Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213904
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117213904.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: O. F., D.. X.XX.XXXX,

Z. XXXX/X, XXX XX H., zastúpený: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, 831
03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, o určenie výšky reštitučného nároku, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že hodnota žalobcovho práva na náhradu podľa Rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Trnave Č.j. G.-G. zo dňa 7.5.2007 za pozemky v kat. území H., parc. č. XXXX/X, PKV č. XXX,
spoluvlastnícky podiel 1/18-tina v pomere k celku a parc. č. XXXX/X LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel
1/15 v pomere k celku, ktoré mu pre zákonné prekážky nebolo možné vrátiť, je 5.200,-eur.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že
hodnota žalobcovho práva na náhradu podľa Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave,
č.j,G.-G.zodňa7.5.2007,zapozemkyvkat.úz.H.,parc.č.XXXX/X,PKVč.XXX,spoluvlastníckypodiel
1/18-tina v pomere k celku a parc. č. XXXX/X LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/15 v pomere k celku,
ktoré mu pre zákonné prekážky nebolo možné vrátiť, je 5.200,-eur, alternatívne žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi ako oprávnenej osobe v zmysle Rozhodnutia Obvodného pozemkového

úradu v Trnave, č.j. G.-G.Ň. zo dňa 07.05.2007 finančnú náhradu za pozemky v kat. úz. H., parc. č.
XXXX/X, PKV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/18 v pomere k celku, a parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel 1/15 v pomere k celku, ktoré mu pre zákonné prekážky nebolo možné vrátiť
vo výške 5.200,- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na tom skutkovom základe,
že žalobcovi ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z.2. o navrátení
vlastníctva k pozemkom bolo Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Trnave, č.j. G.-G. zo dňa
7.5.2007,právoplatnýmdňa14.6.2007nepriznanévlastníctvokpozemkomapriznanéprávonanáhradu

za pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. H., ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. m) a
j) Reštitučného zákona, a to: pozemok parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 770 m2, zápis v PKV č.
XXX v spoluvlastníckom podiele 1/18 v pomere k celku, pozemok parc. č. 1321/1 - orná pôda o výmere
22715 m2, zápis na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1 /15 v pomere k celku.
Žalobcovi bolo rozhodnutím právoplatne priznané právo na náhradu za pozemky, ktorých vydaniu bráni
prekážka podľa § 6 ods. 1 písm. a) Reštitučného zákona, pričom v zmysle Reštitučného zákona platného
ku dňu vydania Rozhodnutia, žalobcovi sa mali previesť bezplatne do vlastníctva pozemky vo vlastníctve

štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodného pozemky, ak s tým oprávnená osoba súhlasila
alebo sa oprávnenej osobe mala poskytnúť finančná náhrada. Na poskytnutie finančnej náhrady bol (a
je) povinný Slovenský pozemkový fond (žalovaný).Ako vyplýva z odôvodnenia Rozhodnutia - pozemok parc. č. XXXX/X v časti 770 m2 prešiel do
vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v Trnave - odboru výstavby a vodného
hospodárstva Č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 25.6.1965 na účely výstavby skladovacích priestorov pre

Vinárske závody n.p. Bratislava,
Pozemok parc. č. XXXX/X v časti o výmere 4543 m2 prešiel do vlastníctva štátu na základe Kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi Š. F. a Čsl. štátom zastúpeným ONV v Trnave dňa 12.3.1981 (uvedená
výmera predstavovala podiel 1/5-línu vo vlastníctve Š. F.). Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, cena
za výkup predmetnej nehnuteľnosti bola stanovená v rozpore s vtedy platným cenovým predpisom,

keďžebolastanovenávovýške0,40Kčs/m2(akozaornúpôdu),avšakmalabytstanovenávovýške10,-
Kčs/m2, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v mestách od 40 000 do 100 000 obyvateľov
- z čoho je zrejmé, že sa predmetný pozemok nachádzal v tom čase v Meste Trnava, t.j. v zastavanom
území obce.
Na základe Rozhodnutia žalobca požiadal žalovaného, jeho regionálne pracovisko Trnava, Žiadosťou
o uspokojenie reštitučného nároku náhradou so dňa 8.6.2007 o vydanie náhrady v zmysle reštitučného

zákona (ku dňu podania žiadosti ešte neexistoval § 6 ods. 6 reštitučného zákona). Následne prebehla
rozsiahla komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, prišlo k sporu ohľadom hodnoty reštitučného
nároku, keď žalovaný sa odvoláva na Znalecký posudok č. 26/2007 vypracovaný znalcom Ing. Z. P. dňa
26.9.2007, kde je náhrada za pozemky určená vo výške 570,94 eur a žalobca sa odvoláva na Znalecký
posudok číslo 15/2010 vypracovaný znalcom Ing. A. M. dňa 19.9.2010, kde je náhrada za pozemky

určená vo výške 5.200,- eur.
Žalobca sa voči žalovanému dovolával správnosti Znaleckého posudku č. 15/2010, svoje tvrdenia
odôvodňoval, avšak napriek tomu žalovaný považoval za správne ocenenie podľa Znaleckého posudku
2007, a to z dôvodu, že Pozemky v čase ich odňatia boli vedené ako „orná pôda“, tento druh pozemku,
ktorý je uvedený aj v rozhodnutí, považoval žalovaný za záväzný, pričom žalovaný uviedol, že „takéto

pozemky sa preto oceňujú v zmysle § 14 ods. 3 vyhl. č. 289/1990 Zb. podľa prislúchajúcej BPEJ, a to
aj keď boli neskôr zastavané." S uvedenou argumentáciou žalobca nesúhlasí.
Žalovaný do dnešného dňa žalobcovi v zmysle reštitučného zákona nepreviedol pozemky v primeranej
výmere a bonite ako realizáciu práva na náhradu za Pozemky, ani nevyplatil finančnú náhradu.
Ako vyplýva zo Znaleckého posudku č. 15/2010, str. 5, znalec konštatuje, že oba Pozemky v čase

prechodu na štát boli vedené ako ,,orná pôda", z čoho je zrejmé, že znalec si bol pri vyhotovovaní
Znaleckého posudku 2010 vedomý tejto skutočnosti, avšak následne definuje právne skutočnosti (ktoré
sú preukázané), s ktorými v tom čase platné právne predpisy spájali zmenu druhu pozemku a na základe
ktorých boli tieto Pozemky pozemkami stavebnými.
Jedná sa o:

