Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010539
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211010539.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného C. G., pre zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno d/), písmeno d/ (§ 139
odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 4) Trestného zákona a iné prečiny, o odvolaní obžalovaného C.
G. a o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Okresného
súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa") z 29.03.2012, sp. zn. 14T/151/2011 (ďalej len „napadnutý
rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 12. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j es a

napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného C. G., a to v celom jej rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

C. G. narodený XX.XX.XXXX v L., trvale bytom

L., O. V. XXXX/X, prechodne

bytom L. - U. O. XXXX, toho

času, od 01.07.2011 vo väzbe v Ústave na výkon

väzby Nitra,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :

1/ 21.06.2011 v čase okolo 10.00 hodine v Komárne časť Nová Osada v dome číslo 9540 sotil svoju
bývalú družku E. L., narodenú XX.XX.XXXX na podlahu v kuchyni a povedal jej, že ju teraz zabije,
následnejejzabránilvtom,abyopustilajehodomtak,žehrubýmšpagátomjejzviazalrukynazápästiach
a nohy na členkoch a omotal jej elastický obväz okolo hlavy a úst tak, aby nemohla kričať a povedal

jej, že keď ich spoločná dcéra V. L., narodená XX.XX.XXXX príde v sobotu domov, už ju nenájde, lebo
on ju zabije, následne ju bičoval čiernym bičom dlhým cca 50 cm a po tom, ako mu poškodená sľúbila,
že s ním bude opäť spolu bývať, rozrezal jej špagát na rukách následne aj na nohách a príkaz jej, aby
vyniesla prikrývku, povrazy a vrece do kôlne, čo poškodená urobila a následne z miesta ušla;2/ 29.06.2011 v čase okolo 09.00 hod. v Komárne počas telefonického rozhovoru po predchádzajúcej
slovnej hádke sa vyhrážal svojej bývalej družke E. L., narodenej XX.XX.XXXX zabitím, pričom jej
povedal, že jej strhne hlavu, na čo poškodená telefonický hovor ukončila a následne toho istého dňa v

presne nezistenom čase vo večerných hodinách v Komárne na Košickej ulici pred vchodom do domu
číslo 663/14 prostredníctvom ich spoločnej dcéry V. L. odkázal svojej bývalej družke E. L., aby si
prichystala rakvu, lebo aj tak zomrie;

3/ 30. júna 2011 v čase okolo 19.00 hod. v Komárne na Košickej ulici číslo 14 spoločne s odsúdeným
C. L. neoprávnene vnikli do bytu číslo 120, ktorý užíva O. O., narodený XX.XX.XXXX tak, že obžalovaný

C. G. s kuklou na hlave vykopol riadne uzamknuté drevené vchodové dvere vedúce do bytu, v ktorom
sa v tom čase nachádzala jeho bývalá družka E. L., narodená XX.XX.XXXX, ich spoločná dcéra V. L.,
narodená XX.XX.XXXX a O. O., následne obaja vošli do bytu, obžalovaný C. G. vošiel do obývačky,
kde sotil na zem E. L., zápasil s ňou a vyhrážal sa jej, že ju zabije, pričom odsúdený C. L. tiež vošiel
do obývačky, kde zápasil s O. O., následne sa E. L. podarilo postaviť zo zeme a vybehla do predsiene,
kde ju obžalovaný C. G. dobehol a opäť s ňou zápasil a škrtil ju, následne obaja padli na zem, pričom

obžalovaný C. G. padol na V. L., vtedy sa E. L. podarilo vyslobodiť a vybehnúť z bytu k susedom, odkiaľ
zavolala na políciu, počas toho obžalovaný C. G. a odsúdený C. L. odišli z bytu, pričom V. L. utrpela
v dôsledku pádu obžalovaného C. G. na ňu zranenie, a to zlomeninu ramennej kosti, vyžadujúce si
dobu liečenia s práceneschopnosťou v trvaní najmenej päť týždňov a obžalovaný C. G. spôsobil E. L.
zmliaždenie hrdla, zranenie vyžadujúce si dobu liečenia do sedem dní;

t e d a :

v bode 1/

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania
- násilím,

v bode 2/

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej osobe, bývalej družke,

v bode 3/

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej osobe, bývalej družke,

- spoločným konaním s odsúdeným C. L. neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal taký čin
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno d/)

