Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/590/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212209668
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212209668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: M..
O. L.Á., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, proti odporcovi: T.. Ľ. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom K., C. XXXX/X.
zast. advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín,
o zaplatenie 156,- € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 4. februára 2013, č.k. 18C 92/2012-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,29 € k rukám
jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplatenia sumy 156,- € s prísl., ktorý návrh odôvodnil tým, že dňa 17.12.2008 previedol zo svojho účtu
sumu 1.000,- Sk (33,19 €) na účet odporcu, ktorý mal zabezpečiť pre neho tovar v tejto sume, čo odporca
neurobil a peniaze mu nevrátil, a to aj napriek tomu, že ho o vrátenie peňazí opakovane požiadal,
odporcu navštívil aj v Bratislave, čím mu vznikli náklady v sume 107,- €. Vychádzal z ustanovení § 100
ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zák. a na základe vykonaného dokazovania
skonštatoval, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by s odporcom uzavrel dohodu, na základe
ktorej by mu mal odporca zakúpiť operačnú pamäť do počítača SO DIMM DRAM 212 MB PC133 CL3

Kingston.Tvrdenianavrhovateľapodľanehovyvraciaajskutočnosť,žesumapoukázanánavrhovateľom
1.000,- Sk bola nižšia ako bola kúpna cena, za ktorú tento výrobok odporca zakúpil u spoločnosti
eD´system Slovakia, s.r.o. (1.917,09 Sk). Z prepisov elektronickej komunikácie mal preukázané, že
uvedená suma mala skutočne slúžiť ma zaplatenie časti kúpnej ceny vianočného daru pre sestru
odporcu a vtedajšiu priateľku navrhovateľa. Mal za to, že keďže odporca použil peňažné prostriedky v
súlade s dohodou uzavretou medzi ním a navrhovateľom, neexistuje žiaden právny dôvod, na základe
ktorého by mala odporcovi vzniknúť povinnosť tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť. Uviedol,

že ak nie je možné z vykonaného dokazovania konštatovať, že medzi navrhovateľom a odporcom
došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebolo by (a to ani v prípade, ak by sa nepreukázali skutočnosti
uvádzané odporcom) možné nárok navrhovateľa na vrátenie sumy 33,19 € kvalifikovať inak ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, voči ktorému odporca vzniesol námietku premlčania. Vyslovil,
že subjektívna lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený subjekt dozvie, že k bezdôvodnému
obohateniu došlo a zároveň sa dozvie aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Mal za to, že
za začiatok plynutia premlčacej lehoty v žiadnom prípade nemožno považovať tak, ako sa navrhovateľ

mylne domnieva deň, kedy odporcu vyzval na vrátenie sumy 33,19 €, ale deň, kedy sa dozvedel o tom,
kto s na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Za deň, kedy navrhovateľovi začala plynúťsubjektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia taktiež podľa neho nemožno
považovať deň, kedy navrhovateľ konanie odporcu pochopil, ale už deň, v ktorý boli odporcovi na jeho
účet pripísané peňažné prostriedky, pretože už v tento deň muselo byť odporcovi zrejmé, kto sa na jeho

úkor obohatil. Preto aj v prípade nepreukázania tvrdení odporcu bolo podľa neho nutné považovať nárok
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 33,19 € za premlčaný a z tohto dôvodu by
nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny základ navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie
istiny 33,19 € nikdy neexistoval a preto nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani nárok na zaplatenie

nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s jeho uplatnením, preto návrh navrhovateľa ako bezdôvodný
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa, zrušiť, resp. zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nedoručil mu žiadané dôkazy, ako s prehlásením sestry odporcu,

k oboznámeniu sa s nimi. Uviedol, že na žiadnom dare pre rodinného príslušníka odporca sa nedohodol
a nikdy žiadny dar vo forme RAM do PC neodovzdal. Označil tvrdenia odporcu za nepravdivé a účelové,
opreté o krivé prehlásenie jeho sestry, ktoré považoval za nedôveryhodné, a o odporcom sfalšovanú
emailovú komunikáciu. Uviedol, že sama sestra odporcu ho pripravila o veľké finančné prostriedky a
žaluje ju v inom konaní. Jemu odporca prisľúbil, že mu zabezpečí RAM pamäť do jeho PC za cenu

