dokumentáciou za nedôvodné. Zo strany žalovaného bol tiež daný žalobcom
súhlas, že ak budú na garáži stavať, presahujúcu časť stavby odstráni. Žalovaný musel vedieť, že časť
nehnuteľnosti stavia na pozemku žalobcov, a to i napriek jeho obrane a tvrdeniu o vlastníckom práve k
časti pozemku „medzi garážami“ strán sporu, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že presah
strechy bol na začiatku výstavby oveľa väčší a o takmer 20-30 cm presahoval garáž žalobcov. Táto časť

bola na žiadosť žalobcov aj odstránená. Pri takomto konaní žalovaného nemožno vôbec uvažovať o
jeho dobromyseľnosti, keďže od začiatku realizácie stavby musel vedieť, že časť strechy zrubu stavia na
cudzompozemku,čímporušilpovinnostistavebníka.Odstráneniestavbysapretosúdujaviloakoúčelné.
Hoci svedok N. uviedol, že odstránenie by narušilo statiku a z čestného prehlásenia Ing. T. vyplýva, že
zužovanie je technicky neprípustné, uvedeným tvrdením sa žalovaný nebránil a ani nepredložil žiadny

dôkaz, ktorým by uvedené preukázal. Odborne nepodložené tvrdenia nie sú dostatočné na prijatie
záveru o narušení statiky. Odstránenie časti stavby žalovaného nezasiahne neprimeraným spôsobom a
nevznikne mu tým ani žiadna hospodárska škoda a tiež mu nebude znemožnené stavbu účelne užívať.
Konanie žalobcov súd nepovažoval za také, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia boli
počas staveného konania aktívni, zaujímali sa o priebeh stavby, preto nemožno konštatovať, že by sa

ochrany svojich práv domáhali so značným časovým odstupom a nesnažili sa proti neoprávnenej stavbe
zakročiť. Svoje rozhodnutie oprel súd o ustanovenia § 3 ods. 1, § 123, § 124, § 126, § 132 ods. 1, § 134
ods. 1, 3, § 135c ods. 1, 2, 3, § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že stavba sa realizovala na základe projektovej dokumentácie, s
ktorou boli žalobcovia oboznámení. Žalobcovia predniesli požiadavku, aby stavba nepresahovala na ich
pozemok, preto boli po dohode s nimi spílené pomúrnice cca 30 cm. Po dokončení stavby už neboli z

ich strany žiadne pripomienky. Počas výstavby boli pri realizácii zapracované pripomienky žalobcov a
na ich základe bola stavba upravená. Žalobcovia začali presah strechy namietať až počas kolaudácie.
Podľa neho ide o šikanózny výkon práva, ktorým ho poškodzujú a nie sa domáhajú ochrany svojich
práv. Súd napriek tomu dospel k záveru, že žalobcovia boli aktívni a domáhali sa včas svojich práv,
čo podľa neho nezodpovedá skutočnosti. Namietal tiež posúdenie odbornej otázky presahu strechy

nad existujúcu garáž súdom, ktorá podľa záveru súdu z projektovej dokumentácie nevyplývala. Podľa
schválenej projektovej dokumentácie z pôdorysov II. NP a strechy vyplýva, že strecha je širšia o 780 mm
ako nadstavba, a preto je nesprávny názor súdu o tom, že presah strechy zo stavebnej dokumentácie
nevyplýva.Preposúdeniepresahustrechyjepodstatnýajpriebehhranicemedzisusednýmipozemkami.
Hranica bola v katastri nehnuteľností zakreslená tak, že v prednej časti bola totožná so stenou garáže

žalobcov, čo skonštatoval aj Ing. D. a vyplýva to aj s geometrického plánu Ing. H., hoci Ing. D. uviedol,
že zameranie garáže bolo nesprávne. Žiadny z účastníkov nemohol zistiť, že garáž žalobcov bola
nesprávne zameraná. Z dostupných podkladov bolo zrejmé, že hranicu medzi pozemkami tvorí v prednej
častistenagaráže.ŽalobcoviahranicunikdynespochybňovaliakjejspochybneniudošloažpozameraníIng. D.om. Poukázal na výpovede svedkov M. N. a I. C., že plot bol odstránený pri stavbe garáže a
viedol po stene garáže, a že M. N. “pustil miesto“ na smetný kôš pánovi B.. Z týchto výpovedí je podľa
neho zrejmé, že bola rešpektovaná hranica medzi pozemkami tak, ako bola zakreslená v katastrálnej

