Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/762/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812214393.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava proti odporcovi: R. J., bytom H. W. U. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Nám. Legionárov
5, Prešov, zastúpeného JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie

605,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
6C/16/2013-58 zo dňa 21. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o
t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 eur, na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, do troch
dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 94,94 eur,
ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 29,37 eur po právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 14.08.2012 sa domáhal proti odporcovi zaplatenia 605,06 eur s príslušenstvom. Dňa
17.12.2012 vedľajší účastník na strane odporcu podal vyjadrenie k návrhu, v ktorom vzniesol námietku
premlčania, namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 94,94 eur za 2 právne úkony - prevzatie

a príprava zastúpenia 39,84 eur + režijný paušál 7,63 eur, vyjadrenie z 13.12.2012 39,84 eur + režijný
paušál 7,63 eur. Podaním zo dňa 6.8.2013 doručeným tamojšiemu súdu elektronickými prostriedkami
dňa 8.8.2013 a doplneným dňa 9.8.2013 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že
svoj návrh berie v celom rozsahu späť, navrhuje konanie vo veci zastaviť a nepriznať vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania. Navrhovateľ účinne zobral späť návrh v celom rozsahu pred prvým
pojednávaním, preto súd s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie

zastavil. Súd rozhodol, že podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., navrhovateľ má nárok na
vrátenie súdneho poplatku z návrhu (krátený o 6,63 eur) vo výške 29,37 eur. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne, a to s prihliadnutím ku vznesenej námietke premlčania a neprijateľnosti zmluvných podmienok
zo strany vedľajšieho účastníka. Pokiaľ by nedošlo ku späťvzatiu návrhu, bol by návrh ako nedôvodný

zamietnutý. Navrhovateľ však svoj návrh vzal späť a z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil,že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu, resp. vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva odporcu, na strane ktorého vystupuje, vo
veci vzniesol námietku premlčania, namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok a následne došlo zo

strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. Z toho je zrejmé, že u vedľajšieho účastníka šlo o účelne
vynaložené trovy konania, a preto súd navrhovateľovi uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
právnehozastúpeniapodľa§10ods.1,§14ods.1a§15písm.a)vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov, a to vo výške 94,94 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 39,84 eur + režijný
paušál 7,63 eur, vyjadrenie z 13.12.2012 39,84 eur + režijný paušál 7,63 eur). Odporcovi v konaní žiadne

trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania 19,33 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné

samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č.
250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom

zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,
bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský

súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012.
V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu

SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci
nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové
a nehospodárne.

Vedľajší účastník využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu a vo svojom písomnom stanovisku

žiadal uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania. Namietal, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov
vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského
sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol
v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného

cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy
SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Nesúhlasil s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný

aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Uvádza, že vedľajší účastník, ako občianske
združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v
súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu
"rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym
zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania
za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 27,73 eur.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak

vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
606,06 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 08.08.2013 vzal
navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.

Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to,
čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je
navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporca si náhradu
trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznalnáhradutrovkonaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške94,94eur.Odvolacísúd
sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší
účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho

zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky,
článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa -
odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil,
jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 17.12.2012 doručil súdu vyjadrenie k veci, v

ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod
na aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
16,11 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 94,94 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnej sadzby,t.j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia dňa 16.10.2013, režijný paušál 7,81 eur, spolu trovy odvolacieho
konania vo výške 16,11 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.