Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114216156.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ulica XXX/XX, Y. Y., o vymoženie sumy 501,75 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 10Er/599/2014-16
zo dňa 27. júna 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 10Er/599/2014-16 zo dňa 27. júna 2014 r u š í a
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1
a 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),
§ 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, 4, § 54 ods. 1, Občianskeho zákonníka a Smernicou Rady č. 93/13/

EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01554/13
zo dňa 02.07.2013 vydaného na základe Zmluvy o úvere č. 401000006 zo dňa 30.11.2010. Dňa
23.06.2014 oprávnený na základe výzvy súdu predložil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 30.11.2010. Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých

podmienok splatný vcelku dňa 20.10.2012. Žalobca a žalovaný si záväzkový vzťah v zmysle Dohody
o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) s dátumom začiatku úročenia dňa
20.10.2012. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal
súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi

účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvné dojednania, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvého stupňa
preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o úvere oprávneného a Rozhodcovskej zmluvy zistil, žetieto zmluvy boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov,
a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53, odsek 1,2,3
OZ ). Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že

po uzatvoreniu Zmluvy s povinným bezprostredne nasledovalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v
ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu
na uvedený právny vzťah použil ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne
normy spotrebiteľského práva. Ďalej uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie

prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Mal za to, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce
zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak
samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr

a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie
pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak
bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský
súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto

formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo
v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojedná, je ako taká v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel

k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká

je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní
o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul
z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje § 34 zákona o

rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal
na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom
uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku

a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci
exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.
Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak
súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia

správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznávazákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným
súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého
stupňa uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných

podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V zmysle čl.
2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi stranami,
pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 ods. 2, druhá
veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom

tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci
súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa povinná vyjadrila, pričom žiadala odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.03.2014, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 29.05.2014 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 01554/13 zo dňa 02.07.2013. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym

úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Definícia spotrebiteľskej zmluvy je v našom
právnomporiadkuupravenávustanovení§52Občianskehozákonníkaakokaždázmluvabezohľaduna

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom,pričomhlavnoupodmienkoupreposudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy charakteristické to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, musí
exekúciu zastaviť a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia

podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Vyššie uvedené právne závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo

existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa preto správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, pričom ako uviedol, preskúmal aj
zmluvné dojednania zmluvy o úvere a rozhodcovskú zmluvu. Najskôr súd prvého stupňa konštatoval

rozhodcovskú zmluvu neskôr vo svojom odôvodnení používa pojem rozhodcovská doložka. Svoj názor
súd prvého stupňa v konečnom dôsledku oprel o to, že rozhodcovská doložka je teda neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Mal za to, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01554/13 zo dňa 02.07.2013
založeného v súdnom spise zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od
rozhodcovskej zmluvy, v ktorej sa účastníci konania dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody

o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde“.

Dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať za individuálne vtedy, ak mu predchádzalo poučenie

spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie
procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľ
musí mať pritom reálnu možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Veriteľ
(dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade
pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva

za individuálne dojednanú.

Odvolací súd konštatuje, že fotokópia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.11.2010 založená v súdnom
spise na č.l. 15 sa síce v súdnom spise nachádza, avšak v nečitateľnej forme, preto nie je možné
ani odvolaciemu súdu posúdiť jej obsah. Na prvý pohľad je iba zrejmé, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva

je samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podpísaná
oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve. V tomto prípade sa jedná o formu osobitnej zmluvy a nie rozhodcovskej doložky. Súd prvého
stupňa tak nesprávne konštatoval a považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v

spotrebiteľskejzmluve.Vtomtoprípadesúdprvéhostupňanedostatočnezistilskutkovýstavveci,pričom
vec zároveň aj nesprávne právne posúdil, preto bolo potrebné napadnuté uznesenie z tohto dôvodu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vďalšomkonanísiexekučnýsúdopätovnevyžiadapredmetnúrozhodcovskúzmluvu(včitateľnejforme)
a preskúma to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či

nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.V prípade zistenia, že rozhodcvoská zmluva bola v súlade s vyššie uvedeným individuálne dojednaná,
preskúma exekučný súd, či niektoré z priznaných plnení je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom a zamietne iba v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia a vo zvyšku vydá poverenie, nakoľko neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.