neprevyšujúcu vtedy 1.000,- Sk, čo počul aj T.. C. a na pojednávaniach to aj uviedol a odporca si
vyjadrenia o dare vymyslel až po tom, ako začal vo februári 2010 peniaze požadovať. Za falzifikát
považoval aj mailovú komunikáciu doloženú odporcom. Uviedol, že nakoľko vedel, že odporca má
živnosť na kúpu PC komponentov a on potreboval RAM pamäť do svojho súkromného PC, tak sa
dohodli, že mu ju zabezpečí, v žiadnom prípade nešlo o dar pre jeho sestru, resp. že ju jej mal dať spolu

s odporcom. O tom, že sa odporca bezdôvodne obohatil, sa dozvedel z jeho konania po 23.3.2010,
keď nereagoval na jeho písomné výzvy, do tej doby skutočnosť, že mu nedodal ním objednaný tovar
považoval za jeho ohľaduplnosť voči jeho ťažkému emočnému stavu po tom, ako ho jeho sestra
podviedla v partnerskom vzťahu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že jeho tvrdenia
vyvracia aj skutočnosť, že ním poukázaná suma bola nižšia ako cena, za ktorú odporca nejakú RAM

zakúpil. Skutočnosť, že sa s odporcom na žiadnom dare nedohodli, preukazuje aj ním doložená mailová
komunikácia a odporca doložil upravené emaily. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s ním
predloženou kódovou verziou emailu od spoločnosti Google, v ktorej nie je žiadna zmienka o akomsi
darovaní, či sestre odporcu a podľa neho pochybil, keď mu nesprístupnil odporcom založené dôkazy.
Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa, že malo ísť o jeho „vtedajšiu priateľku“, pretože

vtedy s ňou nemal partnerský vzťah. Cenu, ktorú odporca platil, nepoznal, avšak sľúbil mu, že to bude
pre neho do 1.000,- Sk a faktúra, ktorú predložil, nedokazuje, že to bola RAM, na ktorej sa pre jeho
PC dohodli, dohoda bola kúpiť RAM so 1.000,- Sk a odovzdať mu ju, čas nešpecifikoval. Poukázal tiež
na to že návrh na súd podal v dvojročnej subjektívnej lehote, nakoľko o tom, že sa odporca na jeho
úkor obohatil, sa dozvedel po 22.2.2010 a v období, kedy mal ešte s odporcom korektný vzťah, reálne

nemohol predpokladať, že tento má úmysel sa na jeho úkor obohatiť. K odporcovi priznanej náhrade trov
konania uviedol, že tieto sú neúmerne premrštené a účelovo neúmerné, keď odporca si vybral zástupcu
zo vzdialeného regiónu, čí sa navýšili náklady konania.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že

navrhovateľ sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zabezpečením daru pre jeho
sestru M.. J. Š., ktorá bola v danom čase priateľkou navrhovateľa. Predmetnú sumu po dohode s
navrhovateľom použil na nákup tohto daru pre jeho sestru, a to operačnú pamäť RAM do jej notebooku,
čo preukázal aj e-mailovou komunikáciou medzi ním a navrhovateľom, ktorý práve na rozdiel od neho
doložil maily naskenované a opätovne vytlačené, ktoré práve na rozdiel od ním doložených mailov

vzbudzujú pochybnosti o ich pôvode. Poukázal na email zaslaný navrhovateľovi dňa 16.12.2008 o 21.03
hod, ktorý bol odpoveďou na navrhovateľov email zo dňa 16.12.2008 o 19.59 hod. Nárok navrhovateľa
považoval aj v prípade, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu, za premlčaný.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť

za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny
úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

Navrhovateľ svoj nárok vyvodzoval z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane odporcu vzniknúť
tým, že na jeho účet zaslal sumu 33,19 € za tým účelom, aby mu zakúpil pre neho do jeho PC operačnú
pamäť zn. Kingston RAM, avšak odporca mu ju nezakúpil a ani mu nevrátil peniaze. Taktiež požadoval

od odporcu náklady v sume 107,- € vzniknuté mu za cestu z miesta jeho bydliska do Bratislavy, kde
sa chcel s odporcom dohodnúť a na poštovnom 2,- €. Termín odovzdania predmetného tovaru nebol
dohodnutý a nakoľko do toho prišiel jeho rozchod so sestrou odporcu, s ktorou končil vzťah v období
decembra 2008, z čoho bol psychicky frustrovaný, danú vec s odporcom neriešil. V konaní nebolo medzi
účastníkmi sporné, že navrhovateľ zaslal na účet odporcu sumu 33,19 €, avšak sporným zostalo, za

