Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/278/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211200573
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3211200573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa X., zastúpeného H. proti
odporkyni Y., o zaplatenie 558 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. júna 2012, č.k. 4C/49/2011-63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 528 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 528 Eur od 03.02.2011 do zaplatenia, a to
v splátkach po 20 Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka je splatná k 20. dňu
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie
s plnením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok a zročnosť celého plnenia. Vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vo výroku svojho rozsudku okresný súd vyslovil,

že neprijateľná je zmluvná podmienka zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.07.2010,
podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou dohodnutej mesačnej splátky alebo jej časti vzniká
veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sadzbe do 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky
alebo jej časti, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej-ktorej splátky alebo po
dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným a v takomto prípade vzniká veriteľovi nárok na zmluvnú
pokutu v rovnakej sadzbe zo súčtu sumy nesplatenej istiny úveru a úroku z úveru, počnúc prvým
dňom po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty v

každom jednotlivom prípade omeškania dlžníka je 20 Eur a neprijateľná je zmluvná podmienka
zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.07.2010, podľa ktorej je dlžník povinný nahradiť
veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume po 10 Eur za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti
so splácaním úveru dlžníkom, za ktorú sa považuje aj oznámenie veriteľa dlžníkovi o odňatí výhody
splátok úveru a jeho predčasnej splatnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd

za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 07.07.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 400 Eur, ktorý sa odporkyňa
zaviazala splatiť v 10-tich mesačných splátkach po 52,80 Eur. Odporkyňa stanovené splátky
nesplácala riadne a včas, preto navrhovateľ v súlade s bodom 4 obchodných podmienok vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 02.02.2011. Odporkyňa z poskytnutého úveru dosiaľ nič neuhradila,
preto okresný súd dospel k záveru, že v časti istiny úveru a úroku z úveru spolu vo výške 528 Eur je návrh
navrhovateľa skutkovo a právne dôvodný a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

528 Eur. Odporkyňa sa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, navrhovateľovivzniklo právo na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, a to odo dňa 03.02.2011,
čo je deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu v zmysle vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Odporkyňa požiadala súd, aby jej umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach. Okresný súd mal

preukázané, že odporkyňa je nezamestnaná a poberá sociálnu dávku, preto v súlade s ustanovením
§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú
sumu spolu s úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur, ktorých
výšku, vzhľadom na výšku dlhu a preukázané príjmy a výdavky odporkyne, považoval
za primeranú, keď pri takejto výške splátky by mal byť dlh vrátane úrokov z omeškania

splatený približne do troch rokov. Okresný súd zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty za omeškané
splátky a v časti paušálnej náhrady výdavkov na upomienky. Uvedené nároky síce vyplývajú
z bodu 2 obchodných podmienok, no tieto ustanovenia považoval za neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a takto dohodnutú zmluvnú pokutu
a výdavky za upomienky za neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Zmluva medzi navrhovateľom
a odporkyňou o spotrebiteľskom úvere je tzv. formulárovou zmluvou, keď odporkyňa nemala možnosť

ovplyvniť obsah dohodnutých obchodných podmienok. Podľa týchto obchodných podmienok by mal mať
veriteľ nárok na zmluvnú pokutu v prípade omeškania dlžníka až do výšky 0,3 % denne, čo je 109,5
% ročne. Takáto výška zmluvnej pokuty je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia v tejto
podobe nemá za následok iba postih zmluvnej strany, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, ale jej účelom
je priniesť zisk a ekonomicky zvýhodniť veriteľa v prípade omeškania dlžníka a v prípade jej

