Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2009

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/108/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5603899641
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2009:5603899641.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu R.. S. G., bytom v Y. W., I. F.. M. XXXX/XX, právne

zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Hencovským, Advokátska kancelária JUDr. Anton Hencovský
& spol., Františkánska 3, Košice proti žalovanému v 1. rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom
vBratislave,Dostojevskéhorad4,IČO:00151700aprotižalovanémuv2.radeŠ.N.T.,Z.Z.XXX,právne
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Daránim so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 32, o mimoriadne
zvýšenie náhrady škody, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 965,68 eur s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká táto povinnosť v rozsahu poskytnutého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

O náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal svojou žalobou po jej zmenách, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie
istiny 74.366,32 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia
povinnosť druhého žalovaného a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa
31.10.2002 pri dopravnej nehode žalovaný v 2. rade ako vodič osobného motorového vozidla značky
Škoda120Lev.č.LM258AIprivychádzanízvedľajšejcestynahlavnúcestuodbočovaldopravavsmere
svojej jazdy, obchádzajúc chodcov na svojej pravej strane. Prešiel na ľavú stranu do protismeru, kde

došlo k jeho zrážke s cyklistom - žalobcom. Za tento skutok bol žalovaný 2. v trestnom konaní Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/67/03 trestným rozkazom zo 16.5.2003 uznaný za vinného z trestného
činu ublíženia na zdraví. Žalobca poukázal na zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a na § 15 ods.
1zák.č.381/2001Z.z.,podľaktoréhonáhraduškodyuhrádzapoškodenémupoisťovateľ.Poisťovateľom
osobného motorového vozidla zn. Škoda 120 L ev.č. LM 258 AI bola v čase dopravnej nehody na
základe poistnej zmluvy č. 1000418781 Slovenská poisťovňa, a.s., u ktorej došlo od 1.1.2003 k zmene

obchodného mena na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Ošetrujúci lekár žalobcu dňa 10.3.2003
vypracoval posudok o bolestnom na 527,25 bodov a dňa 27.2.2004 posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia na 452,75 bodov. Žalobca bol po dopravnej nehode hospitalizovaný na traumatologickom
oddelení NsP Lipt.Mikuláš. Podrobil sa bolestivému odčerpávaniu krvi a vody z pľúc cez chrbát, dvakrát
punkcii cez chrbát do pľúc, ktorá je z medicínskeho hľadiska považovaná za operačný zákrok. Po 3
dňoch bol jeho zdravotný stav výrazne zhoršený, čo sa prejavilo v dusení sa, výrazných problémoch s
dýchaním a komunikáciou s okolím. Krvácanie bolo zastavené až v priebehu niekoľkých dní, kedy bolopätovne dva týždne hospitalizovaný na traumatológii. Počas liečby v nemocnici bol žalobca pripútaný
na lôžko, pociťoval silné bolesti, užíval lieky (Tramal). V prvých dvoch týždňoch od úrazu absolvoval 30
RTG vyšetrení. Na vlastnú žiadosť bol prepustený do domáceho liečenia, počas ktorého bol výrazne

obmedzený v bežných činnostiach (obliekanie, jedenie), v pohybe a vo vykonávaní osobnej hygieny.
Prvých 6 týždňov v domácom liečení mohol odpočívať a spať len v sede v kresle, neskôr len na pravom
boku. Pri otočení sa na ľavý bok pociťoval bolesti v hrudníku a v ľavom ramene. Pretrvávali bolesti a
ťažkosti pri dýchaní, pociťovanie tlaku na zdeformovanej ľavej časti hrudníka. Dôsledkom problémov so
spánkom bola únava a bolesti hlavy. Žalobca bol nútený užívať primerané analgetiká a lieky na spanie.

Tieto problémy sťažovali priebeh rekonvalescencie. Na lepšie zhojenie kľúčnej kosti nosil korzet. Veľmi
bolestivá bola elektroliečba, podrobil sa rehabilitáciám aj vo forme rehabilitačných cvičení. Vzhľadom na
rozsah a závažnosť poškodenia zdravia žalobcu pri dopravnej nehode, s ohľadom na pretrpenú bolesť,
strádanie z obmedzenia pohybu, sťaženie jeho zdravotnej pohody je žalobca toho názoru, že ide o
prípad hodný osobitného zreteľa a uplatnil si nárok na odškodnenie za bolesť vo výške 45-násobku
základného bodového hodnotenia, teda v sume 1.423.575,-Sk (527,25 bodu x 60,-Sk =31.635,-Sk x 45 ).

Do doby dopravnej nehody žalobca aktívne športoval a pôsobil ako tréner stolného tenisu s licenciou,
20 rokov pôsobil ako tréner prvoligového oddielu VA Liptovský Mikuláš a od roku 2002 ako tréner SOU
Lipt.Mikuláš.Naaktívnomstupniprevádzalcyklistikualyžovanieakodoplnkovéšporty,zúčastňovalsaaj
cyklistických súťaží. Súčasný zdravotný stav žalobcovi neumožňuje pokračovať v akejkoľvek športovej
činnosti pre výrazné a sústavné bolesti pri záťaži v ľavom ramene a ľavej časti hrudníka pri hlbšom

nadýchnutí, ktoré je pri športe nevyhnutné. Žalobca pociťuje bolesti v hrudníku aj pri spánku na ľavom
boku, preto sa v noci často budí. Cez deň je malátny, podráždený, nervózny a trpí značnými bolesťami
hlavy. Sprievodným javom toho sú aj bolesti žalúdka. Narušený biorytmus žalobcu má vplyv na jeho
pracovný výkon. Pred úrazom žalobca naplno a finančne veľmi efektívne vykonával živnosť (informačná,
poradenská a konzultačná činnosť v oblasti školstva a vzdelávania); v súčasnosti ju vykonáva len v

obmedzenom rozsahu, lebo mu to neumožňuje jeho fyzický ani psychický stav. Po psychickej stránke
musel vyhľadať pomoc odborníka, nakoľko sa stal bojazlivým (úzkostným) pri pohybe na ceste, nikomu
neverí a nedôveruje. V značnej miere musel obmedziť cestovanie súkromným motorovým vozidlom,
nevie sa zbaviť spomienok na úraz, máva zlé sny. Trvalé následky úrazu sa prejavujú aj po estetickej
stránke, deformácia hrudníka a kľúčnej kosti je zjavná na prvý pohľad. Žalobca sa hanbí v lete chodiť bez

trička. V osobnom živote k zmene došlo v tom smere, že žalobca nie je taký výkonný ako pred úrazom pri
všetkej manuálnej činnosti a pomoci v rodine pre obmedzené dýchanie. Uplatňuje si preto 45-násobok
základného bodového hodnotenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, teda čiastku 1.222.425,-
Sk (452,75 bodu x 60,-Sk = 27.165,-Sk x 45). Žalobca má za to, že sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa vzhľadom na absolútnu nemožnosť športovania, obmedzenia pri výkone namáhavých činností

a nemožnosť plnohodnotného realizovania jeho osobnosti.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2003 k podanej žalobe uviedol, že
na základe hlásenia poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaným 2. doručenému poisťovni 19.2.2003 bola
žalobcovi poskytnutá z titulu bolestného čiastka 30.847,50 Sk v zmysle lekárskeho posudku z

10.3.2007 vypracovaného na 514,125 bodu. Bolesť má nemateriálnu psychickú zložku, preto priznanie
odškodnenia závisí od zistenia, či v organizme poškodeného nastali objektívne zistiteľné zmeny
vyvolané zranením a či pri liečení alebo odstraňovaní následkov spôsobili bolesti. Základná bodová
sadzba hodnotenia bolestného 341,25 boda po úprave v zmysle zásad vyhl. č. 32/65 Zb. v platnom
znení je zvýšená na 527,25 bodu, správne na 514,125 bodu. Základný počet bodov je 341,25. Zo strany

lekára nebolo využité oprávnenie dané vyhláškou č. 32/65 Zb. zvýšiť bolestné na dvojnásobok. Nie
je možné automaticky prípad zahrnúť pod ust. § 7 ods. 3 označenej vyhlášky. Nie je dôvod zvyšovať
bolestné nad sumu ustanovenú v ods. 2 (72.000,-Sk), nakoľko hodnotenie bolestného je vysoko pod
stanovenou hranicou (len 30.847,-Sk). Z obsahu škodového spisu vyplýva, že žalobca v čase dopravnej
nehody viedol neosvetlený bicykel, prípad je potrebné posudzovať podľa § 441 Občianskeho zákonníka

a vyporiadať sa aj so zavinením žalobcu.

