Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Ďurišová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžd/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200017
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a
členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu JUDr. I. R.,
bytom v T., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 zo dňa 16. decembra 2013, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/3/2014-49 zo dňa 9. júla 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/3/2014-49 zo dňa 9. júla
2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 zo dňa 16. decembra
2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 70 € na náhradu trov konania v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie pred orgánmi objasňujúcimi priestupok
Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nových
Zámkoch č. ORPZ-NZ-OD12-P-960/2013 zo dňa 2. októbra 2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného
č. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 zo dňa 16. decembra 2013 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba „ZP“) v znení neskorších predpisov pre porušenie ustanovenia §
3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej iba „ZCP“), v zmysle ktorého je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci
z dopravnej značky alebo dopravného značenia a žalobca konkrétne neuposlúchol pokyn vyplývajúci
z dopravnej značky „IP 17a“, ktorá informuje o povinnom platenom parkovacom státí a označuje
parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z
použitej značky a inak je vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie zakázané.
Priestupku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 6. júna 2013 o 10.35 hodine parkoval
na parkovisku na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch s osobným motorovým vozidlom zn. Ford s
evidenčným číslom T. na mieste označenom dopravnou značkou „IP 17a“ bez zaplateného poplatku za
parkovanie.Za tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 50 €, najprv rozkazom o uložení sankcie za
priestupok zo dňa 30. augusta 2013, neskôr v dvojstupňovom konaní o priestupku..
Oba správne orgány rozhodnutia odôvodnili porušením povinnosti vodiča podľa § 3 ods. 2 písm. b)
ZCP, podľa ktorého je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej
značky alebo dopravného značenia a žalobca konkrétne neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej
značky. Už v konaní pred správnymi orgánmi žalobca tvrdil, že mu nie je známe, že by existovalo
všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým by bolo obmedzené užívanie miestnych komunikácií a
verejných priestranstiev patriacich do majetku mesta Nové Zámky.
Správne orgány neakceptovali obranu žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že Mesto Nové Zámky nevydalo
všeobecne záväzné nariadenie podľa § 6a zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne
záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej
len „parkovacie miesta“), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný
záujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo
všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest,
výškuúhradyzadočasnéparkovaniemotorovýchvozidielpodľaosobitnéhopredpisu,spôsobjejplatenia
a spôsob preukázania jej zaplatenia.
II.
Konanie pred súdom prvého stupňa
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/3//2014-49 zo dňa 9. júla 2014 zamietol žalobu žalobcu
podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre
zrušenie rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutia
žalovaného zo dňa 16. decembra 2013 vychádzal výlučne z obsahu podanej žaloby, ktorej podstatnou
časťou bolo tvrdenie, že rozhodnutie o umiestnení dopravnej značky „IP 17a“ na Podzámskej ulici v
Nových Zámkoch (ktorú žalobca nerešpektoval), resp. pokyn z nej vyplývajúci nie je v súlade s Ústavou
SR, nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2000 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/2000 a so
zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, v
dôsledku čoho sa potom nemohol dopustiť priestupku, keď na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch na
mieste, kde je umiestnená dopravná značka „IP 17a“ parkoval bez toho, aby zaplatil príslušný poplatok
za parkovanie, tvrdiac, že obec bez prijatia všeobecne záväzného nariadenia upravujúceho parkovanie
na pozemných komunikáciách a poskytovania protihodnoty za vyberanie parkovného nesmie parkované
vyberať, a pokiaľ tak robí, resp. jej príspevková organizácia, postupuje v rozpore so zákonom.
Súd v predmetnej veci vychádzal z toho, čo bolo nepochybné a čo vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení platnom v júni 2013,
teda z toho, že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií (ku ktorým patrí i Podzámska
ulica v Nových Zámkoch) vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy a so súhlasom
dopravného inšpektorátu určujú i používanie dopravných značiek na miestnych komunikáciách, pričom
na túto ich činnosť sa nevzťahuje ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov(ust.§3ods.8vyššiecitovanéhozákona),iználezuÚstavnéhosúduSRzodňa24.mája2000
sp. zn. III. US 1/00, na ktorý opakovane žalobca poukazoval vyplýva, že obce môžu určovať použitie
dopravných značiek a povoľovať i vyhradené parkoviská, ale túto otázku nemôžu regulovať všeobecne
záväznými nariadeniami, nakoľko im k tomu chýba (v tom čase, teda v čase rozhodovania Ústavného
súdu SR) zákonné zmocnenie.