Trestného zákona,

v bodoch 2/ a 3/

-pokračovacíprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek1,odsek2písmenoa/(§138písmeno
d/), písmeno b/ (§ 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5) Trestného zákona,v bode 3/

- spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s odsúdeným C. L. prečin porušovania osobnej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa§188odsek2Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2,odsek7Trestnéhozákona(ponezistení
žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek
1 a podľa zásad ustanovených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia
slobody 6 (šesť) rokov 10 ( desať ) mesiacov a 1 (jeden) deň.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Komárno z 18.08.2011 sp. zn. 14T/64/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno b/, písmeno c/, odsek 4 a § 74 odsek 1 Trestného zákona s a u k
l a d á ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného C. G. (ďalej len
„obžalovaný“) vinnýmzospáchaniavbode1/zločinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183odsek
1, odsek 2 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d/, §
139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 4 Trestného zákona), v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a

v bode 2/ aj prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom (s odsúdeným C. L., ďalej len
„odsúdený“) podľa § 20 k § 194, odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

1/ - 21. júna 2011 v čase okolo 10.00 hod. v Komárne časť Nová Osada v dome číslo 9540 sotil svoju
bývalú družku E. L. (ďalej len „poškodená“) na podlahu v kuchyni a povedal jej, že ju teraz zabije,

následnejejzabránilvtom,abyopustilajehodomtak,žehrubýmšpagátomjejzviazalrukynazápästiach
a nohy na členkoch a omotal jej elastický obväz okolo hlavy a úst tak, aby nemohla kričať a povedal jej,
že keď ich spoločná dcéra V. L. (narodená v roku 2001) príde v sobotu domov, už ju nenájde, lebo on
ju zabije, následne ju bičoval čiernym bičom dlhým cca 50 centimetrov a po tom, ako mu poškodená
sľúbila, že s ním bude opäť spolu bývať, rozrezal jej špagát na rukách následne aj na nohách a príkázal

jej, aby vyniesla prikrývku, povrazy a vrece do kôlne, čo poškodená urobila a následne z miesta ušla,

- 29.6.2011 v čase okolo 09.00 hod. v Komárne počas telefonického rozhovoru po predchádzajúcej
slovnej hádke sa vyhrážal poškodenej zabitím, pričom jej povedal, že jej strhne hlavu, na čo poškodená
telefonický hovor ukončila a následne toho istého dňa v presne nezistenom čase vo večerných hodináchv Komárne na Košickej ulici pred vchodom do domu číslo 663/14 prostredníctvom ich spoločnej dcéry
V. L. odkázal poškodenej, aby si prichystala rakvu, lebo aj tak zomrie,

2/ 30. júna 2011 v čase okolo 19.00 hod. v Komárne na Košickej ulici číslo 14 (obžalovaný a odsúdený)

neoprávnene vnikli do bytu číslo 120, ktorý užíva O. O. tak, že obžalovaný s kuklou na hlave vykopol
riadne uzamknuté drevené vchodové dvere vedúce do bytu, v ktorom sa v tom čase nachádzala
poškodená, ich spoločná dcéra V. L. a O. O., následne obaja vošli do bytu, obžalovaný vošiel do
obývačky, kde sotil na zem poškodenú, zápasil s ňou a vyhrážal sa jej, že ju zabije, pričom odsúdený
tiež vošiel do obývačky, kde zápasil s O. O., následne sa poškodenej podarilo postaviť zo zeme a

vybehla do predsiene, kde ju obžalovaný dobehol a opäť s ňou zápasil a škrtil ju, následne obaja padli
na zem, pričom obžalovaný padol na V. L., vtedy sa poškodenej podarilo vyslobodiť a vybehnúť z bytu
k susedom, odkiaľ zavolala na políciu, počas čoho obžalovaný a odsúdený odišli z bytu, pričom V. L.
utrpela v dôsledku pádu obžalovaného na ňu zranenie, a to zlomeninu ramennej kosti, vyžadujúce si
dobu liečenia s práceneschopnosťou v trvaní najmenej päť týždňov a obžalovaný spôsobil poškodenej
zmliaždenie hrdla, zranenie vyžadujúce si dobu liečenia do sedem dní.

