Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112214339
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112214339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s.,
so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. GRIŠČÍK & PARTNERS,
s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanej:
S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o
zaplatenie 2.548,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č. k. 8C/34/2013-135 zo dňa 13.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania
vo výške 131,15 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 620,74 eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 497; 504; 506 Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 2, 3; 53

ods.1;4;54ods.2;100ods.1;101,103;111;879fods.3,4Občianskehozákonníka,§23aods.1zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že žalobca uzavrel dňa
28.01.2008 so žalovanou zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej poskytol úver na financovanie
ojazdeného motorového vozidla vo výške 5.203,14 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
pravidelných mesačných splátkach.Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, čo nespochybnil ani samotný
žalobca.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na daný právny vzťah

vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaná Zmluvu o splátkovom úvere neuzatvorila ako podnikateľka, ale ako fyzická osoba.

Obchodný zákonník je primárne určený na úpravu právnych vzťahov medzi podnikateľmi, čím sa
postavenie žalovaného (ako nepodnikateľa) v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo zmluvy javí ako
nevýhodnejšie v porovnaní s úpravou právnych vzťahov vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.

Ak súd dospel k záveru, že hlavný záväzkový vzťah bude posudzovaný v zmysle Občianskeho

zákonníka, musia byť tak posudzované aj ďalšie právne vzťahy nadväzujúce na tento hlavný vzťah,
vrátane námietky premlčania.

Pretože vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, súd preskúmal
oprávnenosť tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná.

Ako to vyplýva z dôkazu predloženého v konaní žalobcom, ku splatnosti úveru došlo ku dňu 08.01.2009

na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu.

Žaloba na súde bola podaná dňa 11.05.2012, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.

Čo sa týka žalobcom predloženej Dohody o splácaní dlhu v splátkach uzatvorenou medzi žalobcom
a žalovanou dňa 07.06.2011, súd prvého stupňa mal za to, že táto zo strany žalobcu bola uzavretá
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane, alebo ktorému je adresovaná. Žalobca nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť pri jej
uzatváraní vzhľadom k tomu, že dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý vopred
pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Podpisom
tejto formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody mu

privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Tieto skutočnosti vyplynuli aj z vyjadrenia samotnej žalovanej, ktorá uviedla, že pri podpise tejto dohody
nemala žiadnu vedomosť o tom, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi a aké to má právne dôsledky.

Preto súd prvého stupňa dohodu o splácaní dlhu v splátkach, obsahom ktorej je aj prejav o uznaní
dlhu žalovanej, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku ktorej je uznanie dlhu žalovanej s
následkom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov neplatné.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.Úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že jej žiadne trovy preukázateľne
nevznikli.

Priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v zmysle jeho vyčíslenia

za: 4 úkony právnej služby po 101,25 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 2.548,33 € (prevzatie
a príprava zastúpenia § 14 ods. 1 písm. a) AT, vyjadrenie zo dňa 04.11.2013, § 14 ods. 1 písm. b)/
AT, zastúpenie pri pojednávaní 11.10.2013, 13.12.2013, § 14 ods. 1 písm. b)/ AT), 4 krát režijný paušál
7,81 Eur, hotové výdavky spočívajúce v cestovných náhradách za cestu motorovým vozidlom právneho
zástupcu na pojednávanie MV Toyota RAV4, EČ: SP 111AH dňa 11.10.2013 uplatnená v 1 cestovného

z dôvodu účasti právneho zástupcu na iných pojednávaní zo X. do F. a späť 100 kilometrov á 0,29
eur/km, t. j. 14,50 eur, spotreba paliva podľa TP 8,6 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,244 €/l x 0,086
= 0,11 €/ km + 0,18 €/ km sadzba základnej náhrady = 0,29 €/km/, hotové výdavky spočívajúce v
cestovných náhradách za cestu motorovým vozidlom právneho zástupcu na pojednávanie MV Toyota
RAV4, EČ: SP 111AH dňa 13.12.2013 uplatnená v 1 cestovného z dôvodu účasti právneho zástupcu na
iných pojednávaní zo X. do F. a späť 100 kilometrov á 0,29 eur/km, t. j. 14,50 eur, spotreba paliva podľa

TP 8,6 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,221 €/l x 0,086 = 0,11 €/ km + 0,18 €/ km sadzba základnej
náhrady = 0,29 €/km/, náhradu za premeškaný čas za 4 polhodiny (§ 17 ods. 1 AT) uplatnená v 1 z
dôvodu účasti právneho zástupcu na iných pojednávaniach dňa 11.10.2013 vo výške 26,02 eur, náhradu
za premeškaný čas za 4 polhodiny (§ 17 ods. 1 AT) uplatnená v 1 z dôvodu účasti právneho zástupcu
na iných pojednávaniach dňa 13.12.2013 vo výške 26,02 eur, , DPH 20 % 103,46 Eur , trovy konania

spolu s DPH v sume 620,74 Eur .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní namietal, že záver prvostupňového súdu nie je správny, je založený na nesprávnych
skutkových zisteniach a právnych záveroch, keďže súd prvého stupňa aplikoval na premlčanie záväzkov
žalovanej nesprávny právny predpis, došiel k nesprávnemu záveru, že uznanie dlhu žalovanou nie je

platné, a preto nebral do úvahy jeho vplyv na premlčanie záväzkov žalovanej, súd nevzal do úvahy
nováciu záväzkov žalovanej v Dohode o splácaní dlhu a jej vplyv na premlčanie jej záväzkov.

Žalobca nespochybňuje, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje úprava
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§§ 52 až 54) a zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Avšak záver prvostupňového súdu, že na premlčanie nárokov z úverovej

zmluvy sa má aplikovať Občiansky zákonník, nemá oporu v zákone a je s ním priamo v rozpore.

Úverová zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa záväzkové vzťahy zo zmluvy o
úvere spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu ich účastníkov (ide o tzv.
absolútny obchod).

Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ani žiadny iný právny predpis neustanovuje, že
by sa otázka premlčania nárokov zo zmluvy o úvere mala spravovať Občianskym zákonníkom, ak je jej
účastníkom spotrebiteľ. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí žiadne takéto ustanovenie neuvádza.

Prvostupňový súd sa uspokojil s konštatovaním, že Obchodný zákonník je primárne určený na úpravu
právnych vzťahov medzi podnikateľmi, čím sa postavenie žalovaných (ako nepodnikateľov) v právnych

vzťahoch vyplývajúcich zo zmluvy javí ako nevýhodnejšie v porovnaní s úpravou právnych vzťahov
vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.

Ani ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvého stupňa bez ďalšieho
odôvodnenia cituje vo svojom rozhodnutí, nezakladajú aplikáciu občiansko - právnej úpravy premlčania
naúverovúzmluvu,ktorájetzv.absolútnymobchodom.Ustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka

zakotvuje len aplikáciu predpisov o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka) aochrane spotrebiteľov na právne vzťahy so spotrebiteľmi (bez ohľadu na ich právnu povahu), nie však
aplikáciu celého Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy.

Uvedené ustanovenie nijako nevylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy

vzniknuté z obchodno - právnych zmlúv na otázky neupravené ustanoveniami Obchodného zákonníka o
spotrebiteľskýchzmluváchapredpisovnaochranuspotrebiteľa(napr.Zákonospotrebiteľskýchúveroch,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ani z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť prednosť aplikácie
„výhodnejších“ ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka na
obchodno - právne vzťahy. Uvedené ustanovenie zakotvuje len prednosť spotrebiteľa výhodnejšej

zákonnej úpravy pred zmluvnou úpravou, nie však prednosť „výhodnejšej“ právnej úpravy pred inou
právnou úpravou.

Z ustanovenia § 369 ods. 3 možno vyvodiť, že sám zákonodarca má za to, že všeobecná úprava
záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka sa aplikuje na spotrebiteľské zmluvy, a to bez
ohľadu na jej výhodnosť alebo nevýhodnosť, a preto túto aplikáciu vylučuje tam, kde to má v úmysle, t.

j. pri úrokoch z omeškania, nie však pri premlčaní. Zákonodarca nevylúčil aplikáciu obchodno - právnej
úpravy na spotrebiteľské úvery, preto v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je potrebné
aj na spotrebiteľské úvery aplikovať obchodno - právnu úpravu premlčania. Súd nemôže výslovné
znenie zákona ignorovať. Súd nemôže svojim výkladom meniť platnú právnu úpravu.

