Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/52/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810218916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3810218916.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Q.

V., narodený X.X.XXXX, bytom I. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Bezákovou so sídlom
Bakalárska 6, Prievidza proti odporcovi: X. F., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, O., zastúpený
advokátkou JUDr. Margaretou Polčíkovou so sídlom Hviezdoslavova 3/A, Prievidza o zaplatenie
16.596,96 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 16.596,96 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo
výške 8,5 % ročne od 22.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n ný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.141,95 eur, ktoré je povinný

zaplatiť advokátke navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa22.12.2010domáhalprotiodporcovizaplatenia16.596,96
eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od podania návrhu do zaplatenia a
náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že odporca od neho prevzal nebytový priestor, pri prevzatí
ktorého sa zaviazal, že mu zaplatí investície vložené do prevádzky a zariadenia prevádzky, pričom
časť dohodnutej sumy mu zaplatil po prevzatí a zvyšok vo výške 500.000,- Sk sa mu zaviazal zaplatiť
po nadobudnutí vlastníctva k tejto prevádzke. Napriek tomu, že odporca vlastníctvo k tejto prevádzke
nadobudol dohodnutú sumu mu nezaplatil.

Na návrh vydal súd dňa 18.1.2011 platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 25.2.2011 a
proti ktorému podal odporca dňa 4.3.2011 odpor, v ktorom uviedol, že finančné prostriedky, ktorých
sa navrhovateľ domáha ako odstupné za nebytové priestory a vnútorné vybavenie, mu zaplatil. Až
dňa 18.10.2011 sa navrhovateľ opätovne vyjadril k návrhu navrhovateľa, pričom tvrdil, že v prevádzke
boli len štyri stoly, 12 stoličiek, mraznička, barový pult a výlevka, no nevie, komu patrili. Tvrdil, že s
navrhovateľom sa dohodol len na zaplatení 500.000,- Sk, ako to vyplýva z ním predloženého čestného
prehlásenia a tieto peniaze mu aj zaplatil. Odporca žiadal, aby súd vykonal dokazovanie inventúrnym

zoznamom prevádzky za rok 2007, dokladmi k obstaraniu týchto vecí, ďalej žiadal, aby súd vykonal
dokazovanie nájomnou zmluvou medzi Obcou Kanianka a dcérou navrhovateľa a dokladom o zaplatení
500.000,- Sk. Odporca žiadal, aby súd vykonal dokazovanie aj jeho výsluchom.

Súd vykonal dokazovanie čestným prehlásením (čl. 3), čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 1065
pre katastrálne územie Kanianka (čl. 21 - 22), zmluvou o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru (čl.
32 - 40), výsluchom svedkov Y. Y., H. Q. a J. V. a výsluchom navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania s
ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:Q. V., dcéra navrhovateľa mala od obce Kanianka prenajatý podnikateľský nebytový priestor, ktorého
nadobudnutie do nájmu a prevádzku financoval navrhovateľ. Po rozvode navrhovateľa s jeho vtedajšou
manželkou sa navrhovateľ rozhodol prevádzku tohto nebytového priestoru previesť na inú osobu, pričom

o tento priestor prejavili záujem viaceré subjekty, medzi nim aj odporca. Navrhovateľ sa s odporcom
4.1.2008 dohodol, že mu túto prevádzku spolu s jej zariadením odstúpi, za čo mu odporca zaplatí
1.000.000,- Sk, a to v dvoch rovnakých splátkach vo výške 500.000,- Sk, prvej splatnej pri odovzdaní
priestoru a druhej splatnej do siedmych dní potom, ako odporca nadobudne nebytový priestor do svojho
vlastníctva. Odporca sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej s obcou Kanianka dňa 29.1.2008 stal dňa

13.2.2008 vlastníkom nebytového priestoru, ktorý predtým mala v prenájme dcéra navrhovateľa.