Za tento zločin a prečiny súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa §
183 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení
žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad
uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody na šesť rokov a

desaťmesiacov,navýkonktoréhohopodľa§48odsek2písmenob/Trestnéhozákona zaradildoústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dva roky, podľa
§ 42 odsek 2 Trestného zákona zrušiac výrok o treste obžalovanému uloženom skorším rozsudkom
súdu prvého stupňa z 18.08.2011 sp. zn. 14T/64/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa uložil obžalovanému podľa § 73 odsek
2 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajkyni a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich
prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 29.03.2012, ihneď po ktorom

oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti výroku o vine a proti výroku o treste
napadnutého rozsudku.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 03.04.2012, teda tiež včas, podal odvolanie
smerujúce proti výroku o treste napadnutého rozsudku prokurátor, a to v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný takto včas a s poukazom na ustanovenie § 311 odsek 1 Trestného poriadku aj riadne

podané odvolanie odôvodnil jednak sám, písomnými podaniami doručenými súdu prvého stupňa
27.04.2012 a Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) 15.06.2012, jednak prostredníctvom
svojej obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 23.05.2012.

Obžalovaný v písomných odôvodneniach svojho odvolania zopakoval svoje, v prejednávanej veci
predovšetkým ohľadne skutku z 21.06.2011 uvedeného v bode 1/ napadnutého rozsudku na hlavnom

pojednávaní prednesené obhajobné tvrdenia uvedúc jednak priebeh vykonania a obsah jednotlivých
dôkazov, jednak poukážuc na rozpory v tých, ktoré majú svedčiť v jeho neprospech, namietajúc súčasne
správnosť a úplnosť jednak skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich ohľadne tohto skutku
neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku, jednak aj právnych úvah
súdu prvého stupňa, na základe ktorých zvlášť tento zažalovaný skutok právne posúdil. Časť písomných

dôvodov odvolania obžalovaný venoval aj ním tvrdenej nezákonnosti a neopodstatnenosti postupu a
rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom štádiu trestného konania v prejednávanejveci a v odvolacom konaní navrhol vypočuť (znovu) poškodenú a svedkov N. M., B. M. a H. I.. Zo
všetkých týchto dôvodov obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol podľa
§ 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodnúť tak, že mu uloží trest
odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno e/ Trestného zákona.

Obžalovaný v prostredníctvom svojej obhajkyne v písomnom odôvodnení ním podaného odvolania
predovšetkým namietol zákonnosť a opodstatnenosť odsudzujúceho výroku o vine napadnutého

rozsudku a to iba pokiaľ ide o skutok zažalovaný v jeho bode 1/, ktorý sa mal stať 21.06.2011.
Obžalovaný upozornil, že na hlavnom pojednávaní na jeho návrh vypočutí svedkovia B. M., H. I. a N. M.
potvrdili jeho obranu a ich výpovediam ako nevierohodným súd prvého stupňa neuveril neopodstatnene,
rovnako ako neopodstatnene nevykonal ďalší, obžalovaným navrhnutý dôkaz, a to vyžiadanie správy
od Obecného úradu Marcelová, či Svedkyňa H. I. bola na ňom 21.06.2011 vybavovať prihlásenie svojho
dieťaťa do škôlky. Majúc za to, že obhajobu obžalovaného treba vždy preveriť a to bez ohľadu, v

ktorom štádiu trestného stíhania ju uplatnil, zvlášť v prejednávanej veci, v ktorej vierohodnosť jediného
priame svedka (skutku zažalovaného v bode 1/ napadnutého rozsudku, ktorý sa mal stať 21.06.2011),
ktorým je poškodená, je pochybná. Obžalovaný súčasne zdôraznil, že výrok o vine sa musí zakladať
len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa zažalovaný skutok stal, že pri hodnotení
výpovede svedka by sa zásadne malo vychádzať z toho, že po poučení o význame a dôležitosti

svedeckej výpovede hovorí pravdu a že pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal všetky dostupné dôkazy,
nemôže vyhodnotiť výpovede svedkov ako účelové a nevierohodné a rozhodnúť jednoznačne o vine
obžalovaného. Tvrdiac, že z týchto dôvodov došlo napadnutým rozsudkom k porušeniu jeho práva na
obhajobu vyplývajúceho z ustanovenia § 2 odsek 9 Trestného poriadku, obžalovaný aj prostredníctvom
svojej obhajkyne odvolaciemu súdu navrhol postupovať podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ a § 322 odsek