plného uplatnenia by mohla mať za následok aj finančnú likvidáciu dlžníka - spotrebiteľa. Ani skutočnosť,
že takto vysoká sankcia je formulovaná len ako krajná možnosť, ako horná hranica zmluvnej pokuty
(„do 0,3 % denne“) nemožno vnímať ako zmiernenie jej rozporu s dobrými mravmi, keďže tu
vzniká priestor pre veriteľa bez akýchkoľvek vopred stanovených kritérií arbitrárne rozhodnúť o výške
sankcie, čo ešte viac posilňuje záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodatočné určenie výšky zmluvnej pokuty veriteľom, aj
keď v rámci vopred stanoveného stropu, predstavuje možnosť veriteľa jednostranne meniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, čo je podľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka
jeden z dôvodov neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nič na tom nemí ani skutočnosť, že
veriteľ si z dojednanej zmluvnej pokuty uplatnil iba 0,1 % denne, resp. po čiastočnom späťvzatí návrhu

iba 0,05 % denne, pretože zmluva je v časti dohodnutej zmluvnej pokuty neplatná absolútne, a preto
z takto neplatne dohodnutej zmluvnej pokuty nie je možné si uplatniť ani jej časť. Pokiaľ ide o úhradu
paušálnych výdavkov za odoslanie upomienok, aj toto zmluvné ustanovenie považoval okresný súd, pre
jeho rozpor s dobrými mravmi, za neplatné a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto ustanovenie
umožňuje veriteľovi zaslať dlžníkovi neobmedzený počet upomienok a privodiť si tak neodôvodnené

ekonomické výhody aj v prípade, že upomínanie dlžníka na neplatenie úveru zjavne nemá význam.
Rovnakojetotoustanovenieneprijateľnéajprevýškutýchtopaušálnychnákladov,keďniekoľkonásobne
prekračujú sumu reálne vynaložených nákladov na kancelársky materiál, tlač a poštovné (max. 1,50
Eur). Z uvedených dôvodov bol okresný súd toho názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v
časti dohodnutej zmluvnej pokuty a v časti úhrady výdavkov za spracovanie a odoslanie upomienok

neplatná, a preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol a zároveň v zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku určil tieto zmluvné podmienky vo výroku svojho rozsudku za neprijateľné. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a), písm. c), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, bodom 2, bodom 4 obchodných podmienok, § 153 ods. 4 O.s.p.,

§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p
a uviedol, že každý z účastníkov mal v konaní čiastočný úspech, pričom neúspech jedného
alebo druhého nemožno hodnotiť ako nepatrný, nakoľko, že navrhovateľ uplatňoval nielen pevnú sumu
558 Eur, z ktorej súd priznal 528 Eur, ale aj zmluvnú pokutu percentom z istiny, čo ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavovalo 133,06 Eur, ktoré súd zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu prizná celý ním uplatnený nárok čo do
istiny,vrátaneúrokuzomeškaniaazmluvnejpokuty0,05%denne,priznámutrovykonaniaazrušítretía
štvrtý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Uviedol, že zmluva
oúvereč.XXXXX bolauzatvorenádňa07.07.2010akotypzmluvyospotrebiteľskomúverepodľarežimu

zákona č. 129/2010 Z. z. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo oboznámenie dlžníka so zmluvnými
podmienkamiposkytnutiaúverunapredpísanomtlačivetzv.formulára.Kpodmienkamposkytnutiaúverusadlžníkmalmožnosťvyjadriť,tietoprípadneovplyvniť.Zvolilsivšakzponúknutýchmožnostítú,ktoráje
narubovejstraneformulárauvedenápodpísm.a):Spodmienkamiúverupodľatohtoformulárasúhlasím
a bez výhrad. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, k vyplateniu sumy istiny

odporcovi došlo, a teda nejedná sa o úver neúročený a bez poplatkov. Už vo formulári bolo dohodnuté
zabezpečenie záväzku zmluvou pokutou v sadzbe 0,3 % denne, paušálna suma náhrady za zasielané
upomienky po 10 Eur za 1 upomienku. Rozhodne nesúhlasil so výrokom rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku - dohovor o paušálnej sume náhrady za zasielané
upomienky, a to z dôvodov, že 10 Eur je primeraným nákladom na strane navrhovateľa so zasielaním