Odporca v priebehu konania tvrdil, že s navrhovateľom sa za odstúpenie nebytového priestoru dohodol
len na odplate vo výške 500.000,- Sk, ktoré aj navrhovateľovi zaplatil. Toto tvrdenie navrhovateľa nebolo
vkonanípreukázanéžiadnymdôkazom.Sohľadomnato,čovpriebehukonaniatvrdiliúčastnícikonania,
bolo možné očakávať len to, že toto tvrdenie odporcu bude preukázané len jeho výsluchom. Naopak
tvrdenienavrhovateľaotom,žezaodstúpenienebytovýchpriestorovzaplatíodporcacelkom1.000.000,-

Sk priamo preukazoval výsluch navrhovateľa, výsluch svedka Y. Y., H. Q. a J. V.. Predovšetkým
pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o ústnej dohode týkajúcej sa odplaty v celkovej výške 1.000.000,- Sk
potvrdzovalo aj to, že v predloženom čestnom prehlásení sa odporca zaviazal na zaplatenie 500.000,-
Sk.Akbymalobyťpravdivétvrdenieodporcuodohodelenvovýškeodplaty500.000,-Sk,ktorámalabyť
zaplatená pri prevzatí nebytového priestoru, nebol by dôvod na to, aby odporca navrhovateľovi osobitne

vystavoval čestné prehlásenie s jeho notársky overeným podpisom potom, ako mu mal týchto 500.000,-
Sk zaplatiť.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd nevykonal dôkaz výsluchom odporcu, keďže nebolo
možné očakávať to, že by odporca vo svojom výsluchu uviedol iné skutočnosti ako tie, ktoré
tvrdil vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 18.10.2011, teda potom, ako boli vykonané

všetky dôkazy navrhnuté odporcom. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie advokátky odporcu, ktorá
výsluchu odporcu pripisovala vysokú dôležitosť. Výsluch účastníka je jedným z dôkazných prostriedkov,
ktorý možno hodnotiť s ohľadom na to, že pravdivosť takéhoto dôkazu je ovplyvnená záujmom
výsluchaného účastníka a tým, že prípadná nepravdivosť jeho tvrdení vo výsluchu sa nespája so
žiadnymi negatívnymi právnymi následkami. V rámci systému voľného hodnotenia dôkazov treba

výsluch účastníka posudzovať len za doplňujúci dôkazný prostriedok k tým dôkazným prostriedkom,
ktoré nie sú ovplyvnené subjektívnym náhľadom účastníka na výsledok konania (listiny, svedkovia). Na
rozdiel od tvrdení odporcu, boli v konaní na tvrdenia navrhovateľa vykonané aj iné dôkazy, z ktorých
vyplývala pravdivosť tvrdení navrhovateľa, a ktoré boli v logickom súvise so skutočnosťami, ktoré
vyplynuli z výsluchu navrhovateľa a jeho tvrdení v návrhu. Naopak na tvrdenia odporcu neboli vykonané,

a ani neboli navrhované také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé, čo i len nepriamo potvrdiť pravdivosť jeho
tvrdení. V tejto súvislosti treba uviesť, že výsluch odporcu je len dôkazným prostriedkom a nesúvisí s
právom odporcu na prejednanie veci v jeho prítomnosti., resp. s právom byť prítomný na pojednávaní
a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Tieto práva nie sú viazané na fyzickú prítomnosť účastníka
konania v tom prípade, ak sú splnené podmienky pre konania pojednávania v neprítomnosti účastníka

a v tom prípade, ak si účastník zabezpečil výkon týchto práv prostredníctvom advokáta tak, ako tomu
bolo na každom pojednávaní v tejto veci. To platí o to viac, že dôvody, ktoré odporca uvádzal pre
svoju neprítomnosť na pojednávaní, boli prispôsobované priebehu konania a činnosti súdu za účelom
preverenia pravdivosti týchto tvrdení o dôvodoch neprítomnosti odporcu na pojednávaní.

Odporca okrem svojho výsluchu navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, a to invetúrny zoznam DKP

prevádzky, ktorej užívanie, navrhovateľ prenechal odporcovi. Navrhovateľ sa k návrhu na tento dôkaz
vyjadril tak, že tento zoznam nemá, rovnako že nemá listiny, ktoré sa týkajú nadobudnutia ďalšieho
zariadenia prevádzky. Súd preto tento dôkaz nevykonal a dôvody na jeho vykonanie neboli aj preto,
lebo zistenie skutočností, či si navrhovateľ alebo jeho dcéra účtovali tento majetok, resp. náklady vo
svojom účtovníctve, nebolo spôsobilé vyvrátiť pravdivosť tvrdení navrhovateľa, resp. preukázať také

