Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/463/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213224414
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213224414.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER-KÁN
& partners, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: R. Š., Q.. XX.XX.XXXX,
U. X. XX, U., o zaplatenie istiny 50,70 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 21C/27/2014-23 zo dňa 21. marca 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70
€ a náhradu trov konania 16,50 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca ako cestujúci dňa 25.01.2012

cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, v Bratislave na linke MHD č.
201 a nepreukázal sa platným cestovným lístkom. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd
preukázané, že odporca ako cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným
cestovným lístkom. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec v zmysle § 760 Obč. zák., § 8
ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a a dospel k záveru, že nakoľko sa odporca
platným cestovným lístkom nepreukázal vznikla mu povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu pri

nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50 € t.j. spolu sumu vo výške 50,70 €.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 v spojení s ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p. a nakoľko je uvedená právna vec drobným sporom, navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, prvostupňový súd náhradu trov konania pomerne znížil, a to tak, že navrhovateľovi
voči neúspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo výške 16,50 €. Právny zástupca navrhovateľa si okrem náhrady trov konania spočívajúcej
v zaplatenom súdnom poplatku za návrh uplatnil aj trovy konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia vo výške 87,88 €, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 104,38 €. Podľa názoru
súdu prvého stupňa boli takto uplatnené trovy konania neprimerané voči pohľadávke 50,70 € (viac ako
dvojnásobok dlžnej sumy), a teda bolo podľa súdu prvého stupňa dôvodné náhradu trov konania v
uvedenom rozsahu znížiť. Argumentoval aj tým, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou
žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného
lístku a variabilný symbol. Prihliadol tiež na tú skutočnosť, že príprava týchto žalôb je rutinná činnosť

nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu
žaloby advokáta, takýto postup je podľa prvostupňového súdu nanajvýš neúčelný, a teda neúčelne sú
vynaložené aj tým vzniknuté trovy.Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote odvolaním
navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho

zastúpeniavovýške87,88€(3úkonyá16,60€+DPH+3krátrežijnýpaušálá9,37€+DPH),atovšetko
dotrochdníodprávoplatnostirozhodnutia.Súčasnežiadal,abyodvolacísúdzaviazalodporcunaúhradu
trov odvolacieho konania vo výške 19,61 €, tiež do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ
vytýkal prvostupňovému súdu nesprávnu aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Domnieval sa, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných navrhovateľom v
návrhu na začatie konania vo veci samej. Vo svojom odvolaní zdôraznil, že neprimeranosť trov konania
voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú
súdnuprax,atonajmänarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave,ktorýuznesenímsp.zn.7Co32/2009
a sp. zn. 7Co 64/2009, zmenil v obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie

prvostupňového súdu s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy
postupovať dôsledne a nemôže nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor
a len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Takýmto svojím postupom, ktorým súd náležite
neodôvodnísvojerozhodnutie,resp.absentujúakéargumenty,ktorébymaliprerozhodnutierozhodujúci
význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Poukázal aj na to, že

v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II ÚS
6/2003, III ÚS 119/2003, III ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Súdu prvého stupňa ďalej vytkol, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. použil nesprávne aj z toho dôvodu, že zákon
pojem „neprimerané“ nedefinuje a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti.

Tento nedostatok, nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými
úvahami sa pri použití daného ustanovenia O.s.p. riadil. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku
nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky
trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny.

Navrhovateľ sa domnieval, že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu

dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a
doplnený Občiansky súdny poriadok k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne
vyššiu sumu ako samotná istina. Pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k
aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko

uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku
predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna
sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom

konania možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti argumentoval tým, že Krajský súd v Žiline ako
odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co 271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom
drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne
účelne vynaložených trov) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore
poskytol splnomocnený advokát.

Vzávereodvolanianavrhovateľzdôraznil,žerozsahzníženiatrovkonaniavdanomprípadejeodporujúci
dobrým mravom. Považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal
trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v časti výroku o trovách konania) podľa § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť (§ 150 ods. 2 O.s.p.).

Za drobný spor v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie

cestovného a sankčná úhrada vo výške 50,00 € pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Z
návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom prvého
stupňa uplatňoval náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby á 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie predžalobnej výzvy = Pokusu o zmier a
písomné podanie návrhu na súd) + 3 x režijný paušál vo výške 7,81 € + DPH, t. j. trovy právneho

zastúpenia spolu vo výške 87,88 € a v súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 €, úhrnom uplatnené
trovy konania v celkovej výške 104,38 €. Navrhovateľ teda v prípade úspechu v konaní uplatňoval
náhradu trov konania vo výške, ktorá zjavne prekračovala výšku uplatňovaného peňažného plnenia
(50,70€).Akovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozsudku,súdprvéhostupňaznížilvýškupriznaných
trov konania tak, že považoval za dôvodne uplatnené trovy konania len vo výške 16,50 €, a teda len tie,

ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Ako bolo už vyššie uvedené, súhrnná suma trov konania (pred súdom prvého stupňa) by inak
prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky (pričom ide o tzv. drobný spor, § 200ea ods.
1 O.s.p.), a podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie
ako pohľadávka, možno v súdenej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za

neprimerané.

Námietka navrhovateľa, odvolávajúca sa na dôvodovú správu k novele O.s.p., v časti týkajúcej sa ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p., spočívajúca v tom, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť
trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobne, neobstojí. Odvolací súd poukazuje
na znenie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., z ktorého takýto výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno

vyvodiť. Znenie § 150 ods. 2 O.s.p. neobsahuje požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky
trovami konania; z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. plynie podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke
v drobnom spore a ako už bolo uvedené v texte vyššie, takáto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ
trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, ako je tomu aj v
prejednávanej právnej veci.

Pre postup prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil náhradu
trov konania priznaných navrhovateľovi, boli preto splnené zákonné podmienky: konanie sa týka tzv.
drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané.
Pokiaľ prvostupňový súd znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 16,50 €, znížil
náhradu trov konania vzhľadom na povahu sporu primerane, správne aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

Zníženie náhrady trov konania navrhovateľovi na základe ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno vnímať
ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď aplikovaním cit. ust. zákona súd len využil
platnú právnu úpravu. Odvolací súd má zato, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie v danej časti riadne
odôvodnil, na základe čoho správne znížil trovy konania na výšku len zaplateného súdneho poplatku
(§ 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia resp. v jeho napadnutej časti v plnom rozsahu stotožňuje.Okrajom odvolací súd poznamenáva, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez
platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca

žiadne odborné znalosti.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku
o trovách konania) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50,70 € (v časti istiny) nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol
právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
mu tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.