Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Vanková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212270
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113212270.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: TT-

KOMFORT s.r.o., IČO 36 277 215, so sídlom Františkánska 16, Trnava, proti odporcom: 1. A. R.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, R., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a v ústave na výkon väzby, O. XX/XX, F., 2., A. R., narodená X.X.XXXX, trvale bytom N. XX/X, R., toho
času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou pre konanie: B. C., zamestnankyňa tunajšieho
súdu, o zaplatenie 78,58 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 78,58 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 78,58 eura od 2.8.2013 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v
sume 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.4.2013 doručeným súdu dňa 29.4.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
78,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 78,58 eura odo dňa nasledujúceho
po podaní návrhu do zaplatenia.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu číslo konania 18Ro/86/2013-12 zo
dňa 30.5.2013, proti ktorému platobnému rozkazu podala včas odporkyňa 2. odpor s odôvodnením, čím

sa podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd
vo veci nariadil pojednávanie.

V odpore proti platobnému rozkazu odporkyňa 2. uviedla, že je ochotná po prepustení z výkonu trestu
dlžnú sumu splácať, nakoľko v nie je možné teraz dlžnú sumu zaplatiť, keďže sa nachádza vo výkone
trestu.

Uznesením tunajšieho súdu číslo konania 10C/20/2014-57 zo dňa 5.3.2014 bola odporkyni 2.
ustanovená podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčka, nakoľko sa súdu nepodarilo
zistiť súčasný pobyt odporkyne 2..Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Návrhom zo dňa 18.4.2013, s Odporom zo dňa
6.8.2013, výsluchom zástupkyne navrhovateľa a odporcu 1., oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to najmä so Zmluvou o nájme bytu zo dňa 23.7.1977, s Evidenčným listom pre výpočet úhrady za

užívanie bytu zo dňa 1.3.2003, so Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.2.2009 do 31.12.2012,
s Upomienkou zo dňa 1.8.2012 s doručenkou, s Dodatkom č. 10 zo dňa 31.7.2009 k zmluve o výkone
správy majetku zo dňa 16.4.2007, s Výpisom z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie R.
zo dňa 17.4.2014, s obsahom spisu tunajšieho súdu spisová značka 9C/99/2003, s obsahom celého
spisu, keď pojednával v neprítomnosti odporcu 1. podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

a zistil nasledovný skutkový stav:

Zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že o zaplatenie sumy 78,58 eura žiadajú titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie dvojizbového bytu v R. na D. ulici číslo X nachádzajúceho sa na
prízemí obytného domu, pozostávajúceho z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Nájomný vzťah k bytu
vznikol dňa 23.7.1997, kedy bola uzatvorená zmluva o nájme bytu a byt bol exekučne vyprataný dňa
9.2.2010. Odporcovia 1., 2. sú manželia a byt mali pôvodne v spoločnom nájme. O vyprataní odporcov

1., 2. z predmetného bytu bolo rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súde spisovou značkou
9C/99/2003. Odporcovia 1., 2. boli opakovane vyzývaní na vypratanie bytu po skončení konania o
vyprataní bytu vedeného pod spisovou značkou 9C/99/2003. Rozhodné obdobie, za ktoré navrhovateľ
požaduje bezdôvodné obohatenie, je od 1.2.2009 do 9.2.2010. Predtým odporcovia 1., 2. zaplatili dňa
2.2.2009 sumu 16,06 eura, ktorá bola použitá na platby za obdobie od 31.1.2009 vo výške 16,05 eura

s tým, že zvyšok z tejto sumy 0,01 eura bol odrátaný od pohľadávky. Výšku bezdôvodného obohatenia
si určil navrhovateľ na sumu 7,03 eura mesačne a jedná sa o pôvodnú výšku nájomného za tento byt,
ako i výšku nájomného, za ktorú by boli prenajímané obdobné byty v obdobnej lokalite. Odporca 1. bol
písomne vyzvaný na zaplatenie sumy 78,58 eura výzvou zo dňa 1.8.2012, avšak táto výzva mu nebola
doručená.

Odporca 1. v konaní uviedol, že nárok navrhovateľa uznáva v celom rozsahu, je ochotný ho zaplatiť,
ale v súčasnosti nemá z čoho.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 9C/99/2003 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu
číslo konania 9C/99/0003-45 zo dňa 29.1.12004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave číslo
konania 10Co 201/05-78 zo dňa 9.11.2005 bola odporcom 1., 2. uložená povinnosť vypratať byt č. X,

pozostávajúci z dvoch izieb a kuchyne nachádzajúci sa na prízemí domu č. X v R., na D. ulici do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania v
sume 207,46 eura (pôvodne v sume 6.250,-Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 78,58 eura s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vychádzajúc zo skutkových zistení bolo v prejednávanej veci nesporné, že Mesto Trnava je vlastníkom

bytového domu súpisné číslo XXX. nachádzajúceho sa na ulici D. číslo X v R., v ktorom sa na prízemí
nachádza byt číslo X, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. K. bytového domu, ako
i bytov v ňom nachádzajúcich, vykonáva navrhovateľ, ktorý bol zriadený pre výkon správy majetku
Mesta R., s poukazom na čo je navrhovateľ v predmetnom spore aktívne legitimovaný. Dňa 23.7.1997
uzavreli Správa mestského majetku Trnava ako prenajímateľ a správca obytného domu a odporca

1. ako nájomca zmluvu o nájme predmetného bytu so vznikom nájmu od 23.7.1999 na dobu určitú
do 31.3.1998. Odporcom 1., 2. ako manželom tak vznikol spoločný nájom bytu ku dňu 23.7.1997 atrval do 11.9.2001 v dôsledku opakovaného obnovovania nájomnej zmluvy. Rozsudkom tunajšieho
súdu číslo konania 9C/99/2003-45 zo dňa 29.11.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
číslo konania 10Co 201/05-78 zo dňa 9.11.2005 bolo rozhodnuté o povinnosti odporcov 1., 2. vypratať

predmetný byt z dôvodu skončenia nájmu uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Odporcovia 1., 2.
boli z predmetného bytu exekučne vyprataní dňa 9.2.2010. Výška nájomného k predmetnému bytu
predstavovala od 1.1.2003 sumu 7,03 eura mesačne.

Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Odporcovia
1., 2. užívali predmetný byt od 12.9.2001 bez právneho dôvodu, ktorým užívaním nehnuteľnosti

- predmetného bytu vlastnícky patriacemu Mestu R. bez toho, aby s ním, resp. s navrhovateľom
vykonávajúcim správu majetku Mesta R., mali uzatvorenú nájomnú, či inú zmluvu, získali odporcovi 1.,
2. bezdôvodné obohatenie. V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia
plnením bez právneho dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej
hodnoty z majetkovej sféry navrhovateľa do sféry odporcov 1., 2., spočívalo v užívaní predmetného
bytu a nedostatok právneho dôvodu na plnenie spočíval v tom, že navrhovateľ plnil neexistujúci

záväzok voči odporcom 1., 2., nakoľko navrhovateľ nebol k odporcom 1., 2. v žiadnom právnom
vzťahu, rovnako nekonal za iného. Získaním neoprávneného majetkového prospechu odporcami 1.,
2. na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi odporcami 1., 2. a
navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť
odporcov 1., 2. vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu, na úkor

koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom
konania je tak nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za užívanie predmetného bytu za obdobie od
1.2.2009 do 9.2.2010, keď navrhovateľ požadoval jej zaplatenie vo výške nájomného, za ktoré by bol
predmetný byt prenajímaný. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní predmetného
bytu bez existencie platnej nájomnej, či inej zmluvy, alebo iného titulu, resp. bez právneho dôvodu,

súd určil peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastke vynakladanej na nájomné, ktoré by nájomca
za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Napokon ani odporcovia 1., 2.
nepovažovali požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia za spornú, obaja len uvádzali, že nemajú
peňažné prostriedky na jej zaplatenie. Výška nájomného, za ktorú by navrhovateľ prenajímal predmetný
byt, je 7,03 eura mesačne od 1.1.2003, čo za obdobie 1.2.2009 do 9.2.2010 predstavuje sumu 86,62

eura (7,03 eura x 12 mesiacov + 7,03 eura : 28 dní x 9 dní). Odporcovia 1., 2. zaplatili navrhovateľovi
dňa 31.3.2009 sumu 8,03 eura, ktorú sumu 8,03 eura súd odrátal od celkovej výšky bezdôvodného
obohatenia za rozhodné obdobie 86,62 eura a výsledok je suma 78,59 eura. Z tejto sumy 78,59 eura
navrhovateľ odrátal ešte preplatok vo výške 0,01 eura z predchádzajúceho obdobia, teda žiadal v konaní
zaplatiť celkom sumu 78,58 eura. S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrhu

včastiozaplateniesumy78,58euravyhovel,keďžepovažovaluplatnenýnároknavrhovateľanavydanie
bezdôvodného obohatenia za dôvodný vychádzajúc tak zo všeobecne platnej právnej zásady, že nikto
sa nemá bez právneho dôvodu obohacovať na úkor iného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Úrok z omeškania možno priznať navrhovateľovi iba od toho času, kedy sa dlžník, t. j. odporcovi 1., 2.,
dostali do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je ustanovený
čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. V prejednávanej veci
možno za kvalifikované požiadanie odporcov 1., 2. o vrátenie bezdôvodného obohatenia považovať
doručenie návrhu, ktorý návrh bol obom odporcom 1., 2. doručený dňa 1.8.2013 a odporcovia 1., 2. sa
tak preukázateľne ocitli s plnením peňažného dlhu v omeškaní dňa 2.8.2013. Výšku úroku z omeškania
určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 5,00 % viac ako je

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 % (5,00 % + 0,75
%) ročne zo sumy 78,58 eura, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
2.8.2013 bola 0,75 %. Z uvedených dôvodov súd považoval návrh v časti o zaplatenie príslušenstva za
opodstatnený len v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 78,58 eura
od 2.8.2013 do zaplatenia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd nárok navrhovateľa o zaplatenie sumy 78,58
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 78,58 eura od 2.8.2013 do zaplatenia za
dôvdný, a preto mu vyhovel, a vo zvyšnej časti návrh zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech navrhovateľa

v zamietajúcej časti bol nepatrný. Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v sume 16,50 eura,
čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.