akým účelom bola táto suma navrhovateľom na účet odporcu zaslaná, keďže tvrdenie navrhovateľom
vyvracal odporca tým, že v čase, keď sa mala operačná pamäť do PC zakúpiť, navrhovateľ chodil s jeho
sestrouanazákladedohodysnavrhovateľommalabyťtátozakúpenáakospoločnýdarnaVianoce2008
pre jeho sestru a keďže mal v tom čase živnosť na nákup PC techniky, mal to zrealizovať on a konkrétna
PC pamäť bola jeho sestre aj odovzdaná na Vianoce 2008. Týmto tvrdeniam odporcu nasvedčovala aj

mailová komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom, najmä mail zo dňa 16.12.2008, v ktorom sa
navrhovateľ pýtal na číslo účtu odporcu a aká je suma spolupodielu na J. ramke a mailová odpoveď
odporcu navrhovateľovi z toho istého dňa, v ktorej mu odporca odpovedal, že to objednal a zatiaľ mu
má navrhovateľ poslať 1.000,- Sk na jeho účet, ktorého číslo mu uviedol a jeho tvrdenie potvrdila v
písomnomprehláseníajsestraodporcu,ktoráuviedla,žeoperačnúpamäťRAMdojejnotebookudostala

ako spoločný vianočný darček od navrhovateľa a odporcu.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p.).

Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Sú to vždy určité skutkové okolnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie súdu a na základe ktorých sa účastník domáha svojho práva. Preto vymedzenie

predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí aj od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli/okrem výnimiek poľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p.). Prejednacia zásada úzko súvisí s
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 100 ods.

1 O.s.p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia a dôkazná povinnosť
znamená, že na preukázanie týchto tvrdení musí označiť dôkazy a len ak týmito preukáže svoje tvrdenia,
možno hovoriť o tom, že uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

Navrhovateľ svoje tvrdenia, že odporcovi previedol na jeho účet sumu 33,19 € za tým účelom, aby pre
neho zakúpil do jeho PC uvedenú ramku nepreukázal vzhľadom na vyššie uvedené, v dôsledku čoho

neuniesol dôkazné bremeno a nedošlo k preukázaniu jeho nároku voči odporcovi na vrátenie uvedenejsumy, o ktorú sa mal na jeho úkor odporca obohatiť. Jeho tvrdenie v odvolaní, že odporcom došlo k
úprave mailovej komunikácie, nebolo dôvodné, ani jeho námietka, že súd prvého stupňa nevykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 4.2.2013, na ktorom došlo aj k vyhláseniu

rozsudku, účastníci uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a boli súdom prvého
stupňa riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Dôvodná nebola ani námietka navrhovateľa, že
súd prvého stupňa mu nedoručil žiadané dôkazy s prehlásením sestry odporcu, k oboznámeniu sa
s nimi, nakoľko ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.9.2012, tieto doklady doložené
odporcom do spisu boli poskytnuté navrhovateľovi k nahliadnutiu, takže sa k nim mal možnosť vyjadriť.

Pokiaľ poukazoval na vyjadrenie T.. Ľ. C.Č. v Čestnom prehlásení, ktorý podľa neho mal preukázať,
že ním uvedenú dohodu s odporcom uzavrel, z toho ním doloženého dôkazu to nevyplýva, pretože
tento len prehlásil, že cestoval s navrhovateľom za odporcom do Bratislavy a že bol svedkom toho,
ako navrhovateľ zaslal poštou dva listy odporcovi so žiadosťou o vrátenie peňazí za ním zaplatenú
operačnú RAM pamäť (čo však nepreukazuje, že žiadal vrátiť peniaze z dôvodu, že pre neho odporca
RAM pamäť do jeho počítača nezakúpil a požadovať vrátenie peňazí mohol aj z dôvodu, že so sestrou

odporcu došlo k ukončeniu ich vzťahu) a že si mal u odporcu objednať operačnú pamäť do svojho
počítača, mal vedieť od navrhovateľa len sprostredkovane, ale nebol priamym svedkom takejto dohody
medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči odporcovi a taktiež sa možno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa,
že pokiaľ by aj bol preukázaný, navrhovateľom by bol uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej

lehoty, pričom odporca vzniesol aj námietku premlčania, keď nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že o
tom, kto sa na jeho úkor obohatil, sa dozvedel až po 22.2.2010 po tom, ako odporcu žiadal o doriešenie
obchodu, ale stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho konania vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb,
a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 16,60 €, režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH v sume 4,88 €, spolu v
sume 29,29 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.