Na tento nález Ústavného súdu SR a situáciu obcí vykonávajúcich miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych komunikácií zákonodarca reagoval zákonom č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti
pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 1. augusta
2011 novelizoval zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov tým, že zakotvil do tohto zákona § 6a, ktoré dáva obciam možnosť na ich území ustanoviť
všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových
vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem, pričomtakto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými
značkami a vo všeobecne záväznom nariadení obec zároveň ustanoví i výšku úhrad) za dočasné
parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania
jej zaplatenia. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dal
obciam možnosť (teda neuložil im povinnosť) vyššie uvedené otázky upraviť všeobecne záväzným
nariadením. Nie je preto v rozpore s Ústavou SR, vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, ani
v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov,akobec(vkonkrétnomprípademestoNovéZámky)nevydalavšeobecnezáväznénariadenie,
ktoré by sa týkalo vyššie uvedenej problematiky parkovania na miestnych komunikáciách, pretože zákon
obci, resp. mestu takúto povinnosť neukladá, len im dáva možnosť na vydanie všeobecne záväzného
nariadenia a je na ich rozhodnutí, či zákonom danú možnosť využijú.
S poukazom na uvedené potom podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci úplne aplikovať nález
Ústavného súdu SR zo dňa 24. mája. 2000 sp. zn. III. ÚS 1/00, ktorý bol vydaný za účinnosti inej právnej
úpravy (platnej v roku 2000) a predovšetkým riešil inú právnu situáciu (mesto Trnava vydalo v roku
1997 všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach státia v zóne s dopravným obmedzením na území
centrálnej mestskej zóny Trnava bez toho, aby bolo dané zákonné zmocnenie na jeho vydanie). Ústavný
SRsúdvšakvosvojomnálezekonštatoval,žejevkompetenciiobcíurčovaťpoužitiedopravnýchznačiek
a povoľovať vyhradené parkoviská, ale nemôžu (v tom čase, teda v roku 2000) tieto otázky regulovať
všeobecne záväzným, nariadením.
V predmetnej veci je podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že žalobca ako vodič motorového
vozidla s evidenčným číslom T. dňa 6. júna 2013 v čase o 10.35 h na Podzámskej ulici v Nových
Zámkoch nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ (parkovisko - parkovacie miesta
s plateným státím) umiestnenej na tejto ulici a so svojim motorovým vozidlom tu parkoval bez platného
parkovacieho lístka, teda bez zaplatenia parkovného. Zvislá dopravná značka ,.IP 17a“ (parkovisko
- parkovacie miesta s plateným státím) patrí medzi informatívne prevádzkové dopravné značky a
informuje o povinnom platenom parkovacom státí, pričom zároveň označuje parkovisko, kde zastavenie
a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky a inak je
vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie zakázané. Z obsahu predloženého
administratívneho spisu vyplýva, že o umiestnení tejto značky rozhodlo mesto Nové Zámky v máji
2008 (uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 20. mája 2008 č. 209/200508), čo bolo žalobcovi
oznámené zo strany mesta mailovým podaním zo dňa 23. septembra 2013 na základe jeho žiadosti o
poskytnutie informácie. Súd je toho názoru, že mesto tak urobilo v rámci zákonom danej kompetencie
vyplývajúcej z § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého obce na miestnych komunikáciách a na účelových
komunikáciách určujú použitie dopravných značiek a zároveň povoľujú vyhradené parkoviská, a to so
súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu. O tom, že dopravný inšpektorát súhlas s umiestnením
predmetnej dopravnej značky na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch vydal, svedčí i vyjadrenie kpt.