V písomnom vyjadrení z 22.4.2004 žalovaný v 1. rade uviedol, že určenie základného počtu bodov
podľasadzbystanovenejvovyhláškeprimeranezohľadňujepovahunásledkovtoho-ktoréhopoškodenia
zdravia. Závažnosť určitého druhu poškodenia zdravia nemôže byť prípadom hodným osobitného
zreteľa, keďže diferenciácia pre jednotlivé prípady je predmetom odborného posúdenia ošetrujúceho

lekára. Každé závažnejšie poškodenie zdravia má následný negatívny vplyv na výkon činnosti,ktoré poškodená osoba pred poškodením zdravia vykonávala. Nemožno v žalobcom uvádzaných
skutočnostiach vidieť skutočnosti, ktoré by zakladali posudzovanie prípadu žalobcu ako prípadu
osobitného zreteľa. Pri opačnom postupe by musela byť takmer každá osoba charakterizovaná ako

prípad hodný osobitného zreteľa. Ustanovenie § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/65 Zb. dáva predpoklad pre
zohľadnenie osobnosti poškodeného. Vytvára pre posudzujúceho lekára možnosť zohľadniť nielen
objektívny lekársky zistené poškodenie zdravia, ale aj osobitosť spočívajúcu v subjektívnych, iných
ako medicínskych skutočnostiach života poškodeného. V prípade žalobcu možno tieto skutočnosti
zohľadniť a následne primerane odškodnenie zvýšiť na dvojnásobok sumy zodpovedajúcej základnému

bodovému hodnoteniu. Miera sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu nie je tak intenzívna, že by
bolo možné čo i len uvažovať o prípade žalobcu ako prípade hodného osobitného zreteľa. Na základe
predloženého lekárskeho posudku bola z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia poukázaná žalobcovi
suma 22.583,-Sk (za 376,375 bodov). Posudok ohodnocujúci sťaženie spoločenského uplatnenia
najzávažnejšiu položku č. 252 hodnotí len počtom bodov 300 z celkového rozpätia 100 až 600 bodov,
ostatné položky sú hodnotené ľahkým stupňom.

V písomnom podaní zo dňa 25.5.2004 žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že suma požadovaná
v žalobe je adekvátnym odškodnením za vylúčenie žalobcu zo spoločenského, kultúrneho, pracovného,
rodinného a športového života. Odškodnenie zranení vo výške dvojnásobku podľa §-u 6 ods. 2 vyhlášky
č. 32/65 Zb. je nedostatočné. Tento právny predpis bol novelizovaný naposledy pred štyrmi rokmi,
odkedy došlo k zmene výšky príjmov obyvateľstva aj nákladov spojených s liečením, na čo legislatíva

nedokáže pružne reagovať. U žalobcu došlo k takmer úplnej strate pracovných príležitostí. Nie je
schopný vykonávať činnosti, ktoré mu pred nehodou prinášali potešenie a radosť zo života. Žalovaný
v 1. rade nesprávne uviedol výšku bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 376,75
bodu, podľa posudku z 27.2.2004 mu bol priznaný počet bodov 452,75.

Tunajší okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.3.2007, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a

2. rade na solidárne zaplatenie istiny 151.420,50 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaných v 1. a
2. rade zaviazal na solidárnu náhradu trov konania žalobcu, na solidárnu náhradu trov konania štátu a
na solidárne zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného v 1.
rade Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 7Co/251/2007 zo dňa 06.02.2008 napadnutý rozsudok vo
výroku, ktorým žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu nad

128.824,50 Sk, ako aj vo výrokoch o zamietnutí žaloby, o náhrade trov prvostupňového konania, trov
štátu a zaplatením súdneho poplatku zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa. Rozsudok vo výroku o zaviazaní
žalovaných v 1. a 2. rade na solidárne zaplatenie 128.824,50 Sk zostal nedotknutý. Opätovne tunajší
okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/108/2003-280 zo dňa 19.06.2007, ktorý Krajský
súd v Žiline uznesením zo dňa 18.03.2009 č.k. 7Co/214/2008-329 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd vo svojich záveroch poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je
zrejmé, na základe ktorých skutkových okolností dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Poukázal na
to, že zodpovednosť žalovaného 2. je daná podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. a pasívna vecná legitimácia
žalovaného v 1. rade § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. ako priamy nárok poškodeného na náhradu
škody voči poisťovni. Ide o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, proti každému z

nich z iného právneho dôvodu. Žalovaní majú postavenie samostatných spoločníkov a jedným súdnym
rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi (poškodenému). Vo
výroku rozhodnutia musí byť však vymedzený vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

Na pojednávaní dňa 30.6.2004 žalobca uviedol, že v deň dopravnej nehody išiel bicyklom z obce

Jakubovany do Lipt.Mikuláša po ceste II. triedy, mal zapnuté čelné halogénové svetlo na bicykli, zadnú
časť bicykla mal osvetlenú červeným blikajúcim svetlom. V Beňadikovej na vedľajšej ceste zazrel
motorové vozidlo. Po ľavej strane žalobcu išlo niekoľko osôb. Asi 20 - 30 metrov od križovatky vozidlo
prudko vyrazilo a čelne sa so žalobcom v protismere zrazilo. Vozidlo mu narazilo do chrbta prídavným
halogénovým reflektorom vytŕčajúcim na prednej maske, ktorý sa rozbil. Mal zlomených 7 rebier, lopatku

aj kľúčnu kosť. Vodič tvrdil, že obchádzal chodcov. Nie je pravdivé tvrdenie vodiča o tom, že žalobca
nemal rozsvietené svetlo. Svetlo po nehode zostalo na zemi, išlo o silné halogénové svetlo. Desať minút
pred nehodou ho videla S. G. z Y.. T., s ktorou sa bavili o kvalite osvetlenia bicykla. Po nehode bol
bicykel zdemolovaný, odpredal ho za zostatkovú cenu do Ostravy aj s odtrhnutým svetlom. Z miestanehody ho zobrala dcéra pani G., ktorá sa vracala autom domov. Išlo o snímateľné svetlo, ktoré sa dalo
použiť aj ako baterka. Všetko bolo u pani G., on sa tam bol potom pozrieť a bolo tam aj svetlo. Späť
sa namontovať nedalo, lebo bol odtrhnutý držiak. Po nehode žalobca zostal ležať na zemi, okolo sa

nachádzaliľudia,ktorízabezpečilijehoodvozdonemocnice.ZtraumatológiebolprevezenýnaARO,kde
bol asi 4 dni, potom ho opäť previezli na traumatológiu. Keď prestal krvácať z pľúc, žiadal o prepustenie
do domáceho liečenia. Bol zoslabnutý, nemohol chodiť, bral utišujúce prostriedky na bolesť a spanie. Po
Vianociachurobilpokusyoležanienapravejstrane,nesmelmeniťpolohu,priotočenícítilbolesť.Navyše
sa pridružila sústavná bolesť hlavy, ktorú nikdy predtým nepociťoval. Vysvetľoval si to vysokým počtom

RTG vyšetrení (počas dvoch týždňov asi 30krát), neskôr zistil, že bolesti hlavy sú výsledkom nesprávnej
životosprávy a porúch spánku. Po dvoch mesiacoch začal rehabilitačne plávať a posilňovať. Chodil aj
na elektroliečbu, ktorá mu stav zhoršila. Má deformovanú kľúčnu kosť, zle zrastené rebrá, zostala mu
bolesť kĺbu ľavého ramena. Asi 6 týždňov kvôli zlomeninám rebier kľúčnej kosti bol spútaný remencami,
čo bolo najhoršie pri prezliekaní a vykonávaní hygieny. Remence mu odierali telo, tak ich nosil na tričko.
Jazvy mu zostali nepatrné, odležaniny nemal. Z nemocnice bol prepustený na vlastnú žiadosť, lebo

sa mohol postaviť na nohy, prejsť na WC, čo mohol vykonávať aj doma. Práceneschopnosť skončil
7.4.2003 a snažil sa športovať. Má obmedzené možnosti. Bojí sa chodiť po hlavných komunikáciách na
bicykli, stále je v strehu. V minulosti absolvoval vysokohorské túry vo Vysokých Tatrách, v súčasnosti
môže absolvovať len turistické prechádzky, v ruksaku nemôže nosiť ťažšie veci, lebo je tam tlak zo
záťaže a nemá ani kondíciu. Pri dlhodobej záťaži ho bolí ramenný kĺb ľavej ruky aj 3-4 dni. Predmetom

jeho živnostenskej činnosti bolo doučovanie študentov na prijímacie pohovory na vysoké školy. Pred 5
alebo 6 rokmi napísal 8 odborných textov, ktoré predával a poskytuje konzultačnú činnosť a doučovanie.
Korešponduje s 970 strednými školami. Čo sa týka stavu pred nehodou, tento rozsah sa nezúžil; počas
liečenia stratil kontakty. Hlavná sezóna sa pre neho začala v jeseni alebo v zime a trvala do júna. V
dôsledku nehody mu sezóna unikla, stratil konkurencieschopnosť. Až po roku sa mohol ozvať školám,

v súčasnosti má okolo 1000 až 1070 žiakov. Rozsah vykonávania jeho živnosti je obmedzený v tom, že
si vezme len toľko študentov, koľko si trúfne, nemôže pracovať celý deň. Má nepretržité problémy so
spánkom, často sa budieva. V súčasnosti absolvuje celkom úspešnú psychiatrickú liečbu. Lieky berie v
noci, ale cez deň je malátny, čo sa prejavuje aj na znížení jeho výkonu. Motorové vozidlo predal, teraz
si zakúpil nové, ešte má strach. Stolnému tenisu sa venoval v rokoch 1977 až 1997, v čase dopravnej

nehody sa mu aktívne nevenoval. Je registrovaný na SOU Lipt.Mikuláš, kde po nehode stolný tenis
hrať skúsil. Snažil sa trénovať, ale niečo sa stalo s ramenom, aj keď hrával pravou rukou, mal bolesť.
Približnevčasovomrozpätírokov1985až2000vykonávalfunkciupredsedušportovo-technickejkomisie
Okresného výboru stolnotenisového zväzu v Lipt.Mikuláši. V čase dopravnej nehody vykonával funkciu
predsedu Klasifikačnej komisie výkonného výboru Slovenského stolnotenisového zväzu v Bratislave,