mape, teda stenou garáže a plotom v ďalšej časti pozemku. Ak by aj skutočná hranica medzi pozemkami
nezodpovedala právnej hranici, on, resp. jeho právny predchodca vydržal vlastníctvo k pozemkom,
ktoré boli vo vlastníctve žalobcov, a teda hranica medzi pozemkami je taká, ako ju skutočne užívali po
dobu viac ako 30 rokov. Nesúhlasil s hodnotením výpovedí svedkov súdom. Keby ich súd posudzoval
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, nemohol by dospieť k záveru o ich nedôveryhodnosti. Ak bol

súd toho názoru, že žaloba je dôvodná, mal rozhodnúť o inom spôsobe usporiadania pomerov medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v súlade s §135c Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie Ing. T.
považoval za odborné vyjadrenie, ktoré nebolo spochybnené. Pokiaľ ho súd hodnotil ako nedostatočné,
nepostupoval správne, lebo nebral do úvahy, že odstránenie časti stavby môže mať za následok celkové
narušenie stavby.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že pripomienky k projektovej dokumentácii stavby
nemali, pretože z nej vyplývalo, že odstup nadstavby malometrážneho rodinného domu od hranice ich
pozemkov mal byť 300 mm, nadstavba domu mala byť umiestnená na jestvujúcej garáži žalovaného
na parc. č. XXXX/X a mala byť posunutá do pozemku žalovaného smerom k parc. č. XXXX/X tak, aby
strecha nadstavby (presah strechy) zasahovala na pozemok žalovaného. Počas realizácie nadstavby

domu zasahovala strecha na ich pozemok na parc. č. XXXX a XXXX a nad ich garáž približne 0,5
m. Preto žalobca 1/ zastavil žalovaného v pokračovaní výstavby a žiadal ho, aby presahujúcu časť
strechy na ich pozemok a nad garáž odstránil. Odstránené však bolo približne iba 20 cm z hrady,
ktorá drží strechu (pomúrnica), preto aj naďalej namietal presah strechy. Žalovaný však už nechcel
odrezať viac z presahujúcej strechy. Tak sa ústne dohodli, čo výslovne potvrdil aj svedok M. N., že v

prípade, keď budú chcieť budovať na ich garáži, tak žalovaný odstráni časť strechy, ktorá presahuje
na ich pozemok. Keď si v roku 2015 na garáži urobili zábradlie, M. N. túto skutočnosť ihneď nahlásil
na príslušný stavebný úrad, a ich dohodu nedodržal. Z čestného prehlásenia Ing. D. T. jednoznačne
nevyplýva,žešírkastrechynadstavbymalometrážnehozrubovéhodomubolaupravenávcelomrozsahu
tak, ako požadoval žalobca 1/. V čestnom prehlásení iba konštatuje, že na základe požiadavky pána

G. bola upravená šírka strechy na hranicu pozemku toľko, koľko dovoľovala konštrukcia strechy. Ďalšie
zužovanie, resp. zužovanie vyloženia rímsy nad hranicou susedovej parcely je technicky neprípustné.
Svedecká výpoveď M. N. je v mnohých veciach rozporná, nehodnoverná a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Na jednej strane svedok tvrdil, že strecha nadstavby nepresahuje nad ich garáž, na druhej
strane uznáva, že je to „len pár centimetrov“. Tiež priznal, že oni s ním o stavbe striešky nad garážovou

bránouhovorili,nopovybudovanízábradliaužstýmtonesúhlasil.Žalovanýaanijehootecniesúochotní
odstrániť časť presahujúcej strechy na ich pozemky a nad ich garáž. Pri obhliadke neustále tvrdil, že
žalovaný neodstráni presahujúcu strechu, lebo oni si chcú niečo na garáži postaviť. Sú toho názoru,
že žalovaný im chce týmto konaním zabrániť, aby čokoľvek postavili na ich garáži. Netvrdia, že nebolo
vydané riadne stavebné povolenie, ale tvrdia, že žalovaný porušil stavebné povolenie a nadstavbu

malometrážneho domu postavil v rozpore s týmto stavebným povolením a projektovou dokumentáciou.
Tvrdenia žalovaného ohľadne času a obsahu ich námietok na presah strechy sa nezakladajú na
pravde, a to s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedli v úvode tohto vyjadrenia a aj s poukazom na
vykonané dokazovanie. Z ich strany nejde o šikanózny výkon práva, domáhajú sa len ochrany svojho
vlastníckeho práva. Žalovaný svojím konaním porušil právoplatné stavebné povolenie a nedodržal ich

dohodu o tom, že v prípade, ak budú stavať na ich garáži, odstráni presahujúcu časť strechy nadstavby.
I keď bola stavba postavená na základe riadneho stavebného povolenia, presahujúca časť nadstavby
malometrážneho rodinného domu je neoprávnenou stavbou na cudzom pozemku v zmysle § 135c
Občianskeho zákonníka, a z toho dôvodu sú oprávnení domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. V ďalšom texte vyjadrenia žalobcovia uviedli, že rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/3514/2006 nie
je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže stavebné povolenie žalovaného nebolo vydané v
rozporesozákonom,niejemožnéuplatniťnažalovanéhoinštitútochranydobromyseľnenadobudnutých
práv, lebo žalovaný pri realizácii nadstavby porušil právoplatné stavebné povolenie ako aj projektovú

dokumentáciu a nebol ani dobromyseľný, pretože vzhľadom na všetky okolnosti prípadu musel vedieť,
že časť nadstavby stavia na ich pozemku, keďže presah strechy bol na začiatku výstavby oveľa väčší
a 20 až 30 cm presahoval nad ich garáž. Nesúhlasili ani s názorom žalovaného, že odborný názor
súdu prvej inštancie ohľadne presahu strechy je nesprávny. Podľa schválenej projektovej dokumentáciešírka celej nadstavby je spolu so strechou 5850 mm a šírka samotnej nadstavby je 5150 mm, avšak
presah strechy mal byť posunutý tak, ako uviedli v bode 1.1 vyjadrenia. Z nákresu a legiend čiar je
táto situácia jednoznačne zrejmá a súd ju môže posúdiť aj bez vyjadrenia odborníka. Bolo jednoznačne

preukázané, že hranica medzi pozemkami strán sporu prechádza bodmi, ako je vyznačené v pláne
skutočného zamerania zo dňa 29.08.2015. Z tohto plánu ako aj z výpovede Ing. D. a z geometrického
plánu č.127/2018 síce vyplynulo, že nesprávne je v katastrálnej mape zakreslená naša garáž s. č. XXXX
na parc. č. XXXX, ktorej šírka je 3,90 m (namiesto šírky 4,18 m, t.j. vrátane vymurovaného miesta na
kôš), no bolo tiež preukázané, že strana ich garáže nebola hranicou medzi pozemkami. Z čestného

vyhlásenia Ing. U. B. ako aj starej fotografie z obdobia, keď ešte garáž žalovaného nebola postavená,
je zrejmé, že hranica medzi pozemkami strán sporu začínala od R. ulice, pri čelnom pohľade na pravej
strane v mieste, kde končí pletivové oplotenie a začína plot tvorený porastom (zelený plot ), ktorý už
patrí žalovanému. Z tejto fotografie je zrejmé, že v mieste, kde začínala hranica, ide plot smerom hore
(na fotografii je vidieť stĺpik pôvodného plota). Plot medzi pozemkami postavený na hranici bol približne
35 cm od predného rohu ich garáže. Je to priestor, ktorý sa nachádza za vymurovaným miestom na

kôš medzi garážami. Nie je teda pravda, ako tvrdí žalovaný, resp. svedkovia M. N. a I. C., že plot
bol prilepený ku garáži nás žalobcov. Strany sporu, resp. ich právni predchodcovia rešpektovali túto
hranicu, ktorá je hranicou právnou, zakreslenou v katastrálnej mape ako i užívacou. Z hľadiska užívania
pozemkov nie je podstatné, ako bola ich garáž zameraná v katastrálnej mape, pretože reálne v prírode je
hranica zaužívaná tak, ako je hranica právna, zakreslená v katastrálnej mape. Strany sporu a ich právni

