Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6Er/181/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908203516
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Žoldošová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7908203516.2

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 (predtým PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., Mliekarenská 10,
824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752), proti povinnému F. Y., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX I., o
vymoženie 3 795,90 Eur (114 355.- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

III. Oprávnenému ukladá povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi
Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš, v sume
52,90 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: RK-575/07-
EK zo dňa 5.9.2007 vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, podal návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Okresný súd Trebišov Poverením č. 5811 037660 * zo dňa 19.2.2008 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš.

Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekučného konania, nakoľko v danej veci je
exekučnýmtitulomvykonateľnýRozhodcovskýrozsudokavzhľadomktomu,ževinýchveciachtakéhoto
charakteru súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko sa prieči dobrým mravom

a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto sú splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm.) ZoKR v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Zároveň si uplatnil trovy, na náhradu
ktorých žiada zaviazať oprávneného.

Súd vzhľadom na podanie súdneho exekútora vyzval oprávneného, aby súdu predložil súdu Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 80000347743 zo dňa 10.4.2006, blankozmenku, ak aj Všeobecné zmluvné
(obchodné) podmienky.

6Er/181/2008 - 26

EX 314/2008- 2 -

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania, t.j. súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného

vymáhania pohľadávky (odkaz na judikatúru Ústavného súdu napr. III. ÚS 35/201, III. ÚS 86/2010, III. ÚS
329/2010 a iné). Vzhľadom na uvedené súd opätovne preskúmal žiadosť súdneho exekútora a návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 10.4.2006, Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
Profireal Slovakia spol. s r.o. a vlastnú zmenku, všetko predložené oprávneným súdu v kópii.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťah, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 11.6.2010 (t.j. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi oprávneným

a povinným dňa 10.4.2006), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
11.6.2010, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do

11.6.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môž byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
11.6.2010, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 879m Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. júnom sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája, ak nie je ustanovené inak.

6Er/181/2008 - 27

EX 314/2008

- 3 -Podľaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007(vzneníúčinnom
v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi oprávneným a povinným dňa 10.4.2006),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľským zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľ je
osoba a v znení účinnom od 1.3.2010 fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od

1.1.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

6Er/181/2008 - 28

EX 314/2008

- 4 -ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení a

vzneníúčinnomajvčaseuzavretiazmluvyoúveremedzioprávnenýmapovinnými,zmluvnépodmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6. ods. 1. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) Smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa č. 3. ods. 1. Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa č. 3. ods. 3. Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy Smernice, podmienky uvedené v článku 3, ods. 1 písm. q) prílohy, neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,

Aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne

6Er/181/2008 - 29

EX 314/2008

- 5 -obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva,
hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veciC-248/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Čl. 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa

zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých
podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bol 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana,

ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo (zo zákona) nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannom GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, ži možno zmuvnú podmienku

kvalifikovať v zmysle čl. 3. ods. Smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je
úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia
Smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto
nie je vymedzená len možnosť vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa
taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a

skutkovými okolnosťami, potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej
príslušnosti.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Takým osobitným zákonom je aj

ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
alebo na čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom

znení (aj v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnými - ďalej len zákon
o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov (Exekučný poriadok) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) zákona alebo

6Er/181/2008 - 30

EX 314/2008

- 6 -

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského

rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Aj napriek tomu, že podľa ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní má doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho

preskúmania v exekučnom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účelom tohto ustanovenia je
umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný
súd je teda oprávnený na rozhodcovský rozsudok hľadieť tak, ako keby materiálne právoplatný nebol

- nie je ním viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Exekučný súd teda môže skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučnú súd
môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobila na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej

istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ako aj posúdiť
obsahpovinnostiuloženejrozhodcovskýmrozsudkomzhľadiskaobjektívnejmožnosti,činejdeoplnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Obsah ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje účinky rozhodcovského rozsudku
iba na účastníkov rozhodcovského konania. Zámerom zákonodarcu nebolo bezvýhradne viazať

všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené
plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Vzhľadom na vyššie uvedené je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul, ktorým je právoplatný

rozhodcovský rozsudok v rozsahu, v akom to umožňuje zákona. Súd zistil, že pohľadávka oprávneného
vznikla na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000034743 zo dňa 10.4.2006, ktorú oprávnený
uzavrel s povinným. Na základe predmetnej zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2
987,45 Eur (90 000.- Sk). Poskytnutý

6Er/181/2008 - 31

EX 314/2008

- 7 -

úver sa povinný zaviazal splatiť s poplatkom vo výške 1 500.- Sk v 36 mesačných splátkach po 3 000.-
Sk. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o revolvingovom úvere) neúplnou
zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 10.4.2006.

Povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťah riadne neplnil, dostal sa do omeškania so
splácaním dlhu, čím sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok stal splatný v celku dňa 16.7.2007. Preto
oprávnený vyplnil blankozmenku v súlade s ustanoveniami zmluvy, kde je upravený obsah a podmienky
vyplnenia blankozmenky (bod 6. Zabezpečenie úveru).Rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa odvoláva na ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky, t.j. podľa rozhodcovského súdu teda hlavný zmluvný vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským.

Súd však s týmto stanoviskom rozhodcovského súdu nemôže súhlasiť, naopak súd po preskúmaní
predmetnej úverovej zmluvy má za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Preto na právny vzťah
medzi účastníkmi je teda nutné okrem zmluvných dojednaní, obchodných podmienok, na ktoré sa
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, III. časťou Obchodného zákonníka
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere, to
znamená, že zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ustanovenia Obchodného zákonníka

sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak žiadateľom
o úver je fyzická osoba nepodnikateľ. Úpravu Obchodného zákonníka týkajúcu sa úverovej zmluvy
možnoaplikovaťbezohľadunato,čiúverjeposkytovanýspotrebiteľovialebopodnikateľskémusubjektu.
Zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.) upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver
poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo zamestnania a vo

vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis.

Právna úprava v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008, ktorá dostávala do pozície
spotrebiteľských zmlúv iba taxatívne určené typy zmlúv, nebola v súlade so Smernicou, pretože podľa
Smernice,každázmluvamôžebyťspotrebiteľskouzmluvou,akobsahujenekalúpodmienku.Zvlastností
právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, možno

podľa súdu odvodiť, že správnym úradným postupom orgánom verejnej moci zriadeným Slovenskou
republikou môž byť iba taký postup, pri ktorom odmietne výklad práva porušujúci úpravu Európskeho
spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa vnútroštátna úprav
interpretuje a aplikuje ta, aby nedošlo k porušeniu práv Európskeho spoločenstva/Európskej únie.
Platná právna úprava ku dňu podpísania zmluvy oprávneného s povinnými (dňa 10.4.2006) podlieha po

1.5.2004 povinnostiam určeným v smerniciach Európskeho spoločenstva a Európskej únie bez ohľadu
na to, či bola prijatá pred 1. májom 2004 alebo po 1. máji 2004. Úprava

6Er/181/2008 - 32

EX 314/2008

- 8 -

ustanovenia § 52 ods. Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008 bráni orgánom súdnej moci v Slovenskej
republike poskytnúť spotrebiteľom ochranu tých práv, ktoré sa im priznávajú podľa práva ES/EÚ, ako
aj vo vnútroštátnom poriadku Slovenskej republiky zákonom

o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka malo v čase uzatvorenia
zmluvy s povinnými povahu obsolétnej právnej normy (formálne ďalej platnej právnej normy, ktorá sa

prakticky nepoužíva), pretože toto ustanovenie nie je možné uplatniť v súlade s Čl. 15 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s Čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že aj tie
typy zmlúv, ktoré Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007 upravoval inde ako v ôsmej časti, prípadne
v Obchodnom zákonníku, môžu mať povahu spotrebiteľských zmlúv.

Vo vzťahu k skutočnosti, že predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto exekučnom konaní

exekučným titulom, vychádza podľa odôvodnenia zo zmenky, vyplnenej oprávneným 16.7.2007, súdudáva, že zmenkový vzťah je akcesorickým právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje základný úverový
vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Preskúmanie spôsobilosti exekučného

titulu spočíva v preskúmaní právneho dôvodu vzniku záväzku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie.
Existencia zabezpečujúcej zmenky, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, nie je podľa súdu
právne významná v súvislosti s oprávnením súdu preskúmať zákonnosť rozhodcovského rozsudku vo

vzťahu k nekalým, neprijateľným zmluvným podmienkam obsiahnutým v hlavnom záväzkovom vzťahu
medzi účastníkmi, t.j. zmluvou o úvere.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Podľaustanovenia§53ods.
4 občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne
neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie
rovnosti zmluvných strán.