Na posúdenie otázky premlčania nárokov z úverovej zmluvy mal preto súd prvého stupňa aplikovať

Obchodný zákonník, teda 4-ročnú premlčaciu dobu.

Úver sa stal splatným dňa 08.01.2009, preto sa nároky žalobcu mohli premlčať najskôr 08.01.2013.

Keďže žalobca podal žalobu dňa 10.05.2012, jeho nároky nemôžu byť premlčané ani v prípade, ak by
Dohoda o splácaní dlhu zo dňa 07.06.2011 nebola uzavretá.

Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že Dohoda o splácaní dlhu napĺňa znaky

nekalej obchodnej praktiky.

Poukazujúc na ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernicu Rady 93/13/EHS žalobca
uviedol, že dohoda o splatení už splatného dlhu vo výške 2.548,33 eur, ktorý mohol okamžite súdne
vymáhať, v splátkach po 10,- eur mesačne po dobu 21 rokov, nemohla byť v rozpore s čestnou
obchodnou praxou alebo zásadou dobrej viery. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že Dohoda

obsahuje uznanie dlhu. Dohoda bola uzavretá na základe žiadosti žalovanej, čo žalovaná sama v konaní
uznala. Žalobca preto upustil od súdneho vymáhania svojej pohľadávky, vyšiel žalovanej v ústrety a
dohodol sa s ňou na úhrade dlhu za mimoriadne výhodných podmienok. V rámci Dohody požadoval
síce žalobca aj uznanie dlhu, ale toto je nielen obvyklou súčasťou mimosúdneho riešenia dlhu, ale
z povahy veci aj jeho faktickou podmienkou. Bez ustálenia výšky dlhu by nebolo možné dohodnúť

samotné podmienky splátkového kalendára. Uznanie dlhu akú súčasť mimosúdneho riešenia splatného
dlhu nemôže byť v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Prvostupňový súd neuviedol, v čom
konkrétne vidí, že by bol postup žalobcu v rozpore s čestnou obchodnou praxou, alebo zásadou dobrej
viery. Súd len všeobecne uvádza, že dohoda bola formulárová, žalovaná tvrdí, že nemala žiadnu
vedomosť, že uznáva svoj dlh a aké to má právne následky, žalovaná si podpisom Dohody zhoršila svoje

postavenieajejuzavretiespôsobiložalovanejznačnúujmu.Aniskutočnosť,žedohodabolanaformulári,
nemôže byť dôvodom pre záver, že žalobca nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť. V Dohode
je jasne, zreteľne a zrozumiteľne uvedené, že žalovaná uznáva svoj dlh do dôvodu a výšky. Samotné
prevzatiezáväzkudlžníkasplatiťužexistujúcidlhvsplátkachpredpokladáto,žedlžníkdlžnúsumu,ktorú
sa zaväzuje zaplatiť, uznáva a chce uhradiť. V prípade akceptácie obrany žalovanej, že nerozumela

právnym následkom uznania dlhu vyplývajúcim jej zo zákona je popretím fikcie znalosti právnychpredpisov a zásady, že zmluvné záväzky sa majú dodržiavať. Vedomosť dlžníka je podmienkou vzniku
právnych následkoch uznania dlhu len pri dlhu, ktorý je v čase jeho uznania už premlčaný, čo nie je daný
prípad. Žalovaná si podpisom Dohody nezhoršila svoje postavenie, Dohoda nie je nekalou podmienkou

a v nej obsiahnuté uznanie dlhu je platné.

Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť
Dohoda nekalou obchodnou praktikou v časti, ktorou došlo k novácii záväzku žalovanej (čl. III. Dohody).
Uvedenou nováciou bol splatný záväzok žalovanej zaplatiť sumu 2.548,30 Eur nahradený záväzkom
uhradiť túto sumu v mesačných splátkach po 10,- Eur po dobu 21 rokov. Je nesporné, že Dohoda v tejto

časti, t. j. novácie záväzku, nemôže byť nekalou obchodnou praktikou, keďže bola v prospech žalovanej.

