Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1MCdo/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212203647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8212203647.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom v
Bratislave, Košická 49, IČO: 31 378 528, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, proti žalovanému Z. H., bytom v G., zastúpenému opatrovníkom
Z.W., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 9 736,65 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7 C 19/2012, o dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 4. decembra 2012, č. k. 7 C 19/2012-75
a uzneseniu Krajského súdu Prešovz 27. decembra 2013, sp. zn. 19 Co 37/2013, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd“) rozsudkom z 4. decembra 2012, č. k.

7C 19/2012-75 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 271,09 € spolu s 14,25 % ročným
úrokom z omeškania od 17. septembra 2008 do 31. decembra 2008 a od 1. januára 2009 do zaplatenia
vo výške o 10% viac, než je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu toho-ktorého
kalendárneho polroka, najviac vo výške rovnajúcej sa 0,2 % denne, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Konanie v časti 217,25 € zastavil a zároveň v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom
náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalobcovi

vzniklo právo predčasne ukončiť vzťah založený leasingovou zmluvou, čo aj realizoval listom z 30. júna
2008. Doručením uvedeného listu žalovanému došlo k predčasnému ukončeniu tohto vzťahu, nastúpili
následky zo zmluvných dojednaní a to povinnosť žalovaného zaplatiť zmeškané leasingové splátky,
splatné ku dňu 10.marca 2008 a 10.júna 2008 a povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spolu s úrokom z
omeškania zo zaplatenia splatných leasingových splátok. Zastavenie konania v časti 217,25 € odôvodnil
späťvzatím žaloby v tejto časti a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti jej nedôvodnosťou. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 28,50 % k uplatnenému
nároku, v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na náhradu trov konania, aj keď podal návrh na rozhodnutie
o trovách konania.

Proti vyššie citovanému rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania podal odvolanie
žalobca.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. decembra 2013, sp. zn. 19 Co 37/2013
rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania potvrdil. V dôvodoch uviedol, že žalobca

sa domáhal peňažného plnenia celkom vo výške 40 201,89 €, bola mu priznaná sumu 11 456,45 €,
správnetaksúdvyhodnotil,žežalobcamalúspechvrozsahu28,50%kuplatnenémunároku,vdôsledkučoho mu nárok na náhradu trov konania nevznikol, aj keď podal návrh na náhradu trov konania. Aplikácia
ustanovenia § 142 ods.1,3 O.s.p. nie je namieste. Žalobca jednak nemal úspech v plnom rozsahu, teda
je vylúčené o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods.1 O.s.p.; vo vzťahu k žalobcovi nebolo možné

rozhodnúť ani podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, nakoľko žalobca nemal neúspech iba v pomerne
nepatrnej časti. Z jeho neúspechu bolo nutné považovať aj zastavenie konania o zaplatenie 217,25 €
pre späťvzatie žaloby v tomto rozsahu a tiež zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Dodal, že na daný
prípad nie je možné aplikovať názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.júla 2008, sp.
zn. 3 ECbo 9/2007, keď predmetom konania v uvedenej veci bol nárok na náhradu škody za sťaženie

spoločenského uplatnenia, kedy súd rozhodoval podľa § 142 ods.3 O.s.p., lebo vo veci bolo rozhodnuté
na základe úvahy súdu. V danej veci však rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od úvahy súdu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalobcu generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie a navrhol rozsudok Okresného súdu Bardejov z 4.
decembra 2012, č. k. 7C 19/2012-75 vo výroku o trovách konania v spojení s uznesením Krajského
súdu Prešov z 27. decembra 2013, sp. zn. 19 Co 37/2013 zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na

ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§
243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Generálny prokurátor poukazoval na to, že v prejednávanej veci žalobca
podanou žalobou žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9 736,65 € s príslušenstvom, Okresný
súd Bardejov vyššie citovaným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 271,09 € s
príslušenstvom. Zaujal názor, že súd tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby mal stanoviť podľa

§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z“) a tiež, že nižšie súdy pri
rozhodovaní o trovách konania nesprávne zahrnuli do výpočtu miery úspechu žalobcu rozdiel medzi
uplatneným a priznaným úrokom z omeškania, teda nesprávne a nedôvodne kapitalizovali žalobcom
uplatnené príslušenstvo. Namietal, že zákonu nezodpovedá ani odôvodnenie rozhodnutia súdu (prvého

stupňa aj odvolacieho). Z odôvodnenia rozhodnutia obidvoch súdov nie je možné zistiť, z akých dôvodov
bolo potrebné, aby tarifná odmena pozostávala nielen z istiny, ale i z príslušenstva, keď § 10 ods.
2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva
pohľadávky. Uviedol, že úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) a ak
by základom pre výpočet odmeny mala byť hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne

uviesť v už spomínanom ustanovení. Odôvodnenie výroku o trovách konania súdov je tak nedostatočné,
nepreskúmateľné a v rozpore s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v dôsledku čoho bola účastníkovi
konania odňatá aj možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Žalobca, ani žalovaný, resp. opatrovník žalovaného sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho
prokurátora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení,

žemimoriadnedovolaniepodalgenerálnyprokurátorSlovenskejrepublikynazákladepodnetuúčastníka
konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.
1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.), pričom sa osobitne venoval prešetreniu, či generálny prokurátor v
tejto právnej veci oprávnene podal mimoriadny opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak generálny prokurátor na základe
podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím
súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto
ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie zákona generálnemu prokurátorovi priznáva procesné oprávnenie podať
mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené okrem procesných podmienok aj v ňom stanovené procesné
predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.Generálny prokurátor môže teda podať mimoriadne dovolanie na základe 1/ podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, 2/ zistenia,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, 3/ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a 4/ ak túto ochranu nemožno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e ods. 1 in fine O.s.p.).
To znamená, že ak uvedené zákonné predpoklady ako celok splnené nie sú, t. j. stačí, ak niektorý z nich
chýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4 O.s.p., že v prípadoch uvedených v § 35

ods. 1 a 2 O.s.p. má generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je
treba mať za to, že generálny prokurátor nie je oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok;
ak ho napriek tomu podá, dovolací súd ho musí odmietnuť.

Jedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania je, že tento
opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Ak tento zákonom požadovaný stav
(predpoklad) splnený nie je, nemožno mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť (resp. vecne sa ním zaoberať)

pre nedostatok jeho procesnej dôvodnosti; mimoriadne dovolanie za takejto situácie prípustné nie je
(porovnaj k tomu aj poznámku uvedenú k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 MCdo 22/2007 publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2009, poznámku uvedenú k
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 170/2002 publikovanému v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 33/2004, ďalej dôvody v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 36/2008, a taktiež napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 MCdo 20/2008, 4 MCdo 18/2010 a 4 MCdo 20/2011).

Právoplatnosť rozhodnutia súdu je kritériom, na ktorého základe opravné prostriedky ako inštitúty
procesného práva sa rozdeľujú na dve skupiny a to na riadne opravné prostriedky a na mimoriadne

opravné prostriedky. Riadny opravný prostriedok je taký, ktorým sa napadá rozhodnutie, ktoré ešte
nenadobudlo právoplatnosť; mimoriadnym opravným prostriedkom sa napadá rozhodnutie, ktoré už
právoplatnosť nadobudlo. Mimoriadne dovolanie (§ 243e až § 243j O.s.p.) patrí do druhej skupiny
opravných prostriedkov, je opravným prostriedkom, ktorým za presne a prísne stanovených požiadaviek
zákona je možné celkom výnimočne dosiahnuť prelomenie právoplatnosti rozhodnutia.

Keďže Občiansky súdny poriadok mimoriadne dovolanie umožňuje podať len proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu, dovolací súd sa zaoberal splnením tejto požiadavky zákona, keďže ide o obligatórnu
povinnosť dovolacieho súdu.

Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia a rozsudku.

Podľa § 168 ods. 2 O.s.p. uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je
pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Podľa § 169 ods. 2 O.s.p. písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu,
ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať
odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konaniaa uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy
obsahovať odôvodnenie.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia

primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 45 ods. 1 prvej vety O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť
písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného
zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").