3 Trestného poriadku.

Prokurátor odvolanie smerujúce proti výroku o treste napadnutého rozsudku podané v neprospech
obžalovaného odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 23.04.2012 a to
upozornením, že napadnutým rozsudkom obžalovanému vo výmere šesť rokov a desať mesiacov podľa
trestnej sadzby ustanovenej v § 182 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 2 Trestného

zákonauloženýmtrestomodňatiaslobodybolporušenýTrestnýzákon,pretožetátovýmeranapadnutým
rozsudkom obžalovanému uloženého úhrnného a súhrnného trestu predstavuje polovicu s použitím
tzv. asperačnej zásady zvýšenej trestnej sadzby, hoci podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona bolo
obžalovanému potrebné trest uložiť nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Z tohto dôvodu prokurátor odvolaciemu súdu navrhol, aby postupoval podľa § 321 odsek 1 písmeno

d/ a § 322 odsek 3 Trestného poriadku.

Obžalovaný sa ďalším písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 04.05.2012 vyjadril k
odvolaniuprokurátoratak,žeopäťzopakovalvšetkysvojeobhajobnétvrdeniakuskutkuzažalovanémuv
bode 1/ napadnutého rozsudku, ktorý sa mal stať 21.06.2011 zdôrazniac, že v dôsledku nepreukázania,
že sa tento stal, nebolo použitie tzv. asperačnej zásady relevantné. Poukázal aj na ním urobené a

súdom prvého stupňa prijaté vyhlásenie o vine ohľadne skutku zažalovaného v bode 2/ výroku o vine
napadnutého rozsudku, na ktoré (zrejme ako na okolnosť poľahčujúcu podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona) mal súd prvého stupňa prihliadnuť a pri neprihliadnutí na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37
písmeno m/ Trestného zákona (prihliadnutie na ktorú považuje za opodstatnené, pretože jeho skoršie
odsúdenie bolo za neúmyselný trestný čin) a súčasnom zistení ďalšej poľahčujúcej okolnosti uvedenej

v § 36 písmeno j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), ako aj s
prihliadnutím na to, že trestný čin v bode 2/ výroku o vine napadnutého rozsudku spáchal v silnom
citovom rozpoložení a rozrušení, priznal sa k nemu a oľutoval ho, prichádzalo do úvahy zníženie v
prejednávanej veci ukladaného mu trest o jednu tretinu.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s písomným

odôvodnením prokurátorom podaného odvolania tomuto navrhla vyhovieť tak, ako je to v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto nepovažovala za dôvodné a ako také ho navrhla zamietnuť.Po vyhlásení napadnutého rozsudku zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu si osvojil odvolacie dôvody svojej predchodkyne, stotožnil sa s nimi a z tam uvedených dôvodov
odvolaciemu súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/,

písmeno d/ Trestného poriadku a podľa s§ 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie a to aj z dôvodu vypočutia obžalovaným navrhovaného svedka
D. I., ktorý návrh obžalovaného bol súdom prvého stupňa zamietnutý z dôvodu, že ide o osobu na
tento dôkazný prostriedok nespôsobilú, ktorý výraz mu nie je známy. Alternatívne odvolaciemu súdu
navrhol vypustiť z bodu 1/ výroku o vine napadnutého rozsudku zažalovaný skutok z 21.06.2011 a po

uznaní viny obžalovaného iba za zažalované skutky z 29.06.2011 a z 30.06.2011 tomuto uložiť úhrnný
a súhrnný trest odňatia slobody v primeranej výmere. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto navrhol
ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pokiaľ ide o ním podané odvolanie sa pripojil k
prednesu a ku konečnému návrhu svojho obhajcu a pokiaľ ide o odvolanie prokurátora mal za to, že
bolo podané iba preto, že neprijal dohodu o vine a treste majúcom mu byť podľa nej uloženom na štyri

roky a jedenásť mesiacov odňatia slobody a preto odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti
výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu
aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku no vine svoj
podklad.

