Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7P/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914207275
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914207275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletého E. Z.,

V.. XX. XX. XXXX, bytom u matky; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote,
ako kolíznym opatrovníkom; dieťa rodičov: matky - R. Z., V.. XX. XX. XXXX, P. X. XX a otca - E. P., V.. XX.
XX. XXXX, P. X. - R. XXX o návrhu matky - navrhovateľky na úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu. Dohoda znie:

Súd z v e r u j e mal. E. Z., V.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec - odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima (v súčasnosti 27,13 € mesačne) na neplnoleté nezaopatrené dieťa, a to vždy do 20-

teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky navrhovateľky, počnúc dňom 01. 06. 2014.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka podala na tunajší súd dňa 09. 06. 2014 návrh, ktorým sa domáhala zverenia
maloletého E. do svojej starostlivosti a zároveň žiadala určiť výživné. Návrh odôvodnila tým, že spolužitie
s otcom dieťaťa prerušili pred 3 rokmi, v súčasnosti otec maloletého žije s matkou.

Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov
1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľaods.2citovanéhozákonaobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ods. 2 citovaného zákona súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z

nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností s poukazom na ust. § 65 ods. 1/ a
2/ Zákona o rodine a § 75 Zákona o rodine, pretože schválenie dohody rodičov je v záujme maloletého

dieťaťa.

Pri schválení dohody o výške výživného vychádzal súd z tej skutočnosti, že matka mal. je bez
zamestnania, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 198,10 €. Otec mal. je taktiež bez zamestnania.
Inú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia nemajú.

Vzhľadomnatúskutočnosť,žepojednávaniesauskutočnilozaprítomnostivšetkýchúčastníkovkonania,

pričom títo sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu súd postupoval podľa ust. § 157 ods.
3 O.s.p. a písomné vyhotovenie rozsudku vypracoval v zmysle tohto ustanovenia.

Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali
odvolania voči nemu.