Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 4C/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412211921
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412211921.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu Y. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. B. S. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie Komenského 2791/35, Snina, proti žalovanému N.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U.
XXXX/XX, X. Š., zastúpený Advokátskou kanceláriou DOBIŠ s.r.o., Námestie Matice slovenskej 6,
Žiar nad Hronom a Advokátskou kanceláriou Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice
slovenskej 6, Žiar nad Hronom o 3.609 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, ktorou navrhoval, aby žalovaný bol povinný zaplatiť mu sumu 3.109 eur,
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01.01.2012 až do zaplatenia, v plnom rozsahu
z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 216,50 eur a na účet právneho zástupcu
Advokátska kancelárie DOBIŠ s.r.o. sumu 674,42 eur, ako trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 13.09.2012 žalobu, v ktorej navrhoval, aby súd
vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.609 eur, spolu s 12 % úrokom z
omeškania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že žalobca so žalovaným sa ústne dohodol, že bude pre
žalovaného, v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávať stavebné práce, na stavbe v Nemecku.
Žalobca na stavbe vykonával žalovaným požadované stavebné práce, v mesiacoch septembre až
november 2011. Časť hodnoty vykonaných prác žalovaný žalobcovi uhradil, avšak doposiaľ zostala
neuhradená suma 3.609 eur. Žalobca vykonával práce v rámci svojho živnostenského oprávnenia,
takisto žalovaný si objednal práce v rámci svojho živnostenského oprávnenia. Ku dňu podania žaloby tak
žalobca, ako aj žalovaný, živnostenské oprávnenia zrušili. Svojim podaním zo dňa 15.10.2012 upravil
návrh, čo do výšky úrokov z omeškania, a to na výšku 9 % ročne a v priebehu konania čiastočne zobral
žalobu späť, a to vo výške 500 eur, o čom súd uznesením rozhodol.

Po vydaní platobného rozkazu, proti tomuto podal žalovaný odpor. Žalobu považoval za nezákonnú,
nedôvodnú a neopodstatnenú. Skutkový stav, o ktorý sa žalobný návrh opiera, nie je žiadnym spôsobom
preukázaný a neexistuje dokonca ani faktúra, ktorá by v riadnom obchodnom styku, znamenala
povinnosť zaplatiť nejakú finančnú čiastku, ktorá by odôvodňovala dožadovať sa jej zaplatenia, resp.
neskôr vymáhania, poprípade občiansko-právneho konania. Na základe podaného odporu, potom súd
platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobca vypovedal, že už v minulosti prišiel do kontaktu so žalovaným, pretože vystupoval, ako
živnostník a spolupracoval s ním na nejakých stavbách, o čom mali vždy uzatvorené ústne dohody. Na
základe telefonického rozhovoru, odišiel pracovať do Nemecka. Vedel, že bude robiť pomocné stavebné
práce, napr. viazalo sa železo, potom betonárske šalovanie a robilo sa, čo bolo treba. Najskôr sa so
žalovaným dohodol, že bude pracovať za 12 eur na hodinu, a keď prišiel na stavbu do Nemecka, tak sa
dohodli, že bude pracovať za 11 eur na hodinu. Na ďalšom pojednávaní predložil rukou písaný zoznam, o
ktorom tvrdil, že zoznam vykonávaných prác a dokazujúci rozsah odpracovaných hodín, z ktorého malo
byť dokázané, že za obdobie od 1.10.2011 do 21.12.2011, odpracoval 675 hodín. Žalovaný popieral
tú skutočnosť, že by mal so žalobcom uzatvorenú ústnu zmluvu o tom, že by pre neho robil nejaké
práce, v uvedenom termíne v Nemecku. Situácia bola taká, že žalobca oslovil žalovaného, či by mu
nemohol pomôcť nájsť si nejakú prácu v Nemecku, pretože u žalobcu bola jazyková bariéra. Samotný
žalovaný mal uzatvorenú písomnú zmluvu na objem prác, a preto so žalobcom nemohol uzatvárať nejakú
zmluvu, na základe ktorej by ho bol zamestnával a platil ho za odpracované hodiny. Žalobca na stavbe
v Nemecku neuspel, nemohol si nájsť zamestnanie, a preto prosil žalovaného, aby mu pomohol nájsť
nejakú robotu. Pokiaľ žalovaný vyplácal žalobcovi nejaké peniaze, tak to bolo z toho dôvodu, že nemecká
firma, nemohla preplácať peniaze tým, čo nemali účet v Nemecku, čo bol prípad žalobcu. Žalovaný
mal účet, takže nemecký dodávateľ prác, finančné prostriedky, ktoré patrili žalobcovi, posielal na účet
žalovaného, a ten mu všetky finančné prostriedky vyplatil.