Bc. N. H. zo dňa 25. septembra 2013, o ktorom mal vedomosť i žalobca, nakoľko v podanej žalobe
naň poukazoval. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že na určenie použitia dopravných značiek na
miestnych komunikáciách a povolenie vyhradených parkovísk na týchto komunikáciách sa nevzťahuje
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, čo znamená, že obec o tomto nie
je povinná vydať rozhodnutie. Musí však urobiť taký úkon, z ktorého je zrejmé, že využila svoju zákonom
danú kompetenciu. V konkrétnom prípade mesto Nové Zámky, resp. jeho mestské zastupiteľstvo prijalo
dňa 20. mája 2008 uznesenie, ktorým boli vymedzené platené parkoviská na území mesta a zároveň
boli vymedzené miestne komunikácie s vyznačením plateného parkoviska.
Podľa názoru súdu je nedôvodná i námietka žalobcu, že mesto tak nemohlo urobiť, nakoľko nemalo
na to zákonné zmocnenie. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov účinnom v roku 2008, už v tom čase umožňoval obciam pri výkone miestnej štátnej
správy vo veciach miestnych komunikácií vykonávať prenesený výkon štátnej správy a na miestnych
komunikáciách určovať so súhlasom dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek, dopravných
zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská.
V obdobnej veci už opakovane rozhodoval i Najvyšší súd SR (rozsudok v konaní pod sp. zn.
2Sžo/41/2008 a 1Sžd/19/2011) a právnym názorom vyjadreným v týchto rozhodnutiach sa súd riadil.S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal
pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný
vo veci rozhodoval dňa 16. decembra 2013 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 2. októbra 2013 potvrdil. Podľa názoru súdu sa žalovaný v
dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu
v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z
ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne
orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich
rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo
vzťahu k žalobcovi, ktorý bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené,
že je obvinený zo spáchania konkrétneho priestupku (§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov), ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s
podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich získania, čo potvrdil i svojim podpisom.
III.
Odvolanie, vyjadrenie
V zákonnej lehote napadol uvedený rozsudok odvolaním žalobca, v ktorom poukázal opakovane na
nevydanie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nové Zámky v zmysle § 6a zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách. Citoval nielen už uvedený nález ústavného súdu z roku 2000 a
ďalšie rozhodnutia, ale aj rozsudok 10Sžd/23/2013 zo dňa 11. septembra 2013, ktorý na rozdiel od
tých, o ktoré sa pri svojom rozhodovaní opieral prvostupňový súd konštatoval, že k tomu, aby bolo
možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie
je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené
parkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s
platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä ak obvinený z priestupku poukazuje na
protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve a teda i zriadenia plateného
parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP-17 platené parkovisko.
Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zruší napadnuté i jemu predchádzajúce
správne rozhodnutie o priestupku a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opakovane tvrdil, že žalobca porušil ustanovenie o
nerešpektovaní riadne osadenej dopravnej značky „IP 17a“ - Parkovisko - parkovacie miesta s plateným
státím na vyznačených miestnych komunikáciách mesta Nové Zámky, čím naplnil zákonné znaky
priestupku. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.
IV.
Konanie pred odvolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení
s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 10. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a k veci uvádza nasledujúce:
Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo
na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Osadenie dopravnej značky obcou, resp. jej orgánmi nie je samo osebe, bez ohľadu na to, o akú
značku ide, uložením povinnosti v zmysle tohto článku. Mesto Nové Zámky na to bolo oprávnené
pri výkone miestnej štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií vykonávať prenesený výkon
štátnej správy a na miestnych komunikáciách určovať so súhlasom dopravného inšpektorátu použitie
dopravných značiek, dopravných zariadení podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (ďalej aj cestný zákon), podľa ktorého miestnu štátnu správu vo veciach miestnych
komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce
na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek,
dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej
správy prejednávajú priestupky podľa § 22c tohto zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových
komunikácií.
Narozdielodtohtovšakosadeniedopravnejznačky„IP17a“-Parkovisko-parkovaciemiestasplateným
státím predpokladá a vyžaduje existenciu žalobcom namietaného všeobecne záväzného nariadenia
Mesta Nové Zámky v zmysle zmocňovacieho ustanovenia § 6a cestného zákona. Je tomu tak z dôvodu,
aby mesto pri vyžadovaní plnenia povinnosti platiť za parkovanie, resp. pri jej ukladaní konalo v súlade
s uvedeným ústavným článkom - na základe zákona. Ak by tomu tak nebolo, ktokoľvek by mohol osadiť
akúkoľvek dopravnú značku s obsahom, ktorý iným - účastníkom cestnej premávky - ukladá povinnosti
správať sa určitým spôsobom.
Odvolací súd v tomto smere už v rozhodnutí citovanom žalobcom v odvolaní sp. zn. 10Sžd/23/2013 zo
dňa 11. septembra 2013 doslova uviedol:
„K tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia
poplatku za parkovanie je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste,
ktoré je označené za platené parkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne
dovoleným spôsobom v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä,
ak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom
priestranstve a teda i zriadenia plateného parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP-17
platené parkovisko.
V právnom štáte musí mať každý postup i vyberanie parkovného na platenom parkovisku svoju oporu
v právnych predpisoch a nemôže byť svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu
parkovného za jeho použitie v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo predpismi,
nemôže sa vodič, ktorý ho použije bez zaplatenia parkovného, dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. k/ ZoP so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o/ ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka
priestupku uvedená v ustanovení § 3 a 4 ods. 1 ZoP. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku
bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, nie je možné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku
nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenia
povinnosti vodiča.“
V prerokúvanom prípade je zrejmé, že v čase spáchania konania vykazujúceho niektoré znaky
priestupku neexistovala právna norma - všeobecne záväzné právne nariadenie Mesta Nové Zámky,
ktorá by v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. umožňovala
obmedziť používanie verejne prístupného majetku obce za odplatu.
Z týchto dôvodov bolo preukázané, že žalobca neporušil nielen ustanovenie § 25 ods. 1 písm. o/, ale
ani § 3 ods. 2 písm. b/ ZCP, pretože parkoval na verejnom priestranstve patriacom Mestu Nové Zámky,
na ktorom parkovanie pre neexistenciu uvedenej právnej normy nemohlo byť ani označené ako platené
parkovisko, ani spoplatnené.
Ak žalobca nevedel o existencii normy, ktorá mu zakazuje zastavenie a státie vozidla na parkovisku za
úhradu, pretože taká, ktorá by takú povinnosť upravovala, neexistovala, a teda o nej žalobca ani vedieťnemohol, nie je dané ani žalobcove zavinenie priestupku z nevedomej nedbanlivosti a žalovaný, resp.
na jeho pokyn prvostupňový správny orgán, bude musieť priestupkové konanie zastaviť podľa § 76 ods.
1 ZoP, pretože skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom.
Odvolací súd na margo tvrdenia súdu prvého stupňa, že § 6a cestného zákona neprikazuje prijať obci
všeobecne záväzné nariadenie o platenom parkovaní na pozemných komunikáciách spravovaných
obcou - ide iba o možnosť obce prijať takéto nariadenie, uvádza, že takýto výklad by bol v rozpore so
zmyslom ustanovenia § 6a a napokon i citovaného článku 13 Ústavy.
Ak obec, či mesto raz rozhodne, že časť miestnych komunikácií napr. pre účely parkovania spoplatní,
musí tak urobiť všeobecne záväzným nariadením, na ktorého prijatie ho zmocňuje § 6a cestného
zákona. Nemusí tak urobiť iba v prípade, ak k spoplatneniu miestnych komunikácií na účely parkovania
nepristúpi.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací odvolaniu žalobcu vyhovel a
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 250ja ods. 3 OSP tak, že zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je podľa § 250ja ods. 4 OSP viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.
V.
Trovy konania
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v
konaní úspech, priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania v sume 70 €,
pozostávajúcu zo súdneho poplatku za podanú žalobu a odvolanie (2 x 35 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.