- pri pozemku parc č. XXXX/X - Povolenie na stavbu skladovacích priestorov vydané Odborom výstavby
a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Trnave, zn. výst. XXXX/XXXX-XXX zo dňa
23.12.1964, na základe ktorého sa stavba začala - t.j. ešte pred vyvlastňovacím rozhodnutím zo
dňa 25.6.1965, navyše vo vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedené, že vyvlastňovateľ doplnil svoju
žiadosť ,,dokladom o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

- pri pozemku parc. č. XXXX/X - Rozhodnutie o umiestnení stavby Obytný súbor Zátvor Trnava - 461 b.j.
vydané Mestským národným výborom v Trnave - Odborom výstavby a vodného hospodárstva, zn. výst.
XXXX/XXXX-XXX/Jk zo dňa 24.11.1980 - t.j. ešte pred uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 12.3.1981.
Ako znalec konštatuje v Znaleckom posudku 2010, str. 5 „Oba pozemky spĺňajú podmienky § 6 ods. 1
vyhl. č. 85/1976 Zb. Na oboch pozemkoch bolo vydané územné rozhodnutie na zastavanie a následne

stavebné povolenie pred vyvlastňovacím konaním, resp. pred uzatvorením kúpnej zmluvy."
Žalobca má za to, že práve v súlade s § 6 ods. 5 reštitučného zákona je riadne stanovenie druhu
pôvodných pozemkov v čase ich prechodu na štát, v súlade s právnymi skutočnosťami v tom čase
existujúcimi a nielen odvolanie sa na (formálny) zápis druhu pozemku vedený v evidencii nehnuteľností,
dokonca po tom ako bola predmetná pôda vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Žalobca vo svojom Znaleckom posudku 2007 len konštatuje, že v čase prechodu na štát boli pôvodné
pozemky vedené ako ,,orná pôda", z tohto dôvodu bude náhrada poskytovaná v primeranej výmere
a bonite ako u ornej pôdy (str. 5 Znaleckého posudku 2007), cena je vypočítaná ako u ornej pôdy,
bez toho aby sa akýmkoľvek spôsobom vyrovnal s ďalšími dokladmi s vecou súvisiacimi, ktoré žalobca
žalovanému poskytol.

Ako ďalej vyplýva zo Znaleckého posudku č. 15/2010 - ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., tj. ku
dňu 24.6.1991, na ktorý odkazuje § 8a reštitučného zákona, platil cenový predpis - vyhláška č. 205/1988
Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadeniepráva osobného užívania pozemkov a o úhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších
predpisov. Na túto sa odvoláva aj Znalecký posudok č. 26/2007.
Znalec v Znaleckom posudku č. 15/2010 vzhľadom k určeniu pôvodných pozemkov na stavbu (čo bolo

jednoznačne preukázané), tieto oceňoval v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky 1988, v znení: § 14 ods. 1
Vyhlášky 1988: Cena za l m2 pozemku alebo jeho časti určeného na.stavbu alebo na zriadenie záhrady
alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha nádvorie, záhrada a nejde o
pozemok oceňovaný podľa ods. 2 (predmetnej vyhlášky) je:... 3,319 eur/m2 v mestách, ktoré sú sídlom
okresu a v mestách, v ktorých pôsobia národné výbory I. kategórie,... „

Žalovaný uvádza, že samotné predmetné ustanovenie Vyhlášky 1988 jasne stanovuje cenu pozemku
určeného na stavbu, a to bez ohľadu na to, aký druh pozemku bol zapísaný v evidencii nehnuteľností,
pričom v zmysle § 8a Reštitučného zákona sa pri poskytnutí finančnej náhrady postupuje podľa tejto
vyhlášky. Určenie finančnej náhrady bez ohľadu na § 14 ods. 1 Vyhlášky 1988, len s odvolaním sa na
zápis v evidencii nehnuteľností ako ,,orná pôda" je nesprávne, ignorujúce súvisiace právne skutočnosti
pre vec rozhodujúce, ako aj samotné znenie § 14 ods. 1 Vyhlášky 1988.

V konečnom dôsledku - aj v roku 1981 - tj. v čase neslobody, ktorej krivdy má reštitučné zákonodarstvo
napraviť, prišlo k vyplateniu kúpnej ceny ako za „ornú pôdu", pričom v samotnom Rozhodnutí je
konštatované, že týmto prišlo k porušeniu vtedy platných cenových predpisov, keďže kúpna cena mala
byť stanovená v zmysle § 14ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. ako za pozemok v zastavanej časti obce.
Jemožnéskonštatovať,žeterajšímpostojomžalovaného,jezopakovanétoistéstanoviskoakovčasoch

neslobody - že sa jedná o „ornú pôdu" a za túto patrí žalobcovi náhrada, a to bez ohľadu na predkladané
dôkazy a právnu argumentáciu žalovanému uvádzanú.
Na základe uvedenej argumentácie žalobca uvádza, že zotrváva na svojom stanovisku, že hodnota
jeho reštitučného nároku je 5.200,- eur, tak ako bola určená Znaleckým posudkom č. 15/2010, pričom
hodnota uvádzaná Žalovaným v Znaleckom posudku č. 26/2007 je nesprávna.

Čo sa týka námietky žalovaného, že Reštitučný zákon navracia vlastníctvo k pozemkom, ktoré tvoria
poľnohospodársky pôdny fond a z tohto dôvodu nemôže určiť finančnú náhradu inak ako za ornú pôdu,
žalobca uvádza:
- právo na náhradu mu bolo priznané právoplatným rozhodnutím, pričom sám správny orgán
skonštatoval porušenia zákona pri kúpnej cene ako „ornej pôde", t.j. bol si vedomý stavu týchto

pôvodných pozemkov a reštitučný nárok nezamietol,
- § 6 ods. 3 reštitučného zákona stanovuje finančnú náhradu podľa druhu pozemku v čase prechodu
na štát - v nadväznosti na ustanovenia cenového predpisu - Vyhláška 1988 - bolo preukázané, že v
dotknutom čase boli pôvodné pozemky stavebnými pozemkami v zmysle zákona č. 85/1976 Zb., ako aj,
boli pozemkami určenými na stavbu v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky 1988, a bez ohľadu na v evidencii

nehnuteľností vedený druh pôdy patrí žalobcovi náhrada v súlade s uvedenými ustanoveniami,
- právoplatné Rozhodnutie je záväzné a spôsobuje právne následky, a to aj pre žalovaného.
Na základe uvedeného považuje žalobca uvedenú obranu žalovaného za nesprávnu.
Žalobca uvádza existenciu naliehavého právneho záujmu na určení hodnoty jeho reštitučného
nároku založeného Rozhodnutím súdom, keďže žalovaný napriek predkladaným dôkazom zotrváva

na Znaleckom posudku č. 26/2007, zároveň nekoná a svoje stanovisko opakuje len v neformálnej
komunikácii, voči ktorej nie je možná relevantná obrana. Naviac, hodnota reštitučného nároku - ako je
aj uvedené v Znaleckom posudku č. 26/2007 je určujúca aj pri náhradných pozemkoch, aj pri vyplácaní
finančnej náhrady.
Žalobca sa nachádza v stave právnej neistoty o hodnote svojho reštitučného nároku, kedy existujú dva

znalecké posudky, vyhotovené osobami s odbornými vedomosťami, ktoré stanovujú hodnotu pozemkov
odlišne. Je zrejmé, že uvedenú právnu neistotu nie je možné odstrániť inak, ako určujúcim súdnym
rozhodnutím.

2. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 16.11.2017 vyjadril k žalobe a uviedol, že právnym titulom,

od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, je právoplatné Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
v Trnave, č.j. G.-G. zo dňa 7.5.2007.
Obvodný pozemkový úrad v Trnave citovaným reštitučným rozhodnutím nepriznal žalobcovi, ako
oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona, vlastníctvo k pozemkom a priznal mu právo na
náhradu za pozemky nachádzajúce sa v k.ú. H., ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. l písm.

m) a písm. j) zákona: LV XXX parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 770 m2, LV XXXX, parc.č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 22715 m2, vo vlastníckom podiele 1/l8 z celku (parc. č. XXXX/X) a 1/15 z celku
(parc. č. XXXX/X).Žalobcovi, ako oprávnenej osobe, súčasne priznal právo na náhradu za vyššie uvedené pozemky,
ktorých vydaniu bráni prekážka podľa § 6 ods. l písm. a) zákona. Súčasne bolo cit. rozhodnutím
rozhodnuté, že: "Oprávnenej osobe sa v zmysle § 6 ods. 2 zákona prevedú bezplatne do vlastníctva

pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak
možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená
osoba súhlasí alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Pozemky, ktoré sa prevedú
oprávnenej osobe za jej pôvodné pozemky poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodné pozemky
boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti. Finančnú náhradu

za pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok poskytne
Slovenský pozemkový fond.“
Vyššie opísané výroky o nepriznaní vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát, sú súčasťou výrokovej
časti citovaného rozhodnutia. Hoci žalobca disponuje právoplatným rozhodnutím, ktorého výroková časť
ustálila, že v čase prechodu na štát mali pozemky, navrátenia vlastníckeho práva ku ktorým sa domáhal,
charakter ornej pôdy, v rozpore s výrokom právoplatného reštitučného rozhodnutia a ignorujúc ust. §

1 zákona č. 503/2003 Z.z., sa domáha plnenia reštitučného nároku na základe tohto rozhodnutia a za
totožné pozemky, ktoré, podľa tvrdení žalobcu, mali mať v čase prechodu na štát charakter nie ornej
pôdy, ale stavebných pozemkov, čomu má zodpovedať hodnota finančnej náhrady.
Žalovaný zastáva právny názor, že žalobcom tvrdené skutočnosti a predložené listinné
dôkazy, majúce preukazovať stavebný charakter pozemkov v čase ich prechodu na štát, o ktorých

žalobca nepochybne vedel už v čase uplatnenia svojho reštitučného nároku, mohli a aj mali byt'
zohľadnené žalobcom pri uplatnení jeho reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a pri
zvážení,čivprípade,aknehnuteľnostimalicharakterstavebnýchpozemkov,bolomožnésadomáhaťich
vydania postupom zvoleným žalobcom podľa zákona č. 503/2003 Z.z .. Reštitučné konanie, v ktorom sa
žalobca domáhal navrátenia vlastníctva k pozemkom, bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia,

ktorým bolo ustálené, že pozemky v čase prechodu na štát boli ornou pôdou.
Žalobca súčasne tvrdí, že: " ... prišlo k vyplateniu ceny ako za "ornú pôdu“,, pričom v samotnom
rozhodnutí je konštatované, že týmto prišlo k porušeniu vtedy platných cenových predpisov, keďže
kúpna cena mala byt' stanovená v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. ako za pozemok v
zastavanej časti obce. " Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že toto tvrdenie (vychádzajúce

z odôvodnenia reštitučného rozhodnutia) vo vzťahu k povinnosti SPF plniť reštitučný nárok žalobcu
je irelevantné a mohlo mat' význam (okrem dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku) len v
súvislosti s naplnením reštitučného titulu podľa ust. § 3 ods. I písm. j) zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 330/1991 Zb.").

Žalovaný sa pritom stotožňuje s tvrdením žalobcu, že, cit.: "Žalobca má za to, že práve v súlade s § 6
ods. 5 Reštitučného zákona je riadne stanovenie druhu pôvodných pozemkov v čase ich prechodu na
štát, v súlade s právnymi skutočnosťami v tom čase existujúcimi, a nielen odvolanie sa na (formálny)
zápis druhu pozemku vedený v evidencii nehnuteľností, dokonca po tom, ako bola predmetná pôda
vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. ".

Uvedená skutočnosť má právny význam najmä pri zvolení postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha
navrátenia svojho vlastníctva, a to vychádzajúc z ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., resp. zákona č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších
predpisov. Vo vzťahu k povinnostiam žalovaného sú však uvedené tvrdenia bez právneho významu.
Slovenský pozemkový fond nie je orgánom štátnej správy a do sústavy orgánov štátnej správy nepatrí.

Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že Slovenský pozemkový fond nie je osobou, ktorej zákon zveril
rozhodovanieoreštitučnomnárokuoprávnenejosoby.Tátokompetenciabolazákonomzverenávýlučne
pozemkovým úradom, ktoré v správnom konaní o reštitučnom nároku postupujú podľa správneho
poriadku a v súlade s týmto predpisom vydávajú rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku.
Slovenskému pozemkovému fondu zákon priznal postavenie osoby, prostredníctvom ktorej štát plní, v

rozsahu a za podmienok vymedzených cit. zákonom, právoplatným reštitučným rozhodnutím priznané
reštitučné nároky, a to:
- buď poskytnutím náhradného pozemku pre prípad, ak pôvodný pozemok nie je možné
vydať a za predpokladu, že pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti

- alebo formou finančnej náhrady.
Slovenský pozemkový fond vykonáva túto svoju činnosť na základe právoplatného reštitučného
rozhodnutia, výrokom ktorého je viazaný. Súčasne Slovenský pozemkový fond nie je oprávnenýpreskúmavať právoplatné reštitučné rozhodnutie a akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek rozsahu
doňho zasahovať, korigovať, či meniť ho. Záväznou časťou správneho
rozhodnutia je jeho výroková časť.

SPF opätovne zdôrazňuje, že v prípade, ak vo výrokovej časti reštitučného rozhodnutia bolo rozhodnuté
o tom, že pôvodné pozemky v čase prechodu na štát mali charakter ornej pôdy, je týmto výrokom
SPF viazaný a je povinný v jeho rozsahu plniť. SPF nie je oprávnený tento výrok preskúmavať a ani
sa zaoberať odôvodnením reštitučného rozhodnutia. Rovnako len v intenciách tohto výroku je znalec
oprávnený vyhotoviť znalecký posudok a SPF je povinný plniť len na základe znaleckého posudku

vychádzajúceho z výroku reštitučného rozhodnutia. K zmene druhu pozemku uvedeného vo výrokovej
časti reštitučného rozhodnutia nemôže dôjsť znaleckým posudkom, ktorý má byť podkladom pre určenie
výšky plnenia a musí vychádzať z výroku reštitučného rozhodnutia. Akceptovanie znaleckého posudku
nad rámec výroku reštitučného rozhodnutia by znamenalo prekročenie kompetencií Slovenského
pozemkového fondu, ktoré mu boli priznané zákonom a len v rámci
ktorých môže vykonávať svoju činnosť.

Slovenský pozemkový fond, v súlade s ust. § 6 ods. 5 poskytne náhradný pozemok len
v prípade, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti. V prípade, ak by bolo preukázané, že pôvodný pozemok nebol súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Slovenský pozemkový fond nie je oprávnený a povinný plniť
reštitučný nárok formou poskytnutia náhradného pozemku. Pokiaľ ide o poskytnutie finančnej náhrady

za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok,
túto poskytuje SPF podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.
Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že v prípade, ak bolo právoplatne rozhodnuté, že v čase prechodu na
štát išlo o pozemky s druhom orná pôda, SPF je oprávnený a povinný rešpektovať jednak zákonné
ustanovenie a jednak výrok právoplatného reštitučného rozhodnutia a poskytnúť finančnú náhradu

vo výške zodpovedajúcej oceneniu ornej pôdy. Akýmkoľvek iným postupom, vrátane akceptovania
znaleckého posudku oceňujúceho pôvodné nehnuteľnosti, označené vo výrokovej časti reštitučného
rozhodnutia druhom pozemku orná pôda, ako stavebné pozemky a poskytnutím finančnej náhrady
v tomto rozsahu by došlo jednak zo strany SPF ku konaniu v rozpore so zákonom a k prekročeniu
jeho kompetencií priznaných mu zákonom, ako aj k zásahu do právoplatnosti reštitučného rozhodnutia

vydaného na to oprávneným orgánom v správnom konaní.
Z vyššie uvedených dôvodov SPF považuje žalobcom uplatnený nárok za dôvodný len
v časti zodpovedajúcej hodnote reštitučného nároku určenej Znaleckým posudkom č. 26/2007
znalca L.. Z. P. vo výške 570,94 eur, v súlade s ktorým bol a je pripravený plniť
reštitučný nárok a svoj postup pri plnení reštitučného nároku považuje za súladný so zákonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav z nich vyplývajúci, podľa právneho názoru SPF
v predmetnej veci ani nie je daný, ani žalobcom preukázaný, naliehavý právny záujem žalobcu na
určení hodnoty reštitučného nároku žalobcu. V predmetnej veci nie je zrejmé, či žalobca využil iné
právne prostriedky a možnosti na odstránenie ním tvrdeného stavu objektívnej právnej neistoty, a teda
či určovacia žaloba bola a je jediným právnym prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť nápravu. SPF

zastáva právny názor, že podaná žaloba nie je vhodne zvoleným procesným prostriedkom nápravy, keď
podstatou sporu je určenie hodnoty reštitučného nároku, ktoré priamo závisí od rozhodnutia o druhu
pozemku v čase jeho prechodu na štát, pričom uvedená otázka mala byt' a aj bola posudzovaná a
riešenávreštitučnomkonaní,resp.eštepredjehozačatím,prizvolenívhodnéhoprocesnéhoprostriedku
pre domáhanie sa svojich práv za existenciu stavu, keď žalobca už v tomto čase mal vedomosť o

tom, že pozemky, navrátenia vlastníckeho práva ku ktorým sa domáha, boli stavebnými pozemkami.
Vychádzajúc z vyššie opísanej argumentácie SPF zastáva právny názor, že predmetom tohto sporu
je otázka charakteru nehnuteľností, ktoré nemohli byt' žalobcovi vydané, v čase ich prechodu na štát,
pričom uvedená otázka bola posúdená a právoplatne rozhodnutá v správnom konaní.
Z dôvodov vyššie uvedených a keď SPF súčasne oznamuje, že je pripravený plniť reštitučný nárok