ktorú vykonáva doposiaľ. Ocenenia za výkon tejto športovej činnosti v súťažiach nezískal asi od roku
1990.Cyklistikesanevenovalprofesionálne,neboloficiálneregistrovanývžiadnomcyklistickomoddiele,
absolvoval cyklistiku s cyklistickými skupinami z Lipt. Mikuláša. Nezúčastňoval sa pretekov alebo súťaží.
S cyklistami nebol napriek tomu, že mu bol daný rozpis podujatí CTO Iskra Lipt.Mikuláš na rok 2004, lebo
nemákondíciu.Lyžovaniusavenovalaktívnevrokoch1980až1990,včasenehodytobolorekreačne.V

domácnosti vykonáva všetky práce v medziach možností, teda kde nedochádza k záťaži (povysávanie,
umytie riadu). V súčasnosti sústavnú bolesť nepociťuje. V začiatkoch mal bolesť aj pri sedení a písaní.
Negatívne pociťuje zmeny počasia, ale tabletky od bolesti neužíva. Občas chodieva plávať. Súčasné
bolesti hlavy sa po 3 mesiacoch upravili. V oblasti hrudníka pri pohybe, keď nie je veľká záťaž, problémy
nemá. Má pocit zníženia kapacity pľúc. Vo veku 60 rokov musel zmeniť štýl svojho života, čo je obrovský

zásah. V kúpeľoch po nehode nebol, chcel by ísť k moru. Lekár mu odporučil plávanie. Na pojednávaní
15.11.2005 žalobca uviedol, že neustále absolvuje liečbu psychického stavu. Zanechal definitívne šport,
tenis aj cyklistiku, lebo bol stále v strachu a vrátil viac unavený ako oddýchnutý. Jeho profesionálna
činnosť učiteľa vyžaduje koncentráciu a pohodu. Zdravotný stav - nedostatok kondície a psychickej
stability mu nedovoľuje vykonávať činnosť trénera stolného tenisu. Bicykel skúšal po nehode, tento

rok to nechal hlavne kvôli psychickým problémom. V prírode cyklistiku neskúšal, odjakživa sa venoval
cyklistike cestnej. Nedostatok kondície je dôsledkom toho, že nešportuje. V čase dopravnej nehody mal
na bicykli najazdených 7000 km. Keby bol športoval doposiaľ, najazdil by v súčasnosti, vzhľadom na
svoj vek, možno 5000 km.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že vo vydanom trestnom rozkaze sa neprihliada na

poľahčujúcu okolnosť, akou je osvetlenie alebo neosvetlenie bicykla žalobcu. V trestnom konaní jedine
svedok M. L. uviedol, že u žalobcu nesvietilo svetlo. Ide o účelové tvrdenie, keďže tento svedok je vosobnom vzťahu so žalovaným v 2. rade. V zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody je uvedené,
že žalobca bol riadne osvetlený. Ide o zápisnicu spísanú príslušníkmi polície. Nie je možné prihliadať
na aplikáciu § 450 Občianskeho zákonníka. Je tu otázka povinného zmluvného poistenia. Nová právna

úprava odvádza cenu bodu od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale žalovaný nárok nie
je odôvodnený iba zvyšovaním životných nákladov. Je neprípustným analogické vzťahovanie právnej
úpravy účinnej od 1.8.2004 na tento prípad. Tramal patrí do skupiny opiátov ako najťažšie analgetikum,
čo je medicínska otázka. Súd je povinný prihliadať na všetky okolnosti, napr. aj dĺžku liečenia, počet
liečebných úkonov, rehabilitáciu. Žalovaný v 2. rade spôsobil poškodenie zdravia žalobcu, jeho poistný

vzťah so žalovaným v 1. rade žalobcovi nemôže byť na ujmu.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaniach poukázal na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre mimoriadne zvýšenie náhrady škody. Poukázal na výpovede svedkov z trestného konania, podľa
ktorých bicykel žalobcu nebol osvetlený, takže je potrebné skúmať aj spoluzavinenie žalobcu na
vzniknutom poškodení zdravia. Zvýšenie náhrady za bolesť je možné podľa platnej judikatúry iba pri
stavoch mučivých bolestí a mučivých útrap. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza

do úvahy v prípadoch, keď športové, spoločenské a iné aktivity poškodeného boli mimoriadne a na
vysokej úrovni, čo nevyplýva z tvrdení žalobcu. Poukázal na § 450 Občianskeho zákonníka na strane
škodcu. Súd sa pri každom rozhodovaní musí zaoberať otázkou spolu zavinenia a otázkou použitia
tohto zákonného ustanovenia. Podľa novej právnej úpravy je maximálna výška odškodnení stanovená,
v čase nehody bola hodnota jedného bodu 250,-Sk. Podľa znaleckého posudku je žalobca v športovej

činnosti obmedzený, ale nie úplne vylúčený. Venuje sa plávaniu ako športu, ktorý mu vyhovuje. Znalecký
posudok nekonštatoval u žalobcu vážnu duševnú poruchu. Žalobca môže vykonávať fyzickú prácu
ľahšiu, nie ťažšiu. Nie je absolútne vylúčený zo spoločenského života a pracovného uplatnenia. Počas
liečebného procesu mu neboli podávané opiáty, ale analgetiká. Zvýšenie bolestného nenáleží pri
podávaní analgetík. Zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 je možné vtedy, ak nezaberá ani opiátová liečba a

poškodený trpí mučivými bolesťami dlhší čas. Došlo k oneskorenému hláseniu poistnej udalosti, podľa
prezenčnej pečiatky žalovaného v 1.rade 19.2.2003. Teda žalovanému 1. vzniká nárok na plnenie až
do výšky 100% vrátane toho, čo by bolo v tomto konaní priznané, voči poistenému.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v deň dopravnej nehody obchádzal 4 chodcov, prešiel
do protismeru a zabrzdil. Žalobca, ktorý išiel oproti nemu, do neho narazil. Na polícii v strese povedal, že

žalobca bol osvetlený. Po nehode bicykel zostal v poriadku, neboli na ňom rozbité svetlá, hoci mal svetlo
vpredu aj vzadu. Pamätá si to dobre. Svetlá boli na baterky. Poukázal na svoje sociálne pomery, býva
so svojou starou matkou-dôchodkyňou v jej dome. Nemá vyživovacie povinnosti. Okrem tejto dopravnej
nehody inej účastný nebol, nedopustil sa žiadneho dopravného priestupku. Do nemocnice za žalobcom
ponehodeišlajehostarkánajehožiadosť. Allianzuspláca75.000,-Skvmesačnýchsplátkachpo1.000,-

Sk. Ide o úhradu 20% zo sumy 340.000,-Sk vyplatených žalobcovi. Od 15.2.2006 je nezamestnaný, nie
je evidovaný na úrade práce. Nájde si brigádu, pomáha mu jeho stará matka.

Svedok M. L. vo svojej výpovedi uviedol, že si vzhľadom na časový odstup bližšie okolnosti dopravnej
nehody nepamätá. Bol vypočúvaný po dopravnej nehode políciou s istým časovým odstupom. Osobu
cyklistu bližšie nevidel, vyšiel spoza nich, teda boli k nemu chrbtom. Na bicykli po nehode ho neupútalo

nič. Pamätá si z neho blikajúce alebo svietiace zadné červené svetlo. Keď ich cyklista obchádzal,
nevšímal si jeho svetelné pomery. Nevie, či predné svetlo po nehode bolo alebo nebolo zasvietené, ani
či bol cyklista osvetlený pred nehodou. Po oboznámení s jeho výpoveďou z trestného spisu 3T/67/2003,
kde uvádzal, že keď videl bicykel zvalený na zemi, tak nebolo na bicykli zasvietené žiadne svetlo pred
súdom uviedol, že sa mu zdá, že svetlo bolo zasvietené tak, ako povedal.

Svedkyňa X. L. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie, ako došlo ku kolízii medzi autom a cyklistom. Otočili
sa na buchot, ktorý bol za nimi. Cyklista ležal na zemi zranený. Bicyklu pozornosť nevenovala. Nevie
posúdiť, či bol bicykel osvetlený, alebo nie.

Svedok Ľ. L. vypovedal, že auto sa zrazilo s cyklistom, bolo potrebné poskytnúť pomoc. K osobe cyklistu
uviedol, že tadiaľ chodieval často, poznal z videnia jeho tvár. Mal závodnícky bicykel. Pri dopravnejnehode bola tma, bicykel zostal na ceste. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či bicykel bol alebo nebol
osvetlený.

Svedkyňa X. V. vo svojej výpovedi uviedla, že po náraze zistili, že na zemi ležal cyklista a vedľa neho

bicykel. Pozerali, čo sa stalo. Nepamätá si o aký bicykel išlo, ani kde zostal ležať. Nevie, či bol po nehode
bicykel osvetlený alebo nie. Je to už dávno. Nebola si istá svetlom a to na polícii vravela. Po oboznámení
s časťou svojej výpovede v trestnom konaní zo 17.3.2003 uviedla, že môže byť, že to takto hovorila.
Naozaj si to nepamätá.

Svedkyňa S. G. vo svojej výpovedi uviedla, že v deň dopravnej nehody bol žalobca u nej v mieste
bydliska, zapol si svetlá a odišiel. Asi o 20 minút jej telefonovala dcéra S. N., ktorá sa vracala z Viedne,

že žalobca mal dopravnú nehodu. Od svedkyne žalobca odchádzal asi po 20:00 hod. Na bicykli mal
halogénovésvetlázakúpenéasidvamesiacepredtým,pretožejazdievalvečer.Vpredumaljednosvetlo,
vzadu tiež jedno. Predné svietilo bielou, zadné červenou farbou. Kázala svojej dcére nech pozbiera
bicykel aj svetlá, lebo boli nové. Od žalobcu vie, že len za nabíjačku zaplatil 1.000,-Sk. Bicykel bol u nich
na pôjde, dokiaľ si ho nevyzdvihol po návrate z nemocnice žalobca. Svetlá boli uložené v igelitovej taške,

tiež ich odovzdali žalobcovi. Predné svetlo bolo obdĺžnikového tvaru a rozmery mohlo mať tak 5 x 10 cm.

Svedok podp. G. I. vo svojej výpovedi uviedol, že sa mu zdá, že na bicykli boli svetlá, alebo už
boli na zemi, vpredu bolo biele neprerušované svetlo. Funkčnosť svetiel neskúmal; nevie, či neboli aj
poškodené. Nepamätá si, či videl, že svetlá na bicykli svietia. Pokiaľ je vo vyšetrovacom spise uvedené,
že cyklista je osvetlený, nevie, či zdrojom tejto informácie boli svedkovia alebo sa priamo rozprával

s cyklistom. Pod verejným osvetlením sa má na mysli fungujúce verejné osvetlenie. Údaje uvedené
v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody sú založené na informáciách od jej účastníkov, alebo
od svedkov. To znamená, že policajt sa pýta vodiča, či mal napr. zapnuté diaľkové alebo stretávacie
svetlá. Postup pri dopravných nehodách je taký, že si bicykel prevezme buď niekto z rodiny, alebo niekto
z náhodných účastníkov, kto býva v okolí, alebo ho vezmú na policajné oddelenie a následne vydajú

majiteľovi. Keď preberá bicykel niekto z príbuzných, málokedy sa o tom spisuje záznam. V prípade
uskladnenia bicykla u osoby bývajúcej v okolí miesta dopravnej nehody si polícia poznamená, u koho
sa bicykel nachádza. Hodnotnejší bicykel by nevydali niekomu, kto o sebe tvrdí, že je priateľom cyklistu.

Z vyššie označených výpovedí žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, svedka W.. W.
N., zo znaleckého posudku a výpovede súdneho znalca B.. X.. W.. X. W., B.., z fotokópie lekárskeho

posudkuošetrujúceholekáraW..W.N.z10.3.2003a27.02.2004,zozhravedenchsvedeckýchvýpovedí
M. L., X. L., Ľ. L., X. V. F. S. G.Č., B.. G. I., ako aj z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp.zn.
3T/67/2003 je preukázané, že žalovaný v 2. rade bol trestným rozkazom zo 16.5.2003, právoplatným
26.6.2003,uznanýzavinnéhozospáchaniaťažkejujmynazdravíznedbanlivostipreporušeniedôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,

2 Tr. zák. Skutku sa dopustil 31.10.2002 asi o 20.10 hod. pri vedení osobného motorového vozidla zn.
Škoda 120L ev. č. LM 258AI v obci Beňadiková, okr. Lipt.Mikuláš tak, že pri vychádzaní z vedľajšej cesty
na hlavnú odbočoval doprava v smere svojej jazdy. Pri obchádzaní skupiny chodcov na pravej strane
v smere jazdy prešiel na ľavú stranu tak, že jazdil v protismere a zavinil zrážku s cyklistom R.. S. G.,
ktorý prichádzal po jeho pravej - správnej strane zo smeru obce Lipt.Ondrej. Cyklista utrpel zranenia,

v dôsledku ktorých bol obmedzený v obvyklom spôsobe života a práceneschopný od 31.10.2002 do
7.3.2003. Z obsahu tohto spisu je preukázaným, že žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi 14.2.2003
uviedol,žecyklistanemalzapnutésvetlonabicykli,pouličnéosvetlenievtomúsekunesvietilo.Pozrážke
mu uviedol V. U. z Beňadikovej, že cyklista ho skoro prešiel na bicykli a on na neho zakričal, prečo
nemá pustené svetlo. Cyklista zastal a povedal mu, že pred dedinou spadol a svetlo mu nefunguje,

poprosil ho o pohár vody. Žalobca 14.2.2003 vo svojej výpovedi uviedol, že išiel na osvetlenom bicykli,
pred zrážkou sa nikde nezastavoval, ani nestretol žiadneho chodca v dedine, taktiež pred zrážkou
nespadol, nikomu nehovoril, že mu nesvieti reflektor, od nikoho si nepýtal vodu. Právo na náhradu škody
si uplatnil 12.3.2003 z titulu bolestného vychádzajúc z bodového hodnotenia úrazu lekárom. Svedkyňa
X. V. 17.3.2003 vo svojej výpovedi uviedla, že po náraze videla zranenú osobu ležiacu na zemi pri aute

na pravej strane vozovky. Nevšimla si, že by bicykel bol nejako osvetlený. Zdá sa jej, že v tom čase
nebolo miesto nehody osvetlené pouličným osvetlením, nie si je istá. Svedok M. L. 14.3.2003 uviedol,že keď videl bicykel zvalený na zemi, nebolo na ňom zasvietené žiadne svetlo. Zo zápisnice o obhliadke
miesta dopravnej z 31.10.2002 súd zistil, že v čase ohliadky miesta dopravnej nehody bola tma, verejné
osvetlenie. Medzi osobným motorovým vozidlom a bicyklom sa nachádzajú úlomky skla z predného

reflektoru osobného motorového vozidla. Majiteľom motorového vozidla bol V.I. N., M. N. XXX, číslo
poistenia v Slovenskej poisťovni je 10000418781. V čase ohliadky miesta DN cyklista osvetlený, OMV
osvetlené. Pokiaľ následne na pojednávaní na tunajšom okresnom súde vo veci 13C/108/2003 svedok
M. L. tvrdil (ako je uvedené vyššie), že si pamätá blikajúce alebo svietiace zadné červené svetlo bicykla,
na ktorom ich cyklista obchádzala a nevie či predné svetlo bolo po nehode alebo nebolo zasvietené,

ani či bol cyklista osvetlený pred nehodou, po oboznámení so svojou výpoveďou z trestného spisu
uvádzal, že sa mu zdá, že svetlo bolo zasvietené tak, ako povedal. Svedok Ľ. L.Č., ani svedkyne X.
V. F. X. L. (ktorých výpovede sú uvedené vyššie) sa v občianskom súdnom konaní nevedeli vyjadriť
k otázke, či bol po nehode bicykel osvetlený alebo nie. Po zhodnotení týchto svedeckých výpovedí
každej jednotlivo aj všetkých v ich vzájomnej súvislosti spolu s výpoveďami žalobcu a žalovaného 2.
poskytnutých v trestnom konaní v čase po dopravnej nehode (17.03.2003) a na súdnom pojednávaní s

odstupom niekoľkoročného časového úseku znižujúceho úplnosť pamätaného mal súd za preukázané,
že žalobcov bicykel bol v čase dopravnej nehody riadne osvetlený. Súd pritom vychádzal aj z výpovede
S. G., ktorú navštívil žalobca v deň dopravnej nehody, keď podľa jej tvrdenia si pri odchode si zapol
svetlá. Je nelogickým, aby žalobca po investovaní nie malých finančných prostriedkov do špičkového
osvetleniabicykla(čobolonespornýmmedziúčastníkmikonania)totoosvetlenieprevlastnúbezpečnosť

ako skúsený dlhoročný cyklista nepoužíval. Súd prihliadal aj na svedeckú výpoveď podp. G. I., ktorý
ako policajný orgán vykonával prvotné vyšetrovacie úkony bezprostredne po nehode na mieste samom
a uviedol do zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, že bicykel bol osvetlený. Uvedenie takejto
informácie do zápisnice o ohliadke miesta činu vzhľadom na váhu tohto dokumentu považoval súd tiež
za dokazujúce skutočnosť, že žalobca mal bicykel v čase dopravnej nehody osvetlený. Po takomto

zhodnotení dôkazov súd už považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie ešte aj výsluchom svedka
V. U., ktorý mal po nehode tvrdiť žalovanému v 2. rade, že kričal na cyklistu, prečo nemá pustené svetlo
a tento mu mal odpovedať, že spadol a svetlo mu nefunguje a prosil ho o pohár vody. Tvrdenie o tom,
že niekoho žiadal o pohár vody vyvrátil svojou výpoveďou žalobca. Aj vzhľadom na výpoveď svedkyne
G., ktorá sa o dopravnej nehode žalobcu dozvedela 20 minút po jeho odchode z jej domácnosti, je

nelogickým,abyžalobcaktorýtútocestuveľmidobrepoznal,vpriebehu20minútnatomtoúsekuspadol,
žiadal cudziu osobu o pohár vody (miesto toho, aby sa vrátil ku svojej známej G.) a pokračoval v jazde
na neosvetlenom bicykli. Spoluzavinenie žalobcu na vzniku dopravnej nehody má súd preto vylúčené.
Z fotokópie lekárskeho posudku vydaného ošetrujúcim lekárom W.. W. N., primárom traumatologického
oddelenia NsP Lipt.Mikuláš dňa 10.3.2003 súd zistil, že tento bol vystavený pre úraz utrpený žalobcom

