Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9Csp/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201055
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2718201055.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému: H. H.,
X.. XX.X.XXXX, V. L. P., R. X/XXXX, o zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.325,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 5.000,- € od 1.7.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 180,-
€ splatných vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej

splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 42,10 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.7.2018 domáhal
toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- € s príslušenstvom, a to z titulu
nesplateného úveru a na náhradu trov konania.

2. Súd podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu. Vykonal dokazovanie zmluvou
o úvere, obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, všeobecnými obchodnými podmienkami,
sadzobníkom poplatkov, výzvou na splatenie časti úveru spolu s podacím hárkom, výzvou na úhradu
dlžnej sumy spolu s doručenkou, aktuálnym stavom úveru, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil tento
skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 9.12.2014 (ďalej len Zmluva) poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 94,- €, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu
11.208,84 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli ročnú úrokovú sadzbu 18,90 %, RPMN vo výške 20,62
%, priemernú hodnotu RPMN vo výške 17,33 %, splatnosť prvej splátky 25.1.2015, splatnosť ďalších
splátok vždy 25. dňa v mesiaci a končenú splatnosť úveru 25.12.2024. Žalovaný nesplácal poskytnutý
úver riadne a včas, a to aj napriek výzve právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy
zo dňa 9.10.2015, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 26.10.2015. Z

predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil len sumu 198,- €.
Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 8.863,19 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške
5.000,- €, zo zmluvného úroku do 30.6.2018 vo výške 3.863,19 € a z bankových poplatkov vo výške
39,65 €. Žalovaný po podaní žaloby nezaplatil žiadnu sumu.4. Uznesením č. k. 9Csp/42/2018-106 zo dňa 29.1.2019 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s., vstúpil žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

8.3.2019.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa,

nakoľkopriuzatváraníaplnenípredmetnejZmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej
podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmúobsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia. Zároveň súd zistil,
že na jej základe plnil žalobca, ktorý poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- €. Žalovaný si svoje
povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, pričom nezaplatil úver spolu s príslušenstvom riadne a včas. Z
uvedeného dôvodu ho žalobca vyzval na uhradenie dlžnej časti úveru s upozornením, že ak nedoplatok

neuhradí, žalobca bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca si uplatnil právo na
zosplatnenie dlhu v súlade so zákonom (listom zo dňa 26.10.2015), keďže uvedené právo vyplýva z
bodu 6.8 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, t.j. bolo účastníkmi dohodnuté. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.325,75 € pozostávajúcej z dlžnej
sumy istiny úveru vo výške 5.000,- €, z úroku do zosplatnenia úveru vyčísleného vo výške 633,08 €, z
úrokov z omeškania do zosplatnenia úveru vyčíslených vo výške 688,02 € a z nezaplatených poplatkov

v sume 4,65 €. Vo vzťahu k započítaniu čiastočnej úhrady žalovaného žalobcom na poplatky v sume
10,- € súd konštatuje, že nie je zrejmé, na aký poplatok bola táto suma započítaná, z ktorého dôvodu
súd celú sumu čiastočného plnenia žalovaného vo výške 198,- € započítal na zmluvné úroky (t.j. 831,08
€ - 198,- €). Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov v sume 35,- €, nakoľko uvedené
výdavkynemalsúdpreukázané,pričomžalobcasúdupredmetnéupomienkyakoanidokladoichzaslaní

žalovanému nepredložil, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- € od 1.7.2018 do zaplatenia, ktorých výška je v súlade s nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň
súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú sumu v
mesačných splátkach po 180,- € s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, a

to s poukazom na osobné a majetkové pomery žalovaného, ktoré mu neumožňujú uhradiť naraz celú
dlžnú sumu.

14. V časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy istiny 5.000,- € od 1.7.2018
do zaplatenia a vo výške 2.532,08 € žalobu zamietol z dôvodu, že úroky z úveru prináležia veriteľovi

len za čas do splatnosti dlhu, ako to vyplýva z konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/118/2017 zo dňa 27.6.2018). Súd poukazuje okrem iného na
uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obo 143/1998, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR
č. k. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, pričom od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť

úroky z omeškania. Vyslovený záver je logický, nakoľko v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a jednak aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Súd dodáva,
že úroky z úveru sledujú dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje
splatnosť úveru, pričom zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo

splatnosť skrátiť. Niet zákonného pravidla, podľa ktorého by mal dlžník povinnosť zo zákona platiť po
splatnosti úveru úroky popri úrokoch z omeškania. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

15. Ako už súd uviedol vyššie, Zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď pri posudzovaní náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd vychádzal z eurokonformného výkladu predmetného
ustanovenia, podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, a teda aby zmluva obsahovala číselné

vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, ako to konštatoval aj
Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a žalobcovi priznal
náhradu v rozsahu 42,10 %, nakoľko mal vo veci len čiastočný úspech. V zmysle uvedeného bol žalobca

úspešný vo výške 71,05 % (v sume 6.325,75 €) a žalovaný vo výške 28,95 % (v sume 2.577,08 €),
úspešnejší bol teda žalobca, a to v rozsahu 42,10 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu
a úspechom žalovaného 71,05 % - 28,95 %). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).