Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105204372
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4105204372.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/X, U. K., o vymoženie sumy 952,66 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/32/2005-27
zo dňa 5. augusta 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/32/2005-27 zo dňa 5. augusta
2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1,

§ 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa
12.03.2004 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že

splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované
za neplatný právny úkon. Preto na jeho základe nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho
záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné
konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že dohoda, ktorou
sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného
o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považuje súd

za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a
splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla
povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na
také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v
exekučnom titule. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58
ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o

neprípustnosti exekúcie a následne zastavení exekúcie. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol
tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení a uplatnení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukázal

na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúciesúdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom a preto
následne aj súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že predmetné
plnomocenstvo skúmal aj notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný

súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu
exekútorovi. Povinný mohol taktiež kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil. V odôvodnení
predmetného uznesenia súd uviedol, že Mgr. Tomáš Kušnír splnomocnenie neprijal, nakoľko v zmluve
absentuje jeho podpis. Súd dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere,

je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k uznaniu právneho záväzku Mgr. Kušnírom a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice. S
týmto tvrdením oprávnený nemôže súhlasiť, nakoľko došlo k uzavretiu plnomocenstva na základe § 31
Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou
obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je v dvoch náležitostiach.
Musí ísť o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice, pričom

okrem toho musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.
Podľa názoru oprávneného boli obidve náležitosti splnené. Možno síce uznať, že posudzovanie
vykonateľnosti notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia
súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne
preskúmanie platnosti právnych úkonov, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.

Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný
titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych
vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. V závere poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 392
ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Z uvedeného vyplýva, že predmetným

uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci nedošlo počas celého
trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia
jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.02.2005, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 02.03.2005 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 01.04.2005 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na

vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č.k. N 3147/04, NZ
75906/04 zo dňa 16.10.2004. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že notárska zápisnica je
ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t.j. jedná sa o procesno-právny inštitút, ktorý
nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku, kde
nedostatok zákonom stanovených formálnych náležitostí spôsobuje, že listina označená ako notárska
zápisnicaniejeverejnoulistinou(uktorejsasprávnosťobsahu,ktorýjevnejuvedenýpredpokladápodľa
§ 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, čo je

následne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko
je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvého stupňa sa

správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. Súd prvého stupňa správne
konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené
splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t.j. dlžník sa vopred vzdal svojho
práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške.

Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu, dokedy má byť uznaný dlh
dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so
záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Ďalej má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že povinná zmluvu o úvere vrátane
splnomocnenia uzavrela dňa 12.03.2004, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere

aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinnou. Odvolací súd v tomto
smere poznamenáva to, že povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo
obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých

predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel
práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve
oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu
v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov s povinným
neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne

neplatným právnym úkonom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvého stupňa bol povinný na zákonné prekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konaťpred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez
návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č.k. IV. ÚS
151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č.k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

Súdprvéhostupňapretosprávnenapodkladevyššieuvedenýchskutočnostípodľa §57ods.1písm.
g)Exekučnéhoporiadkuvyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekučnékonaniezastavil,nakoľkonotárska
zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre neplatné splnomocnenie
účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol vo výroku vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.