Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012200050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: PALADIUM
GROUP, s.r.o., Gemerská 3, Košice, právne zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., Na vŕšku 2, Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116810/2011/999608-r zo dňa
14. novembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/11/2012-63 zo dňa 07. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. 6S/11/2012-63 zo dňa 07. februára 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/223/16748-116810/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38695/11/Tak zo dňa 26.05.2011. Týmto
dodatočným platobným výmerom bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom ku dňu vydania
napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyrubený rozdiel dane z

pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 63.797,44 €.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca vznik práva na odpočítanie dane zo sporných
obchodov nepreukázal. Žalobca, ako platiteľ DPH pri uplatňovaní práva na odpočet DPH zodpovedá za
preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok
pre odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.,. Krajský súd vo
svojom rozsudku poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší
súd) sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 z ktorého vyplýva, že podmienky uvedené v § 49 ods.

1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnostiplatiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11/2012-63 zo dňa 07.02.2013 zmenil a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel alebo, aby predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania.

Má za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach, ktoré mal podľa žalovaného,
ako i krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky
zákonom ustanovené položky a súčasne jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam
skutočne došlo. Nielen samotné faktúry preukazujú reálnu existenciu obchodných prípadov, ale súčasne
existuje celý rad dôkazov, ktoré dokumentujú, že predmetné faktúry majú reálny základ. Skutočnosti

uvedené v bode II. žaloby (skutkové okolnosti), predstavujú ucelenú sieť dôkazov, že predmetné
obchody sa reálne uskutočnili. Dodávateľ rovnako ako následní odberatelia evidujú s tým súvisiace
plnenia riadne vo svojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj príslušné daňové povinnosti.
Je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej
obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. Je zrejmé,

že žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, to je však pochopiteľné, pretože
mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu
a kvalite poskytnuté, pretože mu umožnilo správne a efektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty
a keďže obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ako jeden z dodávateľov mu predmetné
produktyvzodpovedajúcommnožstveakvalitedodala,nemalžiadnepochybnosti.Zdôraznil,žeplnenie,

ktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite, pričom svojmu
dodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Nie
je v kompetencii daňového subjektu predložiť relevantné doklady za iný daňový subjekt. Daňový subjekt
nemôže zodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov, a preto táto
skutočnosť mu nemôže byť kladená na zodpovednosť. Všetky predložené a súčasne zistené dôkazy

spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú
materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového
subjektu nie je absolútna, pričom vôbec nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou
činnosťou iných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať. Ďalej
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010, 3Sžf/1/2010,

Súdneho dvora Európskej únie z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky uplatnené v odvolaní sú identické so žalobnými
dôvodmi a týkajú sa postupu správcu dane pri zabezpečení, posúdení a vyhodnotení dôkazných
prostriedkov v rámci uskutočnenej kontroly. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a

správca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania. Povinnosťou správcu dane je hodnotenie
dôkazov predložených daňovým subjektom. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.

Žalobcom predložené dôkazy (faktúry, zmluvy o vykonaní reklamy, reklamné prospekty) nepreukázali

reálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009, uzatvorenej
medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., nie je bližšie špecifikovaný. Ide o
stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií,
indoor a outdoor reklamných plôch v období február - december 2009 pre projekty objednávateľa apre reklamné kampane. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., bola zmluva uzatvorená
29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 07.02.2009. Z
predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom

boli spracované štatistky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány,
grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom monitoringov
mediálnej kampane. Pokiaľ existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné faktúry majú
reálny základ, ktorú skutočnosť uvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi dane v priebehu
kontroly predložiť. Tvrdenie žalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorý bol predmetom sporných faktúr,

ako aj plnenie si odvodových povinností dodávateľom, na ktoré poukazuje žalobca ešte nepreukazuje
aj uskutočnenie deklarovaných obchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu dodávateľa, spoločnosti
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v jeho
účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša zodpovednosť za
dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len poukazuje na
skutočnosť, že je to žalobca, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok (§ 49 ods. ods. 1, 2

v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak žalobca
tvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., bolo jeho
povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to vyplýva z
ustanovení § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera
o aktívnej spolupráci na reklamnej kampani, ako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností

dodávateľa, predpokladajú vedomosti o účtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.,. Žalovaný
navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11/2012-63 zo dňa 07.02.2013
ako vecne správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk , rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Prejednávaná vec sa týka skutkového stavu a preukázania existencie zdaniteľného plnenia. V konaní
podľa senátu odvolacieho súdu neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu
dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011.

„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných

služieb a tovarov od určitého dodávateľa“.„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovhododávateľaajehosubdodávateľovznášadôkaznébremenoidôkaznúnúdzusprávcadane“.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane, má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992

Zb.).Odpočítaniedanenenastávaexlege,alejeprávomplatiteľadane(pojem„môže“§49ods.2zákona
č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov
na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je
významnýajcharakterzdaniteľnéhoplnenia.Vdanomprípadenehmotnýcharakterprijatýchreklamných

služieb.

Spornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému
plneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o., subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní
reklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní
elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.

Vzhľadom na to, že dodávatelia žalobcu nevedeli identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov
žalobcu), pričom nemali ani žiadnych zamestnancov a ich účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb
žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje
žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre
žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak

je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval
dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet
dane.

V prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej
podstaty.

S poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.
6 zákona č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu.
K štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti správca dane uvádza, že jednotlivé médiá si
vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých
televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto

prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si prieskum
počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako
MEDIAN SK, s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk . Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke www.medialne.sk
, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok

a nie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil
štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt. Kontrolovaný daňový
subjekt nepreukázal, kto realizoval návrh na výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis
pre jednotlivé stanice, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy
v printových médiách, mediálne plány jednotlivých printov, tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia

ekonomickej podstaty presun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.

Najvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia
dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového
subjektu na správcu dane.

Poukazujúc na vyššie uvedené senát najvyššieho súdu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. 6S/11/2012-63 zo dňa 07.02.2013 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta
druhá O.s.p., keďže žalobou napadnuté administratívne rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi
predpismi.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta
prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v

odvolacom konaní nebol úspešný.Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.