predchodcovia si boli vedomí toho, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami, túto rešpektovali a tiež si
boli vedomí, že pozemok za vymurovaným miestom na kôš patrí im a predtým patril predchádzajúcim
vlastníkom B.. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca nenadobudol vlastnícke právo k pozemku medzi
garážami strán sporu vydržaním, lebo ho nikdy neužíval a hranica medzi pozemkami nebola takto
zaužívaná. Vydržanie vlastníckeho práva žalovaný žiadnym dôkazom ani nepreukázal a v tomto smere

neuniesol dôkazné bremeno. Súd správne vyhodnotil svedecké výpovede M. N. a I. C. ako rozporné
a nehodnoverné. Svedkovia sa vo svojich výpovediach rozchádzali o skutočnostiach ohľadne plotov
medzi pozemkami strán sporu, ohľadne odstránenia týchto plotov, ohľadne užívania spornej plochy
medzi pozemkami strán sporu (medzi garážami). Svedok M. N. sa viackrát rozporne vyjadroval ohľadne
plotu medzi pozemkami strán sporu, na otázky ich právnej zástupkyne sa vyhýbal priamej odpovedi a

nehovoril pravdu, a to z dôvodu, že je otcom žalovaného, býva v nadstavbe malometrážneho rodinného
domu, a aj z dôvodu, že im chce zabrániť vo výstavbe strechy nad ich garážou. Svedok I. C. sa spočiatku
vyjadroval presne ako M. N. (napr. plot bol prilepený na stene našej garáže) a neskôr po predložení
starej fotografie, po požiadaní, aby označil, ktorý stĺp pri stavbe priestoru na smetný kôš odstraňoval a
ktorý bol na hranici, označil ten stĺp na bráne, o ktorom hovorili aj oni, čím potvrdil to, čo tvrdia oni. Súd

prvej inštancie správne vyhodnotil, že zužovanie strechy nadstavby nie je technicky neprípustné, pretože
žalovaný žiadnym spôsobom túto skutočnosť hodnoverne nepreukázal. Odborne nepodložené tvrdenie
nie je dôkazom toho, že by to bolo technicky neprípustné. Žalovaný nepredložil odborný, napr. statický
posudok, nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval, a ani túto skutočnosť v konaní netvrdil.
Z toho dôvodu tvrdenia žalovaného ani nerozporovali. Žalovaný teda svoje tvrdenia o priebehu hranice

medzi pozemkami a o vydržaní vlastníckeho práva nepreukázal a nepreukázal ani opak, t. j. že hranicou
medzi pozemkami je stena ich garáže, že hranica bola takto užívaná a že vlastnícke právo nadobudol
vydržaním. Žalovaný spochybnil nimi predložený plán skutočného zamerania zo dňa 29.08.2015, avšak
svoje tvrdenia nepreukázal a nepredložil iné zameranie vlastníckej hranice, prípadne geometrický plán
alebo súkromný znalecký posudok. Opieral sa len o výpovede svedkov, ktorých výpovede boli rozporné

a nevierohodné. Rozsudok súdu prvej inštancie preto navrhli ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalovaný v následnej reakcii uviedol, že sú nepravdivé tvrdenia, ktoré mal potvrdiť svedok N.
o tom, že v prípade možnej výstavby nad garážou žalobcov on odstráni časť strechy, ktorá presahuje
na pozemok žalobcov. Práve naopak, svedok vypovedal, že na žiadosť žalobcov odpílili 30 cm a potom

pokračovali vo výstavbe, pričom neboli žiadne problémy. Žalobcovia skoro dva roky nemali žiadne
námietky voči stavbe napriek tomu, že stavba bola ukončená a svedok N. ju užíval. Námietky voči
streche začali mať až po tom, ako sa na stavebnom úrade sťažoval kvôli stavbe balkóna na garáži
žalobcov a tiež po zameraní pozemku. Dovtedy obidve strany rešpektovali zaužívanú hranicu medzi ich
pozemkami, ktorú tvorila stena garáže žalobcov. Za dôveryhodné považuje tvrdenie svedka N., ktorý

potvrdil, že ešte právny predchodca žalobcov a jeho otec sa dohodli, že si môže postaviť garáž na hranici
pozemkov. Žalobcovia nepreukázali, že by oni alebo ich právny predchodca užívali alebo si uplatňovali
nárok na pozemok v hraniciach, ako bol zameraný Ing. D.om. Naopak bolo preukázané, že pozemok
po stenu garáže užíval svedok N. a správal sa k nemu ako k svojmu. Svedčí o tom aj skutočnosť, žekeď presahovali konáre zo strany žalovaných (správne žalobcov) na tento pozemok, vyzval ich na ich
odstránenie, čo potvrdil žalovaný 1/ (správne žalobca 1/). Aj z toho je zrejmé, že sa správal ako vlastník
a žalovaní (správne žalobcovia) to rešpektovali. Aj Ing. D. uviedol, že garáž žalobcov bola nesprávne