Nie je sporné, že v danom prípade neexistuje písomná zmluva, ktorá by dokazovala pravdivosť tvrdenia
žalobcu. Neexistencia písomnej zmluvy, však nespôsobuje samotnú neplatnosť prípadnej dohody, tam
kde výslovne zákon nestanovuje podmienku písomnosti pre platnosť právneho úkonu. V iných prípadoch
pri neexistencii písomnej zmluvy, však vzniká iba dôkazná núdza, týkajúca sa preukázania tvrdených
skutočností. Ak žalobca opiera svoj návrh o uzavretú ústnu zmluvu, bolo jeho povinnosťou, v rámci
dôkaznej povinnosti, uvedený v § 120 O.s.p., preukázať svoje tvrdenia zvlášť z toho dôvodu, že žalovaný
jeho tvrdenia popiera.

Žalobca predložil fotodokumentáciu z nejakých stavebných prác, za obdobie od 01.10.2011 do
21.12.2011, predložil rukou písaný zoznam odpracovaných prác, s počtom hodín. O tomto dôkaze má
súd však pochybnosť, a to z toho dôvodu, že tento nepredložil na prvom pojednávaní, ale až dodatočne.
V trestnom konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, sám žalobca vypovedal, že nemá presný rozsah
prác a počet hodín, ktoré odpracoval v Nemecku, a preto vzniká pochybnosť o tom, v ktorom období
dôkaz o počte odpracovaných hodín vznikol. Údaje tvrdené v návrhu, že by v Nemecku pracoval v
období september až november 2011, takisto nezodpovedajú skutočnosti, pretože z výsluchov vyplýva,
že pracoval od 1.10.2011 do 21.12.2011. Ako svedka súd vypočul L. W., ktorý potvrdil tú skutočnosť,
že so žalobcom išiel pracovať do Nemecka. Samotný žalobca mu tvrdil, že budú robiť za 13 eur, a
budú robiť viazacké práce. Pretože nevedel po nemecky, nebol v kontakte so žalovaným, ale reagoval
na ponuku práce, iba na základe žalobcu. Potvrdil tú skutočnosť, že v Nemecku odpracoval 3 dni, z
jeho prácou neboli spokojní, a potom odišiel domov. Na otázku sudcu, aby uviedol pre koho mal robiť
a za čo mal robiť, svedok povedal, že to uviesť nevie, pretože ho tam vola žalobca. Tento svedok
je pre dokázanie tvrdenia žalobcu nepodstatný, pretože z vykonaného dokazovania nie je sporné, že
žalovaný na základe požiadania nemeckého dodávateľa, hľadal partiu ľudí, ktorá by bola viazala železo,
oslovil žalobcu, ktorý prišiel s ďalšími dvoma osobami, na stavbe odpracovali len tri dni, a keď nemecký
dodávateľ zistil, že títo pracovníci nespĺňajú odborné predpoklady, poslal ich domov na Slovensko. V
Nemecku zostal pracovať, po tom už len žalobca, takže svedok nevedel potvrdiť skutočnosti, ktoré
nastali po tom, keď odišiel na Slovensko. K týmto skutočnostiam sa ale vyjadril svedok L. X., ktorý
potvrdil tvrdenia žalovaného, že aj on robil na základe písomnej zmluvy, ako živnostník na stavbe v
Nemecku a v uvedenom období sa stretol aj so žalobcom. Potvrdil tvrdenia žalovaného, že to bol majiteľ
stavby, ktorý potreboval železiarov, ktorí by vedeli čítať výkresy a pracovať samostatne. Oslovil, preto
žalovaného či nepozná takých ľudí. Žalovaný na základe predchádzajúcej spolupráce oslovil žalobcu.
Keď títo prišli zo Slovenska na stavbu, boli preskúšaní z toho, či vedia skutočne práce, potrebné pre
majiteľa firmy, vykonávať. Majiteľ zistil, že nevedia samostatne pracovať, sú nekvalitní, a preto ich poslal
domov. Žalobca bol v Nemecku krátko, nevedel po nemecky, nevedel s kým má jednať, dožadoval sa od
žalovaného, aby po tom čo ho majiteľ stavby poslal na Slovensko mu našiel nejakú prácu. Žalobca tam
zostal pracovať, ale celé dva mesiace nevedeli pre koho pracuje a za koľko pracuje. Tento svedok potvrdil
aj tvrdenia žalovaného, že pokiaľ sa týka financií, tak peniaze chodili na účet žalovaného. Svedok so
žalovaným sa spoločne rozprávali o výške poskytnutej odmeny, zo strany nemeckého zamestnávateľa a

