Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1043/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204826
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114204826.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
Advokátskej kancelárie, so sídlom Bratislava, Nám. A. Benku 9, P. O. BOX 75 proti odporkyni C. G.,
bytom L. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom H.. H. Y., Y. R.K. S. R. V., o zaplatenie
50,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

11. júna 2014, č.k. 12C/98/2014-20, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu a priznal navrhovateľovi peňažné
plnenie z titulu porušenia zmluvy o preprave zo strany odporkyne. Plne úspešnému navrhovateľovi
priznal proti odporkyni náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku však podľa ust. §

150 ods. 2 O.s.p. znížil na 20 %. V prejednávanej veci navrhovateľ požadoval od odporkyne zaplatenie
sumy 50,70 Eur. Z hlásenia prepravných a tarifných podmienok bolo preukázané, že odporkyňa
cestovala dňa 25.6.2013 bez platného cestovného lístka. Počas cestovania v MHD navrhovateľa si
odporkyňa nesplnila svoju povinnosť preukázať sa platným cestovným lístkom, za čo je podľa citovaných
ustanovení povinná zaplatiť okrem cestovného 0,70 Eur aj sankciu vo forme úhrady 100-násobku
cestovného t.j. vo výške 50 Eur. Odporkyňa cestovné 0,70 Eur a úhradu 50 Eur dobrovoľne nezaplatila

navrhovateľovi, preto bola k tejto povinnosti zaviazaná súdom. O trovách konania rozhodol okresný súd
s poukazom na § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania proti neúspešnej odporkyni, avšak nie v plnej výške, ale vo výške 20% trov právneho
zastúpenia z dôvodu, že ide o drobný spor a opakovane podávané právne nenáročné žaloby. Trovy
konania navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu (iné trovy konania) vo výške 16,50 Eur
a trov právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie veci a spísanie návrhu zo dňa 5.2.2014) po 16,60

Eur a režijný paušál 2x 8,04 Eur, spolu 49,28 Eur, z toho 20%= 9,86 Eur + 20% DPH t.j. 1,97 Eur, spolu
trovy právneho zastúpenia 11,83 Eur, a to podľa vyhl. č. 655/2004 Zb.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnej
výške a súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur. Uviedol, že znížením
náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie

existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie súdu upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal tiež na
dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej môže súd pristúpiť k zníženiu
neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach
najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná výška pohľadávky.
Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej

správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumuako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade tomu tak nebolo a okresný
súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania dokonca vôbec nezaoberal.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov

odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania
potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správny (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že okresný súd tu správne použil ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať,

ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy
súdu. V danej veci sú východiská pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. videné v skutočnosti, že pri právnom
zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so
zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú
skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s navrhovateľom, že uplatnenie nároku z cestovania

bez úhrady cestovného je z hľadiska právnej služby náročný a zložitý proces. Neprimeranosť trov k
uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením
náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov
podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej
pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný zákonný text totiž

umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj
trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich
náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Okresný súd použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá
a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami. Záver okresného súdu o
priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.

Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené, rozhodnutie okresného súdu
bolo v napadnutej časti vecne správne a krajský súd ho preto potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.