zameraná. Takto neprávne bola zakreslená aj do katastrálnej mapy. Preto nebolo v možnostiach
účastníkov, keď desaťročia neboli spory o priebeh hranice pozemkov, zistiť pri bežnej opatrnosti, že
hranica je nesprávne vedená a zakreslená. Stavba bola teda realizovaná v rešpektovanej a uznávanej
hranici na pozemku žalovaného, o čom svedčí aj následné správanie strán, keď žalobcovia po odpílení
časti strechy nemali proti stavbe žiadne námietky až do doby, keď začali medzi účastníkmi susedské

nedorozumenia. Z hľadiska jeho vydržania časti pozemku je potrebné posudzovať aj presah stavby
ako aj realizáciu stavby v súlade so stavebným povolením a stavebnou dokumentáciou. Posúdenie
súladu stavby so stavebnou dokumentáciou je odbornou otázkou. K nej sa vyjadril odborný orgán,
stavebný úrad, ktorý konštatoval, že stavba je realizovaná podľa stavebnej dokumentácie. Žalobcovia
nenavrhli ani nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by tento záver vyvracal. Žalobcovia ani súd sa nemôžu
stavať do role odborníkov na túto otázku. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 206 CSP. Vo veci ide o

také posúdenie, na ktoré treba odborné vedomosti, a preto neprichádza do úvahy posúdenie zo strany
súdu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že nie je dodržaný odstup stavby od hranice pozemku, prípadne, že
stavba nebola uskutočnená podľa stavebného povolenia a stavebnej dokumentácie, mali predložiť o tom
relevantnýdôkaz,čoneurobili.Ichkonštatovanieaajstanoviskosúduvtejtootázkejeprávneirelevantné
a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ súd považoval svedecké výpovede svedkov N. a C. za

rozporuplné, mal ich výpovednú hodnotu a vierohodnosť posudzovať v súvislosti so všetkým dôkazmi,
ktoré boli vykonané, čo však neurobil. Pri hodnotení týchto výpovedí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
dôkazmi je preukázané, že stavba bola postavená so súhlasom žalobcov, ktorých požiadavky počas
výstavby boli rešpektované.

8. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedli, že podľa výpovede svedka N. súhlasil s tým,
aby si urobili striešku nad garážou, teda že sa dohodli v čase, keď sa stavala nadstavba malometrážneho
rodinného domu. Svedecká výpoveď M. N. bola nejednoznačná, veľa krát začatú vetu nedopovedal,
aby sa vyhýbal jednoznačnému vyjadreniu ku skutočnostiam, ktoré sú v neprospech žalovaného, preto
sa táto výpoveď ťažko protokolovala do zápisnice. Počas realizácie nadstavby malometrážneho domu

zasahovala strecha na ich pozemok na parc. č. XXXX a č. XXXX a nad ich garáž približne 0,5 m.
Preto žalobca 1/ zastavil žalovaného v pokračovaní výstavby a žiadal ho, aby časť strechy presahujúcu
na ich pozemok a nad ich garáž odstránil. Odstránené však bolo približne iba 20 cm z hrady, ktorá
drží strechu (pomúrnica), preto naďalej namietal presah strechy a tiež sa o tom rozprával so svedkom
M.om N.om ako aj s C. H.. Žalovaný už nechcel odrezať viac z presahujúcej strechy, tak sa ústne

dohodli, čo výslovne potvrdil aj M. N., že ak budú chcieť budovať na ich garáži, nebude to problém, a
že potom odstránia časť strechy, ktorá presahuje na ich pozemok. Podľa plánu skutočného zamerania
vypracovaného Ing. D.om v súčasnosti strecha nadstavby malometrážneho rodinného domu presahuje
nad ich garáž 34 cm. Ak spočítajú odstránenú časť cca 20 cm a presahujúcu časť 34 cm, je to spolu 54
cm, čo potvrdzuje ich tvrdenia. Svedok M. N. vo svojej výpovedi uviedol, že z pomúrnice bolo spílené

cca 30 cm a v súčasnosti strecha nadstavby nepresahuje nad našu ich, čo je v rozpore so skutočným
stavom a vykonaným dokazovaním.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP)
a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Konanie v tejto veci bolo
začatézaúčinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,
a tak na ďalšie konanie bolo potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 CSP, podľa
ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.(2)Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany. Odvolací súd považujúc rozsudok súdu prvej inštancie za zodpovedajúci hmotnoprávnym aaj procesnoprávnym ustanoveniam zákona na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie
dodáva nasledovné:

10. Občiansky zákonník dáva vlastníkovi v ustanovení § 126 ods. 1 právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je
špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená ochrana vlastníctva a z ktorého
vychádza jednak žaloba na vydanie veci (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa
vlastník domáha ochrany proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom

zadržiavaní cudzej veci a odstránení následkov týchto zásahov. Režim neoprávnenej stavby je teda
vyňatý z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka
vyplýva, že nie možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia
neoprávnene zriadenej stavby treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím na všetky okolnosti a
povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci voľnej úvahy musí súd prihliadať na to, či by odstránenie
stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a zároveň má prihliadať na povahu a rozsah hospodárskej

straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, aký je
rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval
v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až potom dodatočne podľa geodetického zamerania a podľa
vykonanej opravy zistil opak. Súd má v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by
odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Tiež treba prihliadnuť na dôvody, pre

ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie. Nie je možné
predvídať všetky okolnosti, ktoré bude nutné pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy.
Súd má teda starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotiť
komplexne.

11. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a aj s jeho odôvodnením,
pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, navrhnutých stranami sporu,
pri aktuálnej procesnoprávnej úprave urobil správny právny záver o tom, že žalovaný časťou nadstavby
malometrážneho rodinného domu presahujúcou na pozemok žalobcov protiprávne zasiahol do ich
vlastníckeho práva. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobcovia začali presah strechy namietať až

počas kolaudácie, preto považuje ich požiadavku na odstránenie časti nadstavby za šikanózny. S
týmto tvrdením žalovaného nemožno súhlasiť, pretože aj z čestného prehlásenia C. H., predloženého
žalovaným vyplynulo, že už po postavení vonkajších častí zrubu predniesli žalobcovia požiadavku,
aby stavba nepresahovala na ich pozemok. Výsledkom bolo spílenie pomúrnice o cca 30 cm. Túto
skutočnosť potvrdil svojou svedeckou výpoveďou aj otec žalovaného, svedok M. N., ktorý tiež uviedol,

že mu sused (žalobca 1/) povedal, že „keď bude stavať, chce si tam urobiť striešku nad garážovú bránu“,
čo nasvedčuje verzii žalobcov, že žalovaný a jeho otec vedeli, že v prípade realizácie stavby žalobcami
nad ich garážou, budú musieť odstrániť časť zrubu, a teda im bola zrejmá aj vzájomná dohoda, podľa
ktorej mal žalovaný presahujúcu časť nadstavby zrubu odstrániť. Žalobcovia totiž v konaní tvrdili, že
žalovaný nechcel odstrániť celý presah stavby, ktorou bolo zasiahnuté do ich pozemku. Odstránenie

zvyšnej časti stavby presahujúcej na ich pozemok im však bola zo strany žalovaného prisľúbená, ak by
chceli na svojej garáži stavať. Tvrdenie o dohode so žalobcami žalovaný výslovne nepoprel. Svedok
odlišne vypovedal aj k zásahu do pozemku žalobcov, keď na jednej strane uviedol, že stavba zrubu
nepresahuje nad garáž žalobcov a na druhej strane zase uviedol, že zrub presahuje len na rohu ulice pár
centimetrov. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o rozpore svedeckej výpovede

svedka M. N., ktorý dňa 07.09.2018 vypovedal, že pôvodný plot medzi pozemkami odstránil bager, no
vzápätí na to uviedol, že plot medzi pozemkami nebol a vybudovali ho až na betónovom múriku; keby
tam ten plot zostal, bol by na hranici garáže. Súd správne zhodnotil aj odlišnosť v tvrdeniach svedka
C. ohľadne existencie, resp. neexistencie pletiva medzi pozemkami. K hranici susedných pozemkov sa
vyjadril aj bývalý vlastník, právny predchodca žalobcov, ktorý potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcami.

Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal iný priebeh hranice medzi susednými
pozemkami, než aká vyplýva z plánu skutočného zamerania. Podľa Ing. D. je právna hranica taká,
ako je zakreslená v katastri a je totožná s hranicou užívacou. Garáž žalobcov bola v mape nesprávne
zakreslená. Žalovaný rovnako nepreukázal, že splnil zákonné podmienky a že nadobudol vlastnícke
právo k časti pozemku nachádzajúcej sa medzi garážami vydržaním. V prospech tvrdenia žalobcov o

hranici medzi susednými pozemkami svedčí aj priestor na umiestnenie smetného koša žalobcov, ktorý je
vybudovaný na pozemku žalobcov, ako to potvrdil aj bývalý vlastník Ing. U. B.. Žalovanému muselo byť
zrejmé, že jeho stavba zasahuje do pozemku žalobcov. Presah strechy bol totiž až nad garáž žalobcov,
čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, a žiadna zo strán túto skutočnosť nespochybnila. Žalovanýtak od začiatku výstavby nemohol byť dobromyseľný v tom, že stavia len na svojom pozemku, keďže
dobre vedel, že presah strechy viedol nad garáž žalobcov. Napriek tomu však v stavbe pokračoval a
časť stavby odstránil až na naliehanie žalobcov.

12. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že presah strechy
zo stavebnej dokumentácie nevyplýva. Išlo podľa neho o odbornú otázku, a preto ju súd nemohol
sám posúdiť. S ohľadom na obsah spisu však odvolací súd konštatoval, že žiadna zo strán nenavrhla
dokazovanie ohľadom toho, či je alebo nie je zrejmý presah strechy podľa projektovej dokumentácie. Ak

takýto dôkaz nikto nenavrhol, súd ho ani nemohol vykonať. Preto súd sám posúdil otázku presahu len na
základe predloženej dokumentácie a rovnako ju mali možnosť posúdiť aj žalobcovia. Pokiaľ z projektovej
dokumentácie vyplýval presah strechy nad pozemok žalobcov, žalovaný mal na to žalobcov upozorniť,
aby o tom vedeli, a tiež to mal s nimi prekonzultovať, aby hneď na začiatku bolo zrejmé, či žalobcovia
s presahom do ich pozemku súhlasia. Toto sa však nestalo a presah sa začal na naliehanie žalobcov
odstraňovať až po začatí výstavby, keď už bolo zrejmé, že stavba do pozemku žalobcov zasahuje.

13. Žalovaný svoju obranu založil na tvrdeniach o hranici, ktorú tvorila stena garáže žalobcov,
o vydržaní časti pozemku medzi garážami a na postoji žalobcov, ktorí voči stavbe až po kolaudáciu
žiadny presah nenamietali, preto považoval ich žalobu za šikanóznu a v rozpore s dobrými mravmi.
K týmto skutočnostiam sa súd prvej inštancie vyjadril, pričom prijal záver, že priebeh hranice medzi

pozemkami, ani vydržanie časti pozemku medzi garážami žalovaný nepreukázal. Tiež nepreukázal, že
byžalobcoviapresahnadstavbynenamietali.Žalovanýsavšakpocelúdobukonaniavôbecnebrániltým,
že odstránenie nadstavby podľa návrhu žalobcov by mohlo narušiť statiku, túto možnosť teda netvrdil
a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by prípadné narušenie statiky stavby preukázalo,
čo konštatoval aj súd prvej inštancie. V tomto smere žalovaný až v odvolaní poukázal na vyhlásenie

Ing. T. uvádzajúc, že ho považoval za odborné vyjadrenie, ktoré nebolo spochybnené. Súd podľa neho
nepostupoval správne, keď ho zhodnotil ako nedostatočné, a keď nezohľadnil, že odstránenie časti
stavby môže mať za následok jej celkové narušenie. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný sa
týmto v prvoinštančnom konaní skutočne nebránil a neuvádzal, že prípadné odstránenie časti stavby by
mohlo ohroziť jej statiku. Predloženie prehlásenia Ing. T. bez ďalšieho tvrdenia žalovaného o narušení