čo mal žalovaný zvyšok na účte, vyplatil tieto prostriedky žalobcovi. Bolo to tak z toho dôvodu, že žalobca
nevedel nemecky, nebol tam prihlásený na práce, nemal žiadny účet. Svedok potvrdil tú skutočnosť,
že práce, ktoré mal žalobca pôvodne vykonávať v Nemecku, pre neho už prideľované neboli, pretože
po troch dňoch, zistil nemecký majiteľ, že nie je schopný tieto práce vykonávať, a ak zostal po tom na
stavbe pracovať až do 21.12.2011, vykonával len pomocné práce a nevedel, v akom rozsahu a za akú
odmenu tieto práce vykonáva. Tento svedok bol vypočutý aj v trestnom konaní, kde uviedol, že pracoval
pre Slavomíra Koreňa. Na pojednávaní však túto skutočnosť vysvetlil a bližšie ozrejmil, že možno tak
policajt túto výpoveď napísal, ale len z toho dôvodu, že sa ho policajt pýtal na to, či boli traja, či pracovali
spoločne, alebo osobitne, a kde boli a na aký účet boli vyplácaní. U presnil svoju výpoveď v tom smere,
že nevedel, že žalobca pracuje pre žalovaného, nevidel žiadnu zmluvu a tak ako tvrdí žalobca, že bol
zamestnaný pre žalovaného to na stavbách v Nemecku nefunguje. Systém práce v Nemecku je úplne
iný. Prišil tam sám, pracoval sám, každý si chráni svoju kožu a nefunguje to tak, že by si doniesol svojich
zamestnancov, že ich bude platiť v Nemecku, a že by ich tam v Nemecku zamestnával pre nemeckého
majiteľa.

Pri neexistencii písomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným má súd za dokázané, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by v období od 01.10.2011 do 21.12.2011 pracoval v
Nemecku pre žalovaného, a že by práce vykonával za dohodnutú odmenu 11 eur na hodinu. Žalovaný
nie je nositeľom hmotného práva, z ktorého by mu vyplývala povinnosť zaplatiť žalovanému žalovanú
sumu, a preto súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal vo veci úspech, a preto
mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva, voči žalovanému ktorý vo veci
úspech nemal. Trovy žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za odpor a ďalej trovy právneho
zastúpenia advokáta za úkony právnej pomoci, podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. Advokát uskutočnil tri
úkony právnej služby po 131,13 eur (§ 14 ods. 1 písm. a, b, c), a to prevzatie a príprava zastúpenia, odpor
a konanie pred súdom. Ďalej dva úkony právnej služby po 121,17 eur za účasť na dvoch pojednávaniach.
Advokát má k úkonom právo aj na režijný paušál, ktorý zodpovedal v roku 2012 v sume 7,63 eur a
v roku 2013 v sume 7,81 eur. V roku 2012 poskytol dva úkony právnej pomoci, s dvomi režijnými
paušálnymi po 7,63 a v roku 2013 tri úkony právnej pomoci, s režijnými paušálmi po 7,81 eur. Celkove
trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 674,42 eur. Platobným miestom na náhradu trov konania
účastníka zastúpeného advokátom, je advokát (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.