V dôsledku novácie záväzku mohla začať plynúť premlčacia doba až 25.06.2011, čo znamená, že v čase
podania žaloby nemohli byť nároky žalobcu premlčané ani v prípade, ak by boli posudzované podľa
Občianskeho zákonníka a ani v prípade, ak by bola Dohoda v časti uznania záväzku naozaj nekalou
obchodnou praktikou.

Pokiaľ ide o vedľajším účastníkom namietanú absenciu údaja o úrokovej sadzbe v Úverovej zmluve,

žalobca poukázal na Predpis splátok a Formulár o zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou úverovej
zmluvy. V Predpise splátok je úrok vyjadrený v konkrétnych sumách tvoriacich súčasť úverových splátok
ako i súčtom na konci rozpisu splátok. Formulár o zmluvných podmienkach obsahuje i percentuálne
vyjadrenie ročnej úrokovej sadzby. Žalovaná mala nepochybne dostatočné informácie o úroku, ktorý sa
zaviazala platiť.

Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka. Namietal, že tieto neboli
účelne vynaložené vzhľadom na to, že ak je úlohou vedľajšieho účastníka ako občianskeho združenia
chrániť záujmy spotrebiteľov a ak za tým účelom vstupuje do konaní, mal by mať dostatok vlastných
odborných a personálnych kapacít na to, aby tak robil priamo, nie prostredníctvom advokáta.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal, aby súd v prípade, ak jeho odvolaniu nevyhovie, pripustil v zmysle § 238 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku vo výroku svojho rozsudku dovolanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník.

Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak vznesenú námietku premlčania

považoval za dôvodnú. V ustanovení § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uvedený zákaz, aby sa
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách odchýlili od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a zákaz, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršil
svoje zmluvné postavenie. Aj keď spotrebiteľ súhlasí, aby sa jeho právny vzťah s dodávateľom riadil na
základe§262ods.1Obchodnéhozákonníka,nemôžesiprivodiťzhoršeniesvojhoprávnehopostavenia,

ktoré mu garantuje Občiansky zákonník. Zmluvná podmienka koncipovaná v rámci predformulovanej
štandardnej zmluvy spotrebiteľa nezaväzuje, pokiaľ je formulovaná nevýhodnejšie oproti právnej úprave
podľa Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka
v záujme vyššej ochrany spotrebiteľa pri predformulovaných štandardných zmluvách. Problematika
prednostnéhopoužitiacivilnéhokódexupredobchodnýmkódexomjeriešenáajvjudikatúreslovenských

súdov. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5MCdo/209/2009 poukazuje na nemožnosť aplikácie 4-ročnej
premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, pretože táto je menej priaznivá pre spotrebiteľa v
porovnaní s 3.ročnou premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka.Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia súdov SR a ďalej uviedol, že súd prvého stupňa zároveň
správne nepriznal právne účinky Dohode o splácaní dlhu v splátkach.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

Vedľajší účastník si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania elkom vo výške 131,15
Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v

súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 23.10.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s

dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu na doplnenie konštatuje:

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu
s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov

odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy
o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu
s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 4, ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie sumy 2.548,33 Eur zo
Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/90261, uzavretej medzi ním a žalovanou dňa 28.01.2008, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej podľa Článku I. Predmet zmluvy účelový spotrebný úver na
financovanie motorového vozidla.

Žalovaná sa zaviazala zaplatiť predmetný úver v 48 splátkach á 6.291,40 Sk (Článok III. Základné
podmienky spotrebného úveru).

Žalobca písomným oznámením určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 08.01.2009.Následne žalobca vykonal finančné vyúčtovanie Úverovej zmluvy a oznámil to žalovanej finančným
vyúčtovaním zo dňa 13.05.2009.

Žalobca po tom vykonal finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy a dlžnú sumu 2.548,33 Eur oznámil

žalovanej vyúčtovaním úverovej zmluvy listom zo dňa 13.05.2009.

Žalovaná dlžnú sumu 2.548,33 Eur uvedenú vo vyúčtovaní z 13.05.2009 v stanovenej lehote do
02.06.2009 neuhradila.

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 07.06.2009 Dohodu o splácaní dlhu v splátkach. V zmysle tejto Dohody
sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 2.548,33 Eur s príslušenstvom podľa splátkového
kalendára uvedeného v tejto Dohode v článku III.

Keďže žalovaná neuhradila žalobcovi už prvú splátku vo výške 10,- eur riadne a včas podľa článku III.
Dohody dňa 25.06.2011, žalobca si žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 10.05.2012 uplatnil
zaplatenie sumy 2.548,33 Eur, vyčíslenej podľa Finančného vyúčtovania zmluvy zo dňa 13.05.2009.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu pre
premlčanie na základe námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom a vo vzťahu k Dohode o

splácaní dlhu v splátkach konštatoval, že ide o formulár, ktorého obsah nemohla žalovaná ovplyvniť,
zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti, žalovaná uviedla, že nemala vedomosť o
tom, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi a jej prejav uznania vyhodnotil súd prvého stupňa ako nekalú
obchodnú praktiku. Preto považoval uznanie dlhu žalovanou s následkom predĺženia premlčacej doby
na 10 rokov neplatné.

Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu konštatuje:

Pokiaľideoodvolaciunámietkužalobcu,žesúdprvéhostupňanesprávnepostupoval,pokiaľposudzoval
premlčanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že v danom prípade
ide o tzv. absolútny obchod, a preto sa premlčanie malo posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, odvolací súd konštatuje, že ide o odvolaciu námietku nedôvodnú.

Účastníci konania uzavreli dňa 28.01.2008 spotrebiteľskú zmluvu.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a žalovaná pri
uzavieraní a plnení zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo
v rámci samostatného výkonu povolania.

Niet pochybností o tom, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej

činnosti.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna
ochrana vyplývajúca z ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je síce absolútnym obchodom a je pravdou, že na
predmetný úver dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov

úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou
úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb

221/09). Základ právnej úpravy ochrany spotrebiteľa predstavujú ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka.

Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku. V rámci
kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava.

Preto je potrebné posúdiť námietku premlčania podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
keďže v opačnom prípade, t. j. v prípade aplikácie právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka

by došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, teda žalovanej.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo zo strany
žalobcu ku dňu 08.01.2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 11.05.2012, bola podaná po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa Dohody o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 07.06.2011,

odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že ide o formulár, ktorého obsah žalovaná
nemohla ovplyvniť.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že predmetná Dohoda spája jednostranný a dvojstranný právny úkon,
a to dohodu o splátkach a dohodu o uznaní dlhu.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o splácanie dlhu, ide síce o dohodu pre žalovanú výhodnú, ale vo

vzťahu k „dohode“ o uznaní záväzku ide pre žalovanú o „dohodu“ nevýhodnú.

Správne preto súd prvého stupňa vyhodnotil predmetnú Dohodu o splácaní dlhu v splátkach ako nekalú
obchodnú praktiku, v dôsledku ktorej je uznanie dlhu žalovanej s následkom predĺženia premlčacej doby
na 10 rokov neplatné.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú

skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

K návrhu žalobcu, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, odvolací súd konštatuje, že zastáva
stanovisko vyplývajúce z judikatúry súdov SR, ktorá jednoznačne dáva odpoveď na otázku žalobcu,
či sa premlčanie pri spotrebiteľských zmluvách má posúdiť podľa Obchodného zákonníka alebo
podľa Občianskeho zákonníka tak, že premlčanie pri spotrebiteľských zmluvách sa posudzuje podľa

príslušných ustanovením Občianskeho zákonníka.

Preto odvolací súd konštatuje, že v danej veci nejde o rozhodnutie zásadného právneho významu, preto
tu nie je dôvod na pripustenie dovolania.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie vo výroku o trovách konania.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Vodvolacomkonaníneúspešnýžalobcanemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Vodvolacom
konaní úspešná žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov a ani jej žiadne preukázateľné trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

V odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník má nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúcich za úkon vyjadrenie k odvolaniu vo výške 101,25 Eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. g)
vyhláškyč.655/2004Z.z.,režijnýpaušálvovýške80,04EuraDPHvovýške21,86Eur,celkomvovýške
131,15 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal odvolací súd v odvolacom konaní neúspešného žalobcu, a
to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Ambróza Motyku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.