žalobcu v rozsahu vyplývajúcom zo znaleckého posudku č. 26/2007 znalca Ing. Z. P., SPF navrhuje,
aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom
strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu

v Trnave č.j. G.-G. zo dňa 7.5.2007; Rozhodnutím Odboru výstavby a VH MsNV v Trnave o vyvlastnení
zn. XXXX/XXXX zo dňa 25.6.1965; Rozhodnutím Odboru výstavby a vodného hospodárstva Mestského
národného výboru v Trnave značka: Výst. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 23.12.1964; Potvrdením Mestského
úradu v Trnave zo dňa 6.8.2008; Kúpnou zmluvou zo dňa 12.3.1981; Rozhodnutím Mestskéhonárodného výboru - odbor výstavby a VH Zn.: Výst. XXXX/XX-XXX/Jk zo dňa 24.11.1980; Potvrdením
Mestského úradu v Trnave zo dňa 7.8.2008; Znaleckým posudkom číslo 26/2007 zo dňa 26.9.2007;
Znaleckým posudkom číslo 15/2010 zo dňa 19.9.2010 a zistil nasledovné:

4. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomne podanej žaloby,
má za to, že pri určení výšky náhrady je potrebné vychádzať z faktického stavu, a nielen z formálnej
evidencie v katastrálnom operáte, je nepochybné, že v čase vyvlastnenia išlo o stavebné pozemky,
nakoľko bolo vydané povolenie na stavby. Je toho názoru, že na tomto faktickom stave nič nemení ani

tá skutočnosť, že v čase vyvlastnenia boli pozemky vedené v kat. operáte inak, nakoľko táto evidencia
a tento údaj je záväzný len ak nie je preukázaný opak. Má za to, že žaloba je dôvodná, preto žiada aby
jej súd vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

5. Zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia
k žalobe, poukazuje na to, že v danej veci nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení

výšky finančnej náhrady, nakoľko je toho názoru, že takáto určovacia žaloba nie je vhodne zvoleným
procesným prostriedkom, ktorým je možné dosiahnuť žalobcom požadovaný stav. Oba požadované
nároky sú nedôvodné, ani nárok na zaplatenie finančnej náhrady nepovažuje za preukázaný v danom
konaní. Poukazuje opätovne na skutočnosť, že Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu o
priznanie nároku na náhradu bolo v zmysle Zákona č. 503/2003, ktoré sa týka pozemkov patriacich do

Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že predmetné
pozemky boli v čase vyvlastnenia resp. odkúpenia pozemkami stavebnými, to že boli vyvlastnené za
účelom výstavby neznamená, že v čase prevodu boli už pozemkami stavebnými. Slovenský pozemkový
fond môže plniť len svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, v danom prípade má plniť na základe
rozhodnutia vydaného v zmysle Zákona č. 503/2003 Z. z., ak by plnil iným spôsobom a inak, prekročil

by svoje kompetencie.

6. Z Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave, č.j. G.-G. zo dňa 7.5.2007, právoplatného
dňa 14.6.2007, vyplýva, že O. F. (žalobcovi) ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 Zákona č.
503/2003 Z.z., nebolo priznané vlastníctvo k pozemkom, bolo mu priznané právo na náhradu za

pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. H., ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. m) a
j) Reštitučného zákona, a to: pozemok parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 770 m2, zápis v PKV č.
XXX v spoluvlastníckom podiele 1/18 v pomere k celku, pozemok parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere
22715 m2, zápis na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1 /15 v pomere k celku.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z pôvodnej parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 1020 m2

prešla časť o výmere 770 m2 do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v
Trnave - odboru výstavby a vodného hospodárstva č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 25.06.1965 na účel
výstavby skladovacích priestorov pre Vinárske závody n. p. Bratislava. Pre naplnenie skutkovej podstaty
reštitučnéhotitulu§3ods.lpísm.m)zákonat.j.vyvlastneniabezvyplatenianáhradyjepotrebnéskúmať,
či skutočne pôvodným vlastníkom nebola za vyvlastnené pozemky poskytnutá náhrada. Z výrokovej

časti tohto rozhodnutia vyplýva, že pôvodnej vlastníčke mala byť za vyvlastnenú časť pôvodnej parcely
poskytnutá náhrada vo forme náhradného pozemku. Oprávnená osoba v priebehu konania doložila
overenú kópiu potvrdenia Okresného úradu v Trnave- oddelenia finančného a správy majetku zo dňa
20.03.1992, z ktorého vyplýva, že za vyvlastnený pozemok nebol pôvodnej vlastníčke poskytnutý žiadny
náhradný pozemok.

Z pôvodnej parcely č. XXXX/X o celkovej výmere 70897 m2 prešla časť o výmere 4543 m2 do vlastníctva
štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Š. F. a Čsl. štátom zastúpeným ONV v Trnave dňa
12.03.1981. Uvedená výmera predstavovala vlastnícky podiel pôvodného vlastníka čiže 1/5 z celku.
Za výmeru do 3000 m2 mala byť cena pozemku určená 10Kčs/m2. Uvedená cena sa vzťahovala na
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v mestách od 40 000 do 100 000 obyvateľov, čo Mesto Trnava v danom

období mala ako to vyplýva zo stanoviska Štatistického úradu SR- odboru štatistiky obyvateľstva zo dňa
12.03.2007, podľa ktorého Mesto Trnava malo v roku 1984 68402 obyvateľov. Za výmeru prevyšujúcu
3000 m mala byť cena pozemku určená na 0,40 Kčs/m2 . Pôvodnému vlastníkovi mala byť na základe
týchto skutočností vyplatená cena vo výške jeho vlastníckeho podielu t.j. 7.577,20 Kčs. Tunajší úrad v
priebehu konania skúmal, či cena za odpredávanú nehnuteľnosť bola stanovená v súlade s uvedeným

cenovým predpisom a po preštudovaní všetkých dokladov zistil, že za výmeru 4543 m2 bolo vyplatených
1.817,- Kčs, čo predstavuje 0,40 Kčs/m2, čo je v rozpore s vtedy platným cenovým predpisom. Z tohto
dôvodu možno konštatovať, že cena za odpredávané nehnuteľnosti nebola stanovená v súlade s vtedy
platným cenovým predpisom. Tunajší úrad na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že bolanaplnená skutková podstata reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona, nakoľko tieseň aj
nápadne nevýhodné podmienky boli splnené súčasne.

7. Z Rozhodnutia Odboru výstavby a VH MsNV v Trnave o vyvlastnení zn. Výst. XXXX/XXXX zo dňa
25.6.1965 súd zistil, že na základe žiadosti Vinárskych závodov, n.p., Bratislava o vyvlastnenie časti
nehnuteľnosti potrebnej na výstavbu nových skladovacích priestorov na Z. Y. S. H., bolo rozhodnuté o
vyvlastnení v prospech Vinárskych závodov, n.p., Bratislava na výstavbu nových skladovacích priestorov
O. F. z pozemku zapísaného v PKV č. XXX k.ú. Trnava parc. č. XXXX/X o výmere 2136 m2 - roľa,

časť o výmere 770m2, za náhradný pozemok o rovnakej výmere 770m2 poskytnutý na vlastnú žiadosť
Finančným odborom ONV v Trnave.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že túto žiadosť vyvlastňovateľ doplnil všetkými predpísanými
dokladmi - výkazom plôch, dokladom o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako i
dokladom, že s vlastníkom nehnuteľnosti o výkupe časti pozemku jednal.

8. Z Rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Trnave
značka: Výst. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 23.12.1964 súd zistil, že stavebníkovi - Vinárske závody, n.p.
Bratislava bola povolená stavba skladových priestorov na Z. Y. S. H..

9. Z Potvrdenia Mestského úradu v Trnave zo dňa 6.8.2008 vyplýva, že podľa archívnych kníh

stavebných a kolaudačných rozhodnutí bola stavba: ,,skladovacie priestory“ na Z. X., staré parc.č.
XXXX/X S. k.ú. H., č. XXXXXX, v meste H. povolená investorovi Vinárske závody n.p. Bratislava. Číslo
stavebného povolenia: Výst.XXXX/XXXX-XXX zo dňa 23.12.1964.

10. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.3.1981, uzavretej medzi Š. F. vlastníkom v 1/5 ako predávajúcim

a Československým štátom zastúpeným Okresným národným výborom ako kupujúcim vyplýva, že
predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť - parcela č. XXXX/X roľa vo výmere 4.543,40 m2 . Dohodnutá
výška finančnej náhrady bola 0,40 Kčs/m2, 1.817,- Kčs.

11. Z Rozhodnutia Mestského národného výboru - odbor výstavby a VH Zn.: Výst. XXXX/XX-XXX/Jk

zo dňa 24.11.1980 súd zistil, že bolo rozhodnuté o umiestnení stavby ,,Obytný súbor Zátvor Trnava -
461 b.j.“ .

12. Z Potvrdenia Mestského úradu v Trnave zo dňa 7.8.2008 vyplýva, že podľa archívnych
kníh stavebných a kolaudačných rozhodnutí bola stavba: ,,Obytný súbor Zátvor Trnava - 461 b.j.“

povolená investorovi Stavoinvesta Trnava. Číslo územného rozhodnutia: Výst.XXXX/XX-XXX/Jk zo dňa
24.11.1980, číslo stavebného povolenia: Výst. XXXX/XX zo dňa 31.8.1981.

13. Zo znaleckého posudku číslo 26/2007 vypracovaného Ing. Z. P. dňa 26.9.2007 vyplýva, že posudok
bol vypracovaný na základe žiadosti zadávateľa: Slovenský pozemkový fond, Obdvodný pozemkový

úrad Trnava, vo veci výpočtu náhrady podľa vyhlášky čís1.205/1988Zb.v znení vyhI.čísl..289/1990 Zb.
za pozemky parc.č.XXXX/X a XXXX/X k.ú. H., ktoré neboli vydané podľa zák.čísl. 503/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov oprávnenej osobe : O. F..
Charakteristika pozemkov: ,, Oba pozemky a nachádzajú v zastavanom území mesta H.. Pozemok
parc.č.XXXX/X prešiel do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho konania pre Vinárske závody

n.p. Trnava. Za vyvlastnený pozemok nebola poskytnutá náhrada v náhradnom pozemku alebo v
peniazoch. Pozemok parc.č.XXXX/X prešiel do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v
tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok pre výstavbu sídliska Zátvor v Trnave. V dobe prechodu
na štát boli oba pozemky vedené ako orná pôda (roľa). V súčasnom období sú pozemky zastavané a
prešli do vlastníctva fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na to, že podľa zákona sa riešia náhrady

za poľnohospodársky pôdny fond, bude podľa §6 ods. 2 zákona náhrada poskytnutá v primeranej
výmere a príslušnej bonite (BPEJ) u ornej pôdy. V súlade s citovaným zákonom bude vypočítaná i cena
nevydaných pozemkov.“
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že náhrada pre oprávnenú osobu podľa vyhlášky č. 205/19988
Zb. v znení vyhlášky 289/1990 Zb. činí ku dňu 24.9.2007 17.200,- Sk.