statiky nemožno považovať za taký dôkaz, ktorým by preukazoval tvrdenie svedčiace o narušení statiky.
V konaní totiž nestačí len predkladať listinné dôkazy, prehlásenia a pod., ale treba k nim aj uviesť,
aké skutkové tvrdenia sa strana snaží týmito do spisu predloženými dôkazmi preukázať. Nie je možné
ponechať na súd, aby si z množstva do spisu predložených dôkazov vybral a len na základe svojich
domnienok usúdil, čo tým strana sporu z procesného hľadiska mienila. Z dôvodu, že žalovaný vôbec

nezaložil svoju obranu v spore na narušení statiky stavby, žalobcovia sa v spore ani k takýmto tvrdeniam
vôbec nevyjadrovali. Túto námietku prednesenú žalovaným až v odvolacom konaní preto odvolací súd
posúdil ako neprípustnú novotu podľa § 366 písm. d) CSP, ktorú nemožno v odvolaní použiť, pretože ju
odvolateľ mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Z odvolania tiež nie je zrejmé aké rozhodnutie o inom usporiadaní pomerov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby v súlade s ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka mal žalovaný
na mysli. Je zrejmé, že žalobcovia opreli svoju žalobu o ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka a domáhali sa odstránenia časti nadstavby malometrážneho rodinného domu presahujúcej
na ich pozemok. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku odcitoval ustanovenie § 135c

ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, pričom bližšie nerozobral možnosť aplikácie ustanovenia § 135c
ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad. Odvolací súd na spresnenie poznamenáva,
že vo všeobecnosti cudzím pozemkom pre zriadovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok,
ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu.
Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je

spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie
podľa stavebnoprávnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Stavebník
neoprávnenej stavby je jej vlastníkom bez ohľadu na to, podľa ktorého odseku § 135c Občianskeho
zákonníka sa bude postupovať pri konečnom vyrovnaní vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku

a poradie týchto spôsobov určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať aj tak, že bude žalovať
o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o
použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv
vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka sprihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver
je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom
na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. V druhom

prípade môže ísť o prikázanie stavby do vlastníctva, ak by odstránenie stavby nebolo účelné ani so
zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba.
Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho
vlastníctva. Ak však žalobca žaluje o odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie
sú splnené podmienky na odstránenie, ale sú splnené podmienky na vyrovnanie podľa odseku 2, t.j.

prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. V opačnom prípade mu súd
nemôže prikázať stavbu za náhradu a posúdi aplikáciu odseku 3, alebo žalobu musí zamietnuť pre jej
neopodstatnenosť. Ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka sa teda použije vtedy, keď nie
sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov,
pričomvlastníckevzťahyzostanúzachované.Súdvýlučnenazákladegeometrickéhoplánumôžezriadiť
stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný

výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe (napr. podľa § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či
treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným
stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je
účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

V tejto veci však súd postupoval podľa ods. 1 a nariadil odstránenie časti stavby, preto postup podľa
odsekov 2 a 3 neprichádzal do úvahy.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku

odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné
námietky žalovaného opísané v odvolaní, odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedá požiadavkám
upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací
súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a bližšie zdôvodnenie veci z hľadiska
ustanovenia § 135c ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka sám do odôvodnenia tohto rozsudku doplnil.

Súd prvej inštancie súčasne s konštatovaním nesprávneho postupu žalovaného pri budovaní nadstavby
správne posúdil danú situáciu a svoje právne závery dostatočne odôvodnil citovanými, správne
aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku ako aj
Občianskeho zákonníka. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalovaného ako
opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil

a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

16. Odvolací súd v závere poznamenáva, že žalovaný pred termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia
oznámil, že jeho právny zástupca mu vypovedal plnú moc a z toho dôvodu požiadal o odročenie veci
na iný termín. Keďže v tomto prípade nešlo o prejednanie odvolania na pojednávaní (§ 173 a nasl.,

§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo by to
vyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd nepovažoval žiadosť žalovaného za relevantnú. V
danom prípade sa žalovaný mohol verejného vyhlásenia rozhodnutia, pri ktorom sa strany sporu už
nevyjadrujú, zúčastniť aj sám, bez prítomnosti osoby, ktorá by ho zastupovala. Jeho účasť ako aj účasť
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu pri verejnom vyhlásení rozhodnutia nebola vôbec nutná.

17. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/, 2/, ktorým podľa § 255 ods. 1 CSP patrí v celom
rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením §
396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).