tvrdenia, ktoré by boli podstatné pre právne posúdenie veci. Odporca ďalej navrhol vykonať dôkaz
potvrdením o zaplatení 500.000,- Sk navrhovateľovi, pričom navrhovateľ uviedol, že takáto listina
vyhotovená nebola, a preto ju nemá. Z tohto dôvodu súd takýto dôkaz vykonať objektívne nemohol
a jeho vykonanie by bolo aj zbytočné, keďže navrhovateľ potvrdil, že odporca mu prvú splátku vo
výške 500.000,- Sk bez potvrdenia zaplatil. Rovnako nadbytočné by bolo vykonanie dôkazov, ktoré

navrhovala advokátka odporcu, a to vyžiadaním účtovných dokladov o nadobudnutí vecí v prevádzkedcéry navrhovateľa, keďže zistenie skutočností, kto vlastnil zariadenie prevádzky nebolo podstatné pre
právne posúdenie návrhu navrhovateľa, keďže z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré
potvrdzovali platnosť dohody navrhovateľa a odporcu, pričom skutočnosť, že odporca nebol vlastníkom

týchto vecí nebola spôsobilá posúdiť platnosť tejto zmluvy. Rovnako súd nevykonal dokazovanie
zmluvou o nájme medzi dcérou navrhovateľa a obcou Kanianka, keďže to, že zmluvu o nájme nemal
uzavretú s touto obcou navrhovateľ, ale jeho dcéra, navrhovateľ nepopieral. Súd tiež nevykonal
dokazovaniezisťovanímtoho,čisanavrhovateľrozviedol,aprípadneakosavyporiadalzosvojhosvojho
bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou, keďže návrhy na takéto dokazovanie neboli

spojené s primeranými tvrdeniami odporcu, o tom, aké skutkové tvrdenia mali byť týmito dôkazmi zistené
a ako mali tieto skutkové tvrdenia spochybňovať dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska (od 1.1.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba NBS k 21.2.2008 predstavovala 4,25 % ročne.

Z vykonaného dokazovania a ustanovení právnych predpisov vyplýva, že návrh je vo svojej prevažnej
časti dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Q. V., dcéra navrhovateľa mala od obce
Kanianka prenajatý podnikateľský nebytový priestor, ktorého nadobudnutie do nájmu a prevádzku

financoval navrhovateľ, ktorý sa s odporcom dohodol na tom, že mu túto prevádzku spolu s jej
zariadením odstúpi, za čo mu odporca zaplatí 1.000.000,- Sk, a to v dvoch rovnakých splátkach vo výške
500.000,- Sk; prvej splatnej pri odovzdaní priestoru a druhej splatnej potom, ako odporca nadobudne
nebytový priestor do svojho vlastníctva. Takto bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva,
pričom podstatou záväzku navrhovateľa bolo to, aby odporca nadobudol do svojho vlastníctva veci

tvoriace zariadenie tejto prevádzky a aby mu nebolo právom dcéry navrhovateľa z nájomnej zmluvy
bránené v možnosti získať oprávnenie užívať tento nebytový priestor, na základe osobitného právneho
úkonu s vlastníkom nebytového priestoru. Takýto zmiešaný právny záväzok nie je zákonom zakázaný,
pričom svojou podstatou a účelom sa najviac blíži záväzku z kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho
zákonníka. Preto súd podľa tohto ustanovenia vychádzajúc z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj

posúdil právny vzťah navrhovateľa a odporcu. Analogické posúdenie právneho vzťahu účastníkov podľa
§ 588 Občianskeho zákonníka vyplynulo aj toho, že podstatou záväzku odporcu bolo zaplatenie odplaty
za veci a práva, ktorými na základe svojho príbuzenského vzťahu so svojou dcérou nepriamo disponoval
navrhovateľ. Podstatou záväzku odporcu bolo zaplatenie odplaty vo výške 1.000.000,- Sk, pričom z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto povinnosť si odporca splnil len vo vzťahu k 500.000,-

Sk, ktoré aj navrhovateľovi zaplatil. Zaplatenie druhej časti odplaty vo výške 500.000,- Sk bolo podľa
§ 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmienené tým, že odporca sa stane vlastníkom prenechané
nebytového priestoru a uplynutím siedmych dní od dňa nadobudnutia. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že odporca sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej s obcou Kanianka dňa 29.1.2008 stal
dňa 13.2.2008 vlastníkom nebytového priestoru, pričom lehota na zaplatenie uplynula dňa 20.2.2008.