31.10.2002 na 352,75 bodov, ktoré boli podľa ods. 6 vyhl. zvýšené o polovicu pre zvlášť bolestivý spôsob
liečby na 527,25 bodu. Za položku č. 83 bolo priznaných 120 bodov, za položku 86c 52,5 bodu, za
položku 86f/ 52,5 bodu, za položku 82a/ 45 bodov, za položku 134c 27,75 bodu, za položku 133a 30
bodov a za položku 74 celkovo 15 bodov. Na pojednávaní 15.11.2005 lekár vo svojej výpovedi uviedol,
že správne bodovanie položky 134c/ je 26,25 bodu a pri položke č. 74 je uvedené 2x, pretože ide o viac

rán (2 x 7,5 = 15 bodov). Dňa 27.2.2004 ten istý lekár vypracoval lekárske bodovanie toho istého úrazu,
ktoré obodoval 352,75 bodmi, avšak podľa ods. 6 vyhl. pre bolestivý spôsob liečby (opakované infúzie,
aktívna hrudná drenáž, nutná imobilizácia LHK), zvýšil položky 83, 86c/, 86f/, 82a/, 134c/ o polovicu na
512,5 bodu. V ten istý deň vystavil tento lekár posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia na 452,75
bodu,atozapoložkuč.252vovýške300bodov,zapoložku323fvovýške52,75boduazapoložku298a/

100 bodov. Svedok W.. W. N. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v lekárskom posudku z 10.3.2003
na bolestné nebol zdravotný stav žalobcu vyhodnotený adekvátnym spôsobom, preto bol vypracovaný
druhý lekársky posudok z 27.2.2004. Pri vypracovávaní posudku z 10.3.2003 na žiadosť polície bol
zdravotný stav žalobcu ustálený, takže vydanie lekárskeho posudku umožňoval. Zvlášť bolestivý spôsob
liečby spočíval v nutnej fixácii horných končatín pacienta, v jeho imobilizácii na lôžku v tzv. Fowlerovej

polohe, v podávaní opakovaných infúzií. Išlo o zvlášť bolestivý spôsob liečby, keďže bola nutná hrudná
drenáž a bolestivá bola aj rehabilitácia. Nešpecifikovanie zvlášť bolestivého spôsobu liečby v prvom
lekárskom posudku je nedôslednosťou lekára. Pri položke 134c je z maximálneho počtu bodov 35 sú
3-iny 26,25 bodu, uvedenie 27,75 bodu v lekárskom posudku je matematickou chybou. Položka č. 74
je uvedená dvakrát, pretože ide o viac rán. Položku č. 252 lekárskeho posudku z 27.2.2004 obodoval

na základe rozhovoru s pacientom, pre jej lekárske zhodnotenie nie je potrebné vyšetrenie psychiatrom.
Zvážil okolnosti udávané pacientom. Samotný spôsob liečby bol pomerne bolestivý, žalobca utrpel viac
poranení. Účelom fixácie a imobilizácie žalobcu bolo zmierenie jeho bolesti. Nebola v jeho prípade nutná
operačná liečba, ale konzervatívnejší spôsob liečby, ktorý je bolestivejší, hojenie trvá aj do 5 týždňov.Ak by nebolo došlo k takémuto obmedzeniu žalobcu, jeho utrpenie by bolo väčšie. Žalobca mal obavy
do budúcna o svoj obvyklý spôsob života, fyzické aktivity. Neurastenické obtiaže sa môžu privodiť ako
reakcia napr. na úraz, ale môžu sa vyskytnúť aj bez toho. Vážne duševné poruchy sú subjektívnymi

pocitmi. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené na základe lekárskeho vyšetrenia žalobcu.
Podľa posudku z 27.2.2004 sú obmedzenia uvedené v poradí, v akom sú napísané, najvážnejšia bola
položka 252. K položke 323f/ lekárskeho posudku z 27.2.2004 uviedol, že u žalobcu došlo k zmene
anatomických pomerov. Bežný pohyb rukou žalobcu v krajných polohách môže končiť bolesťou. Pri
položke č. 323f/ má ísť o 53,30 bodov, po jej polovičnom znížení o 26,65 boda a pri položke 298a/

o 50 bodov. Zo znaleckého posudku č. 7/2006 súdneho znalca B.. X.. W.. X. W., B.. je zisteným,
že dňa 31.10.2002 bol žalobca prijatý na chirurgicko-traumatologické oddelenie NsP Lipt.Mikuláš pre
úraz ako cyklista zrazený autom. Boli urobené základné vyšetrenia a pre bolesť opakovane podané
analgetiká injekčnou formou (Tramal). Pri tejto nehode utrpel žalobca ťažké pohmoždenie hrudníka
vľavo, viacpočetnú zlomeninu okrajovej časti ľavej časti kľúčnej kosti s posunom, dve tržné rany na
chrbte, sériovú zlomeninu rebier vľavo II. až VIII. s výpotkom v pleurálnej dutine, CT vyšetrením hrudníka

boli potvrdené kontúzne ložiská v hornom laloku vpravo, v strednom pľúcnom poli vľavo, atelektáza
obojstranne dorzobazálne, drobný fluidothorax bazálne dorzálne vľavo, malý PNO v oblasti ľavého
hrotu a plášťový ventrálne od ľavých pľúc, zlomeniny rebier vľavo. Pri ďalšej RTG kontrole potvrdené
zlomeniny 3. až 7. rebra vľavo s posunom, dislokovaná zlomenina claviculy s anulgáciou 90 st. v
distálnej časti vľavo, infrakcia lopatky vľavo, kontúzia s atelektázou pľúc obojstranne dorzobazálne,

pneumomediastinum a pneumothorax poúrazový s realizovanou drenážou pohrudničnej dutiny. Život
ohrozujúce zranenia boli lokalizované na hrudnom koši a v pľúcnom parenchýme. Podľa udania žalobcu
a doloženej zdravotnej dokumentácie do momentu úrazu nemal obmedzenia v jeho zdravotnom stave
vplývajúce na jeho bežné životné uplatnenie. Fáza najvýraznejšieho zhoršenia zdravotného stavu
poranenéhonebolatesnepoúraze(t.j.deňúrazu),alevnasledujúcichdňoch.Zlyhávalizákladnéživotné

funkcie, výmeny plynov v pľúcach a poranený musel byť na podpornej ventilácii. Aktuálny zdravotný
stav poškodeného svedčí pre pretrvávanie obmedzení charakteru trvalých následkov po úraze. Rozsah
poškodení žalobcu charakteru trvalých následkov je stabilizovaný, k zlepšovaniu nebude dochádzať
vzhľadom na charakter poškodení a degeneratívne zmeny podmienené prirodzenými biologickými
zmenami v organizme limitujúcimi schopnosť reparácie. V súčasnosti nie sú u žalobcu zmeny

zdravotného stavu, ktoré by vznikli bez súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca nepoužíva žiadne
ortopedické pomôcky, podporné aparáty a pod. Z poškodení, ktoré majú charakter trvalých následkov
po označenej dopravnej nehode je možné ako odstrániteľnú z chirurgického hľadiska považovať iba
deformitu kľúčnej kosti na ľavej strane. Toto poškodenie má v súčasnosti iba minimálny negatívny
dopad na mechaniku dýchania a dominuje jeho nepriaznivý kozmetický prejav. Rozsah operačného

výkonu je porovnateľný s trieštivou zlomeninou kľúčnej kosti riešenou operačne s použitím implantátu.
Možnosť operačnej liečby deformity hrudníka nie je vzhľadom na aktuálny stav mechaniky dýchania
opodstatnená. Diagnostický a liečebný postup pri liečení žalobcu po dopravnej nehode považuje znalec
za správny a zodpovedá štandardným diagnostickým a terapeutickým postupom. Zníženie bolestivosti
lekári dosahovali podávaní analgetík (látok tlmiacich bolesť). Nepoužitie epidurálnej anestézie nemôže

byť považované za pochybenie; táto je spojená s vyšším rizikom vzniku iných komplikácií a jej indikácia
je prísne individuálna. Včasná operácia deformít rebier a kľúčnej kosti by následne viedla k zmenšeniu
bolestí vznikajúcich pohybmi nefixovaných zlomených kontaktných plôch poranených kostí, ale navodila
by stav porovnateľný s novými zlomeninami na obdobie 5 až 7 dní. Doba liečenia v lôžkovom zariadení
by sa pravdepodobne iba predĺžila, rehabilitácia by bola menej bolestivá. Pohyblivosť a hybnosť