Podľa § 317 odsek 3 Trestného poriadku ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len
niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd
podľa odseku 1 (§ 317 Trestného poriadku) len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktoré
sa týka tejto osoby.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku a v jej

rozsahu, odvolací súd v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba podaná 27.10.2011) preskúmal výrok
o vine v bode 1/ napadnutého rozsudku, proti ktorému smerovalo odvolanie obžalovaného, výrok o treste
napadnutého rozsudku, proti ktorému smerovalo odvolanie obžalovaného, ako aj v jeho neprospech
(§ 308 odsek 1 Trestného poriadku) podané odvolanie prokurátora, s poukazom aj na ustanovenie §
317 odsek 2 Trestného poriadku aj výrok o obžalovanému uloženom ochrannom opatrení a napokon aj

správnosť postupu konania všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho a to aj v
rozsahu zistenia prípadných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov
uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v
trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené temer

všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre
svoje rozhodnutie o vine obžalovaného, o uloženom mu treste a o uloženom mu ochrannom opatrení
(ochrannom liečení).

Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti tiež zistil, že v konaní predchádzajúcom v rozsahu

vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Trestného poriadku preskúmavanýmvýrokom napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb,
ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek
1 písmeno a/ Trestného poriadku).

V tejto súvislosti, a s poukazom na písomné odôvodnenie obžalovaným podaného odvolania (zvlášť
návrh na zrušenie napadnutého rozsudku aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ Trestného poriadku) považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj v prípade dôvodne obžalovaným
namietaného súdom prvého stupňa neopodstatneného odmietnutia vykonania ním navrhovaného
dôkazu (vyžiadanie správy z Obecného úradu Marcelová), toto nemožno považovať za takú podstatnú

chybu konania, ktorá by porušovala ustanovenia zabezpečujúce objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mohol mať a tiež (z dôvodov ďalej uvedených aj
opodstatnene)malsúdprvéhostupňazapreukázané,mohlivychádzaťzvýsledkovvpodstateúplnéhoa
zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a následne zodpovedať aj všetkým kritériám uvedeným
v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

V tejto súvislosti, a s poukazom na písomné odôvodnenie obžalovaným podaného odvolania (zvlášť

návrh na zrušenie napadnutého rozsudku aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 321 odsek 1
písmeno c/ Trestného poriadku) považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že obžalovaným namietané
súdom prvého stupňa neopodstatnené odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov považoval za
dôvodné iba čiastočne (vyžiadanie správy z Obecného úradu Marcelová) a v tomto smere dokazovanie
sám v odvolacom konaní doplnil. Pokiaľ ide o obžalovaným navrhnutý výsluch svedka D. I., odmietnutie

vykonania tohto dôkazu súdom prvého stupňa považuje aj odvolací súd za opodstatnené, avšak z
iných ako súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedených dôvodov (psychická
porucha majúca mať za následok nespôsobilosť byť svedkom), pretože okolnosti obžalovaným
tvrdeného jeho pohybu v ranných a dopoludňajších hodinách 21.06.2011 bolo možné zistiť inými, už skôr
navrhnutými a súdom prvého stupňa vykonanými dôkazmi a to predovšetkým výsluchmi svedkov N. M.,