14. Zo znaleckého posudku číslo 15/2010 vypracovaného Ing. A. M. dňa 19.9.2010 vyplýva, že posudok
bol vypracovaný na základe žiadosti zadávateľa: O. F., vo veci výpočtu náhrady podľa vyhlášky číslo
205/1988 Zb. v znení vyhl. číslo 289/1990 Zb. za pozemky parc. č. XXXX/X v podiele 1/18 z celkupozemku,parc.č.XXXX/Xvpodiele1/15zcelkupozemku,katastrálnehoúzemiaH.,ktorénebolivydané
podľa zák. č. 503/2003 Z.Z. v znení neskorších predpisov oprávnenej osobe: O. F..
Charakteristika pozemkov: ,,Oba pozemky sa nachádzajú v zastavanom území mesta H.. Pozemok

parc.č. XXXX/X prešiel- do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho konania pre Vinárske závody
n.p. Trnava Rozhodnutím o vyvlastnení dňa 25.6.1965. Za vyvlastnený pozemok nebola poskytnutá
náhrada v náhradnom pozemku alebo v peniazoch. Pozemok parc.č. XXXX/X prešiel do vlastníctva
štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.3.1981 v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok
pre výstavbu sídliska Zátvor v Trnave.

V dobe prechodu na štát boli oba pozemky vedené ako orná pôda. Pred vyvlastňovacím konaním dňa
25.9. 1964 bolo na pozemok p.č. XXXX/X urobené komisionálne šetrenie s cieľom vydania stavebného
povolenia na stavbu skladovacích priestorov pre Vinárske závody v Trnave na Z. Y.. Na pozemok parc.č.
XXXX/X bolo vydané dňa 23.12.1964 Povolenie na stavbu skladovacích priestorov Odborom výstavby
a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Trnave, Zn. Výst. XXXX/XXXX-XXX. Dňa
6.8.2008 bolo vydané potvrdenie z archívnej knihy stavebných a kolaudačných rozhodnutí Mestského

úradu v Trnave, Odboru stavebného a životného prostredia, že stavba skladovacích priestorov sa začala
stavať na základe stavebného povolenia Zn. S.. XXXX/XXXX-XXX dňa 23.12.1964. Na pozemok parc.č.
XXXX/X bolo vydané dňa 24.11.1980 Rozhodnutie o umiestnení stavby Obytný súbor- R. H. - 461 b. j.
Mestským národným výborom v Trnave - Odborom výstavby a vodného hospodárstva, Zn. Výst. XXXX/
XXXX-XXX/Jk. Dňa 7.8. 2008 bolo vydané potvrdenie z archívnej knihy stavebných a kolaudačných

rozhodnutí Mestského úradu v Trnave, Odboru stavebného a životného prostredia, že stavba Obytný
súbor Zátvor Trnava - 461 b .j. sa začala stavať na základe stavebného povolenia Zn. Výst. XXXX/XX
dňa 31.8.1981. Pred stavebným povolením bolo vydané územné rozhodnutie Zn. Výst. XXXX/XX-XXX/
Jk zo dňa 24.11.1980.
Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o podrobnej úprave

územného konania a stavebného poriadku 85/1976 Zb. § 6 odst. 1 sa stavebným pozemkom rozumie
časť územia určená územným plánom zóny alebo územným projektom zóny, zoznamom pozemkov
na výstavbu rodinných domčekov alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný
hlavnou stavbou. Oba pozemky spĺňajú podmienky § 6 odst. l vyhl. č. 85/1976 Zb. Na oboch pozemkoch
bolo vydané územné rozhodnutie na zastavanie a následne stavebné povolenie pred vyvlastňovacím

konaním resp. pred uzatvorením kúpnej zmluvy.“
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že náhrada pre oprávnenú osobu podľa vyhlášky č. 205/1988
Zb., v znení vyhl. č. 289/1990 Zb. stanovená týmto znaleckým posudkom ku dňu 09/2010 je 5.200,- eur.

15. V danej veci sa žalobca domáhal určenia výšky reštitučnej náhrady za pozemky, alternatívne žiadal

uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.200,- eur titulom reštitučnej náhrady.

16. Podľa § 6 ods. 5 Zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne
Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu

alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej
len "správca"), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Ak ide o bezodplatný prevod
pozemkuzvlastníctvaštátudovlastníctvaoprávnenejosoby,ustanovenie§140Občianskehozákonníka
sanepoužije.Finančnúnáhraduzapôvodnépozemky,kuktorýmsavlastníctvonevraciaazaktorénebol
poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho

prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.

Podľa § 6 ods.1 Vyhlášky č. 85/1976 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj zo
14. júla 1976 o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku, v znení účinnom
do 16.7.1992, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom zóny alebo

územným projektom zóny, zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov alebo územným
rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný hlavnou stavbou.

Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v § 7 sú

hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa§7písm.b) katastrálnehozákona,katasterobsahujetietoúdaje:parcelnéčísla,údajeoparcelách
registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mapeurčeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov
k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a
údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho

pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách,
vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy
o nehnuteľnostiach.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetné pozemky boli prevedené (vyvlastnené a

odkúpené) za účelom výstavby, nebola sporná ani zistená výška náhrady Znaleckým posudkom č.
26/2007 a Znaleckým posudkom č. 15/2010.
Medzi stranami bola sporná výška finančnej náhrady za pozemky z dôvodu spornosti, či má byť určená
ako za druh pozemku - orná pôda resp. ako za druh pozemku - stavebné pozemky.

18. Súd sa prvotne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určení výšky

reštitučnej náhrady a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení výšky náhrady je
daný, keď žalovaný mu odmieta vyplatiť nárok v ním požadovanej výške. (Podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku /Zák.č. 160/205 Z.z./, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.)

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pozemok parc. č. XXXX/X prešiel do vlastníctva
štátu na základe vyvlastňovacieho konania pre Vinárske závody n.p. Trnava, Rozhodnutím o vyvlastnení
zo dňa 25.6.1965. Za vyvlastnený pozemok nebola poskytnutá náhrada v náhradnom pozemku alebo
v peniazoch.

