Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/127/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010139
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319010139.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného T. B. pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 3.9.2019 č.k. 2T/10/2019-89, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.6.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. B., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. B. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 odsek
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 08. mája 2018 v čase okolo 17.10 hod. v obci Močenok na presne nezistenom mieste vystupujúc
ako živnostník pod obchodným menom T. B., lČO: 35266368, miesto podnikania Veľký Dur, Potočná
546/2 na základe ústnej dohody, ktorej predmetom bolo vykonanie stavebných prác v obci Jablonka,

časť Švancarova dolina, prevzal od U. H. zálohu vo výške 1.500,- Eur, pričom na vykonanie prác mal
nastúpiť dňa 14. mája 2018, avšak stavebné práce nevykonal a finančnú zálohu nevrátil, čím svojim
konaním spôsobil U. H., bytom B. V., W. XXXX/X škodu vo výške 1.500,- Eur.
Za to súd obžalovanému podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno k), §37 písm.
m), § 38 odsek 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so zaradením na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie neodôvodnil.
Na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní, uviedol, že nesúhlasí
s rozhodnutím okresného súdu, nedopustil sa podvodu, teda úmyselného trestného činu. Nemal záujem
spáchať trestný čin, pár mesiacov mu chýbalo do ukončenia skúšobnej doby. Prokurátor navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz

nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
K námietke obžalovaného, že nemal záujem spáchať úmyselný trestný čin, krajský súd poukazuje
na okolnosti prípadu. Okresný súd správne vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú. O úmysle
obžalovaného svedčí to, aj to že zálohu obdržal len na prácu, materiál zabezpečovala firma
poškodeného, aj to, že pri opakovaných žiadostiach poškodeného o vrátenie zálohy sa vyhováral že

dokončuje inú prácu, pričom však pri svojom výsluchu uviedol, že ochorel a preto prácu nemohol začať.
V tomto kontexte účelovej obrany sa javia potom aj vyjadrenia obžalovaného že peniaze dal iným
chlapom, ktorí mali prácu urobiť, ale tak nespravili, pričom však nechcel uviesť kto to bol, že si musel
následne zarobiť peniaze inde a až potom ich vrátiť poškodenému. Rovnako nevedel doložiť, že bol v
inkriminmovanom čase chorý, neschopný prácu vykonať. Je otázkou, že ak by sa aj stalo, že peniaze dal

niekomuinému,prečoalenevykonaldohodnutúprácuupoškodeného,aleišielsizarobiťindeabyzálohu
vrátil. O úmysle obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že zálohu nevrátil ani po opakovaných urgenciách,
a ani po tom, čo ho kontaktovala polícia, keďže bolo podané trestné oznámenie, a kedy sľúbil, že peniaze
vráti do 5 dní. Urobil tak až 23.10.2018.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani

odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku. Rozhodnutie je vecne správne, okresný súd k nemu dospel po zákonne
vykonanom dokazovaní.
Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne

zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti a tie okolnosti, že jednak ide o špeciálneho recidivistu, opakovane sa dopúšťajúceho majetkovej
trestnej činnosti, vrátane trestného činu podvodu, a jednak že spáchal trestný čin v skúšobnej dobe
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov trestom spravodlivým a zákonným, a splní najmä svoju

preventívnu a represívnu funkciu. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.