Inštitút doručovania je imanentnou súčasťou celého civilného procesu, jeho prostredníctvom realizuje

súd doručovanie písomností, ktoré majú význam pre civilný proces, v konečnom dôsledku takto
zabezpečuje subjektom práv/účastníkom konania plnú realizáciu práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Doručovanie
ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok konania, súd môže konať a rozhodovať len ak má
preukázané, že účastník dostal písomnosť, ktorej znalosť je predpokladom ďalšieho postupu v konaní.

Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných ustanovení, má to priamo za následok
vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne dôsledky; ak
došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie
nadobudnúť právoplatnosť.

Na preukázanie riadneho doručenia písomnosti v civilnom procese slúži doručenka. Náležitosti

doručenky konkretizuje § 144 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „spravovací poriadok“) v znení
neskoršíchpredpisov.Podľa§144ods.2spravovaciehoporiadkunadoručenkesauvediea)odosielateľ,
b) číslo konania, c) označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu, napríklad „Rozsudok čl.45“,
„Uznesenie čl.12“, „ „Obžaloba čl. 12“ a d) adresát. Adresátom vo všeobecnosti je osoba, ktorej je určená

zásielka.

Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek
bude zastihnutý Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku,
ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na

pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol.
Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel
(§ 46 ods.1 a 2 O.s.p.)

Uznesenie sa spravidla nedoručuje účastníkom do vlastných rúk, avšak podľa § 47 ods.1 O.s.p. môže
predseda senátu nariadiť, aby sa aj uznesenie doručilo do vlastných rúk. Vykonaným šetrením v súdnom

spise dovolací súd z údajov - úpravy súdnej tajomníčky na doručenie z 30. januára 2014 (č. l. 93)
zistil, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie prostredníctvom pošty doručoval okresný súd
právnemu zástupcovi žalobcu a opatrovníkovi žalovaného. Podľa doručenky, ktorá je súčasťou spisu
(č. l. 93) dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo súdom doručované do vlastných rúk zástupcu žalobcu
a na adresu Okresný súd Poprad, Z., v.s. Štefánikova 100, 058 01 Poprad. Z vrátenej doručenky z

uznesenia, ktorou súd disponuje, vyplýva (je zrejmé), že adresátom nebol súdom ustanovený opatrovník
Z., vyšší súdny úradník Okresného súdu Poprad, za adresáta treba považovať Okresný súd Poprad.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotné prevzatie zásielky 10. januára 2013 Okresným súdom Poprad.
Toto doručenie však nemožno považovať za účinné, nakoľko nebolo doručené adresátovi, ktorým je
opatrovník žalovaného - Z., vyšší súdny úradník Okresného súdu Poprad. Pri doručovaní súdneho

rozhodnutia je totiž súd povinný postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
takúto možnosť doručenia v danom prípade neupravuje, teda nepripúšťa (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu zo 4. augusta 2008, sp. zn. 5 Cdo 36/2008). Účinky riadneho doručenia mohlo mať len
priame doručenie predmetného uznesenia do vlastných rúk tohto súdom ustanoveného zástupcu, resp.
náhradné doručenie postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p., k čomu však nedošlo, a ani zo spisu nevyplýva,či vôbec a kedy predmetné uznesenie dostalo sa do sféry adresáta, t.j. toho komu bolo určené.
Relevantným kritériom pri doručovaní je totiž aj rozlíšenie podľa jednotlivých adresátov, ktorým sa má
doručovať, a to doručovanie fyzickým osobám, fyzickým osobám oprávneným podnikať, právnickým

osobám a iným orgánom. Z rovnakých dôvodov nenastali účinky doručenia ani pri doručovaní rozsudku
súdu prvého stupňa.

To, že napadnuté uznesenie krajského súdu nebolo opatrovníkovi žalovaného riadne doručené
znamená, že dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Tomu potom zodpovedá záver o
procesnej nemožnosti podania mimoriadneho dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov ustálil, že mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátoraSlovenskejrepublikybolopodanéprotirozhodnutiu,protiktorémuniejedovolanieprípustné,
preto mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p.).

V zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto
podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto

mu Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i
ods. 2, § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.