ľavého ramena by nebola priamo ovplyvnená. Podľa prepúšťacej správy z 15.11.2002 žalobca odmietol
operačné riešenie zranenia, malo ísť o operačnú revíziu a následnú fixáciu zlomeniny ľavej kľúčnej
kosti. Jej účelom bolo znehybnenie a adaptovanie koncov zlomeniny s odstránením jej uhlovej odchýlky.
Zafixovaním by sa boli znížili bolestivé podnety vznikajúce pri pohyboch horných končatín a hrudného
koša a zlepšenie podmienok hojenia sa kostí. Napriek odmietnutiu operácie sa kosť zhojila, plní funkciu

prepojenia skeletu hornej končatiny na hrudnú kosť a výrazne neovplyvňuje mechaniku dýchania.
Negatívnym následkom odmietnutia operácie kľúčnej kosti je pretrvávanie jej uhlovej odchýlky. Fáza
najvýraznejšieho zhoršenia zdravotného stavu poraneného bola v nasledujúcich dňoch, nie tesne po
úraze. Celé toto obdobie je a musí sa považovať za stav ohrozujúci život. Ohrozenie bolo podmienené
nebezpečenstvom zlyhania funkcie pľúc, presnejšie výmeny plynov v pľúcach. Najvýraznejšie ohrozenie

bolo od momentu úrazu do 6.11.2002. Riziko ohrozenia života pretrvávalo naďalej, ale dá sa zaradiť
do inej kategórie - tromboembolických komplikácií, ktoré sú aktuálne počas celého procesu liečby od
momentu úrazu až do obnovenia úplnej fyzickej a pohybovej aktivity. Stav, kedy žalobca mohol po
dopravnej nehode spať len v sediacej polohe v kresle bol vynútený jeho aktuálnym zdravotným stavom.V zdravotnej dokumentácii nie sú záznamy svedčiace o ohrození života v ležiacej polohe. V polosede
je možné zapojiť do mechaniky dýchania aj podporné dýchacie svaly a tak zmenšiť vznikajúcu bolesť.
Okolo 6.11.2002 bol žalobca pripútaný na lôžko, v nasledujúcich dňoch bol pohyb umožnený mimo

lôžko s postupným zaťažovaním a predlžovaním tohto intervalu. Čas liečby v lôžkom zdravotníckom
zariadení je úmerný typu ochorenia a spôsobu liečby. Výrazný vplyv má spolupráca chorého aj jeho
schopnosť racionálne zvládnuť požadované kritériá navrhnutého spôsobu liečby a ochota dodržiavať
ich. Prepustenie do domáceho ošetrovania zohľadňuje aj túto skutočnosť. Poškodený R.. G. bol schopný
aktívnej spolupráce. Riziko vzniku potencionálnych komplikácií vo fáze domáceho ošetrovania je vyššie.

Napr. u poškodeného nebolo možné tlmenie bolesti podávaním analgetík injekčnou formou, ale iba
perorálnou, čo malo za následok intenzívnejšie vnímanie bolesti, vynútenú polohu počas spánku a
pod. Počas domáceho ošetrovania nevznikla komplikácia. Pri škále bolesti členenej 1 až 10, kde
10 je najsilnejšia bolesť žalobca bezprostredne po nehode trpel bolesťou na úrovni škály 8 až 9,
počas rekonvalescencie 5 až 7. V súčasnosti počas spánku na úrovni 3 až 4, pri záťaži 4 - 5, pri
zmene barometrického tlaku 3 - 4. Ide o subjektívne, nemerateľné údaje, ktoré vyplývajú z pomerného

ohodnotenia tohto vnemu pacientom. Po úraze boli žalobcovi podávané analgetiká injekčne, neskôr
perorálne tabletová forma, aj počas rekonvalescencie. V súčasnosti sa snaží poškodený neužívať
analgetiká i napriek objavujúce sa bolesti. Liečebné zákroky, ktoré musel postúpiť žalobca, keď sú
spojené s invazívnym prístupom (injekčné podávanie liečiv, drenáž pohrudničnej dutiny, ošetrovanie
poraneného kožného krytu, pokusy o repozíciu deformity dlhých kostí a pod.) sú spojené so vznikom

bolesti. Punkcie pohrudničnej dutiny sa môžu robiť s použitím miestnej anestézie, ale postup je na
každom pracovisku individuálny. Drenáž pohrudničnej dutiny pre pneumohemothorax sa vždy vykonáva
v miestnej anestézii a je zaraďovaná do kategórie operačných intervencií. Aj napriek použitiu anestetika
vznikajú pri tomto type zákrokov bolestivé podnety, lebo zavádzaný dren sa dotýka neanestézovaných
častí pohrudnice a vnem je bolestivý. Iba celková anestézia by odstránila bolestivý vnem, no jej

negatívny dopad na celkový zdravotný stav v porovnaní s "prínosom" býva u pacientov s poraneným
hrudníkom neopodstatnený. Stupeň bolestivosti aj za optimálnych podmienok dosahuje 8 - 9. Dávka
ožiarenia RTG lúčmi pri urobení jedného snímku je v súčasnosti veľmi malá a i opakované vyšetrenia
nespôsobujú chorobu z ožiarenia. Elektroliečba aktivizuje reparačné procesy, čo môže byť spojené
s pocitom vnímania bolesti, ktorý je individuálny. Ak poškodený uvádza, že pri väčšej fyzickej záťaži

má pocit nedostatku vzduchu, 21.7.2006 bolo urobené spirometrické vyšetrenie s nálezom zníženého
prietoku v periférnych dýchacích cestách. Tento nález nepredikuje ventilačnú poruchu, ale u fyzicky
aktívneho jedinca môže vyvolávať pocit obmedzenia a pocit nedostatku vzduchu. Poškodený udáva, že
pri tlaku na ľavý ramenný pletenec a ľavú časť hrudného koša pociťuje bolesť, ktorú definuje v škále na
úrovni 3 - 4. Bolestivý podnet počas spánku môže byť dostatočnou príčinou na prebudenie sa. Podľa

zdravotnejdokumentácievedenejošetrujúcimpsychiatromjeaktuálnystavpoškodenéhohodnotenýako
recidivujúca depresívna porucha vyžadujúca chronickú medikáciu. Jej súčasťou sú i poruchy spánku.
Toto poškodenie je odborným lekárom hodnotené ako posttraumatická stresová porucha. Zo športov,
ktoré vykonával do momentu úrazu v súčasnosti pre zdravotné problémy žalobca nemôže v plnom
rozsahu robiť bicyklovanie, lyžovanie, stolný tenis. Momentálne mu vyhovuje rekreačné plávanie, ktoré

je súčasne rehabilitáciou ramenného pletenca a hrudného koša. U žalobcu došlo k zníženiu svalovej sily
ľavej hornej končatiny, ktorá je asi o 50% slabšia ako pravá. Žalobca nepociťuje obmedzenie pri vedení
osobného motorového vozidla, je schopný ho riadiť. Podľa tabuľky WHO - skóre pre hodnotenie telesnej
výkonnosti je možno použiť u žalobcu klasifikačný stupeň 1., teda neschopný ťažšej fyzickej námahy,
ale môže vykonávať ľahšiu fyzickú prácu. Obmedzenie v psychickej oblasti významne limituje možnosť

realizácie v pôvodných pedagogických činnostiach a v edičnej činnosti. Súdny znalec B.. X. W., B.. vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že ohodnotenie položky 252 lekárskym posudkom W.. N. je
adekvátnym poškodeniu zdravia žalobcu. U žalobcu nie je možné použitie ľavej ruky na držanie kormidla
bicykla, teda môže vykonávať bežnú cyklistiku na chodníku pre cyklistov, nie cykloturistiku (napr.
obchádzať rôzne prekážky). Nemôže vykonávať bicyklovanie v náročnejšom rozsahu vyžadujúcom

použitie fyzickej sily. Liek Tramal patrí do skupiny opiátových analgetík, má charakter návykovosti, čo
závisí však aj od schopností jedinca. Tento liek môže byť aplikovaný aj ambulantne, ide o dosť rozšírené
analgetikum podávané v tabletkovej forme. Podávanie tohto liečiva nie je evidované tak, ako je to
napr. pri morfiu. Pokiaľ považujeme morfium za veľmi ťažké liečivo a Tramal je na opačnom konci tejto
škály, medzi nimi sú ešte ďalšie liečivá. Subjektívne u niektorých pacientov práve slabšie liečivá, napr.

Ibuprofen (nesteroidné analgetikum) zaberajú lepšie.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1, 2 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 450 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.

Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú
doterajšie predpisy. Tento zákon podľa článku III nadobudol účinnosť 1.8.2004.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 20 ods. 1 označeného zákona zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Je sídlom

je Bratislava.

Podľa § 28 ods. 3 označeného zákona práv a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo
zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a
vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Z.z. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v

znení neskorších predpisov odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 označenej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie

na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len
„následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a spoločnosti.Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 označenej vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-Sk.

Podľa § 7 ods. 3 označenej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods.
1 a 2.

Podľa § 9 ods. 1 označenej vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať

za ustálený.

Podľa časti A bodu I. ods. 8 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré tvoria prílohu vyhl.č.
32/65 Zb. v znení nesk. zmien a doplnkov ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, plnou sadzbou
sa počíta iba poškodenie najzávažnejšie, ohodnotené najvyšším počtom bodov vrátane zvýšenia, zatiaľ
čo hodnotenie ostatných poškodených sa pripočíta 3.

Prvoradým predpokladom pre rozhodovanie o dôvodnosti a výške žalovaného nároku bolo zistenie, či
za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá niektorý zo žalovaných alebo obaja a v akom rozsahu. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporným, že žalovaný v 2. rade bol vodičom, ktorý spôsobil dopravnú nehodu
31.10.2002, pri ktorej bolo poškodené žalobcove zdravie. Žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu na
zdraví spôsobenú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. v dôsledku porušenia povinností vodiča, keď

bol aj uznaný za vinného právoplatným trestným rozkazom označeným vyššie. Vzhľadom na obranu
žalovaných spočívajúcu v tvrdení o spoluzavinení žalobcu na vzniknutej škode na jeho zdraví v dôsledku
vedenia neosvetleného bicykla súd vykonal dokazovanie nielen pripojeným trestným spisom tunajšieho
okresného súdu sp.zn. 3T/67/03, ale aj výsluchom svedkov M. L., X. L., Ľ. L., X. V., S. G. F. B.. G. I..
Spoluzavinenie žalobcu na škode, ktorú utrpel a ktoré malo spočívať vo vedení neosvetleného bicykla,

nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Vzhľadom na časový odstup medzi výpoveďami svedkov
v tomto súdnom konaní a v trestnom konaní tunajšieho okresného súdu sp.zn. 3T/67/2007, prihliadajúc
na obmedzenú možnosť ľudskej pamäti a plynutie času súd považoval za vierohodnejšie výpovede
svedkov z trestného konania. Svedkyňa V. aj svedok M. L. v marci 2003 vo svojich výpovediach uviedli,
že si nevšimli, že by bol bicykel nejako osvetlený. Podľa záverov zápisnice o ohliadke miesta dopravnej

nehody z 31.10.2002 policajný orgán ustálil, že v čase ohliadky miesta dopravnej nehody bol osvetlený
aj cyklista aj osobné motorové vozidlo. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o tom, že cyklista nemal zapnuté
svetlo na bicykli a po zrážke mu uviedol V. U. z Beňadikovej, že cyklista ho skoro prešiel na bicykli a on
na neho zakričal prečo nemá pustené svetlo, cyklista zastal povedal mu, že pred dedinou spadol a svetlo
mu nefunguje a poprosil ho o pohár vody zo 14.02.2003 vyvrátil samotný žalobca v ten istý deň svojou

výpoveďou, keď uviedol, že pred zrážkou sa nikde nezastavoval, nespadol, nestretol žiadneho chodca
v dedine a nikomu nehovoril, že mu nesvieti reflektor, od nikoho si nepýtal vodu. Súd zohľadňoval tiež
to, že k spôsobeniu škody na zdraví žalobcovi došlo 31.10.2002, žalovaný v 2. rade takto vypovedal až
14.02.2003. Svedok B.. I. vo svojej výpovedi uviedol, že údaje uvedené v zápisnici o ohliadke miesta
dopravnej nehody sú založené na informáciách od jej účastníkov aj od svedkov. U žalovaného v 1. rade

je jeho pasívna vecná legitimácia daná zákonom, a to §-om 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. v znení
nesk. predp. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného
motorového vozidla zn. Škoda 120 L, ev. č. LM 258AI, ktorým bola škoda spôsobená, bolo uzavreté v
Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava. Podľa obsahu pripojeného trestného spisu prevádzateľom tohto
motorového vozidla bol V. N.. Ak tento požičal motorové vozidlo žalovanému 2. ako vodičovi, zostal

prevádzateľom motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho
prevádzky. Právna úprava v prípade škody spôsobenej dvoma alebo viacerými škodcami stanovuje
prednostne zásadu zodpovednosti spoločnej a nerozdielnej. Výnimkou z tohto pravidla je delená
zodpovednosť, ktorú zákon pripúšťa vo výnimočných prípadoch, ktoré má súd podrobne odôvodniť.
Žalobca uplatnil žalobu voči žalovanému v 1. rade využijúc svoje oprávnenia domáhať sa náhrady škody

priamo voči poisťovateľovi namiesto prevádzkovateľa motorového vozidla, kde teda došlo k prechodunároku na plnenie, kde prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá objektívne. Žalovaný ako vodič
zodpovedá za spôsobenú škodu subjektívne. Zákon č. 381/2001 Z.z. neupravuje spoločnú a nerozdielnu
zodpovednosť za škodu. Súd nemôže uložiť solidárnu povinnosť nahradiť škodu jednak podľa tejto

právnej úpravy a jednak podľa Občianskeho zákonníka. Môže iba vysloviť, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného (R11/1982 alebo Krajský súd
v Hradci Králové 19Co 215/96).

Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou samotného mimoriadneho zvýšenia náhrady škody
požadovaného žalobcom. Súd sa zaoberal jednak tým, či u žalobcu ide o prípad hodný osobitného

zreteľa odôvodňujúci zvýšenie škody spôsobenej na zdraví a ak áno, aká je výška tohto zvýšenia. Pri
skúmaní bolestného bolo potrebným predovšetkým ustáliť, ktorý z viacerých lekárskych posudkov je
základom pre rozhodovanie o nároku žalobcu. Je ním lekársky posudok vystavený W.. N. 10.3.2003
v znení jeho opravy, prednesenej lekárom v jeho svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2005.
V zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré tvoria prílohu vyhl.č. 32/65 Zb. v znení
nesk. predpisov (keďže k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pred 1.8.2004, je potrebné aplikovať práve

tento právny predpis), a to časti A bodu I. ods. 8 patrí plné bodové ohodnotenie (120 bodov) za položku
č. 83, za ostatné položky (86c/, 86f/, 82a/, 134c/, 133a/, 2 x 74) prislúcha hodnotenie znížené na 3 ,
teda 52,5 bodov, 52,5 bodov, 45 bodov, 26,25 bodu, 30 a 10 bodov /pri dvoch súčasne vzniknutých
poškodeniach hodnotených rovnakým počtom bodov sa plne počíta jedno z nich/). Spolu je základný
početbodov336,25.Lekárzvýšilbodovéhodnotenievlekárskomposudkuopolovicuprezvlášťbolestivý

spôsobliečbyna527,25bodu(správnepotommábyť504,375bodov).Pokiaľnáslednežalobcapredložil
súdu ďalší lekársky posudok toho istého lekára z 27.2.2004, tu pôvodný počet bodov 352,75 (totožný s
bodovým hodnotením v lekárskom posudku z 10.3.2003 bez korekcie počtárskych chýb) bol zvýšený o
polovicu na 512,5 bodu. Súd pri rozhodovaní o veci vychádzal z lekárskeho posudku z 10.3.2003, majúc
na pamäti § 9 ods. 1 označenej vyhlášky, teda že lekár vystavujúci tento lekársky posudok považoval

stav žalobcu ako poškodeného za ustálený (čo nebolo žiadnou stranou sporu spochybnené). Vzhľadom
na rozhodovaciu súdnu prax (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/72/2008 zo dňa 30.07.2008) súd vychádzal
z toho, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia vychádza zo základnej sadzby počtu bodov, ktoré
pri naplnení dôvodov uvedených v odseku 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia bolesti (príloha
A. bod I. vyhlášky) zvýši. Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné bodové

ohodnotenie bolestného. Konkrétne v prípade žalobcu teda súd vychádzal pri bolestnom z počtu bodov
504,375. Každé poranenie alebo ochorenie je pre zdravotnú pohodu a osobnosť človeka nepríjemným
a nežiaducim, čo sa znásobuje v prípadoch, keď je zavinené iným subjektom. Na zmiernenie týchto
nepriaznivých následkov zákonodarca prijal právnu úpravu v podobe vyhl. 32/65 Zb., ktorá umožňuje
obodovať a následne finančne odškodniť každé poškodenie zdravia. Mimoriadne zvýšenie náhrady

škody prichádza do úvahy len výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní
o dôvodnosti mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví z titulu bolestného súd vychádzal
predovšetkým z výpovede žalobcu (nakoľko bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo
odstraňovaním následkov poškodenia sú výsostne subjektívnou kategóriou) a podaného znaleckého
posudku. Poškodenie zdravia žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie

náhrady škody z titulu bolestného, ale nie na 45- násobok základného bodového hodnotenia, a to
z nasledovných dôvodov: Žalobca mal po náraze motorového vozidla zlomených 7 rebier, lopatku
aj kľúčnu kosť. Ani v prvom štádiu netrpel maximálnym stupňom bolesti, pred ktorou by ho lekári
chránili napr. privedením do umelého spánku alebo podávaním morfínu. Subjektívne samotný žalobca
bolesť v období bezprostredne po nehode kvalifikoval na úrovni škály 8 až 9 z 10 stupňovej stupnice

(10 stupňov = najsilnejšia bolesť). Jeho bolesť počas rekonvalescencie sa dá v zmysle znaleckého
posudku hodnotiť na úrovni škály 5-7 a v čase vypracovania znal.posudku počas spánku na úrovni
3-4, pri záťaži 4-5, pri zmene barometrického tlaku 3-4, teda nie ako bolesť neznesiteľnú. Po úraze
boli bolesti žalobcu tlmené podávaním analgetík injekčne, neskôr perorálne. Podľa výpovede znalca
na pojednávaní 23.2.2007 ak je morfium považované za veľmi ťažké liečivo, bezprostredne na stupnici

závažnosti za ním nenasleduje Tramal podávaný žalobcovi (opiátové analgetikum), čiže jeho bolesti
nebolo nutné tíšiť najsilnejším liečivom. Žalobca sám požiadal o prepustenie do domáceho liečenia,
čo by v prípade maximálnej zdravotnej nepohody neurobil. Sústavná bolesť hlavy bola výsledkom
nesprávnej životosprávy a porúch spánku. Rehabilitáciu elektroliečbou subjektívne žalobca vyhodnotil
ako zhoršujúcu stav, čo znalec nepotvrdil. Pri prezliekaní a vykonávaní hygieny bol žalobca obmedzený

asi 6 týždňov, netvrdil však stratu schopnosti úplne vykonávať tieto úkony. Jazvy mu ostali nepatrné,
preležaniny nemal. Práceneschopným bol 5 mesiacov, čo v porovnaní s inými poškodeniami zdraviatiež súd nemohol vyhodnotiť ako neštandardne dlhú práceneschopnosť (zo súdnej praxe sú známe
prípady trvania práceneschopnosti aj rok). Pre problémy so spánkom žalobca absolvoval psychiatrickú
liečbu. V súčasnosti sústavnú bolesť nepociťuje, tabletky od bolesti neužíva ani pri negatívnych pocitoch

pri zmene počasia. Účelom odškodnenia za bolesť (ktorej náhradu tzv. nemateriálnej ujmy) je, aby si
poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a
bolestí. V dôsledku utrpeného poškodenia zdravia žalobca nie je osobou ťažko zdravotne postihnutou
ani invalidnou, naopak počas trvania súdneho sporu žalobca plynutím času netvrdil, že poškodenie
jeho zdravia a zdravotné problémy s tým spojené pretrvávajú. Aj v súčasnosti vo svojich výpovediach

poukazoval len na svoje predošlé tvrdenia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody mu súd priznal
mimoriadne zvýšenie náhrady škody na štvornásobok základného bodového hodnotenia bolestného
504,375 bodu. Pri hodnote jedného bodu 1,99 eur (60,-Sk do 31.12.2008) je potom základné bodové
hodnotenie 1003,71 eur a jeho štvornásobné zvýšenie 4.014,84 eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať
plnenie poskytnuté z titulu bolestného žalovaným v 1. rade vo výške 1.023,95 eur (30.847,50 Sk
do 31.12.2008), takže rozdiel je vo výške 2.990,89 eur. Nakoľko rozsudok tunajšieho okresného

súdu č.k. 13C/108/2003-175 z 23.03.2007 s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
7Co/251/2007-244 zo dňa 06.02.2008 sa stal právoplatný vo výroku, ktorým boli žalovaní zaviazaní
na solidárne zaplatenie istiny 128.824,50 Sk (4.276,19 eur) - z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že z
titulu bolestného na túto čiastku pripadá suma 2.182,77 eur (65.758,-Sk do 31.12.2008) - rozdiel, ktorý
majú žalovaní zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného je potom 808,12 eur. Zákonná úprava neumožňuje

priznávať súčasne základné odškodnenie bolestného a zvýšenie odškodnenia bolestného; umožňuje
zvýšiť len základné odškodnenie bolestného. Z týchto dôvodov súd odpočítal plnenie už poskytnuté
žalovaným v 1. rade.

Pri posudzovaní nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady škody spôsobenej sťažením
spoločenského uplatnenia súd zvažoval, že žalobca utrpel poškodenie zdravia vo veku 58 rokov,

teda v druhej polovici života, dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, čo súd nemohol napriek
dobrému zdravotnému stavu a fyzickej kondícii žalobcu opomenúť. Pred týmto poškodením zdravia
netrpel poškodený žiadnym ochorením negatívne sa prejavujúcim priamo na jeho zdravotnom stave.
Žalobca sa počas celého svojho života aktívne venoval športu, najmä stolnému tenisu a cyklistike. V
čase, keď utrpel poškodenie zdravia, aktívnu fyzickú činnosť pri stolnom tenise nevykonával (v minulosti

bol hráčom aj trénerom počas svojho pôsobenia na Vojenskej akadémii v Lipt.Mikuláši), venoval sa
týmto športom podľa vlastného vyjadrenia rekreačne. Veľkým koníčkom žalobcu bola v čase dopravnej
nehody cyklistika, ktorej sa žalobca venoval v rozsahu väčšom, než je bežné u priemerne športujúcej
populácie. Súd však nemohol opomenúť, že žalobca nebol vrcholovým športovcom alebo športovcom
venujúcim sa športu síce na rekreačnej úrovni, ale súťažne alebo organizovane v športovom klube.

Žalobca športoval rekreačne na dobrovoľnej báze, nebol organizovaný v žiadnom športovom klube
miestnej alebo vyššej úrovne, nebol profesionálnym športovcom. Lyžovaniu a turistike sa žalobca
sa venoval v čase poškodenia zdravia na bežnej rekreačnej úrovni. V súčasnosti sa žalobca športu
nevenuje, čo odôvodnil pri cyklistike aj strachom z okoloidúcich áut a dopravnej situácie vôbec (keďže
sa venuje cestnej cyklistike), čiastočne aj stratou fyzickej kondície. Z lekárskeho znaleckého posudku

a z výpovede súdneho znalca je preukázaným, že by sa mohol vzhľadom na utrpené poškodenie
zdravia cyklistike venovať v rekreačnom rozsahu, fyzický stav jeho organizmu to umožňuje. Žalobca
sa pred poškodením zdravia venoval aj plávaniu, čo podľa výsledkov znaleckého dokazovania môže
realizovať (aj ako súčasť rehabilitácie) aj v súčasnosti. Na základe vyššie uvedeného je preukázané,
že žalobca nie je výkonu športovej činnosti úplne pozbavený. Pred poškodením zdravia sa žalobca

neangažoval v politickom ani v kultúrnom živote. Žalobca netvrdil, že je hendikepovaný v rodinnom
živote.Vrámcisvojichmožnostísazapájadodomácichprác,šoférujemotorovévozidlo.Preddopravnou
nehodou ukončil prípravu na povolanie, vyštudoval vysokú školu, nemá obmedzenú alebo znemožnenú
voľbu povolania. Taktiež žalobca pri výkone pracovnej činnosti nepreukázal (keďže ide o konanie
sporové), že nemôže vôbec vykonávať svoju podnikateľskú činnosť pre svoj zdravotný stav. V čase

hospitalizácie a rekonvalescencie sa žalobca svojej podnikateľskej činnosti nevenoval, podľa jeho
tvrdenia došlo k zníženiu rozsahu poskytovaných služieb v dôsledku úbytku klientely. Po uplynutí doby
liečenia a rehabilitácie sa žalobca opäť svojej podnikateľskej činnosti začal venovať, aj keď v sťažených
podmienkach budovania nového okruhu záujemcov o ním poskytované služby. Pokiaľ žalobcovi bola
ponúknutá možnosť operatívneho riešenia jeho zdravotného stavu, išlo o záležitosť estetickú, čo

samotný žalobca vzhľadom na potencionálnu bolestivosť zákroku nepovažoval za prvoradú. Žalobca
neutrpel zásah do svojej telesnej integrity v podobe straty končatiny, niektorého telesného orgánu, zraku,sluchu, nestratil schopnosť samostatne sa pohybovať, vykonávať hygienické úkony a pod. Sťaženie
spoločenskéhouplatneniapoškodenéhoobodovallekárW..N.lekárskymposudkomz27.2.2004 452,75
bodmi. S poukazom na časť II. bod 12 zásad pre ohodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktoré tvorí prílohu vyhl. č. 32/65 Zb. v znení nesk. predpisov plnou sadzbou sa počíta
poškodenie najzávažnejšie, ostatné sa bodujú 1/2. V zmysle týchto zásad lekár W.. N. vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní 15.11.2005 uviedol, že spolu je sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcu obodované 376,65 bodmi. Žalovaný v 1. rade z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
vyplatil žalobcovi za 376,375 bodu sumu 22.583,-Sk (749,62 eur). Za 376,65 bodov žalobcovi patrí

čiastka 750,15 eur (22.599,-Sk do 31.12.2008 - 376,65 bodu x 60,-Sk). Aj tu súd vzhľadom z dôvodov
uvedených vyššie pristúpil k zvýšeniu náhrady škody o štvornásobok. Štvornásobok sumy 750,15 eur je
3.000,60 eur, po odpočítaní sumy vyplatenej žalovaným v 1. rade ide o čiastku 2.250,98 eur. Rozsudkom
tunajšieho okresného súdu č.k. 13C/108/2003-175 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
č.k. 7Co/251/2007-244 sa stal tento rozsudok v časti 4.276,19 eur právoplatný. Keďže z tejto sumy
pripadá na bolestné čiastka 2.182,77 eur, na sťaženie spoločenského uplatnenia pripadá 2.093,42 eur.

Rozdiel, ktorý potom prislúcha žalobcovi z titulu štvornásobného mimoriadneho zvýšenia náhrady škody
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia je 157,56 eur.

Spolu je prisúdené mimoriadne zvýšenie náhrady škody na zdraví vo výške 965,68 eur.

K poukazu žalovaného v 1. rade na potrebu aplikácie § 450 Obč. zák. súd uvádza, že

vzhľadom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, podľa ktorého aj v prípade konaní o mimoriadne

zvýšenie náhrady škody je súd povinný skúmať u zodpovedného účastníka dôvody na zníženie náhrady
škody a ich rozsah, súd takéto dôvody u zodpovedných účastníkov nezistil, keď nikto z nich s poukazom
na sporovosť konania ani netvrdil existenciu takýchto skutkových okolností.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, a to dcéry žalobcu W. N.,
cyklistov V. O. a Y. Z., W.. Z.Č. ako člena Slovenského stolnotenisového zväzu a W.. K.. M. za účelom

preukázania angažovanosti žalobcu v športovom živote, resp. existencie jeho psychických problémov,
pretože tieto neboli žalovanými spochybňované do miery vyžadujúcej vykonanie dokazovania
výsluchom svedkov.

O náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 4 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Pokiaľ si žalovaní dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.