Súd preskúmal rozhodcovskú doložku v zmluve zo dňa 10.4.2006, berúc do úvahy kritéria, na ktorých

je založených inštitút neprijateľnej zmluvnej doložky, teda, či rozhodcovskdoložka začlenená v
rámci zmluvných dojednaní štandardnej zmluvy

nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka je obsiahnutá v Čl. 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka v Zmluvných dojednaniach
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o.. V čl. 18.1. Zmluvných

dojednaniach k zmluve je ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
pred rozhodcom

6Er/181/2008 - 33

EX 314/2008

- 9 -

v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber
jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. V čl. 18.2.1. je
upravená rozhodcovská doložka v znení: Akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením
tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou
platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným zo štyroch rozhodcov
uvedených v Zmluve, z ktorých má jeden sídlo v Bratislave, jeden v Banskej Bystrici, jeden v Martine
a jeden v Košiciach. V ďalších bodoch čl. 18 sú rozoberané podmienky spôsobu výberu rozhodcu,

podmienky rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomnosti a trov rozhodcovského konania.
V čl. 18.3. je ustanovené, že rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto Zmluvy o RÚ nebudú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní.

Cieľom vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky v Zmluve je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
jediným rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Táto

rozhodcovská doložka je vyjadrená v podobe, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostanými zmluvnýmipodmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Nakoľko sa tak stane v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu
dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy,
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, ako je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste.

Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle

ustanovenia § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho

zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný,

a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je
zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na
nesprávnu aplikačnú prax. S účinnosťou od 1.1.2008 je vo výpočte uvedená ako neprijateľná podmienka
požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto

príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy medzi oprávneným a povinnými (ku dňu 10.4.2006)
nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi
štátnym a rozhodcovský súdom, ale prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (v

exekučnom konaní oprávneným) sa musí spotrebiteľ (povinný)

6Er/181/2008 - 34

EX 314/2008

- 10 -

podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak

je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľovi

na území Slovenskej republiky, ako členskom štáte, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje
Smernica 93/13/EHS.

Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci (v zmluve zo dňa 10.4.2006), ktorá

mala založiť legitimitu pre exekučný titul v tomto exekučnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ (oprávnený) ešte pred spotrebiteľom
(povinnými) podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ (povinní)
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne najčastejšia situácia,
pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pre vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ
(oprávnený) musí mať istotu, že si ho môže do

zmluvy uvádzať. Tak vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd poukazuje

aj na ostatné podmienky, napr. na miesto rozhodcovského konania, ktoré ani zďaleka nespĺňa
požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti súdu (rozhodcovský súd je na druhom konci republiky) a opoučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym konaním niet ani zmienky.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej
doložky odporuje dobrým mravom. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy
alebo doložky, je exekučný súd povinný podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení

s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo zastaviť,
a to v celom rozsahu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a výklady súd rozhodol o zastavení
exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorší predpisov (ďalej len

Exekučný poriadok), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

6Er/181/2008 - 35

EX 314/2008

- 11 -

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1, ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Súd preskúmal uplatnené trovy exekúcie súdnym exekútor a zistil, že exekútor si uplatnil nárok na

náhradu trov exekúcie na základe časovej špecifikácie za jednotlivé úkony po 6,64 Eur za 9 hodín
v celkovej sume 59,76 Eur. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len vyhláška),
základná hodinová sadzba je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Podľa predloženej špecifikácie
exekútor vynaložil celkový čas na exekúciu v trvaní 3 hodiny po zrátaní, a to na prevzatie návrhu navykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného materiálu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie 20 min., spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 3.3.2008 a jeho expedícia
účastníkom 20 min., spracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke

(Tatra banka, a.s.) zo dňa 3.3.2008 a jeho expedícia účastníkom 20 min., spracovanie príkazu na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky účtu v banke (VÚB, a.s.) zo dňa 3.3.2008 a jeho expedícia
účastníkom 20 min., spracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky účtu v banke
(SLSP a.s.) zo dňa 3.3.2008 a jeho expedícia účastníkom 20 min., spracovanie príkazu na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky účtu v banke (Poštová banka, a.s.) zo dňa 6.10.2009 a jeho expedícia

účastníkom 20 min., spracovanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke (Poštová banka a.s.) zo dňa 6.10.2009 a jeho doručenie účastníkom konania 20 min.,
spracovanie príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a jeho expedícia účastníkom konania zo
dňa 6.10.2009 a jeho expedícia účastníkom konania 20 min. (9 hodín x 6,64 eur).

Súdny exekútor si uplatnil paušálnu náhradu v celkovej sume 19,90 Eur za úkony podľa § 14 ods. 3,
§ 15 ods. 1 písm. a), g), h), j) vyhlášky, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32

Eur, za každé zisťovanie bydliska povinného v sume 3,32 Eur, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného
v sume 3 x 3,32 Eur a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného v sume 3,32 Eur (6 x 3,32).

6Er/181/2008 - 36

EX 314/2008

- 12 -

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

V citovanom ustanovení vyhlášky, t.j. v § 15 vyhlášky, sú taxatívne vymenované úkony exekučnej
činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto
ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov podľa § 14 vyhlášky. Z
uvedeného vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky

paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a časovou odmenou podľa
§ 14 ods. 2 vyhlášky, a to aj v prípade, že sú inak označené.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyúčtovaný
úkon, prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného materiálu žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko úkon exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie

exekúcie je odmeňovaný podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky paušálnou sumou a zahŕňa v
sebe aj prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Z toho istého dôvodu súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie, za spracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke, za spracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky zrážkami zo mzdy a

za spracovanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na uvedené,
súd tieto úkony odmenil paušálnou odmenou v celkovej výške 19,92 Eur podľa § 15 ods. 1 písm.
a), b), c), d), e) vyhlášky, t.j. získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 Eur, za doručenie
príkazu na začatie exekúcie zo dňa 3.3.2008 a zo dňa 26.10.2009 sumou 2 x 3,32 Eur, za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie sumou 3,32 Eur, za doručenie exekučného príkazu sumou 3,32 Eur

a za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie sumou 3,32 Eur, 6 x 3,32 = 19,92). Súd zároveň
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky sa odmeňujú len taxatívne uvedené úkony
exekučnej činnosti a nie podľa toho, koľkým osobám sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, exekučný
príkaz a upovedomenie o spôsobe exekúcie, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon doručeniepríkazu na začatie exekúcie iba sumou 2 x 3,32 Eur, doručenie exekučného príkazu sumou 3,32 Eur a
za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie sumou 3,32 Eur.

Súd podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. h), i), j) vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume

9,96 Eur a to za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného v sume 3,32 Eur, za každé zisťovanie účtu
povinného v sume 3,32 Eur a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného v sume 3,32 Eur (3 x 3,32).

Vzhľadom na uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu v celkovej sume 29,88 Eur
(9 x 3,32 Eur).

6Er/181/2008 - 37

EX 314/2008

- 13 -

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatku.

Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky v celkovej sume 14,20 Eur ako poštovné v (3 x 0,40 eur -

žiadosť na súd, žiadosť na ODI a žiadosť na DÚ, 10 x 1,30 eur - doručovanie jednotlivých rozhodnutí
súdnehoexekútora-príkazunazačatieexekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,doručenie
exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie).

Súd exekútorovi priznal 20 % DPH vo výške 8,82 Eur podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku.
Súd teda exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej sume 52,90 Eur (29,88 +14,20 = 44,08 + 8,82

= 52,90).

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, k náhrade trov exekúcie súd zaviazal
oprávneného, nakoľko zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že si uplatnil pohľadávku v
exekučnom konaní na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, ktorý v tomto konaní
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie vzhľadom na neprijateľnú

rozhodcovskú doložku obsiahnutú v úverovej zmluve.

O trovách konania oprávneného súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko
konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku).