Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/188/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814202490.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O. R. s.r.o., Q. X/A, K., T.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátkou B.. Z. C. O.., Q. X/A, K., T.: XX XXX XXX, proti povinnému: Z. A., nar.
XX.X.XXXX, C. V. L. XX o vymoženie XXX,XX eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom B.. T.. B. W.,
O.., N. úrad P. A., C. M. XXX, P. A. pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu P., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora B.. T.. B. W., O., N. úrad P.
A., C. M. XXX, P. A. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri P., arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v K., sp. zn. IS-B/XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2,
3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka , § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, smernice
Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že podľa citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa článku 11 bod 11.2 všeobecných
obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) - rozhodcovská doložka - sa zmluvné strany dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou.
V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich s predmetnou zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava. Občiansky
zákonník za neprijateľné označil aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú podmienku

ide aj vtedy, ak podľa nej spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom, ale ak sa začalo rozhodcovské konanie, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pretože rozhodcu na riešenie prípadných sporov vybral dodávateľ. Týmto je fakticky odobratá možnosť
spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním
zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, kde spotrebiteľ nemal na výber. V prejednávanom prípade je teda
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc vo veci
odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a ani nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (O. banka) predložiť
povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná
možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého
vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež
zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania.
Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý
úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia
všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného
súdu. A navyše exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hoci je účelom
exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu
rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho
v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v
základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.
Poukázal tiež na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako
taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa X.X.XXXX a povinnému dňa XX.X.XXXX..

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky s ohľadom na ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa XX.X.XXXX sp. zn.
IS-B/XXXX/XXXX vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri P., Q. A M., a.s., so sídlom E.
cesta 7, K.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v bode 6 zmluvy o úvere a v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver
(verzia 1/2007) zmluvy o úvere uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi O. bankou, a.s. (právny predchodca
oprávneného) a povinným. V zmysle tejto zmluvy O. banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške
XX.XXX,- Sk.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a
posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX sp. zn. X Cdo XXX/XXXX
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra XXXX, sp. zn. X Cdo XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní
posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,
či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X R. X/XXXX Najvyšší súd
SR zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v bode 6 zmluvy o úvere a v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia X/XXXX),
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere z XX.X.XXXX.

Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom pri P., Q. A M., a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné
a záväzné. V podstatne rovnaké znenie bolo obsiahnuté aj v bode 11.2 všeobecných obchodných
podmienok právneho predchodcu oprávneného pre úver.

Občiansky zákonník za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách považoval všetky
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Je pravdou, že ustanovenie 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považovalo aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, platilo až od X.X.XXXX. Aj pred uvedenou novelou ustanovenie § 53
ods. 4 obsahovalo len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, a teda charakter neprijateľnej
podmienky mohli mať aj iné ustanovenia, ktoré narúšali rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Táto
nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa, teda
povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto
spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že táto rozhodcovská doložka nebola
medzi zmluvnými stranami osobitne vyjednaná, „stratila sa“ medzi ostatnými zmluvnými ustanoveniami,
povinný nemal možnosť formulárovú zmluvu, ani všeobecné podmienky veriteľa ovplyvniť a mohol
zmluvu len ako celok prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere a
vo všeobecných podmienkach je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa
§ 53 Občianskeho zákonníka neplatnou. Keďže išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, musí na ňu súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Oprávnený sa odvolával v súvislosti s dojednanou rozhodcovskou doložkou na ustanovenie §
93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009, podľa ktorého banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého stupňa
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Podstatným pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo posúdenie rozhodcovskej doložky, preto sa
odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami povinného nezaoberal.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.