Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010123
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010123.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 8. januára 2014, prejednal
odvolanie obžalovaného Q. F., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 12.08.2013, sp.zn. 9T
52/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdom prvého stupňa bol obžalovaný Q. F. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1,2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako samostatne podnikajúca fyzická osoba dňa 14.07.2008 vo Veľkom Krtíši uzavrel s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Madácha 2, Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú

zárobkovú činnosť, na základe tejto dohody Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš dňa
11.08.2008 previedol na osobný účet obvineného Q. F. v SLSP a.s., pobočka Veľký Krtíš účelovo viazaný
príspevok na podnikanie vo výške 3.448,85 Eur, obvinený bol v zmysle uzavretej dohody povinný použiť
poskytnutý príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosti v súlade
so žiadosťou, predloženým podnikateľským zámerom, jeho kalkuláciou a oprávnením na vykonávanie
alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, účelovo použil iba sumu vo výške 631,91 Eur,

zvyšnú sumu vo výške 2.816,94 Eur použil pre svoje potreby na živobytie pre svoju rodinu, čím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši spôsobil škodu vo výške 2.816,94 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka a výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s určením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. v trvaní jedného roka.

Obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Veľký Krtíš škodu v sume 2.816,94 Eur a so zvyškom nároku bola táto poškodená strana
odkázaná na občiansko-súdne konanie v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa preskúmania napadnutého rozsudku vo výroku
o vine aj treste, pretože s týmto rozsudkom nie je spokojný.

Podľa odôvodnenia v tomto prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi ním a ÚPSVaR Veľký Krtíš,
kde zmluvou č. 14/49/2008 obžalovanému hrozila sankcia pre prípad, že by nenaložil s predmetnou
finančnoučiastkouposkytnutejpomocivsúladesozmluvou.Vovecibolovykonanéhlavnépojednávanie

v konaní proti ušlému a nemohol teda obžalovaný vysvetliť objektívne príčiny, prečo nevrátil tieto
finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté, mohlo ísť o neúspech v podnikaní objektívnehocharakteru a obžalovaný nemal už v čase podvodného konania úmysel poškodiť iného. Z tohto pohľadu
je potrebné skúmať subjektívnu stránku, či išlo o úmysel obžalovaného obohatiť sa, resp. poškodiť iného
jeho konaním a či nie je možné takéto konanie považovať za občianskoprávny vzťah a nie trestný čin.

Z toho dôvodu sa domáhal oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutéhorozsudkuakonanie,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudku,pritomzistil,žeodvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie, ale aj odvolacie konanie na verejnom zasadnutí
v konaní proti ušlému, pretože obžalovaného tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nemohol nájsť
všetkými zákonnými prostriedkami a je zrejmé, že sa skrýva, resp. ušiel, aby sa vyhol trestnému konaniu,
prípadne jeho následkom v zmysle trestu a povinnosti nahradiť škodu.

Na druhej strane obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nepoprel spáchanie predmetného
skutku, naopak, k spáchaniu sa priznal a uviedol, že z jemu poskytnutému príspevku na samostatnú
zárobkovú činnosť Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš po prevedení tejto čiastky na
účet obžalovaného 11.08.2008 čiastočne použil na zmluvou stanovený účel, zvyšok použil pre vlastnú
potrebu. Tiež pozabudol na platby do zdravotnej poisťovne, neviedol si daňové účtovníctvo.

Okrem vlastného čiastočného doznania, keď bližšie vypočutý nebol v prípravnom konaní, z trestnej
činnosti je usvedčovaný výpoveďami predovšetkým svedka V.. N. K., Z. Q. a I.. S. Z. ako aj samotnou
zmluvouoposkytnutípríspevkuaostatnýmilistinnýmidôkazmi,takakosúbližšierozvedenévdôvodovej
časti napadnutého rozsudku.

Po zhodnotení dôkazov súdom prvého stupňa v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. dospel odvolací
súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku bola nesporne
preukázaná, takéto konanie nie je iba občianskoprávnym, resp. iným netrestnoprávnym vzťahom, ale
napĺňa aj skutkovú podstatu trestného činu, resp. prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a) Tr.

zák., pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu
škodu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nepochybil súd prvého stupňa, pretože pri určovaní jeho druhu
a výmery prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., predovšetkým

prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu okolnosť, v dôsledku čoho bolo namieste
a v súlade so zákonom ukladať obžalovanému trest podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák. upravenej trestnej
sadzby, teda zníženej o jednu tretinu hornej hranici trestnej sadzby a za týchto okolností potom ukladanie
trestunadolnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzbyzodpovedalovšetkýmzákonnýmhľadiskám,
vrátane individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v napadnutom rozsudku a v konaní,
ktoré mu predchádzalo, považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný, a preto odvolanie
obžalovaného Q. F. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.