Pozemok parc. č. XXXX/X prešiel do vlastníctva štátu na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa
12.3.1981, ktoré ale bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok pre výstavbu sídliska
Zátvor v Trnave, preto boli splnené podmienky pre priznanie reštitučnej náhrady.
V dobe prechodu na štát boli oba pozemky vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda.
Pred vyvlastňovacím konaním dňa 25.9.1964 bolo na pozemok parc. č. XXXX/X urobené komisionálne

šetrenie s cieľom vydania stavebného povolenia na stavbu skladovacích priestorov pre Vinárske
závody v Trnave na Z. Y.. Na uvedený pozemok bolo vydané dňa 23.12.1964 Povolenie na stavbu
skladovacích priestorov Odborom výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru
v Trnave (Rozhodnutie zn. Výst. 3761/1964-327), a už v čase rozhodnutia o vyvlastnení bolo tiež
rozhodnuté o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Na pozemok parc. č. XXXX/X bolo vydané dňa 24.11.1980, t.j. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy,
Rozhodnutie o umiestnení stavby Obytný súbor - Zátvor Trnava - 461 b. j. Mestským národným výborom
v Trnave - Odborom výstavby a vodného hospodárstva ( zn. Výst. XXXX/XXXX-XXX/Jk).

20. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že požadovaná výška finančnej náhrady žalobcom je

dôvodná, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona č. 503/2003 Z.z., finančná náhrada
sa poskytuje podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu.
Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci mal súd jednoznačne preukázané, že oba predmetné
pozemky boli v čase prevodu na štát stavebnými pozemkami, keď v zmysle citovaného ustanovenia
§ 6 ods.1 Vyhlášky č. 85/1976 v znení platnom a účinnom v čase prevodu pozemku parc.č. XXXX/X

D. štát už bolo rozhodnuté o umiestnení stavby ,,Obytný súbor Zátvor Trnava - 461 b.j.“ ( Rozhodnutie
Mestského národného výboru - odbor výstavby a VH Zn.: Výst. XXXX/XX-XXX/Jk zo dňa 24.11.1980)
a pozemok parc. č. XXXX/X v čase rozhodnutia o vyvlastnení bol už vyňatý z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a stavebníkovi bola už povolená stavba skladových priestorov ( Rozhodnutie Odboru
výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Trnave značka: Výst. XXXX/XXXX-

XXX zo dňa 25.12.1964).
S poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 a § 7 písm. b) katastrálneho zákona, na uvedenom právnom
závere súdu (že predmetné pozemky boli pozemkami stavebnými) nemení nič ani skutočnosť, že v
katastrálnom operáte boli vedené ako orná pôda, keďže bol preukázaný opak.

21. Podľa názoru súdu, prekážkou pre určenie finančnej náhrady za predmetné pozemky ako stavebné
pozemky, nemôže byť ani skutočnosť, že o priznaní náhrady bolo rozhodnuté v zmysle zákona č.
503/2003 Z.z., ktorý upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny
fond a lesný pôdny fond, keď ak by tomu tak bolo, žalobca by sa iným spôsobom nemohol domôcť svojhopráva o navrátenie pozemkov, resp. priznanie finančnej náhrady, nakoľko tieto pozemky boli vedené
ako orná pôda, preto bolo nutné domáhať sa nápravy práve podľa citovaného zákona, s tým, že podľa
názoru súdu neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila súdu posudzovať pri určení výšky

finančnej náhrady, otázku druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát.
Podľa názoru súdu ani skutočnosť, že v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa
7.5.2007, ktorým úrad rozhodol o nepriznaní vlastníctva k pozemkom a priznal právo na náhradu za
pozemky vedené ako orná pôda, nebráni súdu posúdiť na základe vykonaného dokazovania predmetné
pozemky inak. V opačnom prípade, by totiž oprávnená osoba nemala možnosť domôcť sa svojho práva

- finančnej náhrady vo výške určenej za taký druh pozemku, aký bol skutočne vyvlastnený, keď pri
uplatnení nároku titulom vyvlastnenia bez náhrady, by bez ďalšieho, nemohla preukázať, že si uplatňuje
náhradu za stavebný pozemok. Je preto namieste otázku druhu pozemku riešiť ako prejudiciálnu v
konaní o výške finančnej náhrady, keď práve vyriešenie tejto otázky je v zmysle citovaného ustanovenia
§ 6 ods. 5 Zákona č. 503/2003 Z.z podstatné pre určenie výšky finančnej náhrady.

22. Nakoľko výška zistenej ceny pozemkov znaleckým posudkom č. 15/2010, ktorým boli pozemky
ocenené ako stavebné, nebola medzi stranami sporu sporná, súd pri určení výšky náhrady vychádzal
z takto určenej ceny.

23. Čo sa týka druhého petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal alternatívne uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť sumu 5.200,- eur, súd bol toho názoru, že sa jedná o eventuálny petit, nie o
alternatívny, preto s poukazom na to, že vyhovel návrhu žalobcu v časti určenia výšky finančnej náhrady,
nebolo nutné rozhodovať o eventuálnom petite.

24. Súd nepripustil dokazovanie navrhované žalovaným - predloženie rozsudkov, ktoré sa zaoberajú

posudzovaním druhu pozemku v čase ich vyvlastnenia a predloženie pozemkovoknižných vložiek, ktoré
sa netýkajú priamo konkrétnych pozemkov, ale je z nich zrejmé, že ak mali byť pozemky využité ako
stavebný pozemok je pri druhu pozemku uvedené orná pôda - stavebný pozemok, keď súd nie je
viazaný právnym názorom vyjadreným v iných rozsudkoch v iných obdobných veciach a predloženie
pozemkovoknižných vložiek, ktoré sa netýkajú predmetných nehnuteľností, nemá, podľa názoru súdu,

vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,žiadnyvplyvnaposúdeniedruhupozemkovvpredmetnejveci.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)
26. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.