Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/214/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213205
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115213205.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu VARS.SK, s. r. o.,
Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 894 326, zast.: BAK & PARTNERS s. r. o., Panská 14,
Bratislava, IČO: 47 254 840, proti žalovanému 1/ Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie Slobody
6, Bratislava 15, IČO: 30 416 094, žalovanému 2/ Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO:

35 763 469, určenie neplatnosti zmluvy a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č.k. 30Cb/103/2015-230 zo dňa 29.1.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/103/2015-230 zo dňa
29.1.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol

a zároveň rozhodol, že žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.5.2015 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ určenia, že Zmluva o
dielo a zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená dňa 21.1.2015 medzi Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. je neplatná a súčasne
zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 1/ vyhlásil ako verejný obstarávateľ súťažný dialóg na predmet
zákazky: „Národný systém dopravných informácií - NSDI“, ktorý bol vyhlásený oznámením o vyhlásení
verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 251/2013 zo dňa 21.12.2013 pod zn.
20059 - MDS a ktorého účastníkom bol na podklade svojej žiadosti aj žalobca. Dňa 21.1.2015 došlo
medzi žalovaným 1/, ako verejným obstarávateľom a žalovaným 2/, ako úspešným uchádzačom v
rámci predmetného verejného obstarávania k uzatvoreniu Zmluvy o dielo a zmluvy o poskytnutí služieb

pre účely realizácie zákazky, ktorá bola predmetom verejného obstarávania. Podľa názoru žalobcu
predstavuje Zmluva absolútne neplatný právny úkon, a to vzhľadom na skutočnosť, že táto čo do
svojho obsahu bola uzatvorená v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoVO“), resp. tieto svojim
obsahom obchádzala. V zmysle právnej teórie platí, že do predpokladanej hodnoty zákazky je potrebné
započítať aj hodnotu opakovaných plnení, ak sa plánujú zabezpečiť v rámci jednej zmluvy spolu s

potenciálnymi plneniami, ktoré sa môžu, ale nemusia (v závislosti od vôle strán) uplatniť. Poukázal
pritom na obdobný názor vyplývajúci z rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie. V zmysle
Oznámenia bolo predmetom verejného obstarávania vybudovanie Národného systému dopravných
informácií (NSDI). Vzhľadom na označenie predmetu zákazky príslušnými kódmi spoločného slovníka
verejného obstarávania v zmysle prílohy Nariadenia Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007
uvedených v oddiely II bode 1.6 Oznámenia malo byť predmetom zákazky tiež poskytnutie služieb

súvisiacich so zabezpečením údržby a prevádzky predmetného systému. Ako vyplýva z oddielu II.2Oznámenia, ktorým bolo predmetné verejné obstarávanie vyhlásené, predpokladaná hodnota takto
zadanej zákazky bola stanovená na 15.000.000,- EUR bez DPH.

3. V žalobe tiež uviedol, že dňa 21.1.2015 došlo k uzatvoreniu Zmluvy medzi žalovaným 1/, ako
verejným obstarávateľom a žalovaným 2/, ako úspešným uchádzačom v rámci predmetného verejného
obstarávania, ktorej predmetom bola realizácia vyššie uvedenej zákazky. V zmysle zverejnenej Zmluvy
však celková odplata za realizáciu zákazky bola medzi jej zmluvnými stranami dojednaná v celkovej
výške 21.798.206,- EUR. Žalobca poukázal na skutočnosť, že suma 21.798.206,- EUR nie len, že

výrazným spôsobom prevyšuje predpokladanú hodnotu zákazky v zmysle zverejneného Oznámenia,
ktorým bolo vyhlásené verejné obstarávanie, ale v uvedenom dôsledku bola Zmluva zároveň uzatvorená
v rozpore so súťažnými podmienkami určenými v zmienenom Oznámení. Poukázal na Občiansky
zákonník, ktorý zakazuje nedovolený právny úkon, pričom v prípade, že bol takýto úkon napriek zákazu
urobený, nastupuje sankcia vo forme neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa
ust. § 39 OZ je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex

tunc), takže subjektívne občianske práva a občianske povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú,
pričom súd prihliada na absolútnu neplatnosť i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Vzhľadom na
zásadné porušenie ZoVO v spojení s ust. § 39 OZ je žalobca toho názoru, že Zmluva uzatvorená medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Dôvodil, že v rámci verejného
obstarávateľa došlo postupom žalovaného v I. rade ako verejného obstarávateľa k nezákonnému

vylúčeniu žalobcu z procesu verejného obstarávania, proti ktorému podal žalobca v súlade so ZoVO
námietky a ďalšie opravné prostriedky, pričom v súčasnosti prebieha v tejto veci pred Krajským súdom
v Bratislave pod sp. zn. 5S/3/2015 konanie o preskúmanie rozhodnutia Rady Úradu pre verejné
obstarávanie, ako orgánu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 4.12.2014, č.: 11028-9000/2014-
KR/44. Naliehavý právny záujem podľa žalobcu v predmetnej veci vyplýva predovšetkým s ohľadom na

skutočnosť, že v prípade ďalšieho trvania terajšieho stavu a plnenia Zmluvy by súčasný stav objektívnej
právnej neistoty naďalej pretrvával a zároveň by žalobcovi hrozila nenávratna ujma na jeho právach v
podobe ďalšej škody a znemožnenia uplatnenia príslušných práv na nápravu súčasného nezákonného
stavu, ktorých predpokladom by bolo o.i. rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Žalobca v tejto
súvislosti ďalej uviedol, že naliehavosť jeho právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy priamo

vyplýva predovšetkým tiež vzhľadom na skutočnosť, že samotná Zmluva má byť realizovaná v prevažnej
časti do 30.9.2015, pričom žalobca nemôže vo vzťahu k samotnej Zmluve uplatniť iné prostriedky,
ako napr. žalobu na plnenie. Žalobca zároveň dodáva, že určenie Zmluvy za neplatnú nie len, že
odstráni pretrvávajúcu právnu neistotu žalobcu, ale zároveň predovšetkým zabezpečí stav, ktorým dôjde
k odvráteniu prípadných budúcich sporov medzi žalobcom a jednotlivými žalovanými. Vzhľadom na

vyššie uvedené má žalobca za to, že jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy je v
predmetnom prípade dostatočne osvedčený a preukázaný.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ a uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe v celom rozsahu odmieta,
nakoľko má za to, že zmluva bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

rovnako zákonným bol aj samotný proces VO. Tiež má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem. Na Krajskom súde v Bratislave prebiehalo pod sp. zn. 5S 3/2015 konanie o správnej žalobe
žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) žalovaného č.
11028-9000/2014-KR/44 zo dňa 4.12.2014, ktorým ÚVO ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo námietkam žalobcu proti vylúčeniu z VO

(podané podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o VO). Krajský súd rozhodol rozsudkom 5S 3/2015
-182 zo dňa 28. júna 2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca podal voči rozsudku
odvolanie, pričom konanie o odvolaní prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
2Sžfk/16/2016, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z rozsudku KS BA má byť zrejmé, že súd sa v
celom rozsahu stotožnil z odôvodnením ÚVO -a, ktoré zamietnutím námietky žalobcu smerujúcej proti

vylúčeniu, potvrdilo, že proces VO prebehol v súlade so zákonom o VO. Žalovaný 1/ je preto toho
názoru, že napadnutá zmluva je výsledkom zákonného postupu a podaná žaloba je bezpredmetná.
Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca bol vylúčený za nesplnenie podmienok účasti, teda už v „prvom
kole“. Tvrdenie žalobcu, že postup žalovaného smerujúci k uzavretiu napadnutej zmluvy mohol mať
vplyv na jeho chránené záujmy považuje za špekulatívny. Ani v prípade, ak by k jeho vylúčeniu

nedošlo, nemal žalobca „isté“, že jeho ponuka by bola prijatá. Žalovaný 1/ je toho názoru, že žalobca
skresľuje rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky (PHZ) a vysúťaženou cenou za predmet
zákazky tým, že PHZ uvádza ako sumu bez DPH a zmluvnú cenu ako sumu s DPH. Tvrdenia žalobcu
týkajúce sa nezahrnutia tzv. opakovaného plnenia do PHZ, ktorým sa op iera o rozhodovaciu praxÚVO, žalobca vytrháva z kontextu, nakoľko poskytovanie pozáručného a záručného servisu nemožno
považovať za opakované plnenie v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona o VO. Verejný obstarávateľ
jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek zadefinoval predmet zákazky v

súlade s § 34 zákona o VO, ktorého súčasťou bolo aj poskytovanie pozáručného a záručného servisu.
Žalovaný 1/ ako verejný obstarávateľ tým naplnil účel a cieľ stanovenia PHZ a stanovil postup zadávania
nadlimitnej zákazky. Skutočnosť, že ponuky predložené vo VO prekročili PHZ nemôže byť dôvodom
zrušenia súťaže. Táto skutočnosť vyplýva aj s metodického usmernenia ÚVO-a č. 61-5000/2012 zo dňa
16.2.2012. Okrem iného žiadny všeobecne záväzný právny predpis Slovenskej republiky, ani príslušné

nariadenie EÚ neukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť PHZ zverejňovať v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania, dokonca nemá povinnosť poskytovať záujemcom informácie a podklady, na
základe ktorých bola PHZ určená. Poukázal na skutočnosť, že predmet zmluvy (dielo- NSDI) už bol
riadne zhotovený a odovzdaný, z uvedeného namieta existenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a ktorý súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s
daným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti žalobcovho práva a neistoty v jeho právnom

vzťahu. Poukázal súčasne na doterajšiu rozhodovaciu prax NS SR a NS ČR a je toho názoru, že žalobca
nepreukázal rozpor právneho úkonu (zmluvy) s kogentnou právnou normou, rovnako nepreukázal
naliehavý právny záujem tejto žaloby a preto považuje žalobu za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu
zamietol.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu v celom rozsahu odmieta, nakoľko
má za to, že Zmluva bola uzatvorená v súlade so ZoVO, že v procese Verejného obstarávania
nedošlo k tvrdenému závažnému pochybeniu zo strany Žalovaného 1/ a navyše má za to, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo nie je a svoje tvrdenia
nepodložilrelevantnýmidôkazmi.StvrdeniamižalobcuohľadneabsolútnejneplatnostiZmluvynesúhlasí

a upozornil na skutočnosť, že stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky má zásadný význam
len pre rozhodnutie o postupe zadávania zákazky podľa § 4 zákona o verejnom obstarávaní (t.j.
nadlimitná zákazka, podlimitná zákazka, podprahová zákazka, zákazka s nízkou hodnotou), ktorý
verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 použije pri obstarávaní konkrétneho predmetu
zákazky. V uvedenom prípade teda žalovaný 1/ správne stanovil, že ide o nadlimitnú zákazku. Poukázal

na to, že súťažný dialóg je postup verejného obstarávania, ktorý bol prebratý do zákona o verejnom
obstarávaní zo smernice 2004/18/ES za účelom vytvorenia „flexibilného postupu, ktorý zabezpečí súťaž
medzi dodávateľmi a súčasne umožní verejnému obstarávateľovi prediskutovať s každým uchádzačom
všetky aspekty projektu“. Súťažný dialóg možno použiť pri obzvlášť zložitých zákazkách, keď nemožno
aplikovať verejnú súťaž alebo užšiu súťaž.

6. Predmetom Verejného obstarávania bolo vybudovanie Národného systému dopravných informácií
(NSDI), t.j. systému, ktorý má zabezpečiť poskytovanie zaručených a overených dopravných informácií
ako pre širokú tak aj odbornú verejnosť a zároveň integrovať do Národného dopravného informačného
centra existujúce systémy správcov komunikácií a ostatné organizácie, ktoré narábajú s relevantnými

dopravnými informáciami, pričom Žalovaný 1/ objektívne nemohol vedieť sformulovať všetky svoje
požiadavky, považuje Žalovaný 2/ použitý postup zadávania zákazky za vhodný. Vzhľadom na zvolený
postup zákazky vznikla komplexná definícia predmetu zákazky počas rokovaní v etape/etapách
súťažného dialógu, pričom úplný opis predmetu zákazky, ktorý vznikol týmto postupom, bol poskytnutý
uchádzačom v záverečnom informatívnom dokumente, vytvorenom po ukončení poslednej etapy

súťažného dialógu. Pri takomto postupe pritom nie je vylúčené, že po identifikovaní všetkých potrieb
verejného obstarávateľa dôjde k navýšeniu celkovej ceny zákazky. Predložená Ponuka, ktorá bola
následne vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšia v zmysle § 63 ods. 3 ZoVO, bola plne v súlade
s požiadavkami a parametrami uvedenými vo Výzve a Zmluva, ktorú následne uzatvoril Žalovaný 1/ so
Žalovaným 2/ bola v súlade so súťažnými podkladmi a s predloženou Ponukou.

7. Po podaní žaloby došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 1.7.2016
nadobudol účinnosť zákon - C.s.p., ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.). Žalobca podal žalobu za účinnosti O.s.p. Táto nová právna úprava vychádza
z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku toho platí,

že ustanovenia novej, od 1.7.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a
legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. Súd uviedol, že podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne
dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná
úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti C.s.p..

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 29.1.2019, ktorého sa zúčastnili zástupcovia žalobcu,

žalovaného 1/ a 2/, ktorí zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola dňa 21.1.2015 uzatvorená
Zmluva o dielo a zmluva o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa plnilo a plní i v súčasnosti. Medzi
stranami je sporné preukázanie naliehavého právneho záujmu ako predpokladu na rozhodnutie v
určovacej žalobe.

9. Súd zdôraznil, že žaloba na určenie práva bola aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym,
u ktorého sa viac než u žalôb na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala
jeho prípustnosť. Niektoré právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave
za akceptovateľné. Podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu
kedysi prislúchalo dané právo. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v

ktoromkoľvek stave konania. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Súd
musí mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov
navrhnutých zodpovedá realite. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel (akéhokoľvek
druhu) je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej
stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby

vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo,
avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa písm.
d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Citované zákonné ustanovenie

doterajšiu právnu úpravu výrazne modifikuje. Ako zdôraznil zákonodarca, v tomto zákonnom ustanovení
je zakotvená úplne nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby
o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby
vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo,

avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Ochranu už porušeného práva možno dosiahnuť žalobou na
plnenie. V prípade žalôb o určenie právnej skutočnosti, sa v minulosti pripúšťali žaloby vo všeobecnej
rovine, ak preukázal na určení právnej skutočnosti žalobca naliehavý právny záujem. V súčasnosti je
daná jej prípustnosť len v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý podmienku naliehavého

právneho záujmu považoval za esenciálnu súčasť určovacej žaloby, súd skúmal daný naliehavý právny
záujem, keďže tento nevyplýval z osobitného právneho predpisu. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len

zbytočnenevyvolávakonanie,poktorombudemusieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebo
konania. V danom konaní žalobca podal určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal jednak určenia neplatnosti
uzavretýchzmlúv,akoajurčenia,žeplneniezpredmetnýchzmlúvjebezdôvodnýmobohatením,resp.že
kuzatvorenouzmlúvnikdynedošlo.Žalobcasvojnaliehavýprávnyzáujemnataktopožadovanomurčení
postavil na tom základe, že vyhovením jeho žalobe sa zabráni realizácii predmetných zmlúv zo strany

žalovaných 1/ a 2/, nakoľko žalobca zastáva názor, že bol neprávom vylúčený z verejného obstarávania
a následného procesu uzatvárania zmlúv a vyhovením žalobe si bude môcť uplatniť i prípadný nárok
na náhradu škody. Prvostupňový súd mal v konaní preukázané, že k porušeniu práva žalobcu už došlo,
nakoľko žalovaný 1/ a 2/ medzi sebou uzatvorili zmluvy pred 4 rokmi, (ktorých neplatnosti sa žalobca
domáha), na základe ktorých došlo k vzájomnému plneniu, t.j. v danom prípade ani nie je možné hovoriť

o preventívnom charaktere. Súd je toho názoru, že požadovanou žalobou sa nevyrieši (neodstráni)
spornosť a prípadné vyhovenie žalobe by len viedlo k nárastu počtu súdnych sporov medzi žalovaným
1/ 2/. Pričom tak ako konštatoval KS BA vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 23.11.2015 sp. zn. 1Cob/303/2015: „...ani v prípade úspechu vo vecisamej, nemôže žalobca predvídať následné konania žalovaného 1/, od ktorého závisí, či začne proces
verejnéhoobstarávaniaaaninemôžepredvídaťvýsledokprocesuverejnéhoobstarávania.“Spoukazom
na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému

1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. O návrhu žalobcu na prerušenie konania, do
právoplatného skončenia konania vedeného na NS SR pod sp. zn. SSžfk/16/2016, rozhodol súd prvej
inštancie tak, že tento zamietol s odôvodnením, že nie je pre rozhodnutie vo veci samej čakať na túto
právoplatosť, nakoľko súd nemal vo veci preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu, ako esenciálnu

súčasť určovacej žaloby.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie
a žalobcovi voči žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania vytýkal
súdu prvej inštancie postup porušujúci právo žalobcu na spravodlivý proces s poukazom na Nález ÚS

SR sp. zn. I.ÚS 33/2012 tým, že nepriznal žalobcovi naliehavý právny záujem jeho určujúcej žaloby.
Vyjadril presvedčenie, že súd ignoroval rad ustálenej judikatúry, rozhodol v jej rozpore a otázkou jej
aplikácie sa vôbec nezaoberal. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem môže byť daný aj vtedy
keď už k porušeniu práv došlo a preto je daný stav objektívnej právnej neistoty pre žalobcu, ktorý si
inak nemôže uplatniť svoje práva. Vo svojom obsiahlom odvolaní predovšetkým poukázal na nesprávne

právne posúdenie a vyjadril presvedčenie, že jeho žalobou je daný naliehavý právny záujem.

11. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný 1/, v ktorom vyjadril presvedčenie, že
súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami, vec
správne právne posúdil a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

12. K odvolaniu žalobcu podal tiež písomné vyjadrenie i žalovaný 2/ a taktiež navrhol napadnutý
rozsudok ako správny potvrdiť nakoľko k žiadnemu porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ako
i k nesprávnemu právnemu posúdeniu napadnutým rozsudkom nedošlo.

13. K vyjadreniam žalovaného 1/ a 2/ sa písomne vyjadril žalobca, pričom zotrval na svojich tvrdeniach
uvedených v odvolaní a nesúhlase s vyjadreniami žalovaných.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez

nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi
odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p., súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 2 C.s.p., ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa§220ods.2C.s.p.,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovacú prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolací súd v kontexte s dôvodmi odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutkový stav veci, nakoľko nevykonal dokazovanie tak, ako ho navrhol žalobca, pričom je potrebné
zdôrazniť, že právny názor súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu
nepovažuje odvolací súd za správny. Súd prvej inštancie síce rozobral podstatu naliehavého právnehozáujmu, avšak pre daný žalobný návrh nie je v celku aplikovateľná. Žaloba žalobcu je špecifická v tom,
že žiadnou inou žalobou sa uplatneného práva nemôže domôcť. Preto odvolací súd nepovažoval postup
súdu prvej inštancie keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko NS SR konal o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu č.k. 5S/3/2015-182, zo dňa 28.6.2016, ktorým bola zamietnutá
žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného - v prejednávanej veci
žalovaného 1/, č. 11082-9000/2014-KR/44 o dňa 4.12.2014 a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnej veci nebolo rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave právoplatné, avšak v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu, odvolací súd zistil, že Najvyšší

súd SR uznesením sp. zn. 2Sžfk/16/2016 zo dňa 24.10.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
5S/3/2015-182, zo dňa 28.6.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež bolo zistené, že v tejto
veci zatial Krajský súd v Bratislave nerozhodol. Preto je odvolací súd toho názoru, že návrh žalobcu
na prerušenie konania bol relevantný a v ďalšom konaní sa s ním musí súd prvej inštancie dôsledne
zaoberať. Následkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nevykonaním žalobcom navrhnutých
dôkazov mohlo dôjsť i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím došlo postupom súdu prvej

inštancie i k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Naviac
sa napadnutý rozsudok javí odvolaciemu súdu ako nejasný a zmätočný a odôvodnenie preto nie je v
súlade s ust. § 220 C.s.p..

16. Záverom odvolací súd dodáva, že medializované zverejnenie správ v aplikácii Treema obsahuje i

komunikáciu o sudkyni, ktorá vo veci rozhodovala a vydala napadnutý rozsudok. Preto odvolací súd
vyjadruje i podozrenie, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Keďže Dr. Q. už nie je sudkyňou, vec bude
v ďalšom konaní prejednávať nový zákonný sudca.

17. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1, písm. b/ C.s.p. zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2,
C.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396
ods. 3, C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.