B. M. a H. I. (a napokon aj obsahom odvolacím súdom zadováženej správy Obecného úradu Marcelová).

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v hore uvedenom rozsahu odvolací súd tiež zistil, že súd prvého
stupňa pri hodnotení ním vykonaných dôkazov (a to aj a zvlášť pokiaľ ide o skutok z 21.06.2011
zažalovaný (spolu s ďalším skutkom z 29.06.2011) v bode 1/ výroku o vine napadnutého rozsudku) až na
výnimku ďalej uvedenú dôsledne postupoval aj v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou

v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože ich v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v
ich súhrne, nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu a súčasne tiež v súlade s logickou metódou myslenia a uvažovania.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku aj v časti týkajúcej sa jeho výroku o vine obžalovaného aj (a
zvlášť) ohľadne skutku z 21.06.2011 (spolu s ďalším skutkom z 29.06.2011) zažalovaného v bode 1/

výroku o vine napadnutého rozsudku v konfrontácii so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi na strane
jednej z rozporných výpovedí obžalovaného a poškodenej (a to tak nielen navzájom, ale aj u každého
z nich medzi tými, ktoré učinili jednak v prípravnom konaní, jednak na hlavnom pojednávaní), na strane
druhej z vyjadrení, ktorými sa každý z nich pokúsil tieto rozpory vysvetliť a napokon aj z v podstate
zhodných, avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu nevierohodných výpovedí svedkov N. M., B. M. a

H. I. vypočutých na návrh obžalovaného súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, je v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom v
potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to najmä tých, ktoré si
navzájom odporujú a napokon aj ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací

súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné poukazuje,
považujúc za potrebné tieto iba doplniť (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) a to o skutkové
zistenie vyplývajúce zo správy starostu obce Marcelová z 28.06.2012 (zadováženej odvolacím súdom
a podľa § 269 Trestného poriadku prečítanej na jeho verejnom zasadnutí uskutočnenom 12.07.2012),
z obsahu ktorej vyplýva, že prešetrením na obecnom úrade tejto obce bolo zistené, že v jeho spisovej

evidencii nenašli žiadosť, záznam ani žiadnu inú stopu o prítomnosti svedkyne H. I. na ňom, že aniriaditeľka obecnej materskej škôlky nemá žiadnu takúto žiadosť ani záznam o návšteve tejto svedkyne,
na základe ktorých zistení starosta dospel k záveru, že táto svedkyňa 21.06.2011 (ani v roku 2011 vôbec)
na Obecnom úrade Marcelová, ani v Materskej škôlke v Marcelovej úradné veci nevybavovala.

V tejto súvislosti, a s poukazom na písomné odôvodnenie obžalovaným podaného odvolania odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že v ňom obžalovaný neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti
a úvahy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť (a po vyššie uvedenom doplnení dokazovania
odvolacím súdom ani úplnosť) skutkových zistení opodstatňujúcich záver, že aj skutok z 21.06.2011
uvedený v bode 1/ výroku o vine napadnutého rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný, pričom

jedno z dvoch základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania
uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny), ktorým
je aj pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“ ukladá súdu povinnosť
rozhodnúť v prospech obvineného iba v prípade, ak o niektorej otázke zostanú dôvodné pochybnosti,
ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, o ktorý prípad v prejednávanej veci
ani v prípade zažalovaného skutku obžalovaného, ktorý spáchal 21.06.2011, podľa názoru odvolacieho

súdu nejde.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd však súčasne zistil, že jednak v odôvodnení
napadnutého rozsudku absentujú akékoľvek relevantné právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa
spravoval, resp. mal spravovať, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákonavotázkevinyatovprípadeskutkuz21.06.2011zažalovanéhovbode1/napadnutéhorozsudku),

jednak že pri právnom posúdení v prejednávanej veci tohto zažalovaného skutku z 21.06.2011 súd
prvého stupňa porušil zákon (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

Prvé z týchto porušení zákona má zrejme svoj pôvod v tom, že súd prvého stupňa (rovnako ako
prokurátor v obžalobnom návrhu) v bode 1/ výroku o vine napadnutého rozsudku uznal obžalovaného
vinným zo spáchania dvoch samostatných zažalovaných skutkov, ktoré spáchal 21.06.2011 a

29.06.2011,pričomibaskutokz29.06.2011jejednýmzdvoch(druhýmokreminéhoprávnehoposúdenia
je aj skutok z 30.06.2011 zažalovaný v bode 3/ výroku o vine napadnutého rozsudku) čiastkových útokov
pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138
písmeno d/), písmeno b/ (§ 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5) Trestného zákona. Právnemu
posúdeniu skutku z 21.06.2011 tiež v bode 1/ výroku o vine napadnutého rozsudku zažalovaného aj ako

čiastkového útoku pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmenoa/(§138písmenod/),písmenob/(§139odsek1písmenoc/a§127odsek5)Trestnéhozákona
bránilojeho(inakvykonanýmdôkazomopodstatnenéazákonuzodpovedajúce)právneposúdeniepodľa
§ 182 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, pretože násilie, hrozba bezprostredného násilia
alebo hrozba inej ťažkej ujmy je s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d/ Trestného zákona

okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby podľa odseku 2 písmeno a/ § 182 Trestného
zákona.

Druhé z týchto porušení zákona má svoj pôvod zrejme v tom, že pozornosti súdu prvého stupňa (rovnako
ako prokurátorovi v obžalobnom návrhu) zrejme ušlo, že podľa skutkového zistenia obsiahnutého v
skutku z 21.06.201 zažalovanom v bode 1/ výroku o vine napadnutého rozsudku (o opodstatnenosti

ktorého nevznikli žiadne pochybnosti) bola poškodená v čase jeho spáchania bývalou družkou
obžalovaného a preto neprichádzalo do úvahy jeho právne posúdenie aj podľa odseku 2 písmeno d/
§ 182 Trestného zákona, pretože poškodená v postavení bývalej družky nebola podľa § 139 odsek 1
písmeno c/ Trestného zákona chránenou osobou ako osoba blízka, a to ani s poukazom na ustanovenie
§ 127 odsek 4 Trestného zákona (príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a

manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere iba v prípade, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú), ako to zjavne v rozpore so zákonom posúdil vo
výroku o vine napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, ani s poukazom na ustanovenie § 127 odsek
5 Trestného zákona (aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je
vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v

spoločnej domácnosti, avšak iba na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa
§ 190 odsek 2, sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2,týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
2 Trestného zákona).

V rámci plnenia svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd vo výroku o treste napadnutého rozsudku

zistil iba chybu opodstatnene mu vytýkanú odvolaním prokurátora podaným v neprospech obžalovaného
a spočívajúcu v uložení obžalovanému trestu odňatia slobody v polovici zákonnej trestnej ustanovenej
v § 182 odsek 2 Trestného zákona po jej úprave s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda nie
nad polovicu takto určenej trestnej sadzby činiacej šesť rokov a desať mesiacov až trinásť rokov a osem
mesiacov (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

V tejto súvislosti, a s poukazom na písomné odôvodnenie obžalovaným podaného odvolania odvolací

súd považuje za potrebné uviesť, že priznaniu obžalovanému poľahčujúcej okolnosti uvedenej v §
36 písmeno l/ Trestného zákona bránila absencia priznania sa ku všetkým, v prejednávanej veci
zažalovaným trestným činom a ich následného úprimného oľutovania a priznaniu poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život)
bránilo jeho skoršie a to najmenej v jednom prípade aj nezahladené odsúdenie za úmyselný trestný čin

(rozhodnutím súdu prvého stupňa zo 07.05.2004 sp. zn. 2T/58/2004 pre trestný čin výtržníctva podľa §
202 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na nepodmienečný trest odňatia slobody šesť
mesiacov so zaradením na jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 11.12.2004),
ktoré súčasne opodstatňuje u obžalovaného aj zistenie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno
m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), na ktorej prevahu (nad žiadnou opodstatnene

nezistenou poľahčujúcou okolnosťou) súd prvého stupňa neprihliadol a ustanovenie § 32 odsek 4
Trestného zákona pri ukladaní trestu obžalovanému v prejednávanej veci podľa § 38 odsek 7 Trestného
zákona dôvodne nepoužil preto, že súčasne mu ukladal úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody s
použitím ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona. Rovnako odvolací súd u obžalovaného nezistil
žiadne také okolnosti tromi skutkami v prejednávanej veci spáchaných troch úmyselných trestných činov,

ani žiadne také jeho pomery ako ich páchateľa, ktoré by mohli odôvodniť pri ukladaní mu trestu použitie
ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.

Ďalšia odvolacím súdom v rámci plnenia jeho prieskumnej povinnosti vo výroku o ochrannom opatrení
zistená chyba má tiež svoj podklad v nesprávnom hodnotení dôkazov, zvlášť znaleckého posudku z
odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie o vyšetrení duševného stavu obžalovaného (§ 321 odsek

1 písmeno b/ Trestného poriadku) a z neho vyplývajúcom zákonu nezodpovedajúcom mu uložení
ústavného ochranného protialkoholického liečenia aj podľa § 73 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
(bez zistenia u obžalovaného stavu zmenšenej príčetnosti a súčasne, že jeho pobyt na slobode je
nebezpečný) a tiež bez toho, aby vo výroku o uložení tohto ochranného opatrenia podľa požiadaviek
ustanovenýchv§163odsek1písmenoc/,odsek3Trestnéhoporiadkusúdprvéhostupňauviedolvšetky

zákonné ustanovenia, ktoré pri tom použil, teda uloženie ochranného liečenia popri treste podľa § 73
odsek 4 Trestného zákona a podľa § 74 odsek 1 Trestného zákona v ústavnej forme (§ 321 odsek 1
písmeno d/ Trestného poriadku).

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok :

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/),

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku

zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy
súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno
d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného a odvolaním prokurátora (podaným v
neprospech obžalovaného) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa obžalovaného

a to v celej jej rozsahu a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku
odvolací súd napraviac všetky zistené chyby, ktorých sa súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
dopustil (a to vo výroku o vine a vo výroku o ochrannom opatrení v prospech obžalovaného a vo
výroku o treste v jeho neprospech) v prejednávanej veci rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade
súdom prvého stupňa vykonaným (a odvolacím súdom doplneným) dokazovaním zistených skutočností

a okolností majúcich vplyv a význam predovšetkým pre rozhodnutie o vine obžalovaného a následne o
ukladanom mu druhu trestu a jeho výmery, ako aj pre rozhodnutie o ukladanom mu ochrannom opatrení
obžalovaného uznal vinným zo spáchania v bode 1/ (skutok z 21.06.2011) zločinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (s poukazom na § 138 písmeno d/) Trestného
zákona, v bode 2/ (skutok z 29.06.2011) a v bode 3/ (skutok z 30.06.2011) pokračovacieho prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno d/), písmeno b/ (§
139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5) Trestného zákona a v bode 3/ (skutok z 30.06.2011) prečinu
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom (s odsúdeným) podľa § 20 k § 194, odsek 1, odsek
2 písmeno b/ Trestného zákona.

Za tento zločin a prečiny odvolací súd obžalovanému uložil podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s

použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení žiadnej, v ustanovení § 36 Trestného
zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/
Trestného zákona), § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 a podľa zásad ustanovených v §
41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody šesť rokov, desať mesiacov a
jeden deň, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia (pretože pred spáchaním trestných činov v prejednávanej
veci bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin), ďalej mu podľa § 61
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na dva roky, ktorý mu bol uložený skorším rozsudkom súdu prvého stupňa z
18.08.2011 sp. zn. 14T/64/2011, výrok o treste ktorého (ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) odvolací súd
zrušil podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona.

Odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom) obžalovanému uložil aj ústavné
ochranné protialkoholické liečenia a to podľa § 73 odsek 2 písmeno b/, písmeno c/, odsek 4 a
§ 74 odsek 1 Trestného zákona.

Odvolací súd mal za to, že tento druh (nepodmienečný) trestu odňatia slobody a jeho výmera
(bezprostredne nad polovicou zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 182 odsek 2 Trestného zákona
a upravenej po použití § 41 odsek 2 Trestného zákona) prihliada na všetky hľadiská ustanovené v § 34
odsek 4 Trestného zákona, teda na neexistujúcu žiadnu poľahčujúcu okolnosť a (z hľadiska použitia §
38 odsek Trestného zákona) nerelevantnú priťažujúcu okolnosť, na spôsob spáchania v prejednávanej

veci zažalovaných činov a ich následky, zavinenie obžalovaného, jeho osobu, pomery a možnosti jeho
nápravy a súčasne podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona (aj v spojení s uloženým ústavným ochranným
protialkoholickým liečením) zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaných tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne

vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.