Preto je odporca od 21.2.2008 povinný zaplatiť navrhovateľovi 500.000,- Sk a v tento deň sa podľa §
517 ods. 2 dostal do omeškania so zaplatením tejto čiastky, pričom úroková sadzba NBS v tento deň
predstavovala 4,25 % ročne. Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi uplatnených 16.596,96eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 21.2.2008 do zaplatenia. Navrhovateľ
si uplatnil úrok z omeškania len odo dňa podania návrhu 22.12.2010. Preto súd navrhovateľovi priznal
úrok z omeškania len od tohto dňa a len vo výške vyplývajúcej zo zákona ku dňu 21.2.2008, teda vo

výške 8,5 % ročne a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % z 16.596,96
eur od 22.12.2010 do zaplatenia návrh zamietol.

Okrem vyššie uvedených skutkových námietok k návrhu navrhovateľa neboli dôvodné ani právne
námietky odporcu k uplatnenému nároku, ktoré spochybňovali „aktívnu legitimáciu“ navrhovateľa
vychádzajú z toho, že navrhovateľ nemal právo disponovať so zariadením prevádzky, resp. s právom

užívať nebytový priestor. Tieto námietky neboli dôvodné, keďže skutočnosť, že určitá osoba nie je
vlastníkom vecí, resp. práv, ktoré prevádza, či sa ich vzdáva, nevplýva, na platnosť záväzku tieto veci,
resp. práva previesť na inú osobu. Aj keby navrhovateľ nebol nositeľom tých práv, ktoré sa zaviazal
previesť na odporcu, nespôsobuje to neplatnosť dohody účastníkov; len v prípade nesplnenia záväzku
navrhovateľom by to spôsobilo zodpovednosť navrhovateľa voči odporcovi za porušenie ich zmluvy. Ani
také nesplnenie záväzku však z vykonaného dokazovania nevyplynulo, keďže navrhovateľ preukázal,

že odporcovi zariadenie prevádzky odovzdal a zabezpečil to, aby nebol rušený výkonom nájomného
právajehodcérypriužívanínebytovéhopriestorunazákladezmluvysvlastníkomnebytovýchpriestorov.
Rovnako neboli dôvodné námietky odporcu postavené na tvrdení, že i prípadná dohoda, na základe
ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 1.000.000,- Sk, je v rozpore s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení odporcu nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by

bolo možné takýto záver vyvodiť. To platí o to viac, že uzavieranie obdobných zmlúv o odstúpení
podnikateľských nebytových priestorov, ktorých právnou podstatou je prenechanie vecí tvoriacich
zariadenie nebytového priestoru a prenechanie možnosti uzavretia nájomnej zmluvy s vlastníkom
nebytových priestorov je bežné.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil nárok na náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol

podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov
konania, keďže jeho procesný neúspech spočívajúci v zamietnutí návrhu sčasti o zaplatenie úroku z
omeškania v sadzbe 0,5 % v porovnaní s tým, že návrhu bolo vyhovené sčasti o zaplatenie 16.596,96
eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 22.12.2010 do zaplatenia, treba
považovať za nepatrný neúspech. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku

vo výške 995,50 eur a právnym zastúpením advokátkou, pričom základná sadzba tarifnej odmeny
predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) čiastku 320,34 eur.
Advokátka poskytla navrhovateľovi osem úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia
dňa 20.12.2010, spísanie návrhu zo dňa 22.12.2010, vyjadrenie k odporu zo dňa 18.5.2011 a účasť na

pojednávaniach dňa 13.6.2011, 27.7.2011, 19.10.2011, 5.3.2012 a 14.3.2012, teda celkom päť úkonov
právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, z toho dva úkony v roku 2010, štyri úkony v roku 2011 a dva
úkony v roku 2012, z čoho vyplýva nárok na tarifnú odmenu vo výške osemkrát po 320,34 eur, čo je
2.562,72 eur a nárok na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške dvakrát po 7,21 eur, štyrikrát po
7,41 eur a dvakrát po 7,63 eur, čo je spolu 59,32 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú

čiastku 2.622,04 eur, k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 524,41 eur, čo je spolu
3.146,45 eur. Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú čiastku 4.141,95 eur, ktoré je odporca
podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.