upomienok dlžníkovi. Tieto sú zasielané doporučene a vznik týchto nákladov nemohol nijako ovplyvniť.
Zdôraznil, že i banky poskytujú peňažné úvery fyzickým osobám a spoplatňujú upomienky s tým, že prvá
je 10 Eur a každá ďalšia až 40 Eur, napríklad T. Nedošlo preto k zneužitiu práva. Bol toho názoru, že
pokiaľ si uplatnil 30 Eur za 3 zaslané upomienky, nejedná sa o neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tento záväzok bol riadne a písomne dohodnutý, bol
riadne vymedzený zabezpečený záväzok a k jeho porušeniu nesporne došlo vinou odporcu. Uviedol, že

v súčasnosti všeobecné súdy priznávajú zmluvnú pokutu v súbehu s úrokom z omeškania v sadzbe od
0,05 % denne do 0,01 % denne v závislosti od toho, či dlžník zaplatil aspoň časť svojho záväzku, alebo
tento ani nezačal plniť. Uplatnená sadzba zmluvnej pokuty nie je v rozpore s vykonávacím predpisom
k Občianskemu zákonníku, t. j. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
nariadenia č. 281/2010 Z. z. Zmluvná podmienka, týkajúca sa zmluvnej pokuty, nie je neprijateľnou, a

teda neplatnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Namieta tiež výšku splátok, povolenú súdom prvého
stupňa vo výške 20 Eur mesačne ako neprimerane nízku, keď navrhovateľ si pred uzatvorením zmluvy
s odporkyňou splnil svoju prevenčnú povinnosť, skúmal spôsobilosť dlžníka splácať úver a splátky boli
dohodnuté mesačne po 52,80 Eur. Zdôraznil, že odporkyňa odo dňa podania žaloby na súd nezaplatila
ani len časť svojho záväzku, na upomienky nereagovala. Namietal i rozhodnutie súdu prvého stupňa o

trovách konania. Mal za to, že bol v prevažnej časti úspešný, a preto súd výslovne pochybil, keď mu
nepriznal trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudokokresnéhosúdunebolodvolanímnapadnutývčasti,vktorejbolaodporkyniuloženápovinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 528 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
528 Eur od 03.02.2011 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť,
krajský súd sa ho svojím rozhodnutím nedotýkal (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa, s týmito sa súd prvého stupňa plnohodnotne vysporiadal, a preto tieto nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody

napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Navrhovateľ podaným odvolaním vytýkal súdu prvého stupňa predovšetkým tú skutočnosť, že zmluvné
podmienky zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.07.2010, týkajúce sa zmluvnej pokuty
vo výške 0,3 % denne a paušálnej sumy výdavkov po 10 Eur za každú zaslanú upomienku, vyhlásil súd

prvého stupňa za neprijateľné, a preto neplatné, z ktorého dôvodu jeho návrh v časti zamietol.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napríklad úroky z omeškania nad limit podľa Nariadeniavlády č. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa (teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s

poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že administratívna agenda navrhovateľa,
ktorou nepochybne je i zasielanie upomienok, ktoré sú navrhovateľom spoplatnené, sa považuje za
neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je možné považovať
aj zmluvnú podmienku nezlučiteľnú s podstatnými princípmi právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje,

alebo ak podstatné práva a povinnosti, vychádzajúce z povahy zmluvy, obmedzuje tak, že je ohrozené
dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa posúdil ako
neprijateľný aj poplatok za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (10 Eur), na ktoré niet zákonného
nároku, a ktoré navrhovateľovi nemôžu patriť v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy
za omeškanie. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa (navrhovateľa), ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné plnenie, ale naopak, tieto sú

poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa zmluvnej pokuty za omeškanie
dlžníka s úhradou dohodnutej mesačnej splátky vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej
splátky alebo jej časti, odvolací súd je zhodne toho názoru, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ako správne ustálil súd prvého stupňa.

Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku bez ďalšieho pre neprimeranú výšku zmluvnej pokuty a
obchádzanie zákonného inštitútu úrokov z omeškania. Uvedené vyplýva nielen z ustálenej súdnej
praxe, ale aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Z ustálenej súdnej praxe a judikatúry tiež vyplýva , že neprijateľnú
zmluvnúpodmienkusúdnemodifikuje,pretožetomubránijejneplatnosť.Zníženiezmluvnejpokutypodľa

všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej
pokuty, čo nie je prípad danej veci. Vzhľadom na uvedené bolo nevýznamné, že navrhovateľ
uplatňoval v konaní zmluvnú pokutu v rozpore s dojednaním v úverovej zmluve vo výške 0,1 % denne,
resp. 0,05 % denne.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľ namietal povolenie zaplatenia dlhu v splátkach a ich výšku, odvolací súd poukazuje
na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravená lehota, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú
v rozsudku. Ide o zákonnú lehotu, ktorá je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava paričnej lehoty však pripúšťa výnimku, keď za určitých okolností môže súd uložiť dlhšiu lehotu

alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí súd. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil,
priznať výhodu splátok, resp. dlhšiu lehotu na plnenie, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť odporcu, teda pomery povinného, ale aj hľadisko ochrany oprávneného (navrhovateľa), teda,
či prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti v splátkach nebude vzhľadom na

jeho pomery príliš ťaživé. Závisí preto od okolností konkrétneho prípadu, či návrhu na určenie
dlhšej lehoty splatnosti alebo na zaplatenie dlhu v splátkach vyhovie.

V danej veci súd prvého stupňa umožnil odporkyni zaplatenie peňažného plnenia voči navrhovateľovi
v splátkach po 20 Eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
stratu výhody splátok a zročnosť celého plnenia. Prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odporkyňa

je nezamestnaná, poberá dávku sociálnej pomoci a má dve vyživovacie povinnosti. Odvolací súd
zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že súčasná sociálna situácia odporkyne je kritériom
významným pre rozhodnutie súdu o povolení zaplatenia súdom priznaného peňažného plnenia. Je
potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa svoj dlh voči navrhovateľovi žiadnym
spôsobom nespochybnila, bola ochotná ho zaplatiť v splátkach, poukazovala však na skutočnosť,

že stratila zamestnanie, je nezamestnaná, poberá len dávku sociálnej pomoci, pričom žije sama sdvomi mal. deťmi. S prihliadnutím na výšku dlhu 528 Eur s príslušenstvom, výšku splátok 20 Eur
mesačne, sociálnu situáciu odporkyne, ktorá je samoživiteľka na sociálnych dávkach s dvomi mal.
deťmi, po zohľadnení skutočnosti, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorého predmetom činnosti je

okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, dospel odvolací súd k záveru, že
umožnenie zaplatenia súdom priznaného peňažného plnenia v splátkach odporkyni bolo súdom prvého
stupňa dôvodné.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania a
vytýkalmu,žeonáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.2tak,ževyslovil,žežiadnyzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v danej veci
správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď úspech každej zo sporových strán v danej veci bol
čiastočný.Zhodnesosúdomprvéhostupňaboliodvolacísúdtohonázoru,ževdanejvecijesprávneaaj
spravodlivé o trovách prvostupňového konania vysloviť, že pri čiastočnom úspechu každej zo sporových
strán žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Pokiaľ súd prvého
stupňa správne vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pri zvážení možnosti pomerného rozdelenia trov

alebo vyslovenia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zvolil druhú variantu
rozhodnutia o trovách konania, nie je možné v danej veci jeho rozhodnutiu nič vytknúť. Z týchto dôvodov
krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti, ako i vo výroku o trovách
prvostupňového konania potvrdil.

V odvolacom konaní bola odporkyňa úspešná, náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

neuplatnila, a preto krajský súd v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že odporkyni
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .