Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312011142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312011142.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta v trestnej veci odsúdeného Z. M., pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Levice z 05.04.2013, sp. zn. 2Pp/47/2012, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre
10.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona
zamietol návrh odsúdeného Z. M. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 1T/46/2007

zo 16.04.2008.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku a jednu z
materiálnych podmienok, avšak nesplnil ďalšiu z materiálnych podmienok potrebných na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to predpoklad, že bude viesť riadny život. Odsúdený
sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, napriek tomu, že v súčasnosti vykonáva trest za skutky
spáchané v roku 2006, opätovne v roku 2011 bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť. Z daného

vyplýva, že tresty uložené mu v minulosti neviedli u neho k náprave a je tu predpoklad zvýšeného
rizika recidívy odsúdeného. Odsúdený pred výkonom trestu nemal trvalé zamestnanie, počas výkonu
trestu neprejavil záujem o absolvovanie rekvalifikačného kurzu a preto predložené čestné vyhlásenie o
možnom zamestnaní odsúdeného, v prípade jeho podmienečného prepustenia, sa javí byť ako účelové.
Nemožno preto od neho očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody povedie riadny život a je potrebné k dosiahnutiu výchovného účelu trestu, aby odsúdený

vykonal celý mu uložený trest. Nepriaznivý zdravotný stav odsúdeného nie je dôvodom na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a jeho zdravotný stav je možné liečiť v príslušnom zariadení
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený, ktorú do dňa konania
neverejného zasadnutia neodôvodnil.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia. Citovaným postupom
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že zistenia a právne úvahy súdu
prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o
tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok podmienečného

prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z
odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba
poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

Taktiež ako súd prvého stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani skutočnosť, že odsúdený i napriek

tomu, že mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, opakovane sa dopúšťal ďalšej
trestnej činnosti (i po uloženom treste, z ktorého teraz žiada podmienečné prepustenie), nevyhýbal
sa protiprávnemu konaniu. Preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený
vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, i
vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti odsúdeným.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).